OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 12.



Len porozumieť - Časť 12.Anonymný typ.
Príjemné čítanie.

Časť 12.


Sam a Tiff uzavreli dohodu, že Jessiemu o Diane zatiaľ nič nepovedia. Aspoň sa bude viac tešiť a nebude mať kedy nadávať. Pretože to by urobil a Sam si živo vedela predstaviť, ako by začal mlieť o minulosti, bolesti a podobných hlúpostiach. Ale ak sa proste pri ňom objaví, bude tým najšťastnejším človekom na svete.

Dni plynuli a Sam mala pocit, že sa všetko vracia do starých koľají. Jediné, čo jej robilo starosti, bol Tony a jeho zranenia, ktorá sa hojili enormne pomaly, až z toho začínala byť nervózna. Stredu strávili celú v Cesareovej pracovni a robili na prezentácii, ku podivu sa Cesareovi páčila a nemal žiadne námietky, čo bolo divné, keďže na nej robila aj Sam, no profesor bol po celý čas aj naďalej hrozne nesústredený a Sam si všimla, že neprestajne je Tonymu v pätách, ako keby sa ho snažil kontrolovať. Bolo to trošku smiešne, lebo Tony bol takmer tridsaťročný muž, ale dalo sa to chápať.

Na ďalší deň, dostali na starosť zabezpečenie prezentov a Sam bola ospravedlnená zo všetkých prednášok, čiže celé dni trávila s Tonym a hneď od neho šla vždy do nemocnice, kde na ňu už čakal Jessie. Zotavoval sa rýchlo, ale Tiff trvala na tom, že v nemocnici musí zostať minimálne dva týždne. Sam hneď došlo, prečo si zvolila tak dlhú dobu – ako náhle by Jessieho pustili domov, zamieril by si to rovno do kancelárie, kde by opäť padol do stresu a konfliktov s Pharrelovými synmi.

Bol už konečne piatok a Sam sa tešila na víkend. Celý týždeň sa nezastavila a podpísalo sa to na nej. S únavou bojovala len-len a výrazné kruhy pod očami to len dokazovali. Chodila ako mátoha a ledva prežívala zo dňa na deň. Pochybovala síce, že cez víkend si dopraje o čosi viac odpočinku, ale musela veriť, že sa jej zadarí.

Odrazu ju premohlo zívnutie a Tony na ňu spoza informačných letákov vykukol s nadvihnutým obočím. „Kedy si naposledy poriadne spala?“ spýtal sa a odhodil leták na stôl, kde sa podobných papierov nachádzalo milión.

Sam sa oprela o opierku a prižmúrila oči, akože premýšľa. „Ani neviem, mám pocit, že čas ide v poslednej dobe proti mne. Dni sú strašne dlhé a noci prikrátke,“ posťažovala sa a zazrela na prácu, ktorá na nich ešte čakala.

Zo všetkých informačných brožúr mali povyberať to najdôležitejšie a spojiť to do jednej, ktorá bude mať maximálne dve strany. Nič lepšie si Cesare vymyslieť nemohol. Tony sa síce tváril, že ho tá práca nebaví, ale zakaždým, keď sa do nej pustili, v očiach sa mu blýskalo a spokojne sa usmieval. Sam sa vždy musela usmievať s ním. Pozitívna energia z neho vyžarovala na všetky strany, čo bolo viac-menej nepochopiteľné, kvôli jeho doráňanej tvári.

„To poznám až pridobre,“ dal jej za pravdu a odpil si z kávy. Ak Sam dobre rátala, bola to už tretia za doobedie, ktorú do seba nalieval.

„Nemal by si piť toľko kofeínu,“ vyhŕkla skôr, ako sa stihla zaraziť a Tony sa zasmial a zavrtel hlavou.

„Ani ho normálne toľko nepijem, ale dnes je hrozný deň. Nespal som ani dve hodiny a v hlave mi treští ako šialené,“ frflal rozladene, no na jeho tvári stále ihral jemnulinký úsmev. Nezbedne na Sam mrkol, keď si všimol, ako na neho pozerá a napriamil sa na stoličke.

V brunetkinej hlave po celý týždeň blúdila jedna myšlienka, ale nikdy sa nedokázala Tonyho spýtať. Možno to bolo aj tým, že sa bála odpovede, ale kto sa bojí, nech nejde do lesa. Tak vravievala pani Strettonová. Sam si na to dokonale spomínala a keď sa jej v mysli vynorila spomienka na mamu, bodlo ju pri srdci.

„Už si si spomenul,“ začala a rukou si pokývala pred tvárou. Tony sa nechápavo zamračil. „Kto ti to...“ pokračovala bľabotavo a ďalej rukou mávala okolo svojej tváre, až to Tonymu docvaklo.

Zavrtel hlavou. „Nespomenul, ale myslím na to neprestajne. Ten chlap mi bol povedomý, dal by som ruku do ohňa, že som ho už niekde videl, ale ani za nič si neviem spomenúť na žiaden detail,“ povedal a zhrýzol si spodnú peru.

Nechcela mu pripomínať ten traumatizujúci zážitok, ale musela sa proste uistiť, že to nebol Mason. Pre pokoj svojej duše. Tony jej za tú chvíľu až priveľmi stihol prirásť k srdcu a nemohla dopustiť, aby sa k nemu Mason dostal. „Keby som ti ho opísala, spoznal by si ho?“ vyzvedala opatrne a Tony na ňu vyvalil oči.

Chvíľku bol ticho, kým jej odpovedal, akoby zvažoval, či sa o tom vôbec chce rozprávať. „No, myslím, že áno, ale ako môžeš vedieť...“ zarazil sa a tvár sa mu stiahla do úškľabku. „Jasné, boli ste s Lacey najlepšie kamošky,“ zašomral a na hlase mu bolo jasne počuť, že sa mu tá predstava veľmi nepáči.

Sam sa zasa nepozdávalo, akým tónom to povedal. „Ja som s ňou aspoň nespávala,“ vyletelo z nej a sama sa zarazila nad tým, kde vzala tú odvahu, aby to vypustila.

Najskôr sa zľakla, že ho tým naštvala a už premýšľala, ako sa mu ospravedlní, ale v tom sa rozosmial, na čo sa zatvárila udivene. „Tak mi treba, nemám sa chovať ako truľo,“ skonštatoval a Sam mu úsmev opätovala.

Cítila sa pri ňom až príliš príjemne. Dokázal v nej vzbudiť tie najlepšie pocity a vždy sa uvoľnila. Ako keby sa poznali celé roky a nie pár týždňov.

„Zelené oči, krátke bledohnedé vlasy, tetovanie na ruke a náušnica v uchu. Nie je o moc vyšší odo mňa, ani svalnatý, ale sily má tak za desiatich,“ vysypala a čakala.

Najskôr na ňu len hľadel a potom sa nepríjemne pomrvil, čo nenaznačovalo nič dobré. „A-ako...“ spustil a rukou si pošúchal bradu. „Ako vieš, kto to bol?“

Tým jej len potvrdil jej najhoršie obavy. Doslova sa modlila, aby to bol ktokoľvek, nejaký opilec, nadrogovaný, agresívny chlap, ktorý proste šiel okolo... ktokoľvek, len nie Mason. „Takže opis sedí?“ uisťovala sa.

Tony prikývol. „Teda, nepamätám sa, či mal náušnicu, ale zvyšok hej. Na ruke má vytetovaného draka,“ frflal si sám pre seba a Sam sa pristihla, že ňou prešla triaška.

Pamätala si, kedy si dal Mason toho draka vytetovať. Chodili spolu asi tri mesiace a dostal sa do šarvátky s niekoľko člennou skupinou narkomanov. On jediný z toho vyviazol v podstate bez zranení. Nechápala, prečo si dal práve to tetovanie, ale bol to jeho oslavný akt.

„Kto to je?“ spýtal sa odrazu, čím ju vtiahol späť do reality.

Najprv šokovane zamrkala, aby sa spamätala a prebrala sa zo spomienok a potom zhlboka nasala vzduch do pľúc. „Mason Cooper,“ odpovedala a snažila sa znieť nezaujato, aj keď jej to veľmi – teda vôbec – nešlo, čo Tonymu rozhodne neuniklo.

„Sakra,“ sykol. „A ty ho poznáš?“ Z ničoho nič viditeľne znervóznel a z tváre sa mu vytratila farba.

Jasné, Mason bol všeobecne známa „firma“, ale človek, ktorý ho nepozná osobne, by takto určite nereagoval.

„Otázka skôr znie, či ho poznáš ty,“ kontrovala a Tony sa zháčil, keď ho prebodla pohľadom.

Spočiatku sa ako obyčajne, keď došlo na pretriasanie jeho minulosti, nemal k odpovedi, ale napokon sa odhodlal. „Trochu,“ pípol zahanbene.

Sam sa zamračila a čakala. „Ďalej,“ prikázala nekompromisne, keď mlčal ako hrob.

„Párkrát som s ním prišiel do styku. No...“ Tvár si ukryl v dlaniach. „Nechcem, aby si si o mne myslela niečo zlé. Je to dávna minulosť, ktorá človeka prenasleduje na každom kroku. Nech robím, čo robím, nikdy sa z toho celkom nevymotám. Tí ľudia sú ako mor,“ poznamenal a Sam musela uznať, že má pravdu.

„Nebudem si myslieť nič zlé, lebo ani moja minulosť nie je bohvieaká slávna. Okrem toho, že som priviedla do hrobu matku a brata namočila do poriadnej kaše som nikdy nič neurobila. A už vonkoncom sa mi nikdy nepodarilo urobiť niečo správne,“ prehodila, čím si získala Tonyho plnú pozornosť a ani nevedela ako, obrátila rozhovor úplne opačným smerom, než ktorým chcela, aby napredoval.

„Povedz mi viac,“ poprosil a naklonil hlavu do boku. Bola to prosba, nie príkaz a na jeho tóne to bolo jasne počuť, no aj tak sa jej veľmi do toho púšťať nechcelo. Ale možno ak sa otvorí ona, otvorí sa aj on. Koniec koncov, to bolo to, čo chcel.

„Už ako pubertiačka som začala piť a kradnúť, neskôr sa to zvrtlo a padla som do drog. Tvoj strýko to vie a preto sa ku mne chová ako k odpadu.“ Keď to vyslovila, Tonyho tvár sa zachmúrila a zazrel niekam za jej chrbát.

Za posledný týždeň, zavesila svoj príbeh na nos už dvom ľuďom a ani si neuvedomovala, aké ľahké je o tom hovoriť. Áno, prísť na spôsob, ako začať a hlavne kde, bola fuška, ale keď spustila, nemohla prestať. Zrejme to bolo tým, že Dominice a Tonymu pre niečo verila. Pre niečo, čo bolo v ich tvárach a očiach – úprimnosť? Prístupnosť? Dobrosrdečnosť? Nevedela to celkom presne, ale vedela sa s nimi normálne rozprávať. Keď si predstavila, že by tak hovorila s Jessiem, musela sa zahanbiť sama pred sebou. Nikdy by mu nedokázala odkryť veci tak, ako tým dvom a to bolo možno aj trochu zarážajúce.

Keď skončila, nastalo ticho. Tony jej nič nepovedal, len na ňu hľadel a spodnú peru si doslova drvil medzi zubami. Prstom klopkal po okraji stola a druhou rukou si podopieral bradu. Tvár mal mierne stiahnutú, ako úpenlivo premýšľal. Trvalo niekoľko minút, kým konečne zareagoval a Sam mala dojem, akoby to boli najdlhšie minúty jej života.

„Ak by sa tu niekto mal obviňovať a schytať kameňom, som to ja!“ zvolal a myslel to smrteľne vážne. „Ty si za smrť svojej mami nemohla, ale ja som naopak na vine, že moji rodičia už nie sú medzi nami. Ak by nebolo mňa, ešte by žili...“

 

Svet bol krásny, farebný a plný života. Presne tak ho vnímal, ako to najkrajšie miesto, tak celkovo. Ale len keď bol – ako on sám vravel – pod parou. Bolo celkom zarážajúce a sám sa nad tým tiež divil, že už ako osemnásťročný žil v takých sračkách a na krku mal kopec problémov. Iní v jeho veku si užívali, boli nonstop veselí a spokojní. On nie. Pokiaľ nebol napchaný všelijakými svinstvami, ktoré len dokázal zohnať, tak sa zožieral v depresii a nadával na všetko navôkol.

Bolo to až úbohé a uvedomoval si, ako debilne sa chová, ale nedokázal to v plnej miere vnímať. Bol čiernou ovcou rodiny, zo školy ho vykopli a jeho kamaráti sa mu otočili chrbtom. Nie nadarmo sa hovorí, že priatelia sú ako tiene – keď slnko zájde, zmiznú.

„No tak, neseď tu tak mŕtvo a rob niečo!“ pobádalo ho hnedovlasá dievčina. Tá najkrajšia, akú za svoj život videl.

Keď Lacey spoznal, bola to láska na prvý pohľad. Nádherné oči, hebké vlasy, dlhé až po zadok, mala mierne kučeravé a neprestajne sa usmievala. Jasné, v tej dobe nevedel, že za jej úsmev môžu drogy a neskôr, keď do nich padol aj on, už mu to bolo celkom jedno. Hlavne, nech ju má pri sebe – na tom v tých dňoch záležalo.

Boli to totiž už tri dni, čo sa zbalil a odišiel z domu. Otec mu našiel kokaín a tak dostal ultimátum – ak do jedného dňa nenastúpi na liečenie, vyhodia ho a vydedia. A tak odišiel sám, aby im ušetril robotu. Určite sa im uľavilo. A jemu vlastne tiež.

Poobzeral sa dookola a pošúchal si unavené oči. Sedeli v nejakom bare, ktorý bol osvetlený len neónovými svetlami a vonku bola hrobová tma. Prekvapilo ho, keď v dave zazrel svoju tetu a to ho vyviedlo z kontextu, ale po nejakej dobe, čo ju hľadal a nenašiel, musel usúdiť, že mal zrejme halucinácie. Ten mix, čo mu Lacey dala, s ním narobil divy a cítil sa ako vymetený. Myseľ mal úplne ochromenú a svet akoby jestvoval mimo neho.

Čosi zašomral smerom k svojej priateľke a vstal. Potreboval ísť na vzduch, pretože mal pocit, že nemôže dýchať. Lacey na neho len mávla rukou a ďalej sa venovala svojim priateľom, s ktorými tam v ten večer boli.

Dopotkýnal sa až pred bar a oprel sa o najbližší stĺp. Zhlboka sa nadýchol a potom ochabol. Hlava mu doslova odkvicla a pootvoril ústa. Ešte nikdy nemal také sucho v ústach. Vypil by aj Tichý oceán, ak by mohol.

„Tony?“ prihovoril sa mu známy hlas a on prekvapene vzhliadol na svoju tetu, ktorá bola len o niečo staršia, než on.

Tak predsa sa mu to len nezdalo, ako si namýšľal.

„Si okej?“ spýtala sa a opatrne mu položila ruku na plece.

Mykol sa a automaticky ju odsotil. „Čo sa staráš?“ zavrčal a zaťal päste. Odrazu sa o neho budú zaujímať?

Stiahla sa a pokrútila hlavou. „Mal by si sa dať liečiť,“ prehodila mierne nezaujato a Tony sa zarehotal na plné hrdlo.

„Až po tebe,“ fľochol a chcel ju obísť, ale zatarasila mu cestu.

„Zavolala som tvojim rodičom, idú si po teba a pôjdeš rovno na odvykačku!“ oznámila mu svojrázne.

Zatackal sa a cúvol. Pokrútil hlavou a znova zazmätkoval. „Choďte do pekla s vašou pojebanou pomocou. Kto vám o ňu stojí?“ spytoval sa, aj keď o odpoveď nestál.

Rodičia sa tam zjavili skôr, ako jeho teta stihla prísť na niečo, čo mu povedať. Tony sa ledabolo oprel späť o stĺp a smial sa. Ani nevedel prečo, proste sa mu chcelo.

„Prišli ste si dať so mnou?“ provokoval a hodil po otcovi jointa.

Pán Hines ho zodvihol, keďže dopadol k jeho nohám a roztrhol.

„Nevadí, mám ďalších,“ povedal Tony, načo si vyslúžil od otca facku.

„Ďakujeme, že si nám zavolala,“ otočil sa pán Hines na svoju sestru a schytil Tonyho, ktorý sa myksoval ako besné zviera. „A s tebou si to ešte vybavím!“ štekol po svojom synovi a vliekol ho k autu, pred ktorým stála staršia pani, ktorej Tony akoby z oka vypadol.

„Choď preč, ty bastard,“ vzpieral sa a naschvál použil to slovo, aby otca naštval. Ani sám nevedel, čo tým chce dosiahnuť, ale v tom momente triezvo neuvažoval.

V tele mu kolovalo priveľa bordelu a ten mu úplne zatemňoval myseľ. Pani Hinesová ho oslovila, ale nevnímal ani jedno slovo. Otec ho surovo strčil do auta, až si tresol hlavu a od bolesti sa mu do očí nahrnuli slzy. Hneď si ich zotrel a pokúšal sa nevnímať bolesť, ktorá sa mu rozľahla v tele.

Keď sa ako-tak spamätal, poobzeral sa okolo seba a uvedomil si, že auto sa hýbe. „Zastav!“ zreval a začal panikáriť.

„Nie! Pomoc dostaneš, aj keď o ňu nestojíš. Si moje jediné dieťa a nedovolím, aby si skončil ako narkoman niekde pod mostom,“ hovoril pán Hines a ručička na tachometri prirýchlo stúpala.

„Prosím ťa, Augustus, spomaľ,“ šepla pani Hinesová a snažila sa neplakať. Vidieť svoje dieťa v takom stave, v akom sa Tony práve nachádzal... drvilo ju to zvnútra a najhoršie bolo, že vedela, že je to jej vina. Vychovala ho proste zle. Od detstva mal všetko, na čo prstom ukázal a vždy každému skákal po hlave. Nakoniec sa z neho stalo niečo, čo by si pani Hinesová nemyslela, že z jej potomka vyrastie.

„Zavez ma naspäť!“ bľačal ako pomätený a naklonil sa pomedzi sedačky dopredu.

Jeho mama sa skrčila a rukou si prikryla oči. Očividne jej celá tá situácia nerobila dobre, ale Tonymu v tej chvíli bolo ukradnuté úplne všetko, vrátane jeho života.

„Do piče! Povedal som, aby si to otočil!“ vrieskal a strhol volant.

Jeho otec v prvom momente zazmätkoval a autá okolo nich začali brzdiť, keď videli, čo sa deje. Rútili sa rýchlosťou stopäťdesiat kilometrov za hodinu a auto doslova lietalo zo strany na stranu, ako sa to pán Hines snažil vyrovnať.

„Preskočilo ti? Veď nás zabiješ,“ zvolal na svojho syna, ktorý sa naklonil úplne dopredu a v očiach mal pološialený pohľad.

„Okamžite ma odvez späť,“ prikázal panovačne a tónom, ako keby sa bavil so sluhom a nie otcom.

Ten len pokrútil hlavou a ďalej svojho syna úplne ignoroval. Tony sa najskôr stiahol dozadu a hlavou sa oprel o maminu sedačku. Srdce mal kdesi v krku a keď si všimol, že sa nachádzajú na ceste, ktorá vedie k sanatóriu pre psychopatov – aspoň on si to tak predstavoval – znova v ňom čosi preskočilo a spustil na otca novú spŕšku nadávok. Čím viac sa blížili k tomu sanatóriu, tým viac šalel, až sa napokon rozhodol.

Znova sa predral dopredu, tak veľmi, ako mohol a myksoval otcom a volantom zároveň. Mamine výkriky a prosby nevnímal a posledné, čo si pamätal, bol ohlušujúci rachot...

 

„...otec stratil kontrolu nad riadením a havarovali sme. Mňa jediného zachránili,“ dokončil a v očiach sa mu leskli slzy. „Tak mi teraz povedz, kto je zlý človek,“ dodal.

Sam otvorila ústa, no nevyšiel z nej žiaden hlások. Nevedela, čo mu povedať. Ľutovať ho, či mu vynadať?

„Snažím sa všetko napraviť, preto som tu...“ šomral. „Ale tá ťarcha mi už do konca života bude visieť na pleciach.“

Keď videla ten výraz v jeho tvári, vstala, prešla k nemu a objala ho. Silno a tuho. Snažila sa do toho tiež dať čo najviac emócií. Urobil chyby a teraz s nimi musí žiť. Ale dôležité je, že sa snaží dať svoj život do poriadku. Ona nemala právo ho súdiť.

Zo začiatku nereagoval, ale potom ju tiež objal a hlavu si zaboril do jej záhybu na krku. Ani nevedela, ako dlho tam posedávali. V hlave mala kopec myšlienok a nedokázala sa v nich ani sama vyznať.

„Je dosť hodín, mali by sme ísť. Je predsa piatok,“ povedal odrazu a pustil Sam zo svojho zovretia.

Oblial ju podivný chlad, ale pokúsila sa ho nevnímať. Tony medzitým zbieral brožúry, keď dnu vošli nejakí muži. Sam si všimla, že tam je Cesare a až po sekunde jej došlo, že zvyšní dvaja sú policajti. Zmocnil sa jej strach.

„Tony Hines?“ oslovili ho a Tony od prekvapenia zmeravel.

„Áno?“ vyslovil opatrne a pohľadom kmitol po Sam.

Cesare stál pozadu a tváril sa všelijako, len nie pokojne.

„Zatýkame vás za podozrenie z drogovej činnosti,“ oznámil jeden z nich a Tony ucukol. Na Cesareovej tvári sa mihlo čosi zvláštne a hneď vyrazil dopredu.

„Počkajte, to predsa nemôžete!“ bránil Tonyho a postavil sa medzi neho a policajta, ktorý sa po ňom načahoval s putami.

„Ale môžeme a pre vaše dobro, pane, nepleťte sa do toho,“ upozornil ho zostra policajt, ale Cesare si stál za svojim.

„Na základe čoho ho chcete zatknúť?“ dožadoval sa odpovede a bojovne vystrčil bradu.

„Dostali sme anonymný typ, že váš syn predáva drogy a ešte k tomu teenagerom. Hádam chápete, že je našou povinnosťou to prešetriť!“ neochotne mu odpovedal policajt a uväznil Tonyho ruky v putách.

Ako to Sam celé sledovala, v očiach sa jej nahromadili slzy, ktorým netrvalo dlho, kým jej zmáčali líca.


Ďalšia kapitola má názov Po rokoch. To len tak informatívne. :D

Pokiaľ máte nejaké výhrady k príbehu, alebo Vám niečo prekáže, povedzte mi to. Chcem poznať Váš názor.

Vaša Mimi


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 12.:

11. mima33 admin
17.02.2014 [18:53]

mima33Blacky, už si mi chýbala Emoticon a máš odpustené Emoticon Popravde, myslela som si, že nikto z vás nebude predpokladať, že by na tom Tony mohol mať až taký podiel viny Emoticon ale od začiatku som vedela, že to tak bude, aj keď nikdy som to celkom Tonymu za vinu nepripísala. Ale je každého vec, ako sa na to pozrie. No a Mason... je proste Mason Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

10.
Smazat | Upravit | 17.02.2014 [18:09]

no do prdele, Emoticon prepac ze az teraz necakane som sa musela odpravit na slovensko a triasla sa doslova som mala abstak za mojimi milackmi Emoticon dufam ze pre odpustenie bude stacit, ak poviem, ze som este ani nevybalila batozinu a uz som utekala na tvoj profik Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon tak k tejto kapitole neviem skutocne netusim co povedat, popravde som nemyslela, ze by v tom mohol mať tony tak velký obroovsky podiel viny. och ale milujem kapitopli kde nadavas Emoticon myslim ze to bolo naraficene to vsetko mason aby ho dostal od sam Emoticon dobre utekam na dalsiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. mima33 admin
09.02.2014 [20:20]

mima33Tethys, nič si z toho nerob Emoticon stáva sa Emoticon

Maggie, technicky vzaté za ich smrť môžu drogy a keby sme chceli zachádzať dopodrobna, tak Lacey, lebo ona ho do toho namočila Emoticon ale v tomto prípade je asi ťažké hľadať vinníka, keďže aj jeho otec to pokazil. Videl, že je mimo a násilím ho natlačil do auta... no ale koniec, lebo tie moje hypotézy nemajú konca kraja Emoticon Kedy príde Di? No hádaj Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

8. MaggieLove přispěvatel
09.02.2014 [12:09]

MaggieLoveÚžasně popsaná kapitola! Emoticon Kdy už konečně Di přijede? Už se nemůžu dočkat až ji zase Jasson uvidí.
Tonyho vyprávění bylo smutné Emoticon a chtěla bych být v příběhu, abych ho mohla obejmout a vytlouct mu z hlavy, že on za jejich smrt nemůže. Teda aspoň podle mě. Emoticon Emoticon
Počítám s tím, že anonym poslal Mason Emoticon je to prostě hajzlík Emoticon Těším se na další...

7. Tethys přispěvatel
08.02.2014 [21:06]

TethysTak to se omlouvám, teprve teď jsem si celý ten odstavec pořádně přečetla... Je to se mnou opravdu smutné - je sobota večer a já už jsem zas mimo. Emoticon Emoticon

6. mima33 admin
08.02.2014 [20:53]

mima33Tethys, Tony vravel Sam, že ho neskôr v noci prepadli, keď šiel domov z Ria Emoticon nestalo sa to hneď, ako odišiel od Lacey - Mason bol u nej zháňať informácie o Sam a Lacey je hlúpa, ale nie slepá... Emoticon Ani ja sa už neviem dočkať Di, normálne mi chýbala Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

5. Tethys přispěvatel
08.02.2014 [20:39]

TethysTakže to vážně byl Mason? Ale vždyť mluvil s Lacey, tak jak stihl zmlátit i Tonyho? Emoticon
Mám radost, že se Di vrátí, je to přesně to, co potřebuje.
Ale co ten konec? Kdo je ten anonym? Lacey, s největší pravděpodobností.
A to Tonyho vyprávění... chudáček malý, nejraději bych ho objala. Emoticon Emoticon
Těším se na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
08.02.2014 [20:26]

mima33Deny, no drogy robia s človekom divy a Tony nebol, bohužiaľ, výnimka Emoticon a myslím, že je jasné, kto ušil túto "búdu" na Tonyho. Cesare je Cesare, ale nie je zlý Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Perla, však ešte nie je koniec, tak sa neboj. Čaká nás pár kapitol, kým dôjdeme k epilógu - ja nemám poňatia, koľko ich bude - a zatiaľ sa môže všeličo stať Emoticon Ale však Di je kompenzácia Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

Kiki, čo sa Tonyho týka, ja už viem, čo s ním bude Emoticon ale ešte si to nechám pre seba Emoticon A popravde, na Di sa už teším aj ja Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

3. kiki1 přispěvatel
08.02.2014 [20:19]

kiki1To anonymní udání nejspíš mají na svědomí buď Mason nebo Lasey. Jsou to šmejdi oba dva. Emoticon Chudáček Tony, co s ním teď asi bude... Emoticon No, aspoň, že přijede Di. Jediný pozitivum. Krásná kapitola, už se na Di moc těším. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Perla přispěvatel
08.02.2014 [19:56]

PerlaNeviem prečo, ale myslím, že viem, kto to na neho nastražil. Emoticon
Takže ty mi v jednej chvíli urobíš radosť z toho, že sa Di vráti a v druhej chvíli odstaví Tonyho? Emoticon Emoticon Ja asi ošediviem! To predsa nemôžeš! no tak fajn... môžeš, ale nemusela by si im to až tak komplikovať, nie?
A ako sa teraz dočkám nejakej akcie medzi Sam a Tonym? Tak som čakala nejaký ten božtek a ono nič.... Emoticon
Tak dúfam, že ďalšia bude čím skôr. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!