OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 3. kapitola

10.02.2016 (16:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 635×

Hľadeli sme na seba v tichu, kým sme čakali na objednávku od čašníčky. Neviem či sa mi tým snažil nahnať strach alebo ma len analyzoval, ale oči zo mňa nespustil a to ma neuveriteľne znervózňovalo.

 Smith bol detektívom nie policajtom, ako mi došlo po chvíli. Zbežne som prebehla po jeho obleku, ktorý bol oveľa kvalitnejší, ako by som čakala u obyčajného rádového zamestnanca. Len na mňa hľadel s prívetivým pohľadom, akoby sa bál, že keď sa na mňa zamračí, odpadnem. K čomu som veľmi ďaleko nemala. Pretože som nechápala, prečo si ku mne prisadol a prečo chce riešiť Davida práve tu. A ešte k tomu vyzeral veľmi dobre.

„Ako ste ma tu našli?“ odkašľala som si, aby som sa zbavila svojich popletených myšlienok, ktoré sa začali uberať zlým smerom.

Ako ma mohlo napadnúť niečo takéto vo chvíli, keď sa ma tento fešák šiel pýtať na môjho priateľa? V duchu som sa znovu okríkla. Bola som kompletne v stave chaosu. Netušila som či to je kvôli tomu, že David pravdepodobne lietal v niečom veľmi zlom alebo kvôli tomu, že ma chce vypočuť veľmi príťažlivý a mladý detektív.

„Už nejakú dobu viem, kadiaľ sa túlate,“ uškrnul sa na mňa, akoby videl do mojej hlavy načo od neho odtrhla vyľakane zrak a rozmýšľala k čomu presne bola jeho odpoveď.

„Takže ma sledujete?“ spýtala som sa a jeho odpoveď prerušila čašníčka, ktorá mi doniesla kávu a minerálku s limetkou.

„Samozrejme,“ prikývol a nahol sa bližšie. „Vrátime sa k pôvodnej téme, k vášmu priateľovi.“

Vyhla som sa jeho pohľadu a vytiahla si z kabelky cigarety. Bez otázky či mu to bude vadiť, som si zapálila a potom len kývla hlavou, aby pokračoval. Netušila som, čo odo mňa chce a ani, čo si vlastne predstavuje, že mu poviem.

„Slečna Boscotová, máte potuchy, čo váš priateľ robí?“ spýtal sa ma pokojne a nespúšťal zo mňa pohľad.

„Je hriech vlastniť bordel? Ak hej, s radosťou vám to odsúhlasím,“ povedala som s nervóznym úsmevom a odpila si z vody. Smith pobavene pokrútil hlavou. Cigareta sa mi krátila rýchlejšie, ako som chcela.

„Nie, vlastniť nočný klub nie je priestupok. Ide skôr o aktivity.“ 

Nemo som na neho hľadela a rozmýšľala o čo mu vlastne ide. Pýta sa ma, akoby čakal, že mi David povedal celý životný príbeh do detailov. Keď som sa nad tým zamyslela, zistila som, že o ňom za ten rok neviem skoro nič. A samú ma šokovalo, že mi to nikdy nevadilo.

Len som pokrútila hlavou a oprela sa o pohodlnú stoličku.. Začal sa ma pýtať o jeho živote, robote, o našom vzťahu. Odpovedala som stroho a neurčito.

Hlava ma rozbolela neskutočným spôsobom a priala som si, aby ma nechal odísť. Zdalo sa mi, že na mňa vyvíja tlak s každou otázkou, akoby ma chcel zlomiť a aby som seba vysypala pravdu. Problém bol však v tom, že som mu nemala, čo povedať.

 „Z vášho postoja vidím, že neviete o jeho aktivitách, ale tušíte to,“ ozval sa Smith po vypočúvaní a svoje oči zabodol do mojich.

Žalúdok sa mi scvrkol a mala som pocit, že sa povraciam. Cítila som, ako sa mi potia ľadové dlane.

„Okrem toho, že je drogový díler,“ dodal len tak mimochodom.

Dlaňami som zovrela šálu už vychladnutej kávy a zadívala sa do nej. Netušila som, čo mu na to mám povedať. V hlave som mala zrazu až prílišné prázdno.

„To som nevedela,“ zašepkala som nakoniec.

 Hlava sa mi točila, ale zároveň sa mi uľavilo. Prečo, to ani sama neviem. Nemala by som brať na ľahkú váhu to, že je drogový díler. Ale zároveň som bola šťastná, že nie je namočený v niečom horšom. Myslím, že moju nádej mi Smith videl v očiach pretože sa zachmúril. A ja som mala znovu ťažký žalúdok.

„To nie je všetko?“ spýtala som sa prekvapene.

„Myslel som si, že z vás niečo vytiahnem, ale naozaj v tom ste nevinne,“ povzdychol si unavene a vstal od stola. „Je mi to ľúto, ale to sa stane, keď sa zapletiete s ľuďmi z pochybných štvrtí.“

Tá jeho veta bola ako surová facka. Naširoko som otvorila oči a neveriaco na neho hľadela. Nenávidela som ho. Za to, čo mi povedal. A za to, čo vytiahol na Davida.

Poprial mi pekný deň a nechal ma tam sedieť samú v totálnom chaose, ktorý sa každou ďalšou minútou rozrastal s novými a novými otázkami. Čašníčka na mňa sem tam pozrela, akoby sa bála, že to tu každú sekundu obrátim hore nohami. Vlastne nebola až tak ďaleko od pravdy. Bola som vytočená. Len som nevedela zadefinovať na koho. Či na seba pretože som si pripadala slepá alebo na Davida za to v čom lieta. Ďalšia možnosť bol samozrejme tento idiot, ktorý si sem nakráčal a pokazil mi celú náladu. Nechala som peniaze na stole a vyšla z kaviarne.

Nejakú chvíľu som sa neprítomne potulovala po okolitých štvrtiach pri čom som sa vyhýbala všetkým známym zo školy a v ruke stále zvierala telefón. Bola som v pokušení zavolať Davidovi, ale na druhej strane som sa toho desila. Práve v tejto chvíli som nevedela, ako by som vlastne zareagovala na jeho hlas. Celý môj mozog pracoval na maximum a pochybnosti sa mi začali zarývať ostro do všetkých myšlienok. Keď sa začalo stmievať, zmenila som trasu a vydala sa domov.

Vykašľala som sa na večeru a zavrela sa v izbe. Nemohla som jesť pretože som mala pocit, že každú chvíľu budem hučať do záchoda. Žalúdok som mala stiahnutý od nervozity a moja hlava si nechcela dať ani na chvíľu pokoj. Telefón som mala pri sebe, ale nevedela som sa prinútiť k tomu, aby som mu zavolala. A on nevolal tiež. Keď sa večer preklopil do noci, ležala som v posteli a odmietala zaspať. Úplne nezmyselne som sa totiž bála ďalšieho dňa. Tu som mala ten život zlého chlapca, ktorý som nakoniec nechcela.

„Vstávaj zlatko,“ ozvalo sa pri mne. Nevyspato som zamrnčala a zahrabala sa ešte viac do perín. Nevedela som koľko je hodín, ale naozaj sa mi nechcelo vstávať.

„Miláčik, už je najvyšší čas vstávať. Je pondelok,“ ozval sa nado mnou znovu mäkký hlas, ktorý ma vytrhol zo spánku. Sníva sa mi? Stiahla som zo seba perinu a prekvapene hľadela na matku. Len sa usmiala a pohladila ma po tvári.

„Mami,“ zamrmlala som ešte ospalo a pevne ju objala. Jej prítomnosť bola pre mňa liekom. Všetky včerajšie veci sa vo mne nahromadili a mala som, čo robiť, aby som nezačala v jej hrejivom objatí revať ako malé decko.

„Vždy, keď prídem, sa mi zdáš ešte krajšia,“ povedala mi a pohladila ma po tvári, keď som objatie povolila.

Pozerala som zbožne na ňu a užívala si túto chvíľu. Čas s matkou osamote bol vždy taký vzácny. Vyhrabala ma z postele a donútila ma, aby som sa obliekla.

„Čo robíš doma? Mali ste prísť až budúci mesiac,“ povedala som udivene zo šatníka a narvala sa do prvých vecí, čo som chytila pod ruku.

„Zmenila som si trochu rozvrh. Okrem toho sa mi konečne podarilo nájsť ľudí, ktorí sa preukázali ako schopní manažéri, rozhodla som sa pre prázdniny,“ povedala a zamračila sa, keď som vyliezla zo šatníka. „Tak v tomto určite nepôjdeš.“

Moje prvotné nadšenie vystriedalo otrávenie.

„Pôjdem,“ zaprotestovala som, keď zaliezla do šatníka a hodila mi veci.

„Si Boscotová, tak mi tu nebudeš chodiť ako trhan,“ karhala ma láskavým hlasom. Zahrala som sa na odutú, ale neprešlo mi to. Čo sa týkalo módy, Nicole Boscotová v tom bola neúprosná.

Užívala som si jej prítomnosti až kým sa za mnou nezavreli dvere od limuzíny a brala ma ku škole. Počas cesty, kým si Misha s niekým chatovala a Aaron spal, na mňa znovu došla ťažoba včerajška. Skontrolovala som si telefón, ale nenašla som si ani jedinú správu. Neozýval sa a to ma znepokojovalo. David po sebe väčšinou nechal aspoň správu. Mala som nepríjemný pocit vo vnútri. Niečo sa muselo posrať.

„Vystupuj, trubka,“ zaznel vedľa mňa hlas, ktorý ma vyľakal. Jenna stála pri otvorených dverách a škerila sa na mňa. Bez slova som vystúpila a objala ma jednou rukou.

„Počula som, že Hooková nám chce dať dnes utajený test z matiky. Čo keby sme dnes šli blicovať?“ spýtala sa veselo a mávala na Amy.

„Tak to už nie je utajený, keď to vieš ty,“ uškrnula som sa na ňu a zvítala sa aj s Amy, ktorá veľmi rýchlo schválila jej návrh ohľadom blicu.

Počkali sme, kým Aaron s Mishou zalezú dovnútra a potom si nechali zavolať Jenninho šoféra. Amy otvorila víno v mini bare a veselo sme chľastali, kým sme nevystúpili v nákupnom centre. Čo je najlepšie na zlú náladu? Nakupovanie.

V poloprázdnom nákupnom centre sme ubližovali našim nevyčerpateľným kreditkám a popíjali víno v reštaurácii, kým sme čakali na jedlo. Nikto nám neuprel právo na alkohol, aj keď sme neboli plnoleté. Naši rodičia si to nevšímali, ak sme nevyviedli kolosálny prúser na verejnosti.

„Myslím, že by sa už hodilo to jedlo,“ ozvala sa Amy a snažila sa držať ďalej od pohára s vínom.

„Niekto sa nám tu ožral hneď z rána,“ posmievala sa jej Jenna a zapálila si. Nechala som si od nej pripáliť a užívala si poloprázdnu terasu v reštaurácii. Slnko na nás krásne svietilo hoci už dávno malo byť chladnejšie.

„Už je obed tak do mňa nerýp inak ti zašpiním tú tvoju košieľku,“ vyplazila na ňu jazyk Amy.

Jenna na ňu pohoršene pozrela a objala sa rukami, aby sa chránila pred svojou kamarátkou. „To je už moja posledná školská. Zástupkyňa zo mňa vytrasie peniaze a dušu, ak si prídem objednať ďalšiu.“

Všetky tri sme sa rozosmiali. Jenna mala legendárnu schopnosť v ničení školskej uniformy.

„Tak to by si sa mala radšej prezliecť,“ navrhla som jej a kývla k hromade tašiek, ktoré sa vynímali pri stole.

„Podaj mi ten sveter z tej čiernej tašky,“ odpovedala súhlasne a začala si rozopínať gombíky.

„Nemali by sme zavolať toho rozkošného čašníka, aby sa pozrel na tvoj striptíz?“ ozvala sa kamarátka načo sa Jenna len zaškerila. Začala sa kolísať v rytme hudby, ktorá sa vychádzala z reprákov a pomaly si rozopínala gombíky.

S Amy sme ju v tom podporovali až sa do toho vžila a keď ju zo seba zvliekla, začala ňou točiť v ruke. Až na to, že sme už mali upité a v jednej chvíli ho pustila. A košeľa letela a letela, a pristála na našich tanieroch, s ktorými ten rozkošný čašník vošiel na terasu. My sme sa ticho prizerali na ten celý výjav a ostali sme ticho aj po tom. Čašník vyvalil oči na bielu košeľu, ktorá sa zjavila z ničoho nič a teraz do seba vsakovala naše polievky. Druhýkrát vyvalil oči na polonahú Jennu.

„Kurva, to bola fakt posledná,“ vypadlo z Jenny v tom tichu načo sme s Amy pustili hurónsky rehot.

Slzy sa mi rinuli z očí, keď sa čašník ospravedlňoval nakríž s Jennou a Amy už nevládala s dychom. Naše čakanie na jedlo sa znovu natiahlo a Jenna na seba podráždene ťahala druhé oblečenie.

„Ja, ja už naozaj nemôžem,“ dychčala Amy, keď sme sa nedokázali prestať smiať.

„Boscotová to je všetko tvoja chyba,“ zafrflala Jenna, ale už sa znovu usmievala.

„Prisahám bohu, že my sa dnes snáď nenajeme,“ povedala som medzi lapaním po dychu a snažila sa upokojiť.

„To by si tak krásne nehodila ani keby si chcela,“ pochválila ju Amy načo sme znovu vybuchli do smiechu a už sa k nám pridala aj Jenna.

„Tak to, aby sme sa napili,“ povedala nakoniec Jenna, keď sme sa ako tak upokojili a zodvihli sme poháre s vínom.

Bola som tak rada, že som súhlasila s dnešným plánom pri ktorom som sa zresetovala. Cítila som sa v ich spoločnosti skvele.

Kým nám prišlo jedlo, padli za vlasť ďalšie dva poháre s vínom a pohľad na čašníka, ako opatrne vstupuje na terasu v nás vyvolalo novú vlnu smiechu, ktorá nešla zastaviť.

Ovešané taškami a zaručene posilnené alkoholom sme sa valili po parkovisku.

„Myslím, že moja mamka skolabuje, keď si pozrie môj výpis,“ uchechtla sa Amy a hodila tašky do kufra.

„Hlavne tých šesť tekíl, ktoré si platila kreditkou,“ vysmievala som sa jej dokonale uvoľnená a bezstarostná.

Keď sme zaplatili za obed, zastavili sme sa ešte v jednej kaviarni, kde sme sa skoro dorazili. Potom sme si dali ešte jednu okružnú jazdu po stredisku a skonštatovali, že musíme preč po tom, čo si Amy kúpila mini kabát s pierkami v ktorom vyzerala ako sliepka.

„Tie by ani tak nevadili, ak si nepozrie čas platby,“ zasmiala sa Amy a skoro mi pribuchla prsty do kufra.

Rozosmiali sme sa a zapálili si pri aute. Nejako sme nemali ďalší plán, ale vzhľadom, že už sme boli dosť načaté, vymýšľali sme, ako zavŕšiť dnešný deň.

„Možno Peete nebude mať nič na robote,“ hovorila Jenna a hľadala jeho číslo v telefóne.

„Hej, k Peetemu? Vážne?“ nadvihla Amy obočie a vyfúkla dym.

Prestala som ich počúvať a blažene som sa motala v dobrej nálade. Hlava sa mi príjemne točila a tak som prechádzala pohľadom po parkovisku až som zastavila na jednom aute. Zacítila som, ako mi celé telo stuhlo, keď som spoznala Davidove auto.

Čo tu dopekla robí?

Ani som nestihla nijako zareagovať, keď som našla jeho samotného.

Žalúdok sa mi okamžite zovrel a zacítila som v hrdle žlč. Stál o pár áut ďalej a s niekým sa rozprával. Od chrbta som len vedela, že to je žena.

„Hej, počkáte ma? Potrebujem si niečo vybaviť,“ prerušila som náhle tie dve a v náhlom popude vykročila smerom k nemu. Zrazu mi to prišlo príliš ľahké, keď mi v krvi koloval alkohol.

Na niečom sa zrejme nedohodli a žena naštvane sadla do auta. David si pretrel tvár a potom ma zbadal. Ostal na mňa šokovane pozerať a to ma len utvrdilo v tom, že niečo je ešte horšie než zle. Moja intuícia mi hovorila, aby som sa otočila a odišla, ale ja som ju ignorovala a kráčala k nemu.

„Ahoj,“ ozvala som sa neutrálne a zastala dosť ďaleko od neho.

 Nebola som si istá, čo sa vlastne deje. Vedela som, len to, čo som počula a videla. A hlavne som nevedela, ako sa k nemu mám správať.

„Am,“ vydýchol bezmocne a pozrel do zeme.

„Kto bola tá žena?“ spýtala som sa zaujato a prekrížila si ruky na hrudi.

Nechcela som chodiť okolo horúcej kaše. Chcela som odpovede.

„Moja mama či tak nejak,“ ozval sa potichu a pozrel na mňa. Jeho pohľad sa mi nepáčil. Bola v ňom bezmocnosť a zmierenie. Ale s čím?

„Mama?“ ozvala som sa prekvapene. Nikdy sa o nej nezmieňoval. Vedela som, že vyrastal, len s mamou, ale tá bola väčšinu roka mimo mesto. „Mohol si nás predstaviť.“

„To by ťa akurát tak stiahlo do väčších sračiek,“ zasmial sa trpkým smiechom, po ktorom mi prešiel mráz po chrbte.

Cítila som sa neistá a zmätená. Jeho odmeraný prístup som nečakala. Neurobil ku mne ani jeden krok. Len stál a pozeral na mňa.

„Am, mohli by sme sa dnes stretnúť? Musíme sa o niečom porozprávať, ale teraz sa na to necítim a chcel by som, aby si bola pri tom triezva,“ povedal po chvíli ticha. Ignorovala som jeho slová. Vedela som, že na mne vidieť, že som dosť pripitá. Ale chcela som sa s ním rozprávať teraz.

„Otravoval ma nejaký týpek z polície,“ povedala som a snažila sa, aby môj hlas znel pevne. Určite neznel. Zvraštil tvár, akoby som mu dala facku a odvrátil sa odo mňa.

„Neviem, čo ti povedali, ale môžeš to považovať za pravdu. Ale to je...“

„Takže v niečom ideš?“ vbehla som mu do reči. Stále sa na mňa nepozrel.

„Šiel som. Je to minulosť, ale bohužiaľ sa to so mnou ťahá stále.“

„Pozri, je mi jedno, čo povedal a je mi jedno, čo bolo. Teraz je teraz, David. A chcem, aby si sa so mnou rozprával pretože sa mi nepáči ten tvoj pohľad,“ prehovorila som rýchlo a cítila, ako ma oblieva nervozita.

Nepáčil sa mi jeho postoj. Vyzeral akoby so sebou bojoval. Po mojich slovách si vzdychol a oprel sa o auto.

„Chcel som to napraviť vieš? Chcel som ťa použiť ako zásteru alebo výhovorku, že teraz to je inak. Ale len pred tým utekám.“

„Nechápem, čo mi tým chce povedať,“ ozvala som sa zmätene.

„Nie som na to pripravený, ale myslím, že ani nikdy nebudem,“ povedal a pozeral do zeme. „Musíme sa rozísť.“

Jeho slová na mňa zapôsobili, akoby som zopár faciek dostala ja. Šokovane som na neho zízala, kým sa na mňa znovu pozrel. Nemohol to urobiť. Nie, nemohol to urobiť MNE.

„Ak si zo mňa robíš srandu, tak je to veľmi nevhodné,“ povedala som opatrne a pristúpila k nemu. Neurobil krok ku mne ani odo mňa. Nemohol ma nechať.

„Amelle,“ vydýchol moje meno a zatvoril oči.

 Panika so mnou lomcovala neuveriteľným spôsobom. Nikdy mi nehovoril celým menom. Nemohla som ho nechať, aby ma opustil. Ako som tak stála, nebola som schopná sa poriadne ani nadýchnuť. Mala som pocit, že som úplne vytriezvela.

„Klameš,“ vyhŕkla som trasľavým sa hlasom. „Predvčerom si chcel, aby som sa k tebe nasťahovala tak prečo teraz rozprávaš tie nezmyselné veci o rozchode?“ Vykročila som zúfalo k nemu, ale cúvol krok odo mňa, krútiac pri tom hlavou.

„Pretože ťa do toho nechcem zatiahnuť, chápeš? Vedel som to vždy, ale bol som príliš sebecký, aby som ťa nechal ísť už skôr.“

Bez slova som na neho pozerala, ale stále nechápala dôvod. Moja hlava to nebrala.

„David, už som ti povedala, že mi je úplne u prdele, čo si robil. Nemôžeš mi len teraz povedať, že musíme sa rozísť a myslieť si, že všetko bude v pohode,“ hovorila som v návale paniky a odmietala ho pustiť k slovu.

Nemohol mi to urobiť. Nechcela som počuť akékoľvek odôvodnenie hoci bolo logické. Lenže ja som si nechcela zruinovať svoj vzťah kvôli nejakej zasranej logike.

„Čo to nechápeš? Ten človek od polície je len špička ľadovca. Moje činy, moja minulosť drogového dílera a informátora by ťa potopili. Myslíš, že ak sa do mňa obuje polícia, tvoja matka a tvoj brat ťa nechajú, aby si sa so mnou stretávala? Vážne ťa prosím Am, pochop, že takto to je správne a nerob mi to ťažším,“ hovoril a snažil sa ma pohľadom presvedčiť o nemožnom.

„Tak sa nasťahujem k tebe. Je mi to jedno, je mi u prdele celá rodina,“ prikyvovala som v zúfalosti. Bola som zúfala. Nekonečne zúfalá. Žila som len pre neho a on sa ma teraz chcel vzdať. David ma chytil za plecia a prudko so mnou zatriasol.

„Preboha Amelle, prebuď sa,“ zasyčal podráždene a znovu ma pustil. „Počúvaš sa vôbec? Máš len šestnásť! Vôbec netušíš, čo ťa ešte v živote čaká tak ťa prosím, prestaň sa predo mnou takto zhadzovať.“ Jeho hlas bol na konci prosebný.

„Ale ja ťa milujem,“ povedala som priškrteným hlasom a z očí sa mi pustili prvé slzy. „David, prosím, nerob to,“ vzlykla som prosebne načo si zúfalo pošúchal tvár.

„Nedávaš mi inú možnosť,“ povedal potichu a podišiel len na krok odo mňa.

„Prestaň tu fňukať a spamätaj sa. My dvaja spolu nemáme žiadnu budúcnosť. Ty nepatríš do môjho sveta,“ povedal chladným hlasom a trafil presne do čierneho. Zranil ma a vedel to.

Chcela som na neho skríknuť, že je obyčajný pokrytec, ale z mojich úst nevyšlo ani slovo. Nedokázala som mu už oponovať.

„Je mi to ľúto. Koniec bude lepší pre nás oboch,“ povedal a potom vykročil preč. Jeho postavu som videla rozmazane. Chcela som za ním vykročiť, ale po prvom kroku som sa zatackala a oprela sa o auto. Pozerala som na jeho chrbát a videla, že sa ani raz neotočil.

Počula som, ako sa mi vlastný svet rúca. Ten, ktorý som si postavila pre seba a neho. Ten, v ktorom som si poštvala celú rodinu proti sebe a zavrhla všetkých spolužiakov. Kvôli nemu. Zrak sa mi zahmlil a skĺzla som k zemi. Vedela so, že je to definitívne.

Plakala som a vôbec som si neuvedomila, že ma Jenna s Amy stavajú na nohy. Nejakým spôsobom ma dostali do auta a dopravili k Jenne domov.

Nebola som schopná rozmýšľať. Lomcoval mnou hnev aj bolesť. Keď som sa po nejakej dobe precitla, Amy s Jennou sedeli okolo mňa a súcitne ma pozorovali.

„Hej, neplač kvôli tomu idiotovi. Vedela si predsa, že to nemôže ísť takto donekonečna,“ povedala Amy a mne sa skotúľali po lícach ďalšie slzy.

„Nepočúvaj ju,“ utešovala ma Jenna a prepálila Amy pohľadom. „Vážne Amy? To si nemohla povedať niečo lepšie ako takú kravinu?“

„Má pravdu,“ smrkla som a spustila ďalší rev. „Nechcem to takto!“

„Volala som tvojej mame. Dnes si dáme nejakú párty, pekne sa zlejeme a zajtra si zoberieme voľno,“ začala Jenna s novou dávkou elánu a trocha so mnou zatriasla, aby som sa konečne spamätala.

Potichu som prikývla a vtackala sa do kúpeľne. Obe ma obskakovali a napustili mi vaňu. Vďačne som sa do nej ponorila a počúvala ich veselé trkotanie pri vani. Ticho som pozerala do okna a načúvala hudbe. Už som neplakala. Pocit bezmocnosti ma sužoval, ale prestala som proti tomu bojovať. Zdalo sa mi, že som z toho revu, čo som predviedla, ostala dehydratovaná.

Že v tom hral rolu alkohol, bolo nepodstatné.

„Napi sa,“ ozvalo sa vedľa mňa a pri vani pristála tekila. Otupene som na ňu pozrela a potom na Jennu.

„Najprv vodu,“ zachripela som vyrevaným hlasom a vyšla z vane.

Baby boli natešené a snažili sa mi navodiť dobrú náladu, no nešlo to. Snažila som sa myslieť na to, ako sa opijem do bezvedomia, ale David mi stále vyskakoval pred očami. Cítila som sa prázdna, ale pritom plná bolesti. Nevedela som, že takéto stavy existujú.

Vypila som prvého panáka a zhlboka dýchala. Vôbec to neotupilo to kladivo, ktoré mi bolestne mliaždilo hrudník. Nechala som si naliať aj druhý. Musela som sa zbaviť myšlienok, no nepomáhalo to. Pri fľaši mi vyžehlila Amy vlasy zatiaľ, čo ja som sa smiala a plakala zároveň. Ľutovala som sa ešte viac.

„Prosím ťa, už sa na neho vyjeb pretože tieto stavy sú hrozné,“ zvolala Jenna podráždene z obývačky a zavolala ma. Prišla som k nej a zbadala na stole bielu lajnu.

„Máš privilégium, choď prvá,“ podala mi Jenna vyškerene trubičku a sadla si k stolu. Držala som tubičku a pozerala na stôl. Nechať sa dnes úplne doraziť?

Amy ma buchla po chrbte čím ma prakticky zrazila z vratkých nôh na kolená. A bolo rozhodnuté.

Hudba hulákala v celom podniku a všade boli ľudia. Dostávala sa mi pod kožu a odbúravala všetky pocity. Existovala som len ja a energia v mojom tele. Všetko som videla jasne a triezvo. Potreba hýbať sa, mi vystreľovala do celého tela.

Hodili sme do seba dva panáky a už skákali po parkete. Bolo to neuveriteľné. Nikdy som sa necítila lepšie. Nikdy som sa necítila živšie. Chodili sme na striedačku piť a dva krát sme boli na hajzli, aby sme si šnupli ďalšiu dávku. Cítila som sa úžasne. Nič ma netrápilo a úsmev sa ma držal ako kliešť. Telá sa o mňa obtierali a cítila som ten erotický náboj. Jenna sa oblizovala s nejakým týpkom a s Amy sme ešte stále vládali tanečné kreácie. Zozadu sa ku mne niekto pritisol a okolo pásu ma objali mužské ruky. Bol sexy a teraz môj. Chcela som zo seba dnes dostať všetko. Aj to, čo som v sebe nemala. Cítila som, že mi z toho vzrušenia chce vybehnúť srdce z hrudného koša. Bola som v takom rozpoložení, že som si myslela, že dnes môžem umrieť a vôbec by mi to nevadilo.

Udýchane som sa od neho odtrhla na parkete a zbadala bledú Amy, ktorá mnou mykala. Vytrhla ma z oparu túžby a nechala som sa podráždene ťahať k východu. Svetlá mi udierali do očí a strašne mi to začalo vadiť. Celý dav, ktorí bol na sebe doslova natlačený ma začal obmedzovať. Pretlačili sme sa cez ľudí a našli Jennu. Opierala sa o stenu a vracala.

„Nevie sa zastaviť už dlhú dobu,“ hovorila Amy zdesene a obzerala sa po okolí.

„To toho v žalúdku nemôže mať toľko,“ odfrkla som znechutene a odvrátila som sa od nej pretože to nerobilo najlepšie môjmu žalúdku.

Cítila som, ako mi srdce tlčie až v krku a hlava sa mi krútila. V nohách som zacítila slabosť a hlava mi oťažievala. Zotrela som si studený pot z čela a potrebovala sa nadýchnuť. Nešlo to.

„Nemali by sme jej zavolať sanitku?“ ozvala sa mi mne Amy a zjačala, keď som na ňu padla.

Nemohla som sa ubrániť pádu. Cítila som, ako ma gravitácia ťahá dolu. Bolo to bláznivé. Všetko sa mi neskutočne krútilo. Dlane som mala mokré. Asi som si ich ovracala. Nevnímala som nič len krik niekde ďaleko odo mňa.

Zatiaľ som trhla posledný rekord o najdlhšiu kapitolu :))

Na zhrnutí som pridala prvé obrázky našich troch "súrodencov". David je pri NT, ale to už všetci vieme :))

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 3. kapitola: