OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Secret Of Wolf Pack - 6. kapitola - Strach z pravdy



Secret Of Wolf Pack - 6. kapitola - Strach z pravdyRáno, svorka a stretnutie ktoré by sa radšej nemalo stať, alebo áno?

Ráno som sa zobudila na pád z postele „Do riti, au!“

Pád nikdy nie je príjemný, ale pád tvárou na zeme je fakt sila. Postavila som sa a rozhliadla sa po izbe „Hmm... Kde ja Riker?“ Ako nie, že by mi nejako chýbal, ale ten včerajšok ma poznamenal na celý život. Zišla som dole po schodoch a videla malú Anny.

„Ahoj, Anny, kde je ujo?“ spýtala som sa.

„Dobré ráno, ujo Riker šiel niečo vybaviť. Povedal, že kým sa zobudíš, on príde.“

„No, neviem, ale dobre.“ Vošla som hore do kuchyne a Anny šla za mnou.

„Babu, ja som hladná,“ povedala a pretrela si oči.

Posadila som ju na kuchynský linku a rozhliadala sa po kuchyni. Neviem prísť na to, čo jej mám dať. A na čo máš chuť?“

„Eee... asi na palacinky,“ pousmiala sa. 

„Nechceš radšej pizzu?“ zhrozila som sa.

„Nie, chcem palacinky!“ protestovala.

„Dobre, budú palacinky.“

Postavila som sa k sporáku a dala sa do varenia. Šlo to celkom slušne, až kým sa to začalo pripaľovať. Našťastie som dovarila, alebo dopiekla, bez ujmy na zdraví a na kuchynskom majetku. Anny si zobrala tanier a bežala do obývačky. Od úľavy som sa oprela o linku.

„Už viem ako sa cíti niekoho mama.“

Pretože, moji rodičia... prakticky ani neviem, kde mám rodinu. Celý život poznám len škola, svorka, kamaráti a učenie. A vlastne, tá, ktorú volám mama, je moja teta, ale ani ona nevie, kde má svoju sestru - moju mamu. Žiadna sláva, ale to je jedno, teraz som tu, mám všetko čo potrebujem ku životu.

„Anny, chceš ešte niečo?“

„Nie!“ ozvalo sa z obývačky. Sadla som si za jedálenský stôl a začala som jesť nejaké müsli. Zrazu z poschodia zišiel Riker.

„Dobré ráno!“

Skoro mi zabehlo, to už fakt nikto nechodí dverami! Kašlem na to, je ráno a ešte k tomu aj sobota

Ahoj,“ pousmiala som sa s plnými ústami.

Riker si sadol za stôl a pozeral sa na malú Anny, „Chceš aj ty?“ spýtala som sa. „Myslím palacinky.“

Hej dám si.“ Bol úplne mimo, ako keby ho niekto poriadne zbil a potom vyložil pre mojím domom. Z kuchyne som doniesla plný tanier palaciniek, keďže viem, koľko zje jeden vlkolak. Enormné množstvo jedla a keď si predstavím, že Rikerova mama varí pre piatich vlkolakov... Z toho sú štyri jej vlastné deti a ešte Ellington, ktorý nie je rodina, ale dlhoročný priateľ, tak amen tma, Dolores.

„Dobrú chuť.“ Podala som mu tanier a svoj odniesla do kuchyne. „Idem hľadať Kim.“

„Ehm... počkaj, počkaj. Viem, že Kim je kamoška, ale počkaj ma,“ povedal a dojedol.

Nechápala som, na čo chce ísť so mnou. Ale tak trochu som dúfala, že nechce aby som ho vymkla v dome. Je to kamoš, ale už si potrebujem aj ja zrovnať hodnoty.

„Na čo ťa mám čakať?“ spýtala som sa.

„Anny, choď si nájsť macka,“ odbil Anny.

„Idem!“ vysmiato sa rozbehla do obývačky.

Som strašne zvedavá, čo z neho teraz vypadne, keď to nemohla počuť ani Anny. Pre istotu som si sadla, aby som nedostala prípadne infarkt.

„Ideme za alfom a ostatnými, nemáme čas, aby si teraz šla hľadať Kim. Plus, samú ťa nikto nepustí a ani ja,“ povedal nadradene a šiel za Anny.

„Trhni si,“ povedala som, keď tam už nestál. Mala som chuť vrieskať do debilov atď. Normálne sa zo mňa parilo. Snažila som sa upokojiť, „Som kolibrík vo vánku, som kolibrík vo vánku,“ opakovala som si v duchu.

„Ideš?“ opýtal sa Riker, ktorý stál pri dverách.

„Hej!“ Neochotne som si zobrala bundu a šla.

Povedala som si, že celú cestu budem ticho. Ale ja som ukecaná a stále sa musím pýtať.

„Prečo mi celý deň opakuješ, že vieš ako sa cítim a potom mi povieš, že nesmiem ísť?“

„Pretože mám zlý pocit, ktorý súvisí s Kim a jej únosom. A preto, lebo sa bojím, že tratím aj teba.“

Pri tej odpovedi som sa pozastavila. Veď Rocky a Ross žijú, a o nikom inom nič neviem, „Ako to myslíš: aj o teba?“

„Kašli na to. Len som si zaspomínal na jednu udalosť, ktorá mi zmenila život,“ povedal a sledoval Anny.

„Ak mi to nepovieš, ja sa... urazím sa.“

„Mám ťa rád, ale nie. Nemám takú dôveru k ženám ani k dievčatám. A just nie k tebe,“ pousmial sa.

„Tak teraz som urazená,“ povedala som a otočila som sa mu chrbtom. Zrazu som zozadu cítila ako ma zdvihol.

„Hej, daj ma dole!“ Kopala som a zároveň som sa smiala, pretože ma šteklil.

„Ešte si urazená!?“ smial sa.

„Néé, len ma polož!“ Zrazu ma položil a šiel ďalej. Celú cestu sme sa pošťuchovali ako brat a sestra. Nakoniec sme prišli do domu vedľa lesa. Podišli sme ku dverám, keď som ich pootvorila, nikto nebol vnútri. Len ticho a pokoj. Šli sme dozadu, kde boli, na moje prekvapenie, všetci zo svorky. Ale nielen oni, aj Rocky a Ross, ktorí ešte pred dvomi dňami ležali ako odliatky v nemocnici. Malá Anny bežala za svojím otcom, ktorý je náš alfa. Inak mu ani nehovoríme, proste alfa. Prišla som bližšie a pousmiala sa.

„Hihi, ja že ste ešte na áre?“

„Nie, prepustili nás,“ usmial sa Ross.

„Ale ako?“ nechápala som.

„Zázrak, ktovie?“ povedal Rocky.

Asi ešte pol hodinu sme stáli vonku a potom prišla nečakaná otázka od alfu.

„Babu, oficiálne si vlkolak a náš člen, ale je tu jedna vec, ktorú musím vedieť. Máš nejakú inú rodinu alebo niekoho, komu by si mohla prezradiť kto si?“

„Nie, mám len tetu a tá so mnou ani nežije.“

„Dobre, tak od dnes žiješ tu medzi chalanmi,“ povedal a odišiel do domu.

„Neboj sa, on tu nebýva,“ povedala Rydel.

Odľahlo mi. Stačia mi tí štyria chalani a ešte Rydel. Keď už som nevidela ani alfu, ani ostatných, premenila som sa a bežala do lesa. Rozmýšľala som, kde je Kim. Po pol hodine behania po lese mi niečo napadlo. Bežala som ku starej skladovej hale, kde sa zdržujú väčšinou práve Michael, Leon a iní. Pre istotu som sa premenila na človeka a vošla do obrovskej a rozľahlej miestnosti, pripomínajúcej skôr hangár pre lietadlá, ako sklad. Keď som tam vstúpila, niečo som započula. Prv som si myslela, že Kim, ale bol to len potkan. Prešla som cez celú miestnosť, až kým som nenašla niečo na zemi. Bola to kaluž krvi, ktorá sa ťahala až ku bielej zakrvavenej handre. Nasledovala som stopy krvi, ktoré ma doviedli až ku stoličke, na ktorej sedela dobitá Kim.

„Kim, Kim, žiješ!?“ Slabo som s ňou zatriasla.

Zrazu otvorila oči, následne som ju odviazala a ťahala preč. Zrazu sa za mnou ozvalo prudké zavrčanie, rýchlo som sa otočila. „Michael.“

„Barča, bež!“ zakričala Kim a aj so mnou sa rozbehla ku východu.

Zhora sa ozval nejaký hlas. „Kam si myslíte, že idete. Zábava sa len začne!“

Keď som sa pozrela lepšie, zazrela som Ryana, ktorý sa opieral o hornú konštrukciu.

„Čo chceš!?“ zakričala som.

„Pomstu! Kvôli tvojmu miláčikovi Rikerovi a samozrejme aj Rockymu!“

„Čo sa stalo, že sa všetci chcete pomstiť!? A on nie je môj miláčik!“ kričala som cez halu.

„Aha, ty to nevieš. Veď hej čo budú niečo také vešať na nos malému psovi!“ povedal nadradene, „Poviem ti, čo sa stalo medzi nami spoločne s Michaelom!“

„Barča, mne sa to nepáči,“ povedala Kim a chytila sa za ruku.

„Potom, čo vám poviem sa už ani nepriblížite k nim.“

Michael zišiel dole po kovových schodoch a nahol sa ku mne.

„Ale Kim to nemôže počuť, keď nie je, ty vieš čo.“

Otočila som sa na Kim, ktorá pomaly ale iste strácala vedomie. Podoprela som ju a posadila ju na stoličku. Prišla som k Ryanovi a trochu dosť som začala pochybovať, či som nemala radšej zdrhať.

„Hovor! Čo sa stalo?“

„Hmm... pred pár rokmi sa stala jedna vec, ktorá mne, Rockymu, Rikerovi, Ryanovi, a teraz aj vám dvom, zmení život navždy.“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Secret Of Wolf Pack - 6. kapitola - Strach z pravdy:

1. DawnWolfova přispěvatel
23.04.2015 [13:10]

DawnWolfovaJednu věc umíš dokonale - ukončit kapitolu v nejnapínavějším místě. Doufám, že bude brzy pokračování Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!