OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 30. časť



Nezostať sama - 30. časťPretrhnuté puto.
Príjemné čítanie.


30. časť


 

Sedel nad šálkou kávy a snažil sa príliš nemyslieť. Posledné dni boli príšerné a Jessie sa venoval výlučne práci. Pomáhal pánovi Pharrelovi viesť advokátsku kanceláriu, i keď jeho šéf – teda spoločník – trval na tom, že potrebuje minimálne niekoľko týždňov voľna, no blondiak si tvrdohlavo trval na svojom.

Nemohol len tak sedieť doma a myslieť na to, že stratil mamu a Dianu. Jediné dievča, ktoré vo svojom živote miloval a pochyboval, že by niekedy mohla prísť žena, ktorá by ju nahradila a ukoristila si jeho srdce pre seba tak, ako to urobila čiernovláska. Ono totiž patrilo len jej, rovnako, ako Jessieho myšlienky a celá jeho duša.

Už sa ani nepokúšal brániť tým pocitom a už vonkoncom to netajil. Načo by to bolo dobré? Tiff mu povedala, že časom to prejde, že všetko sa dá do poriadku a jeho rany sa zmenšia, aj keď sa nezahoja úplne. Veril jej a chcel jej veriť, no bolo to príliš čerstvé a silné, aby to dokázal.

„Znova sa mučíš?“ ozvala sa za ním Sam a Jessie na ňu namrzene hodil pohľad.

„Daj mi pokoj,“ zašomral.

Jeho sestra bola v poslednej dobe viac než deprimovaná a nesvoja. Steve jej povedal, že Mason ušiel a blondínka sa celkom oprávnene bála o seba a svojho staršieho brata. Predstavovala si, ako ju Mason nájde a zabije, aby sa pomstil, bolo jej jasné, že len po tom jej bývalý priateľ túži.

„Volal otec, už zasa,“ oznámila, keď sa posadila naproti nemu a vzala mu šálku s kávou, aby si z nej mohla odpiť.

„Urob si svoju,“ detinsky sa na ňu osopil blondiak, no vziať jej ju ho ani nenapadlo.

Sam si povzdychla a pretrela si prstami unavené oči. Ktovie, koľko nocí už poriadne nespala. Zato Jessie vedel, odkedy on poriadne nezažmúril oka. Naposledy v tú noc, keď v jeho náručí oddychovala Diana a on ju mal len pre seba.

Keď na to myslel, mal dojem, že sa minimálne zblázni, chcel kričať, vrieskať a chcel do niečoho udrieť, možno po niečom poskákať, či aspoň roztrieskať. Vždy, ako náhle sa mu tá spomienka objavila pred očami, zabudol na okolitý svet a pripomínal si ten pocit, ako ju držal pri sebe a ona mu opätovala všetky jeho city. Bol horší nech masochista a vedel, že si ubližuje celkom vedome, no najhoršie bolo, že to robil rád.

Tou tupou bolesťou, do ktorej sa ukrýval, ako sa malý chlapec ukrýva pod deku, si len pripomínal, že bol skutočne šťastný, keď ju mal pri sebe.

„Čo chcel?“ vyzvedal, bez štipky záujme v hlase, či postoji. Ďalej zízal neurčito kamsi pred seba a hlas mal bezfarebný.

„Stretnúť sa s nami. Nechápem, odkiaľ vzal moje číslo,“ frflala, zjavne, aby odviedla bratovu pozornosť od čiernovlasého prízraku, ktorý ho oberal o život.

„Mhm,“ vyšlo z Jessieho. „Má aj moje,“ oznámil, akoby mimochodom a mykol plecom.

Celkom ho bavilo ignorovať, ako mu neustále volá a vypisuje správy, ktoré nikdy nečítal, len ich mazal stále dookola. Ak si ten pán myslí, že si ich získa a dostane od nich lásku, tak sa sakramentsky splietol. Nemal šancu – u Jessieho určite.

„Vieš, že žije v LA?“ spýtala sa z ničoho nič Sam a Jessie sa zamračil.

Nechápal, prečo by ho to malo trápiť. „Nie, je mi to jedno. Keby hneď zajtra umrel, ani brvou by som nemihol,“ zavrčal ako nazlostený pes a Sam sa samovoľne mykla, keď sa do nej zarezal bratov ostrý tón.

„Nejeduj sa hneď,“ pošepla zronene a bradu si podoprela oboma rukami.

Jessie sa neobťažoval jej niečo povedať a ďalej sa mučil spomienkami na Dianu. Ani vo sne by ho nenapadlo, že sa kvôli Nicolasovým slovám vzdá a prestane sa snažiť, získať ju späť, ale stalo sa.

Keď odchádzal z pohrebu, opakoval si dookola, že Diane bude lepšie v Európe, kde jej nebude každý roh pripomínať jej stratu a všetko zlé, čím si prešla. Mal by byť rád, že odíde a začne odznova, lebo niekde v neznámom prostredí sa jej bude začleňovať ľahšie, ako keby mala znova zapadať do toho dobre známeho, kde ju v podstate všetko dráždi. Miloval ju a preto pre ňu chcel šťastie – o tom predsa pravá láska je, nie?

„Myslíš na Dianu,“ skonštatovala Sam, keď už nevydržala ďalej mlčať a Jessie zomkol pery do úzkej linky.

Nadýchol sa a chcel jej čosi odvrknúť, no zastavil sa. Lepšie povedané, zastavil ho pohľad do jej očí, z ktorých sálala potreba ochraňovať ho a nekončiaca láska. Vedel, alebo dúfal, že ho Sam má rada a keď to skutočne zazrel v jej tvári, prepadlo ho to nečakane a silno.

„Neviem čo mám robiť,“ pošepkal napokon a viečka stisol pevne k sebe.

Telo mu nepríjemne zovrel bolestný kŕč, no nezaoberal sa tým. V poslednom čase ho bolelo aj dýchať, takže si na to zvykol a bolo mu to dôkazom, že ešte stále žije.

„Prestať sa ľutovať a ísť za ňou?“ navrhla Sam a načiahla sa k bratovi. Chytila ho za ruku a stisla mu ju.

Na očiach mu videla, že potrebuje cítiť fyzické teplo nejakej osoby a hlavne starostlivosť a lásku. Ona mu ju mohla poskytnúť, no nedokázala zaplniť tú dieru, ktorá v jeho srdci zostala po tom dievčati.

Jessie sa smutne usmial a pokrútil hlavou. „A potom čo? Zostane tu a každý deň bude chodiť po meste, ktoré v sebe ukrýva toľko jej bolesti? Fakt si myslíš, že by som ju vedome vystavil tomu všetkému?“ Bola to skôr rečnícka otázka, no Sam na ňu odpovedala.

„Ja viem, že nie,“ zašomrala. „Ale mohol by si s ňou odísť. Zostať pri nej a...“ chcela pokračovať, no skočil jej do reči.

„Ja nemôžem,“ znel až desivo zúfalo. „Nemôžem tu nechať teba a celý svoj život. Svoju prácu a hlavne matku,“ dodal.

On začínať od nuly nemohol a preto bolo pre neho zbytočné aby sa o to pokúšal. Nevedel si predstaviť, že toto mesto opustí, viazalo ho tu priveľa spomienok, či už zlých alebo dobrých a bolo tu priveľa ľudí, na ktorých mu záležalo.

„Toto nie je žiadna zasraná rozprávka, Sam,“ prehodil ešte takmer nečujne a Sam sa napäla, keď zazrela tú bolesť v tvári svojho brata.

Nech ako veľmi premýšľala nad spôsobom, ktorým by mu mohla pomôcť dostať sa z tej depresie, nemohla na nič prísť. Už ju z toľkého urputného zamýšľania sa rozbolela hlava, no nevzdávala sa.

„Tak aspoň choď a rozlúč sa s ňou,“ navrhla mierne a nebola si istá, či je to tá najlepšia rada, akú mu mohla dať.

Pomohlo by to, aby sa Jessie dokázal aspoň postaviť na nohy bez toho, aby ho to ťahalo ku dnu? Ak to neskúsi, nikdy to nezistí.

„Ale...“ začal, no nedokončil, lebo ani sám nevedel, čo by mal povedať. Túžil ju ešte aspoň vidieť, to bola skutočná pravda.

„Dnes odlieta. Viem to od Steva,“ oznámila a pokúšala sa znieť mierne. „Letí im to o hodinu,“ dodala ešte a s očakávaním sledovala blondiaka.

Najskôr bol zaskočený tou informáciou. Pôsobilo to, akoby skutočne neveril tomu, že odíde a teraz, keď sa to stalo skutočnosťou, tak sa s tým potreboval zžiť. Potom sa na jeho tvári zjavil strach a napokon odhodlanie.

Postavil sa na nohy a bez ďalších slov sa vybral von z bytu. Sam nechal za sebou a v hlave sa mu hemžili milióny myšlienok a predstáv. Tá najbláznivejšia bola o tom, ako sa Diana rozhodne zostať s ním, no racionálny Jessie na neho kričal, aby sa zobudil a prestal snívať, ako keby bol nejaký pubertiak, ktorým lomcujú hormóny a nevie čo so sebou.

Šiel sa rozlúčiť a naposledy ju objať – ak mu to dovolí. Nebola najmenšia šanca, že by ju získal späť a že by Nicolas dovolil, aby tu zostala.

Bol súdom stanovený opatrovník a mohol mu v jej odvedení zabrániť, ale nechcel s ním bojovať, lebo ho chápal. Chápal ho tak dobre, že ho to vyviedlo z mieri a keď sadal za volant, pristihol sa pri myšlienke, že na letisko ani nepôjde.

Naštartoval a aj tak sa vybral tým smerom. Pomyslel si, že s ňou hovoriť nemusí, len sa na ňu pozrie a odíde, aby sa ďalej utápal vo svojej bolesti a dovolil tej diere, ktorá mu vyrástla miesto srdca, aby sa zväčšovala, až kým ho neobalí celého a on sa nebude vedieť z jej pazúrov vymotať.

Aj tak si nebol istý, či ešte má zmysel dúfať. Stratil nádej na tom pohrebe, keď od neho Diana odchádzala a keď pochopil, že Nicolas má jednoducho pravdu. Nevedel sa s tým zmieriť, no na druhej strane vedel, že musí.

Keď napokon zastavil pred letiskom a pozrel na tú obrovskú budovu, striaslo sa mu celé telo. Zostal sedieť v aute a premýšľal, či by nemal radšej utiecť a nahovoriť si, že všetko, čo sa odohralo bol len sen a on sa z neho práve prebral.

Že Diana nikdy neexistovala a on ju tak nemohol milovať. Že tým, že nebola, ho nemohla opustiť a on tak nebude trpieť jej stratou.

Pomaly sa vyšuchtal z auta a neprimerane silno zatresol za sebou dvere. Zostal stáť na mieste a ruky, ktoré sa mu triasli ako starcovi, si strčil do vreciek na kabáte a zhlboka dýchal. Vzduch ho v pľúcach pichal a ten smútok, ktorý ho opantal, sa nebezpečne šíril celým jeho ja.

Ani si neuvedomil, kedy sa jeho telo napokon dalo do pohybu. Kráčal cez parkovisko a očami hypnotizoval sklené vchodové dvere. Mal plnú hlavu všelijakých myšlienok, no pokúšal sa ich silou-mocou odohnať a sústrediť sa na to, čo sa chystal urobiť. Povedať Diane zbohom, alebo len dovidenia?

Vošiel dnu a ocitol sa v obrovskej hale, preplnenej hádam stovkami ľudí. Niektorí sa tvárili zdrvene, iní sa šialene ponáhľali, jeden cez druhého sa prekrikovali, vítali sa a lúčili. Kiež by sem aj on šiel s tým, aby niekoho uvítal. Aby mu na perách mohol vyrásť úsmev, ktorý by nahradil slzy, ktoré sa v posledných dňoch stali jeho najbližšími priateľmi.

Zastal pri informačnom pulte a obzeral sa dookola. Recepčná si ho obzerala bez akéhosi zjavného záujmu a Jessie sa k nej po pár sekundách otočil a vystrúhal falošný úsmev, ktorý ho stál všetko sebazaprenie.

„Prepáčte, lietadlo do Španielska ešte neodletelo, však?“ vyhŕkol a slečna niečo naťukala do počítača a potom pokrútila hlavou.

„Nie, letí o pätnásť minút,“ odpovedala a hlas mala znudený a bezvýrazný.

„Ktorý východ?“ vyzvedal a takmer až skackal na mieste.

„Dvadsaťtri,“ povedala a Jessie jej poďakoval a rozutekal sa na opačnú stranu haly.

Predieral sa medzi ľuďmi, ktorí mu zjavne naschvál zamedzovali cestu. Na jedného muža sa takmer rozkričal a v poslednej sekunde sa zastavil, aby mu nevynadal do idiotov.

Keď dobehol na miesto, kam mal namierené, zastal a očami skenoval okolie. Jeho pohľad sa zastavil až po pár momentoch, keď uvidel tú osobu, ktorú najviac na svete potreboval vidieť.

Sedela na jednej zo stoličiek a pri sebe mala uloženú veľkú, čiernu tašku. Vlasy jej padali do tváre a na koncoch sa stáčali. V rukách držala knihu a vyzerala, že je do nej poriadne ponorená.

„Takže predsa odchádzaš,“ ozval sa, keď sa ocitol niekoľko centimetrov od nej.

Odtrhla oči od knihy a pozrela na neho. Jej tvár neodrážala nič iné, okrem prekvapenia.

„Neboj, neprišiel som ťa presviedčať,“ nervózne mrmlal a pristúpil úplne k nej. Učupil sa a chytil ju za ruku. „Chcel som ťa ešte vidieť,“ dodal a Diana odložila knihu na prázdnu stoličku vedľa seba a voľnou rukou mu jemne prešla po líci.

Pritiahol si ju do náručia a zaboril tvár v záhybe jej krku, aby ešte raz mohol nasať jej vôňu. Jej dokonalú vôňu, o ktorej sníval každú noc.

„Už teraz mi chýbaš,“ zašomral jej do ucha a vtisol jej jemný bozk na pery.

Hneď, ako tak urobil sa Diana napäla a pobozkala ho vášnivo a s obrovskou potrebou. Nič iné nevnímal, okrem jej pier na svojich a jej jazyka, ktorý sa opatrne hral s tým jeho.

„Tiež ťa veľmi milujem,“ zašomrala, keď sa od seba odtiahli.

Nechápal, načo to robí, keď vie, akú bolesť si tým spôsobuje, ale na druhej strane mu ten zvuk ulahodil.

„Diana, nepremáhaj sa veľmi,“ ozval sa za Jessiem Nicolasov hlas a blondiak sa na neho s nadvihnutým obočím otočil.

Diana si zotrela slzy, ktoré jej zmáčali tvár a uškrnula sa na svojho strýka, ktorý si hrýzol spodnú peru a zaujato ich sledoval.

 „Potrebuje sa zotaviť a toto prostredie jej neprospieva,“ povedal Jessiemu a prešiel k neteri, ktorá vstala a prehodila si cez plece tašku.

„Neprišiel som, aby som ju zastavil,“ oznámil Jessie. „Chcel som ju len vidieť a viem, že si zaslúži niečo lepšie,“ dodal ešte a usmial sa na čiernovlásku.

„Ďakujem za všetko, Jessie. Do konca života som tvojím dlžníkom za všetko, či si pre Dianu a Deana urobil,“ povedal Nicolas a napriahol k Jessiemu ruku.

Blondiak chvíľku váhal, no napokon mu ju stisol a popritom hľadel len na Dianu. Milovala ho a to v ňom prebudilo novú nádej. Možno s ňou teraz byť nemôže, ale časom... možno v inom živote, by mohla byť len jeho.

 

◊♦◊

 

Klopanie sa znova ozvalo a Sam sa vybrala k dverám. Práve pozerala svoj obľúbený film, keď ktosi zazvonil. Povedala si, že Jessie má predsa kľúče a všetci ostatní môžu ísť akurát tak do pekla, ale keď ten dotyčný neodbytne klopkal a zvonil ďalej, neochotne vstala a išla sa pozrieť, kto otravuje.

Keď s nepríjemným výrazom na tvári otvorila, pred ňou stál človek, ktorého by ani vo sne nečakala. Zarazene nadvihla obočie a oprela sa o zárubňu, aby mu tak zamedzila vchod do bytu.

„Čo je?“ vyštekla príliš tvrdo a zostra, čoho si aj sama bola vedomá.

Pán Stretton sa zháčil pod dcériným pohľadom a pokúsil sa o úsmev. „Musím s vami hovoriť a keďže ignorujete moje telefonáty, prišiel som osobne,“ prehodil a ruky si prekrížil na hrudi. Pripadal si nervózne.

„Tak si meral cestu celkom zbytočne. Ja nebudem s tebou o ničom hovoriť a nemyslím, že môj brat áno,“ skríkla a už chcela zatresnúť dvere, ale pán Stretton ju zastavil a pridržal ich.

„Chcem odčiniť tie roky, čo som tu nebol. Zrejme teraz nie je najvhodnejšia doba, ste dospelí a už nepotrebujete rodičov, aby ste sa za nich skrývali, ale musíte vedieť, že som tu,“ hovoril naliehavo a Sam sa zarazila.

Ak ona niečo potrebovala, boli to práve rodičia a domov. Nevedela, ako dlho bude môcť udržať svoju závislosť na uzde, kým sa jej znova nepovolí a ona sa nezosype. Jessie mal čo robiť sám zo sebou a nie, aby ešte dával pozor aj na ňu.

„Nechceš ísť radšej dnu?“ navrhla a vystrúhala úsmev malého dievčatka, ktoré sa hrozí priznať rodičom, že vyviedlo akúsi nezbednosť.


A ďalšie gulatiny sú za nami. Už tretie a aj posledné. Pri tejto príležitosti by som chcela POĎAKOVAŤ všetkým skvelým čitateľom, ktorí moju poviedku čítajú. Vďaka Vám mám chuť napredovať ďalej.

Keďže nás už čaká iba jedna kapitola a epilóg, venovania a ďakovania si nechám až na koniec. :)

Názov ďalšej časti je: Ako si zachovať nádej.

Mimi :D 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 30. časť:

15. mima33 admin
29.12.2013 [20:46]

mima33Tethys, ako sa vraví, nádej umiera posledná Emoticon a ďalšou kapitolou sa už nezmení nič. Je to len také zakončenie tejto etapy, aby sme sa mohli pustiť do ďalšej Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

14. Tethys přispěvatel
29.12.2013 [20:32]

TethysVíš, já mám SE ráda, jenže jsou prostě výjimky, kde to musí skončit dobře. A protožr druhá série bude, doufám, že v ní Di a Jessie budou spolu. Ano, asi jsem si to měla nechat až na Epilog, protože ta jedna kapitola toho ještě může změnit, ale chtěla jsem, abys věděla, že neztrácím naději.
A zbytek? Bez komentáře, aneb smutné a jako vždy dokonale napsané.
Těším na další. Emoticon

13. mima33 admin
29.12.2013 [19:57]

mima33Deny, wau Emoticon toľké nadšenie? Emoticon Čím som si ho zaslúžila? Fakt sa tak tešíš? Neuveriteľné Emoticon Áno, druhá séria bude Emoticon Sam sa už polepšila, ale veď uvidíte sami Emoticon Ďakujem veľmi, veľmi pekne Emoticon

12. Deny
29.12.2013 [19:05]

Druhá séria????? Vážne vidím dobre Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Je tam napísané druhá séria? BUDE DRUHÁ SÉRIA????!!!!!!!! Wááááááááááááááááááááááááááááááááááááuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu!!! To fakt, fakt, fatk?? Vážne, čestné skautské ?? Pirátske, Jesieovské, Dianovské?? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Bože, ja sa asi zbláznim!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Fajn, fúúú, nádych, výdych - vráťme sa ku kapitole - zase som mala slzvy na kraji Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Hlavne pri scéne na letisku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A Sam je konečne dobrá sestra Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A som zvedavá, čo povie Jessie, keď u nich doma nájde ich "otca" Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
P.S. Fakt bude druhá séria? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Pošlem ti čokoládu Emoticon Emoticon Emoticon

11. mima33 admin
29.12.2013 [16:32]

mima33Domi, ďakujem Emoticon

Kiki, máš pravdu, veľa vecí v prvej sérii som nechala otvorených. Najskôr som to tak neplánovala, ale keď ma napadlo pokračovať ďalšou, zámerne som si to nechala tak Emoticon V podstate sa už nevyrieši nič a všetko si necháme na druhú sériu. Je toho dosť, nie? Aspoň budem mať čo riešiť Emoticon Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

10. kiki1 přispěvatel
29.12.2013 [16:13]

kiki1Chtělo se mi brečet, když se Jessie s Di loučili. Emoticon Zbývá už jenom jedna kapitola a epilog, takže konec nejspíš zůstane otevřený a pořešíš to v další sérii. Ono toho je na dořešení ještě docela dost, když o tom tak přemýšlim. Emoticon Mason, Dianiny hlasivky a taky jestli bude HE, a nebo necháš Jessieho s Di trápit... Emoticon To, že se s Di v této sérii už nesetkáme taky nasvědčuje otevřeému konci. No, vypadá to, že HE v první sérii se asi nedočkáme, že? Emoticon
Moc pěkná kapitola, těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9.
Smazat | Upravit | 29.12.2013 [15:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. mima33 admin
29.12.2013 [15:18]

mima33Perlička, prepáč, ale tak to je. O spôsobenie ti infarktu sa nepokúšam Emoticon Emoticon A kto že tu hovoril o HE? Emoticon Emoticon

7. Perla přispěvatel
29.12.2013 [15:00]

Perlamima, chceš mi spôsobiť infarkt? Ako to myslíš, že sa s Di v tejto sérii už nestretneme? To má byť vtip? Dúfam, že áno.
Neviems i totiž predstaviť HE Jessieho a Diany bez Diany... Emoticon Emoticon Len toto nie, lebo budem asi plakať tu normálne a do druhej série to nevydržím. Emoticon Emoticon

6. mima33 admin
29.12.2013 [14:53]

mima33Blacky, s Di, ktorá je v Španielsku, sa už nestretneme - nie v tejto sérii. Odpovede nájdete v druhej, ale či sa ich dozviete od Di alebo sa to dozviete od Steva, či iných policajtov, to nepoviem Emoticon A nie, že ti večera prihorí! Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!