Povedz mi to tancom, prosím - 19. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Dievča neverí vlastným očiam. Andy je v nemocnici a prišiel ju mučiť?
Aký to bude štvrtok pre Andyho? Michael ho spoznal...

26.08.2013 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1085×

Skoro som zabudla... Ivica nepustí z rúk mačku chameleóna, ktorú jej nechal Luke na rozlúčku. Odkedy sa prekonala a vzala ju zo stolíka do rúk, od tej doby ju má stále pri sebe... vo dne, v noci.

Ou, ešte drobnosť, to by tak bolo, aby si Ivica nevymyslela meno pre mačku chameleóna. Šperk pripomína chvíle prežité s Lukom a preto mačka spolu s Ivicou tíško tvrdia, že na neho nikdy nezabudnú. Meno Nezábudka, alebo Forget-Me-Not je ušité na mieru.

pmt

Poďme dievča, hoď si župan, korkáče. Forget-Me-Not is always ready.

A ta ho, kráčať chodbou ženského oddelenia. Vieš čo? Sprav si dnes dlhší výlet, vypochoduj aj na hlavnú zmiešanú chodbu, kde sa stretávajú ženy aj muži, poobedné návštevy.

Hlava sklonená, strhaný výraz v tvári, ruka stíska Nezábudku, na zmiešanej chodbe dosť pacientov.

Neprítomne kľučkuje pomedzi ľudí, keď si s hrôzou uvedomí, že tá vôňa, aróma, súkromný odér, ktorý jej vrazil do citlivého nosa, patrí Andymu!!!

Tomu Andymu, úchylnému Andymu, ktorý ju napadol v klube Nocturno. Neskoro zdvihla hlavu, nestihla ujsť pred násilným Andym, ktorý ju hľadá už nejaký čas, až ju našiel.

Stoja zoči-voči, tak na pol metra, Andy sa zdivočelo škerí...

„Zlatíčko, nemáš predstavu, ako rád ťa vidím. A hneď ma odmieňaš vystrašenou tvárou, si tak vyklepaná, bledá, plná strachu... ach, milujem tieto plaché srnčie oči.“ Andy sa prisúva k Ivici, ona cúva zdesená, nevie sa spamätať, nedokáže vôbec uvažovať... ako to, že je tu?

Tichý predátor zlovestne šepká, desí Ivicu obsahom aj formou slov. Navonok opäť vystupuje úplne kľudne, nikto si nič podozrivé nevšimne, veď vyzerajú ako pár, ona v župane a on v obleku, prišiel na návštevu. Teraz sa na seba uprene dívajú, on jej pomaly položil ruku na narazené rameno, pianko zacúvajú do rohu k oknu, odkiaľ už Ivica skutočne nemá kam ustúpiť. Je tak paralyzovaná, že sa nechala doviesť až sem bez jediného zaváhania, odporu, či kriku.

„Ani ma nepozdravíš?“ Ivica len odmietavo odkýva.

„Ale ja si to želám! Pozdrav ma.“ Zašepká podráždene, zaryje jej bolestivo prsty do narazeného ramena.

Ivicino zdesenie rastie geometrickým radom! Andy ju prišiel mučiť! S bolesťou v očiach špitne: „Ahoj.“

„Vidíš, si rozumná baba. Hmm, bolí ramienko? A čo tento lakeť, prečo je obviazaný?“

Ivica je ticho, tak Andy ešte silnejšie stisne rameno, Ivica zakňučí, slzy vytrysknú.

„Poškodená žila, takmer som vykrvácala. Je po rekonštrukcii.“

„Vykrvácala... to by som si rád pozrel. Ukáž?“ Andy opatrne siaha po ruke, obopne celý lakeť prstami a zasa bolestivo stíska ranu.

Ivica sa prehne vpred, prudká bolesť ju zlomí, Andy povolí stisk.

„Stoj rovno a buď úplne potichu.“

„Prečo si tu?“ Prinúti sa komunikovať, musí odviesť jeho pozornosť, potrebuje vymyslieť dajaký plán.

„Prišiel som za tebou, zlatíčko. Naposledy sme sa nerozišli v dobrom.“

„Čo chceš?“

„Teba, tvoju bolesť.“ Siahne jej na zápästie a Ivica už vie, čo príde. Bodavá ostrá bolesť a Andy pozorne sleduje jej zmučenú tvár, plytko dýcha, pery pootvorené, akoby zažíval vrchol rozkoše.

„Dobre, dáme ti chvíľku oddych. Čo líčko? Prečo je celé oškreté?“

„Zrazilo ma auto.“

„V nemocnici? Neklam, bude to horšie,“ hrozivo zasipí.

„Neklamem, bola som v noci na prechádzke.“

Ivici chvíľka bez bolesti pomohla, hlava naskočila, pozoruje Andyho a on je tiež akýsi dobitý.

„Čo sa stalo tebe?“ Spýta sa prekvapivo hlasno, až Andy ustúpi o pol krok.

„Ticho. Nič. Vyhojím sa rýchlejšie ako ty.“

Pozorujú sa pár sekúnd, Ivica začína gániť, skúma pohľadom okolie, odhaduje možnosti: „Zabudni na útek, nikto ti dnes nepomôže, ani ten vychrdnutý elegán v čiernom.“ Aby potvrdil váhu svojich slov, pristúpi jej dlahu s prasknutým malíčkom a poriadne pritlačí.

Slzy bolesti letia k zemi, Ivicu týranie zmáha, musí sa dostať z jeho moci.

Andy má pravdu, Luke tu dnes nie je. Nemám šancu sa vyslobodiť, možno ma Andy dostane aj von z nemocnice, odvlečie k sebe domov. Som stratená.

Táto myšlienka spustila alarm v hlave. Ako sa brániť? Čo má pri sebe?

Nič, len handry, dreváky, vreckovky... a Nezábudku!

Luke si tu so mnou! Nechal si mi predsa kus tvojich pocitov na pamiatku! Môj Lucifer mi opäť ponúka pomoc!

Ivica stále drží Nezábudku v dlani, retiazku má zmotanú pri prívesku. Musí poopraviť jej pozíciu.

„Čo ťa najviac bolí?“ Hajzel znova vyráža do útoku.

„Hlava, krk,“ Ivica spolupracuje.

Načo zbytočne dráždiť úchyla!

Jej hlavička už naskočila na mód sebaobrany, dnes nesmie dovoliť Andymu, aby vyhral. Nie! Podlý chuj dnes musí zaplatiť!

Mylord, ste tak múdry a predvídavý pán!

Nastal čas úprimnosti, som Vám dlžná veľa odpovedí, mnoho vysvetľovania, leč teraz nie je kedy.

Z celej hory nedorozumení si dovolím nateraz vytiahnuť iba jedno.

Mylord, vy ste mojim žiarivým Slnkom. Žiarite takou intenzitou, že ma až oslepujete, nie som schopná pri Vás vidieť nič vôkol, moja hlava sa Vám naplno poddá, spolu s telom.

Cítim sa priam lapená vašou príťažlivosťou... ako motýľ, nočná múra, letím k Vám zas a zas, hoc mi pálite krídla a každý ďalší pokus mi vezme časť síl. Chápete, čo sa stalo v onu osudnú noc, keď som Vám klesla v náručí? Mylord, ja som Vás nezradila v žiadnom prípade! Nechcela som zomrieť pri Vás, nie, len som nemala dosť síl oznámiť okoliu, že moje úbohé telo je v koncoch.

Mylord, nie som krutá vládkyňa treskúcej zimy, otáčam sa k Vám tvárou, začínam kráčať v ústrety, teraz už bežím! Aj keď Vy už nie ste na dohľad.

Opustili ste ma... možno právom.

Prečo Vám kladiem tieto vety k nohám? Splácam dlh voči Vám, odmietla som v slabej chvíli ponúknutý rozhovor... ale len v strachu, že napácham ešte viac škôd. Bohužiaľ, opustili ste ma a škody sú fatálne!

Ostal mi dar, žiarivý šperk, čo mi robí od tej doby spoločnosť, je mojim dôverníkom a zdá sa, že dnes aj mojou jedinou zbraňou.

Mylord, ste múdry a prezieravý pán, ešte raz Vám ďakujem za dar i pomoc v jednom.

Čaká ma boj, ktorý dnes nevzdám. Berte to ako ďalšie ospravedlnenie za moje nedôstojné správanie vo Vašich očiach, aj keď tvrdím, že je to len sled nedorozumení. Je to ďalší dlh, čo splatím...

Tak rada by som získala Vašu úctu a dôveru späť, mylord. Stratila som obe v jeden moment a získať ich späť, bude veľmi náročné, ak nie priam nemožné. Pardon, mylord, samozrejme len v tom prípade, ak Vás ešte niekedy v živote uvidím.

V túto napätú chvíľu sľubujem sebe i Vám, mylord, že ak sa mi podarí šťastlivo zvládnuť útok zbesilého šialenca, vrátim sa do nočného Cornwallu, vystúpim na najvyšší útes nad LaManche, nájdem lán tancujúcej trávy. Prijmem jej pozvanie, zložím telo do chlácholivej kolísky, vyšlem pohľad k Mesiacu. Naberiem si plnú náruč tancujúcich stebiel v domnení, že ste Vy, mylord, dovolím ušiam, aby zachytili očarujúce tóny Mea Culpa a budem sa oddávať sneniu...

Mylord, túžim po Vašich slovách, po melodickom nízkom hlase, po očiach plných lásky, po omamnej vôni Vášho tela, po chuti a hebkosti kože...

Som dáma z vysokej spoločnosti, čo by tieto slová nemala nikdy vysloviť, ale Vy ste ma zmenili. Vravieť pravdu, alebo mlčať. Mlčať nebudem.

Mylord, túžim Vám vyznať lásku, ponúknuť svoje telo, túžim sa s Vami milovať. Nehanbím sa za vyrieknuté slová, je to pravda.

Buďte zbohom, môj nedostižný sen.

Ó, Bože milostivý, pomáhaj.

Čaká ma boj.

„Hm, hlava a krk. Tak sa pozrime, čo sa s tým dá robiť,“ Andy opatrne objíma Ivicu okolo pliec, pritiahne si ju k sebe, zaryje prsty hlboko do ramena, druhá ruka vystúpa ku krku zozadu a zatlačí. Celý je natisnutý na nebohej Ivici, začína sa chvieť, zvyšuje tlak prstov.

„Au, chceš ma zabiť?“ Ivica ticho zavyje bolesťou, bezmocne prešovaná ako v lise.

Ale má ešte toľko manévrovacieho priestoru, že spojí ruky za chrbtom, pevnejšie omotá čiernu retiazku z prívesku okolo dlane, nastaví si Nezábudku ako bodnú zbraň, polovicu skryje do dlane, polovica trčí vpred ako bodec, pripravený zaútočiť.

Andy nič nepostrehol. Jeho úchylná nátura je v siedmom nebi, má plnú náruč odovzdanej obete, čo trpí a čuší. Andy začína byť vzrušený, tlačí rozkrok k Ivici, rýchlo dýcha.

„Zabiť ešte nie. Možno neskôr. Najprv si užijeme. Si krásne bledá, čo je toto? Kropaje potu z bolesti... zlatíčko, si tak sladká.“ Andy šepká ako kobra, opäť zvýši tlak v rukách

„Nemôžem dýchať, dusíš ma, je mi zle, bolí to, nevydržím, odpadnem.“ Ivica lapá po dychu v bolestiach.

„Nie, žiadne odpadávanie, stoj. Dobre, chvíľku ti dám oddych.“

Mučiace ruky nechajú obeť nadýchnuť, Andy sa odpúta od Ivici na pár centimetrov, chce si vychutnať ďalší pohľad na trpiacu ženu.

Nikto si nič nevšimol, kopec ľudí na chodbe, skôr sa vyhýbajú dvojici pri okne... pár pôsobí dosť intímne, veď Andy oblápa Ivicu okolo ramien, drží ju za krk a ona je spokojná, tichá. Tak čo by kto zasahoval.

Ivica zazrie staršieho pána na vozíku, čo bude prechádzať o chvíľku poza Andyho.

Nech Satanovi narastie hrb, ak nie je teraz najvhodnejšia chvíľa!

Vystriehne pravý okamžik, ľavú ruku dvíha pred seba a keď je vozík na krok za Andym, zaprie sa ľavou rukou o prsia útočníka, vytočí sa bokom, napriahne pravú ruku vzad, zatne päsť v ktorej drží bodec.

Celou silou, čo len dokáže vyvinúť, bodne a zároveň udrie Andyho do vzrušeného rozkroku, potiahne bodcom hore, ako Japonec pri hara kiri. Bodec narazí o niečo tvrdé, zastaví stúpajúcu ruku so zbraňou, Ivica zacíti v dlani ostrú, pálčivú bolesť.

Vyšklbne sa úchylovi z rúk a trieli na ženské oddelenie.

Andy nestačil vôbec zareagovať, len vykríkol bolesťou, zacúval, prevalil sa vzad cez pána i vozík, spadol medzi stoličky pod nohy prekvapených pacientov i návštevy. Nikto okrem pána na vozíku netuší, že Andy zacúval sám, všetci si myslia, že vozičkár podrazil Andyho. Kto je blízko pobúrene hundre na nepozorného starca, dvíhajú Andyho, pomáhajú mu a ten v bolestiach prchá schodišťom preč.

Incident trval necelú minútu. Zasiahnutý Andy zmizol, nechápajúci starký na vozíku pokračuje na mužské oddelenie, len si mrmle o divných nepozorných idiotoch, čo vreštia a ohrozujú pacientov v nemocnici.

- - -

Dnešný štvrtok je vôbec divný, ráno dostal Filip kľúče od bytu Michaela, potom spolu zápasili, Michael nedobrovoľne odkryl kúsok svojej minulosti, Filip zmizol na skúšku a Michael zasa do ordinácie kvôli rozbitému nosu.

Doktor sa rozhodol cievku dajako leptať, Michaela vytrápil. Aspoň už nemá tampóny v nose, iba v pohotovosti, keby sa mu pustila opäť krv. Ale trénovať nemôže... pri väčšej záťaži cievka pukne a je zasa na začiatku.

Michaela srdce zatiahlo pred nemocnicu, kde leží Kitty. Túži ju aspoň vidieť, hoc aj z diaľky, ale váha. Dobrú pol hodinu sedí v aute pred vchodom, neschopný vykročiť dnu. Povrchne sleduje cvrkot okolo, keď ho zaujme divný patrón.

Takmer vybehol z nemocnice, drží sa za poklopec, mierne naklonený vpred a keď Michael zaostrí... spozná Andyho.

Až ho podvihne pobúrením, ale aj strachom: „You son of a bitch! Čo tu robíš?“

Prvá myšlienka je vybehnúť skontrolovať Kitty, ale čo by mohol úchyl urobiť Ivici v nemocnici plnej ľudí? Nič.

Druhá myšlienka je zaujímavejšia.

Michael sa zvezie v sedadle pod úroveň okna. Andy prechádza okolo, naskočí do auta poblíž a za pár chvíľ už sa odliepajú z parkoviska... Andy musí zmiznúť domov, zistiť rozsah zranenia od Ivici, ktoré mimochodom parádne bolí a Michael sa v bezpečnej vzdialenosti plíži za ním.

Určite nebude na škodu zistiť niečo o chujovi, čo zničil život Kitty.

Osud dobrovoľne ponúkol túto šancu Michaelovi... rozhodnutie a ďalší ťah má v rukách dancer. Citlivá duša verí dnes v moc osudu, niet o čom premýšľať, hor sa do detektívnej práce.

A za Kitty môže skočiť hoc aj večer.

- - -

Každý sa snaží chrániť svojich blížnych a milovaných, Filip nie je výnimka. Už včera sa rozhodol nájsť, vyhľadať Kitty a dôrazne sa s ňou porozprávať.

Pre začiatok postačí aj Henry. Nie sú práve najlepší priatelia, len občas spolu odvedú džob.

Fil postáva pred tanečným štúdiom, tento telefonát nie je pre uši vo vnútri.

„Nazdar, chlape, na teba som pred chvíľkou myslel. Potrebujem láskavosť, Filip.“

„Čau, o čo ide?“

„Ale... jedna známa potrebuje zopár súkromných hodín tanca. Filip, záleží mi na nej, preto sa pýtam najprv teba, si v tomto smere spoľahlivý. A ty čo voláš?“

„Ok, uvidíme, ako som na tom s časom. Henry, moja vec počká, počuj, môžeš sa staviť v štúdiu za mnou? Finišujeme na sobotu, nemôžem pobehovať.“

„Ok, mám aj nový džob na leto, možno by sme mohli spojiť moje koncerty s tancom. Kedy mám prísť?“

„Nájdeš ma tu od teraz minimálne do pol noci.“

„Dohodnuté, do hodiny som tam. Sia, kámo.“

„Čau.“

Občas je aj divný štvrtok ústretový, naukladá situácie do radu ako puzzle a veci dokonale zapadajú do seba. Len si správne vedieť vybrať smer.

- - -

Zmučená Ivica vbehla na ženské oddelenie, krvácajúca pravá dlaň necháva stopu na svetlej podlahe. Dievča plné strachu, bolesti i zdesenia skončilo na toaletách, zamklo sa v jednej z kójí, zviezlo na zem, usedavo plače.

Čiperná sestrička s výsledkami v rukách zabočí na chodbu z izby, keď jej zrak padne na čerstvú krv pri nohách. Profesionálne oko oskenuje veľkosť kvapiek, ich vzdialenosť a už vie, že kto si dosť krváca, mala by ho nájsť čím skôr...

pmt endd