OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hra Padlých - Nenávisť - 16. časť

02.02.2013 (20:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1166×

Zaklopal som na veľké tmavé dvere. Vreli vo mne výčitky svedomia a najradšej by som vrieskal, avšak bol som ticho a čakal.

Hlavou mi však vírili myšlienky v nezastaviteľnom tempe. Toto som nemal robiť. Bolo to to najhoršie porušenie pravidiel! Čo si počnem, ak mi na to prídu?! Veď ma vyrazia!

Šťukla zámka, dvere sa pomaly otvorili a spomedzi nich vykukla Alliina kučeravá hlava.

„Ahoj,“ pokúsil som sa o úsmev. 

„Čau,“ odzdravila prezerajúc si ma. Hneď na to ma však pustila dnu.

„Nehovoril si, že máš nabitý týždeň?“ vyzvedala a rýchlo spratala z gauča deku a vankúš.

„Mám voľno,“ pokrčil som plecami. A ak Arwen chytia, bude doživotné. Zovrelo mi žalúdok. Prečo som sa na to vlastne dal? Je to šialené!

No nemal som čas ďalej premýšľať, lebo Allia sa nebezpečne zakolísala a hrozilo, že spadne. Len tak-tak som ju stihol zachytiť.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa znepokojene a posadil ju na gauč.

„Som v pohode. Vieš, že toto je u mňa časté.“ Mávla nad tým rukou.

„Tvoj ciťák?“ narovnal som sa ostražito.

„Hej,“ prikývla a chcela vstať, „už je to preč.“ 

Bolo mi jasné , že klame. To nikdy nevedela. Zatlačil som ju naspäť.

„Radšej si ešte poseď.“ 

Usmiala sa tým svojím neposedným úsmevom, ktorý som mal tak rád.

„Ty si vždy taký starostlivý.“

„Mám to v popise práce.“

Zasmiala sa. „Nemusíš to však preháňať. Zvykla som si na to.“

„Skutočne?“

Pozrel som jej do očí a videl ako trpí. Ak by vstala. ihneď sa zloží.

Možno práve to ma na nej tak fascinuje, zišlo mi na um. Vždy keď jej bolo takto zle, teda vždy keď niekoho nemohla zachrániť, sa tvárila akoby sa nič nedialo hoc vo vnútri to pre ňu bolo peklo.

Odvrátila sa. 

„Prečo si prišiel?“

 „Nehovorila si náhodou, že môžem prísť hocikedy?“ vrátil som jej otázku.

„Vravela,“ pritakala, „ale nemusím byť jasnovidec, aby som videla, že ťa niečo trápi.“

Vykrivil som pery. Nechcem jej klamať... no nemám na výber. 

„Potreboval som vypadnúť. Tam hore je všetko v pozore a nikto poriadne nevie prečo. Každý je napätý, skoro nikde nie je pokoj. Myslel som, že deň s tebou mi trocha pomôže spamätať sa.“

Premerala si ma. Očividne mi uverila. A v podstate som neklamal. Tam hore mi to už vážne začínalo liezť na mozog.

Dúfam, že sa o tom nebude chcieť rozprávať! To by som nezvládol! Ach Arwen...! Ak ťa prichytia...

„Tak, čo budeme robiť?“ spýtala sa a sadla si do tureckého sedu. Poobzeral som sa. Inokedy by to nebol problém niečo vymyslieť. S ňou som sa vždy vedel zabaviť. Teraz som však bol mysľou niekde úplne inde.

Na stole bol obal od nejakého DVD.

„Pozrieme si film?“ tresol som.

Nadvihla obočie a zatvárila sa pobavene.

„Si si vedomý, že je to ľudský výmysel o pravej láske so samými presladkými rečičkami?“

Sadol som si vedľa a nachvíľu sa tváril, že rozmýšľam.

„Myslím, že to riziko podstúpim.“

„Tak fajn,“ S úškrnom zapla telku, kým ja som nám priniesol fľašu vody a poháre.

Mala pravdu. Celý filmový dej bol o tom ako sa jeden chalan mal ženiť, ale jeho najlepšia kamoška si uvedomila, že ho miluje a potom si to uvedomil aj on a bla, bla, bla...

Láska na večnosť... takto to v živote nefunguje. Každá láska predsa raz skončí. Okrem tej Božej.

Po celý ten čas sa o mňa All opierala a nedala sa rušiť pri sledovaní. Ja som sa ale nemohol sústrediť, pretože v hlave mi stále znela otázka koľkokrát sme už spolu takto sedeli.

Opierala sa o mňa, jej vlasy ma šteklili na krku a ja som jej jemne prechádzal po ramenách. Tak ako vždy. Čím je to teraz odlišné? Na to som nevedel odpoveď. Pravdou bolo, že niečo sa vo mne chvelo a z neznámeho dôvodu som túžil po tom, aby bola ešte bližšie.

Mimovoľne sa dotkla mojej ruky. To miesto okamžite vzbĺklo. Čo sa to so mnou deje? Absolútne som tomu nechápal. Takto som sa ešte nikdy necítil. Nie pri nej a ani pri niekom inom. Bolo to niečo nové a neopísateľné...

Všimla si to? Všimla si aké rozruch vo mne vyvolala?

Nedalo mi to a kútikom oka som na ňu pozrel. Jej pohľad bol zvláštne chápavý a smutný, avšak stále upretý na telku.

 Nedávalo mi to zmysel. Film sa už končil a tá Susan sa za toho svojho kamaráta práve vydávala!

Ach, preboha, čo to trepem! stopol som sa. Už mi načisto preskakuje!

Pokrútil som hlavou. Radšej už nebudem myslieť. Zosunul som sa nižšie a snažil sa zahĺbiť do zvyšku filmu, ignorujúc moje nové pocity.

Keď sa film skončil uľavilo sa mi a zároveň ma to vystresovalo. Znova na mňa útočili otázky typu: Kde je Arwen? Prichytili ju? Ako ma potrestajú?

„No čo povieš?“ vytrhla ma z toho All. Jej hlas bol... neviem... čudný. Taký tichý a zvláštne zastrený.

„Súhlasím,“ povedal som keď som si uvedomil na čo sa pýtala, „ľudský výmysel. Keby to dievča malo rozum povedala by mu to skôr a nemusela sa ničiť. Mohli byť spolu už dávno.“

Otočila sa ku mne nečitateľným pohľadom. Niečo v ňom sa umlčalo. Čo sa deje? Dnes mám tuším totálne krátke vedenie.

„Ja ju chápem. Bála sa mu to povedať, pretože ak by povedal nie, mohla prísť o jeho priateľstvo,“ povedala hlasom plným žiaľu.

Zarazene som na ňu hľadel. Toto mi došlo hneď.

„Ty... ty niekoho takého ľúbiš?“

Sklopila pohľad a prikývla. Okamžite som zabudol na Arwen a všetko ostatné. Nemohol som si nevšimnúť tú jednu slzu, čo sa jej skotúľala po tvári. Tak toto bude vážne. Viem, že po Dariovi nikoho nemala. Na to sa príliš uzatvorila. Podišiel som k nej a zdvihol jej bradu. Do očí mi ale stále odmietala pozrieť.

„Povieš mi, kto je to?“ spýtal som sa jemne.

Uprela na mňa svoje prekrásne oči. Vyzerala akoby bojovala sama so sebou.

„Ty,“ šepla napokon sotva počuteľne.

Nebol som schopný slov. Úplne ma to omráčilo. Zdalo sa mi, že jej hlas počujem z veľkej diaľky a čím som ho počul jasnejšie, tým viac som si uvedomoval, čo povedala.

A skôr, ako som stihol nejako zareagovať, ma jemne a sladko pobozkala.

Ďalšia časť bude z pohľadu Allie. Čo sa stane po tom bozku? Ako naňho zareaguje Sam?

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra Padlých - Nenávisť - 16. časť: