Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 12 • OurStories.cz ~ naše povídky

Patrick Liz zachránil. Zmenil ju na upírku. Po hodinách ospravedlňovania zistí, že jej Lukea aj naďalej ničí život. Dostal sa do jej mysle. Prajem príjemné čítanie, ChrisBeth.

25.07.2011 (19:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1653×

„Naozaj ma to mrzí,“ ospravedlňoval sa mi Patrick, keď som sa pozerala do zrkadla a videla som dakoho neznámeho. Tá osoba mala popolavú farbu pokožky, žltkasté oči s malými zreničkami a obrovské kruhu pod očami. Oblečenú mala tmavú nočnú košeľu.

„Toto som ja?“ spýtala som sa prekvapene... Dačo mi zavadzalo v ústach. Prešla som si prstami po zuboch. V zrkadle som zbadala tesáky. Prudko som spravila krok dozadu, až som zakopla a dopadla do postele. „Som upír?“ spýtala som sa Patricka.

Prikývol.

„Ber zo z tej lepšej stránky,“ skočil vedľa mňa na posteľ Chris.

„A to je?“ spýtali sme sa s Patrickom naraz.

Hlasno vzdychol: „Že sa už nemusíme lúčiť.“

„Jediné pozitívum,“ povedala som potichu. „Kedy mi zmiznú tesáky? Budem potrebovať krv?“ začala som im klásť otázky.

„Tesáky zmiznú do mesiaca,“ upokojoval ma Chris, „krv budeš potrebovať. Rick používa darovanú krv z nemocnice. A na slnko nesmieš ísť bez čarodeja.“

„Lebo čo?“ spýtala som sa prekvapene a nechápavo.

„Zhoríš. A to by nikto nechcel. Hlavne nie po tom, čo sa stalo z Lukeom,“ varovala ma Serena.

„Fajn... Ešte dačo?“ spýtala som sa.

„Do domu nesmieš vojsť bez pozvania. Neviem, aké sú následky. Rick mi to nechce povedať.“ Len som prikývla, že chápem. „A tetovanie máš už aj ty.“

„Fakt?“ znova som prešla k zrkadlu a natočila hlavu, aby som to videla.

Netopier. No iný, ako mal Luke.

„Pekný netopier,“ šepla mi do ucha Serena.

„Ďakujem,“ poďakovala som mrzuto.

„Nepáči sa ti?“ spýtala sa Grace prekvapene.

„Nie,“ odpovedala som, „ aj Luke má netopiera. Mne stačí, že sme súrodenci. Viac spoločného s ním mať nechcem.“

To ma uráža, sestrička, ozvalo sa mi v hlave. To je... Lukeov hlas.

Čo to má, do pekla, znamenať? Čo odo mňa chce?

Aby si ma dostala preč!

Fajn, už si neprajem byť človekom. Prajem si, aby mi ten idiot zmizol z hlavy a dal mi pokoj! No to chcem asi veľa.

Presne. Chceš veľa.

„Liz!“ zamával mi dakto pred očami rukou. Serena.

Prudko som sebou trhla. „Čo? Pýtali ste sa ma dačo? Na chvíľu som sa zamyslela,“ vysvetlila som.

„Kto bude tvoj čarodej?“ spýtal sa ma Chris znudene.

„No...“ na chvíľu som sa zamyslela, „kto je voľný?“

„Kate a Serena.“

„A nemá náhodou Kate dakoho z chala...“ v polke slova som sa zasekla- už asi nie. Ľahla som si do postele a cez hlavu si natiahla plachtu.

„Lizie,“ oslovil ma Patrick a položil si ruku na moju hlavu. „Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ ukľudňoval ma.

Presne. Veď ešte nie sú mŕtvy, ozval sa mi v hlave Luke posmešne.

Čože? Oni žijú?

Počula si. Tvoj kamoš si myslel, že sú mŕtvy, keďže ich už po boji nevidel. No v skutočnosti žijú. No to, kde sú, sa dozvieš, až keď ma dostaneš preč odtiaľto!

„Okamžite mi povedz, kde sú!“ vybafla som. Patrick a aj ostatný sa na mňa čudne pozreli. Asi som to povedal nahlas.

„Čo sa deje, Liz?“ spýtal sa Chris prekvapene.

„Nič. Len nervy,“ vyhovorila som sa a prešla ku skrini. Vytiahla som si odtiaľ kapsáče, biele tielko s potlačou s mikinu s kapucňou.

Sedela som v tieni, ktorý vytvárala budova hotela a sledovala pohľady, ktorými na mňa pozerali ľudia, čo okolo mňa prešli.

„Uvedomuješ si, že ti môže slnko ublížiť?“ spýtal sa ma dakto. Nado mnou stál Gordon. Neodpovedala som, len som sa pozrela do zeme. Gordon si vzdychol a sadol si vedľa mňa.

„Zbav ma tvojho brata, prosím,“ požiadala som ho so zúfalstvom v hlase.

Prekvapene sa na mňa pozrel „Len ty ho dokážeš zabiť... Určite to spomínal, že dokážeš oživiť mŕtvych, spraviť z ľudí alebo mŕtvych nadprirodzené bytosti. No dokážeš aj z nadprirodzených bytostí spraviť ľudí. Alebo mŕtvych. Potrebuješ na to... elixír, ako by povedal fanúšik Harry Pottera. Ja už mŕtvy som, takže to nemôžem spraviť. Viem pomôcť len teoreticky.“

Usmiala som sa a objala som ho. „Ďakujem. Bez teba by som to nezvládla... Poď. v izbe mi povieš podrobnosti.“

„Premena na človeka má háčik. Treba dačo od viacerých nadprirodzených bytostí,“ povedal Gordon hneď na začiatku. V miestnosti som bola len ja, Patrick, Gordon a Chris s Grace. A Luke v mojej hlave.

„A aký?“ spýtala sa Grace.

„Treba dačo od viacerých nadprirodzených bytostí. Krv upíra, slzy elfa, jed morskej panny, vlasy víly, srsť vlkolaka, krv toho druhu, akým je Luke. A treba aj čarodeja, kvôli kúzlu,“ vymenoval Gordon.

„Upíra, elfa, vílu, Lukeov druh a čarodeja máme. Treba srsť a jed... Jed? od morskej panny?“ spýtala som sa prekvapene.

„Morským pannám hovoria aj morské upírky. Chlapov vábia spevom, potom ho stiahnu pod vodu, kde ho vysajú,“ vysvetlil mi Patrick.

On už mal to dočinenie s morskou upírkou. Spýtaj sa ho na Araniel, ozval sa znova Luke.

Prečo mi nedáš pokoj?! Tak mal dačo s morskou upírkou! A? netrápi ma to, čo bolo, ale čo je!

Dostaň ma odtiaľ to a dám ti pokoj.

PreBoha! A odkiaľ mám vedieť, kde si? A určite mi to povedia, keď vedia, aká som!

„Haló!“ začal do mňa Chris šťuchať.

„Daj pokoj!“ zavrčala som. Naozaj som vrčala? No, už to tak bude.

„Prečo nás ignoruješ?“ spýtala sa Serena ublížene.

„Ja neviem... A neignorovala som nikoho. Len som sa... zamyslela.

„Nerád ruším, ale nechcete niekoho zbaviť nadprirodzených schopností?“ spýtal sa Gordon.

Je nejaký nadšený z toho zo smrti svojho vlastného brata. Neviem, či by som bola schopná Lukea zabiť. Aj napriek tomu, čo mne a mojim priateľom spravil. Veď je to môj brat... Ale je to vrah. Ááá! Kto sa v tom má vyznať?!

Ty.

Sklapni... „Idem po jed morskej panny,“ ozvala som sa a prudko som vstala.

Vieš, kde sú? Spýtal sa Luke prekvapene.

Nie, ale ty mi to povieš. Chce spoznať Araniel. A vedieť, v akom je spojení s Patrickom.

„Ako vieš, kde ich nájdeš?“ spýtala sa ma Serna.

„A na slnko ísť nemôžeš!“ ozval sa Patrick.

„Už zapadá. A trafím tam a pokecám si s Ar... morskou pannou,“ povedala som. Do pekla, skoro som sa prekecla!

„To Ar malo znamenať čo?“ spýtal sa Patrick podozrivo.

„Ariel,“ trepla som prvú hovadinu, čo ma napadla.

Fakt inteligentné, pochválil ma Luke posmešne.

Drž hubu! Znova som si navliekla mikinu a opustila hotelovú izbu.

Stála som na kameni uprostred vody na čistinke. Byť upírom sa mi začína páčiť. Nechápem, prečo mi nepovedali, že upíry dokážu skákať viac ako pätnásť metrov.

Prečo im nezaspievaš? Provokoval ma, už asi miliónty raz, Luke.

Ignorovala som to a čupla som si, aby som lepšie videla. Zazrela som... akoby chvost.

Morské upírky, sestrička. Na rozdiel od teba majú chvost a žijú vo vode.

Tesne predo mnou sa objavila hlava ženy. Mala dlhé ryšavé vlasy a modré oči. Ako Ariela. Všimla som si zlatastý chvost, idúci od nôh po pás-

„Čo tu chceš?!“ zasyčala na mňa.

Mierne som sa zasekla. Asi nie sú v skutočnosti také mierumilovné ako Ariela. „Ja... hľadám Araniel,“ povedala som odhodlane.

„To som ja,“ objavila sa vedľa nej ďalšia, hnedovlasá. Vyzerala priateľskejšie.

Výzor môže klamať, varoval ma.

„Posiela ma Rick.“

„Naozaj? A čo chce?“ spýtala sa prekvapene.

Pozrela som sa na ryšavú morskú upírku a potom späť na Araniel. „Nemyslím to zle, ale mohla by som poprosiť súkromie?“ spýtala som sa.

„Samozrejme, sestra,“ povedala ryšavá prívetivejšie a zmizla pod hladinou.