OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Návrat minulosti - 3. kapitola

18.03.2011 (12:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 773×

Ďalšie odpovede

„Minessa?“ spýtali sa obe naraz. Zmätene som na neho pozrela a vymámila sa z jeho objatia. Z ich pohľadu bolo jasné, že som mala veľké problémy.

„Ahojte,“ ozvala som sa nesmelo.

„Dobrý deň, želáte si?“ spýtal sa Reymond ako ukážkový predavač. V tej chvíli by som nechcela byť na jeho mieste... prakticky som nechcela byť ani na tom svojom. Vedela som, že nie je dobré rušiť pravidlá mojich tiet a ja som ich porušila v jeden moment priveľa na to, aby som vyviazla so zdravou kožou. Hoci to znie divne, ale do mojich dvadsiatich troch rokov som musela byť pod ich záštitou, a teda aj poslúchať ich zákony a pravidlá.

„Nie, vďaka,“ odbila ho teta Hazel, ktorej vlasy po natáčkach stáli akoby jej do nich udrel blesk, čo jej ešte pridávalo na hrôze. „Mali by sme ísť,“ povedala smerom ku mne a vyšli z obchodu.

„Ehm, myslím, že pôjdem,“ povedala som mu s ospravedlňujúcim pohľadom. Zohla som sa po hrnček, ktorý som nechala na zemi a položila ho na pult aj s vecami, ktoré som chcela kúpiť prv, než som ho zbadala a omdlela.

„Päť libier,“ povedal a zabalil mi fľaštičky do malej tašky.

„Ďakujem,“ odvetila som a vybehla z obchodu. Na ulici už čakali moje tety. V tichosti sme šli k nim domov.

„Čo ste to tam robili?“ spýtala sa Hazel len čo sme vstúpili do ich domu.

„Nič,“ odvetila som nenútene, čo bola aj pravda. „Tu som priniesla nejaké vzorky od nich z obchodu.“

„Ten chlap sa mi nepáčil,“ poznamenala Hilda.

„Myslím, že Reymond je ten najmenší problém,“ povedala som a vzdychla si. „On... je to chlap z mojich snov,“ dokončila som.

„Ale on predsa nebol blond a ani Rus,“ nechápavo namietla Hazel.

„Nie, on v nich bol ešte predtým. Neviem, či si pamätáte, ale bol to milenec tej dámy, o ktorej sa mi sníva,“ vysvetlila som im s ťažkosťami.

„Milenec?“ spýtala sa podozrievavo Hilda.

„Neviem, ako inak to nazvať. Taktiež nechápem, prečo je teraz a tu.“

„Myslím, že som na niečo prišla,“ ozvala sa Hazel z odľahlého kúta miestnosti.

„Na čo?“ spýtala sa jej Hilda.

„Prečo sa jej snívajú tie sny.“

„Naozaj?“ zbystrila som pozornosť a prišla k tete. Stála oproti neveľkej knižnici, ktorá sa dlho nepoužívala. Boli v nej predovšetkým staré knihy, väčšinou nepotrebné až doteraz. Pristúpila k nej a z množstva tmavohnedých ošúchaných chrbtov kníh vybrala ten najhrubší. Položila ju na neďaleký drevený stôl a dramaticky z nej sfúkla prach nahromadený za niekoľko posledných storočí. Tete žiarili oči vzrušením z nečakaného zistenia.

„Vieš, keď si dnes ráno vravela, že sa ti tie sny zjavujú len počas splnu, niečo sa mi na tom nezdalo. Mala som taký dojem, že už som o takej anomálii niečo počula. Hľadala som v jednej kronike a našla som tam jedno dievča, ktoré malo rovnaké schopnosti ako ty a rovnako aj sny. Pozri!“ vykríkla a ukázala na zožltnutú stránku, na ktorej bol veľký portrét mladej ženy s čiernymi kučeravými vlasmi a zeleno- sivými očami.

„Ale to je presne ona!“ povedala som.

„Volala sa Liena. Žila v Anglicku, v Londýne, v pätnástom storočí. Bola jedna z najvýznamnejších čarodejníc, aké vtedy žili. Ovládala presne ako ty hromy, blesky a celkovo búrky, a práve preto bola najmocnejšia. Údajne sa mala vydať za akéhosi Grigora, taktiež mága, ale ich svadba sa nakoniec nekonala.“

„Kto je ten Grigor?“ spýtala sa Hilda. „To meno mi je akési známe.“

„Počkaj, hneď ho nalistujem,“ povedala jej sestra a začala sa trápiť s ťažkými starými stranami knihy. Keď však nalistovala tú osudnú stranu, na ktorej mal byť článok o Grigorovi, oblial ma studený pot a pred očami sa mi zatmelo.

„Okamžite zmiznite!“ vykríkla mladá žena.

„Ale no tak holubička. Dohodnime sa,“ povedal úlisne rus.

„Zmiznite!“ zaziapala na neho.

„Net,“ odvetil jej s úškrnom. „Dostanem, čo chcem!“

„Nikdy vám ju nedám,“ odvetila mu so zlosťou. „Myslíte si, že ma vašimi trikmi zastrašíte? No tak ste mocný mág a čo? Mne sa kolena pred vami neroztrasú. Som ochotná si s vami pre to zmerať sily. Nikdy by som sa nevzdala bez boja.“

„Verte mi,“ zasyčal protivným hlasom, „že ja dostanem vždy to, čo chcem. Budem najmocnejší!“ zreval jej do tváre pričom sa mierne mykla a následne sledovala jeho chrbát, ktorý sa stratila vo dverách jej domu. Vystrašene si sadla na najbližšiu stoličku a ruky si zložila na veľkú sukňu.

„No tak! Minessa! Čo sa ti stalo?“ spýtala sa Hilda.

„Myslím, že som omdlela,“ povedala som zmätene a držala sa za čelo. V dnešný deň som druhýkrát ležala na zemi, pretože som zamdlela.

„Ale prečo?“

„Pre to, čo som videla. Už viem, kto je Grigor. Je to ten Rus z mojich snov. Niečo od Lieny chce, ale stále som sa nedozvedela, čo to je. Vravela, že je ochotná sa s ním pobiť, len aby to ochránila. No on to aj napriek tomu chce. Cítila som z jeho správania, že sa bez toho nezaobíde, potreboval to.

„Ale čo to mohlo byť?“ spýtala sa Hilda do vetra.

„Čo by mohla Liena mať, čo by Grigor chcel?“ spýtala som sa sama seba a uvažovala som nad tým, nič ma však nenapadalo. Prečo to chcel práve od nej? Prečo to tak veľmi potreboval? Čo to vlastne bolo?

Hlavou mi behalo toľko myšlienok, jedna bola splašenejšia ako tá druhá. Predbiehali sa, ktorá bude prvá zodpovedaná, no ani na jednu som nemala odpoveď. Mohla som len hádať, domýšľať si. Na to, aby som mohla odpovedať, som musela poznať dej, ale ako ho zistiť?

„Myslím, že viem čo od nej chcel,“ prehovorila Hazel tichým hlasom. „A Hilda, myslím, že budeš vedieť, odkiaľ to meno poznáš,“ dodala nakoniec.

„Naozaj?“ spýtali sme sa obe ohromene.

„Naozaj,“ vzdychla si a ukázala nám veľký text pod jeho portrétom.

Trochu kratšia kapitola, ale dúfam, že vás aspoň trochu potešila. Budem rada za každé komentáre.

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat minulosti - 3. kapitola: