OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Potomkovia anjelov - Kapitola 9.



Potomkovia anjelov - Kapitola 9.Aeon a Darren odchádzajú z Akadémie Čierneho Draka. Kam idú?

Kapitola 9.

„Myslíš, že je svet ľudí iný ako náš?“ spýtala sa odrazu naivne Lili, čím narušila pokojné ticho ich rozlúčky.

Aeon sa odtiahla, zadívala sa jej do očí a chystala sa odpovedať. Nestihla to, pretože ju predbehol Darren. „V porovnaní s týmto rajom je svet ľudí... ničím. Je príliš obyčajný, fádny. Smrteľníci ničia prírodu, zeleň nahrádzajú kamennými budovami, sklom a technikou, ktorú považujú za ich najväčší objav. Keby tak len tušili, že to, čo je najkrajšie a najväčšie na svete, majú priamo pod nosom a nevážia si to.“ Tón jeho hlasu jasne naznačoval, že svoj domov nemá rád. Nikto sa neodvážil pýtať čo to spôsobilo.

Na chvíľu sa zamyslene díval niekam za obzor, akoby si predstavoval niečo, čo sa nikdy nestane. Na tvári mal taký zasnený výraz, až sa Aeon nazdala, že on sám prišiel z toho sna. Na sekundu sa jej dokonca zazdalo, že mu v očiach preblesla bolesť, ale keď sa pozrela druhýkrát, už tam nebola. Pripísala to na účet temnejúcemu podvečeru a radšej sa sústredila na to, ako ju sestra štuchá pod rebrá.

„Prisahaj, že sa nenecháš niekde zabiť. To by som si ťa našla aj na onom svete a osobne ťa dorazila druhýkrát.“

Nemohla sa nezasmiať jej smrteľne vážnemu vyhláseniu. „Ja tam predsa nejdem bojovať vo vojne, dvojča. Idem pomôcť so záchranou Darrenovej sestry. Nič sa mi nestane.“

Na potvrdenie svojich slov jej ešte brnkla do nosa, no vo vnútri vôbec necítila tú nonšalantnosť, ktorú predstierala. V kútiku duše akoby jej niečo šepkalo, že to vôbec nebude také ľahké ako si predstavuje. Bude to tá najťažšia skúška v jej doterajšom živote.

Prudko zodvihla hlavu, keď sa Elijah z ničoho-nič vrhol smerom k Darrenovi, následne ho chytiac pod krk. Od totálneho šoku sa nevedela ani pohnúť nieto ešte niečo povedať alebo sa spýtať, čo, dopekla, sa zase deje s jej bratom.

„Ak jej skrivíš čo i len vlások na hlave, nájdem si ťa aj v pekle a potom uvidíš, že s mojou rodinou zametať nebudeš, ani ju ťahať za nos,“ zasyčal mu priamo do tváre. Išla z neho doslova hrôza. Ani jedna zo sestier nikdy nevidela, žeby sa Elijah správal zúrivo. Teda, nie v takej miere.

No, ale ešte nikdy predtým sa nikto nepokúsil jednu z nás niekam odviezť, obhajovala ho v duchu Aeon, nachádzajúc tak odpoveď na svoje predošlé prečo.

Darren sa len pokojne uškrnul. „Sám sebe by som neodpustil, ak by sa jej niečo stalo. Nemusíš sa báť.“

Aeon sa takmer zachvela, keď počula ten prísľub. Pre ostatných to boli možno len prázdne slová, no pre ňu ani najmenej. Ešte nikdy v živote o ňu nikto neprejavil záujem. Záležitosti okolo vzájomnej príťažlivosti či náklonnosti jej boli na míle vzdialené a nelákali ju. Až doteraz. Do toho momentu, keď ho našla zakrvácaného v tmavej kutici. Odvtedy videla vlastný život a svet, v ktorom bola doteraz uväznená, inými očami. Tými jeho. Ukazoval jej to, čo ona sama tak často prehliadala. Alebo sa to skôr snažila nevidieť.

„Idete ešte za Ner a Tieňmi?“ prerušila náhle ticho Lili. Všetky oči sa na ňu odrazu sústredili.

Sestra jej chcela už-už povedať, že áno, no Darren opäť prehovoril za ňu. Akoby si z toho urobil zvyk. „Nie, ideme hneď. Vy to už ostatným vysvetlíte. Alebo sa mýlim?“

„Čo skrývaš?!“ vybafol naňho vzápätí Elijah.

Zodvihol ruky akoby v nevinnom, dokonca až obrannom, geste. „Skrývam toho naozaj veľa, ale nikdy som neklamal o svojich úmysloch s tvojou sestrou. Neublížim jej, nikdy som to neplánoval. Potrebujem ju. A teraz,“ významne sa na nich zahľadel, „bude lepšie, ak odídete. Keby ste videli, ako odtiaľto odídeme, povedali by ste to ostaným. Nerissa by ihneď vedela, kým som. To nepotrebujem. Nemôžem ohroziť Soru ešte aj tým, že po mne pôjdu nájomní vrahovia ctenej Elizabeth.“ Elijah sa nadýchol, akoby sa chcel niečo spýtať, no Darren ho zastavil posunkom ruky. „Nepýtaj sa, nechcel by si vedieť podrobnosti.“

„Kto, do horúci pekiel si!“ nedal sa odbiť.

Pokrútil hlavou. „Nie som nikto. Nemám domov, rodinu, zázemie. Žiadny život a človek bez života akoby neexistoval, nebol. To je dostačujúca odpoveď na tvoju otázku.“

Už-už otváral ústa, tvrdohlavý dozvedieť sa všetko aj za cenu, žeby sa mu to nepáčilo, no zastavila ho Aeon. Proste mu položila ruku na ústa. „Braček, spomaľ. Nebuď zase ako baran. Darren má kopu tajomstiev, ale nikdy by neohrozil môj život. Verím mu. Skús to aj ty,“ prosila. V očiach mala toľkú dôveru vo svojho veľkého brata a neznámeho cudzinca, že to bralo dych. Nemohol jej povedať nie ani keby chcel.

Došľaka, ešteže nikto nevedel, že jeho sestrám stačí, aby naňho žmurkli alebo po ňom hodili prosebný pohľad a majú vyhraté. Rozhodne by nebol rád, keby sa to dozvedela Elanor. Aj bez toho jej plní všetko, čo jej na očiach vidí. Nepotrebuje zo seba robiť väčšieho slabocha.

Potriasol hlavou, aby si ju prečistil. Hneď na to sa sklonil, aby mal oči na úrovni tých jej. „Dobre, nechám ho dýchať. Ale len kvôli tebe.“

Pochvalne ho poťapkala po pleci. „No vidíš, že si dobrý, keď veľmi chceš. Ale zapamätaj si ešte jedno – keď mi ublíži, zabijem ho sama.“

Posledné slová predniesla smrteľne vážnym hlasom. Podľa jej tónu bolo zrejmé, žeby to dokázala urobiť. Darren jej však v očiach videl aj niečo iné – náznak bolesti, zraniteľnosti. Ihneď mu bolo jasné, žeby to urobila len veľmi nerada. A do smrti by si to vyčítala.

Možno by ťa to nemalo až tak tešiť, ty pako! okríkol sa v duchu.

„Mali by sme ísť,“ povedal pokojne, hoci to v ňom vrelo.

Odrazu sa začal báť, že Aeon skutočne ublíži – hlavne emocionálne. Netušil, či jej bude vedieť dať to, čo si zaslúži. Zaprisahal sa predsa, že už nikdy v živote sa nedá zaslepiť takými bezvýznamnými ľudskými citmi ako sú láska, oddanosť a bezhraničná dôvera. To urobil raz v živote a doteraz to ľutuje. Keby sa ovládal, Macy ba bola s ním a Sora by mala matku. Mizernú, ale bola by aspoň nejaká.

S rozorvaným srdcom a oceľovo chladným pohľadom sledoval, ako sa súrodenci naposledy silno objali. Najmä kvôli Aeon dúfal, že to nie je naposledy, hoci by ruku za to do ohňa nedal. Z vlastných krutých skúseností vedel, že keď ide o jeho sestru, nič nedopadne tak, ako predpokladá. Ani sám netušil, či to dopadne dobre. Keď sa tí traja od seba odtiahli, aby si navzájom pozreli do očí, odvrátil sa. Cítil sa ako votrelec. Nemal právo narušovať ich rozlúčku. Veď nemal ani právo nútiť ich rozdeliť sa. Veď majú len jeden druhého.

Keď odrazu pocítil silu vlastných spomienok, prinútil sa vyčistiť si hlavu.

„Dávaj na seba pozor,“ povedala Lili plačlivo sestre. Keď kývla, nechala sa odtiahnuť bratom preč. Radšej sa už neobzerala, lebo vedela, žeby ju nenechala odísť. Po prvýkrát za tie dlhé stáročia mala byť na míle vzdialená svojmu dvojčaťu. Vnútorne ju to zabíjalo.

Aeon naklonila hlavu nabok a nechala dve osamotené slzy, aby jej stiekli dole lícami. No skôr, ako stihli spadnúť na zem, niekto jej ich utrel. Ten niekto nemohol byť nikto iný ako Darren. S vážnym výrazom v očiach i tvári jej povedal:

„Prísť o sestru je hrozné, ale o dvojča? To je takmer ako zločin. Mal by som sa smažiť v pekle za to, že ti ju beriem, ale nerobil by som to, keby som nemusel. Si jediná nádej, ktorá ostala mojej sestre. Ale aj tak sa ťa spýtam poslednýkrát – odídeš so mnou?“ V hlase mal takú úprimnosť, až sa jej roztriasli kolená.

Uslzený pohľad sústredila na jeho ušľachtilú tvár. Nikdy predtým nebol krajší ako v tento moment, keď mal v očiach veľkorysosť a pochopenie. Bolo to také ľudské, bol to horúci cit, nie to ovládanie, ktoré predvádzal takmer stále. Pri nej sa snažil zbúrať zábrany vlastného srdca. Bola mu za to vďačná. Nech už bol kýmkoľvek, nechcel jej klamať viac, ako už musel.

V duchu sa opäť vrátila k otázke, ktorú jej položil. Predstava, že bude preč od rodiny, od svojho milovaného dvojčaťa, ju týrala, lámala jej srdce. Cítila sa pod psa. A vďaka tým ťaživým pocitom pochopila, ako veľmi Darrenovi záleží na záchrane jeho vlastnej sestry. Veď ak by sa karta obrátila a Lili alebo Elijah by boli v zajatí, urobila by čokoľvek – rovnako ako on. A to nielen preto, že ich nadovšetko milovala, ale najmä preto, žeby nezniesla pohľad na samú seba v zrkadle, keby im nepomohla. Bola by zradca.

Impulzívne mu dlaň priložila na líce. Videla na ňom, ako ho ten dotyk prekvapil. „Poďme tvoju sestru priviesť domov.“

Dovtedy netušila, že niekto môže tak intenzívne žiariť od nadšenia. Keď sa dívala na jeho spokojnosť, takmer si zakryla oči, aby neoslepla. Pocit, ktorý ju zahrial pri srdci, sa nedal niečím opísať. Už len vďaka tomu jej odluka od súrodencov nevyzerala tak tragicky. Ale nebolela ju ani o kúsoček menej.

Silno ju objal okolo bokov. „Mala by si sa pevne držať, Aeon.“

Skôr, ako sa stihla spýtať prečo, cítila, ako sa vzduch okolo nich pohybuje. Začal sa pomaličky dvíhať, až to vyzeralo, akoby boli uprostred vodného víru. Prach, lístie, dokonca aj drobné kamienky sa roztancovali okolo nich, akoby im niekto udával rytmus, ktorý nikto iný nepočul a nevnímal.

Keď jej tesne okolo ucha presvišťal malý konárik, pritisla sa viac k jeho mohutnému telu. Ktorýkoľvek z poletujúcich predmetov ju mohol vážne zraniť, ale nedokázala sa báť. Nie keď bola v jeho náručí, zohrieval ju vlastným teplom a perami výskal vo vlasoch. Očarene sa dívala okolo seba a zároveň sa nechala unášať pocitmi, ktoré v nej vyvolával. Nikdy predtým necítila nič podobné.

Ovládali ju príjemné pocity a nechcela, aby niekedy skončili. Nos zavŕtala do jeho tmavého trička. Zacítila mužnú vôňu, z ktorej sa jej zatočila hlava. Nechápala, čo sa okolo nej deje, ale v tomto momente ju to aj tak veľmi nezaujímalo. Bola v jeho náručí, patril len jej – hoci len na okamih. Keby teraz vybuchla vedľa nej bomba alebo by vypukla ďalšia vojna, bolo by jej to úplne jedno. Hlavne, že bol len jej.

Sebecká, sebecká, sebecká, zaspievala si pre seba.

Zacítila, ako sa jej niečo teplé obtrelo o nohy. Keď tam pozrela, videla len potichu zavíjajúci vietor a lístie, ktoré sa ním nechávalo unášať. Ovzdušie okolo nej doslova iskrilo. Do nosa ju z ničoho nič udrela ťažká, príliš sladká vôňa. Mala nutkanie zakryť si ho, ale s hrôzou zistila, že nemôže pohnúť rukami. Príjemné pocity nahradil strach ostrý a bodajúci ako britva. Zavrela oči v snahe zmierniť svoje rozhárané emócie, no nedarilo sa jej.

Netušila, ako dlho sa snažila všetko spracovať, ignorujúc pri tom všetko ostatné. Odrazu – akoby si to všetko len vymyslela – všetko stíchlo. Ťažká vôňa bola preč a nahradilo ju vlhké ovzdušie, ktoré voňalo lesom a dažďom. Bodavú hrôzu nahradil príjemný pokoj a nepokojné očakávanie. Opatrne otvorila oči a ihneď zalapala po dychu.

Miesto, na ktorom sa nachádzali, vôbec nepripomínalo nič, čo predtým videla. Krajina zničená po dažďoch bola pochmúrna, stromy polámané, niektoré zhorené, akoby do nich udrel blesk. Možno niekoľkokrát za sebou. Obloha bola úplne čierna, na obzore ani jediný mráčik či náznak slnečných lúčov, ale aj napriek tomu tam nebola tma. Okolo seba cítila samotu, opustenosť. Ak si niekedy predstavovala pustiny Posledného sveta, vyzerali by presne takto.

„Čo je toto za mŕtve miesto?“ spýtala sa šeptom. Cítila, akoby ona a Darren boli jediné živé bytosti široko-ďaleko. Už len čakala, keby sa objaví zubatá s kosou, ktorú tak často spomínali smrteľníci.

Jeho veľká ruka sa zastavila uprostred pohybu naprieč jej chrbticou. „Toto je Mrácia. Myslel som, že ju spoznáš.“

Aeon akoby na moment zamrzla. Darren sa začal obávať, či neurobil niečo zle pri prenášaní – veď nikdy predtým necestoval svetmi s niekým iným ako s rodinou. Ale to len dovtedy, kým mu jej päsť prudko nepristála na sánke. Hlava mu poskočila späť. Vyvalene sa pozeral na jej nahnevanú tvár, ktorá bola až prekvapivo ďaleko, hoci stála najviac dva metre od neho.

„Ako si mohol, ty idiot! Myslela som si, že máš rozum, ale očividne som sa mýlila! Prečo si nás priviedol na toto diabolské miesto?! Chceš prísť o svoju nerozumnú hlavu?! Chýba ti adrenalín?!“ sypala naňho otázky a obvinenia. Nečudoval sa jej. Všetci mali v pamäti zapísané hrôzy, ktoré Mracivogovia rozpútali.

„Viem, že je to nebezpečné, ale nemáme na výber. Keby som ti povedal, kde je moja sestra, neodišla by si so mnou,“ povedal trochu plechovým hlasom. Očakával hnev, ale nie... toto.

Zhlboka sa nadýchla, snažiac sa upokojiť a nájsť stratenú pôdu pod nohami. „Mrácia je temné miesto a ako vidím tak aj dosť pochmúrne. Žijú tú čierni mágovia, ktorí v snahe získať moc necúvnu pred ničím. Nič im nie je sväté a už vôbec nie život niekoho takého ako som ja – čiže bytosti, ktorej predkovia sú zodpovední za to, že boli takmer vyhubení, že zomrela ich krajina. A prišli o moc. Ak ma nenávidíš, mal si ma proste zabiť a nie priviesť práve sem.“ Ku koncu znel jej hlas doslova zúfalo. Nezaujímala sa o to. Snažila sa len dostať sa preč z tejto absurdnej situácie. Nemohla tu byť. Nie ona, nie niekto z jej rodu.

Darren sa na ňu vyplašene pozrel. „O čom to, preboha, hovoríš? Viem, že sú nebezpeční, ale... ty vieš niečo viac?“

„Môj rod... ja...“ Zhlboka sa nadýchla. „Prepáč. Je toho príliš veľa, o čom som sa zaprisahala nikdy nehovoriť. Priveľmi to bolí.“

Skôr vytušil než skutočne počul ako veľmi ju to trýzni. Najradšej by sa bol za svoju ľahkovážnosť nakopal do zadku. Mal jej hneď od začiatku hovoriť viac. Mal jej povedať, že Macy je práve na tomto mieste, ale nemohol. Ak by sa to dozvedela Nerissa, ihneď by jej bolo jasné koľko toho vie. A k tomu, aby odhalila jeho identitu, by bol iba krôčik. A on by svoju rodinu po druhýkrát vystavil prenasledovaniu. To nemohol dopustiť.

Pristúpil až tesne k nej, zodvihnúc jej tvár. „Netušil som, že toto miesto v tebe evokuje takú hrôzu, či zlé spomienky. Ospravedlňujem sa, mal som ti povedať kde je moja sestra.“

Zadívala sa naňho skleneným pohľadom. Keď ho zazrel, mal chuť nakopať sa znovu a dôkladnejšie. „Môžeš odprisahať, že si mi už nezamlčal nič, čo by mohlo vyvolať ďalšie... spomienky?“

V duchu takmer zavyl. Nemohol jej to sľúbiť, pretože to bolo nereálne. To by jej hneď tu a teraz musel povedať, ako je na tom Macy a kto je on.  A hlavne – prečo sú teraz tu. Len bezmocne zakrútil hlavou.

„To nemôžem.“

Kývla hlavou, akoby takú odpoveď čakala. „Preto tvoje ospravedlnenie prijmem až vtedy, keď budem vedieť všetko o príčinách, ktoré nás zaviedli práve na toto miesto.“

Nevšímala si Darrenov zarazený a bolesťou naplnený pohľad. Opäť sa zadívala na to, čo bolo okolo. Po chrbte jej mimovoľne prebehol mráz. Ona a jej súrodenci boli jediní, ktorí vedeli, ako to tu vyzeralo predtým. Mráciu síce obývali čierni mágovia toho najhoršieho razenia, ale mali česť, boli lojálni a ich domov bol prekrásny raj s tou najúrodnejšou pôdou. Preklínala osud, že práve k jej predkom zavial tú nezmyselnú úlohu, ktorú museli splniť, ak chceli, aby ďalšia generácia ich rodu prežila. Následky boli nedozernejšie ako ktokoľvek z kráľovskej rodiny predpokladal.

„Prisahal som, že ťa ochránim. Mám v pláne to dodržať,“ budil ju z úvah jeho zastretý hlas.

„Nemôžeš odprisahať niečo také nemožné. Ak ma zbadá čo i len jeden Mracivog, je so mnou amen. To by si musel zničiť túto prekliatu značku,“ ukazovala na ruku a krk s čiernym tetovaním. Bola to ich práca.

Pohladil ju po ruke. „Tušil som, že v tom majú prsty, veď je to ich písmo. Poznám ho, ale tieto znaky som nikdy predtým nevidel. Musí byť staré najmenej niekoľko tisícročí,“ poznamenal a dal priechod svojej zvedavosti. Zaujímal sa o tie znaky od prvého momentu, keď ich zbadal, ale musel predstierať nevedomosť, aby sa neprezradil skôr, než budú preč. Teraz mu už nič nebránilo.

Vypleštila naňho oči. „Netuším, ako o tom môžeš vedieť, ale ubezpečujem ťa, že tie znaky sú staré najmenej tisíc osemstopäťdesiat rokov a sú dedičstvom, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu, z otca na syna, z matky na dcéru.“

Zvedavosť v ňom doslova vybuchla. Hneď mu napadlo niekoľko otázok, ktorými ju chcel zahrnúť, no nedostal možnosť položiť jej ich. Zastavilo ho prenikavé škriekanie havrana. Ihneď ho spoznal. Postavil sa pred Aeon, v snahe zaštítiť ju vlastným telom.

„Toto nie...“ zašepkal si sám pre seba.

„Čo sa deje? Veď je to len obyčajný vták. Ten nám neublíži,“ poznamenala. Ničomu nerozumela. Namiesto odpovede len prudko zakrútil hlavou.

„Ale, ale, pozrime sa kto to k nám zavítal. Opäť,“ prehovoril vysoký, ženský hlas. Aeon hneď pootočila hlavu tým smerom.

Neďaleko od nich stála pomerne nízka a štíhla postava, okolo ktorej poletovali neskrotné kadere svetlohnedej farby. Nevidela jej dobre do tváre, ale uhádla, že je krásna a bezchybná, hoci zvraštená maskou zlosti a nenávisti. Keď zachytila prudkosť jej temnoty, schúlila sa viac za Darrenov chrbát. Oproti nim stála veľmi mocná čarodejnica z najstaršieho rodu Mracivogov. Aeon to spoznala len vďaka prívesku na krku – zo spomienok predkov vedela, čo znamenajú. Ona mala mosadzného draka, ktorý bol až priveľmi podobný tomu na jej dýke. Opäť sa mimovoľne otriasla.

„Znovu sa stretávame, Darren Slocock,“ zahrmel jej hlas. Bolo zvláštne počúvať toľkú nenávisť v tak krásnom hlase.

„Škoda, že nezdieľam tvoje znechutenie. Ja som tomu rád,“ povedal úplne pokojne, akoby nestál oproti nebezpečnému Mracivogovi, ktorý ich oboch v mihu sekundy mohol zabiť.

„Vždy si bol pochabý a bláznivý. Zomrieš rovnakým spôsobom.“ Pristúpila o pár krokov bližšie. Aeon zbadala, ako sa jej v rukách leskne malý blesk. Pri spomienke čo všetko to malé nič dokáže sa jej takmer podlomili nohy. Predstava mučenia ju oberala o posledné kúsky síl a odvahy.

Darren zacmukal. „Škoda, že ti vymyli hlavu. Mohli by sme pospomínať na staré dobré časy.“

„S tebou nemám na čo spomínať, Darren. Som rada, že som nakoniec skončila tu, hoci ty si presvedčený, že by som sa mala vrátiť. Mrhanie časom!“

Aeon naklonila hlavu pri tých slovách. Mala pocit, že medzi tou dievčinou a mužom, ktorý stál pred ňou a chránil ju vlastným telom, bola akási spojitosť. Niečo ako puto, ktoré nemohla vidieť, no aj napriek tomu bolo hmatateľné. S neurčitým pocitom hrôzy ho potiahla za ruku, aby mala istotu, že ju bude počuť.

„Kto to je, Darren?“ spýtala sa jednoducho roztraseným hlasom.

Cítila, ako sa zhlboka nadýchol. „Je to moja sestra. Macy.“

Kapitola 8. ¦¦ Kapitola 10.


Kapitolu by som rada venovala svojmu dvojčátku blotikovi na znak ospravedlnenia. Dúfam, že to pochopíš a odpustíš. Pocit viny je už dosť strašný aj bez toho.

Dúfam, že ste sa prehrýzli až na koniec kapitoly. Ak sa mám priznať, táto kapitola sa mi písala veľmi ľahko, pretože je to v podstate prvá scéna, ktorú som k poviedke vymyslela. Páčila sa vám? A ešte by som rada pripomenula, že toto je prelomová kapitola, hoci tak asi nevyzerá.

S pozdravom Lili D. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Kapitola 9.:

5. blotik
27.11.2011 [19:22]

A do prd.... To si děláš srandu. Tohle je Macy? Ta, která Aeon chtěla všechno povykládat? Ta, která měla být hodná? No to snad ne. Ale hezky mu to Aeon natřela s tou ránou. Já se tomu smála. Emoticon
No, loučení bylo smutné, fakt jsem měla slzy na krajíčku. Dvojčátko moje. Já jdu raději na další dílek, protože tohle napětí je k nevydržení. Emoticon

4. Nerissa přispěvatel
01.11.2011 [20:03]

NerissaČekala jsem cokoliv, ale tohle ne. Vyrazila jsi mi dech. Emoticon Emoticon Emoticon

3. MillieFarglot admin
31.10.2011 [14:59]

MillieFarglotTie opisy sú také dokonalé! Sestrička, píšeš dokonale! Všetko som si to vedela tak perfektne predstaviť. Emoticon
Moc na dlhé komenty nie som a práve teraz sa nezmôžem na viac ako - bolo to úplne fantastické, úžasné, bombové... Emoticon
Teším sa na pokráčko. Emoticon

2. semiska přispěvatel
30.10.2011 [21:34]

semiskaOMG, tak to jsem fakt zvědavá, jestli ji zachrání nebo ne... Proč má Aeon tu značku na krku? Její matka byla mág z mrtvého města? Moc se těším na další kapitolku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Elanor
30.10.2011 [13:11]

To si robíš **** moja?
Tak toto som teda nečakala. To cestovanie bolo super, ale ešte krašie bolo ako sa stará o ňu. Ale tá jeho sestra, no pekne teda, kedy bude pokračovanie? :) som z toho trochu zmätená teraz ;) inak ako krása Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!