Nie vždy sa veci vyvíjajú podľa predstáv. Nie vždy sa ľudia správajú tak, akoby ste chceli.
Ale cez to všetko... stále to sú len blbosti, ktoré som v minulosti riešila.
18.04.2016 (14:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 729×
Spokojná a šťastná som sa zobudila, keď slnko už dávno vyšlo a slastne sa natiahla. Naozaj perfektný začiatok voľnej nedele.
Zavrela som oči a prehrávala si niektoré pasáže, ktoré ma nabudili znovu. Nemohla som mu odolať. Bol presne tá náplasť, ktorú som potrebovala. Neušlo mi, že ležím v posteli sama.
Ubolene som sa vypotácala z postele a zacítila príjemnú bolesť tela. Otvorila som dvere zo spálne a potichu vyšla von.
Keď som prechádzala cez obývačku, prišlo mi, že byt je neobvykle tichý. Jamesa by som snáď niekde počula. Televízia, kroky, ťukanie to počítaču alebo rádio. Čokoľvek.
Lenže byt zíval prázdnotou. Zmätene som prešla všetkými izbami, ale nenašla ho.
Nakoniec som si všimla papierik v kuchyni, keď som cez ňu prešla druhýkrát. Zobrala som ho a roztvorila.
Máš pripravený odvoz.
Sadla som si na kuchynskú stoličku a hľadela na papierik. Zalial ma nečakaný chlad.
Prečo som naivne dúfala, že sa prebudím vedľa neho a on mi tak nejako povie, že chce, aby to tak bolo častejšie. Aj keď som to v kútiku duše vedela, to sklamanie bolo bolestivé. Pretože som to vedela a skočila som do toho po hlave. Nechať mi jeden posraný papierik. Cítila som sa ako úplná chudera. Aj keď som vedela, do čoho idem.
Keď som vystupovala z výťahu na prízemí, bolo mi ešte horšie ako po dočítaní papieriku. Rozum sa vrátil späť a myslel si, že teraz má právo týrať ma. Robiť mi prednášku o tom, ako Aaron bol blízko pravdy a ako som nezodpovedná.
Nechala som ho nech si robí, čo chce. Nevnímala som cestu domov a bola som rada, keď som byt našla opustený. Po ceste ma schytil Jane a donútila ma aby som sa šla naraňajkovať. Ak by som to neurobila, zistila by, že mi niečo je a určite by s tým obťažovala mamu.
Nasilu som do seba napchala polovicu porcie a odobrala sa pod sprchu. Svaly ma príjemne boleli po sexe, dvoch či koľko ich bolo. Ale psychicky som sa cítila hrozne. Ako veľmi som sa snažila zabudnúť na Davida, tak veľmi som na neho teraz myslela. Ako som potrebovala bezpečný prístav, ktorým pre mňa bol. Celý rok. Bol moja prvá láska. V jeho prítomnosti som nemyslela na to, kto som a kto je on. Tak ako každý zaľúbený človek. Boli sme len my. Bolo jedno kde. A nech si nechá ten posraný bordel, len nech sa vráti. Nech ma objíme a povie, že všetko je v poriadku.
Rok ťa ťahal za nos. Odkopol ťa za pár minút. To ťa musel milovať.
Ani som si neuvedomila, kedy som sa rozplakala. Bola som ako nedozreté decko. Motala som sa vo vlastných, sprostých problémoch. Robila som tak zjavné chyby a opakovala ich dookola.
Vypla som vodu a zahalila sa do uteráku. Vytrela som si z vlasov prebytočnú vodu a vyšla z kúpeľne. Bez slova som vytiahla zo zásuvky jednu cigaretu a šla na terasu. Vonku bolo zatiahnuté, ale vyhriatý betón ma zahrieval. Zapálila som si cigaretu a vydýchla dym.
Hej, pán Adams, čo poviete. Dobre využívam moju druhú šancu, nie?
Začula som neďaleko hlas Jane. Nadvihla som obočie, ale nemala som potrebu zahasiť cigaretu.
„Našiel som ju!“ ozval sa veselý hlas od dverí a mne zabehol dym. Prudko som sa rozkašľala.
„Nefajči, keď to nevieš,“ povedal pobavene Liam a zobral mi cigaretu z rúk.
Hravo sa na mňa usmial a potiahol si. Zamračila som sa na neho a potom som si spomenula, že na sebe mám len uterák. Mala som vyskočiť a robiť ostýchavú? Na to som nemal náladu. Nemala som náladu na neho ani na Jamesa, ani na nikoho z môjho okolia. Chcela som byť sama a deptať sa ako správna tínedžerka.
„Čo chceš?“ vyštekla som na neho a vytrhla mu cigaretu z rúk.
„My to máme ale dnes skvelú náladu,“ utrúsil pobavene Liam a sadol si vedľa mňa. „Prišiel som sa pozrieť ako neodolateľne vyzeráš v uteráku. Môžem ti ho dať dolu?“ spýtal sa nevinne.
Horko som sa uškrnula a tipla cigaretu do kvetináča.
„Nájdite si iný objekt na ojebávnie,“ povedala som ľadovo a vstala. Chcela som odísť a nechať ho tam, no chytil ma za ruku a zastavil ma. Jeho výraz bol vážny.
„Teba si naozaj omotal okolo prsta, že?“ spýtal sa vážne, nikde žiadna stopa po žartovaní. Vykoľajene som sa na neho pozerala. On dokáže byť aj vážny? A vlastne, je to jeho kamarát tak prečo by som sa mu mala s niečím zdôveriť?
Keď videl, že nebudem rozprávať, pustil ma a znovu nahodil šibalský úsmev.
„Vieš, čo pomáha na smútok? No predsa kopec zábavy,“ povedal a zľahka sa postavil. „Obleč sa. Niekam si vyrazíme. Nebudem ťa opíjať, nebudem na teba robiť zvodné úsmevy a nebudem ťa ťahať do postele. Sľubujem.“ Zodvihol vážne ruku na znak prísahy.
Neveriaco som na neho pozerala. Liam bol idiot.
„No tak, bejby, snáď ma nemáš za úplného pokrytca, ktorý ťa využije hneď po jeho kamarátovi,“ povedal rozladene.
Pri jeho poznámke som so sebou trhla a prepálila ho skúmavým pohľadom. Zdalo sa, že vie niečo viac ako ja.
Samozrejme, že vie. Pozná ho dlhšie ako ja.
„Prečo si myslíš, že ma James využil?“ spýtala som sa ho a oprela sa o rám dverí.
Nejak mi unikalo, že som ešte stále len v uteráku.
„Zobral Monu na nákupy. To robí len vtedy, keď sa cíti previnilo,“ pokrčil plecami a znovu sa zameral na ten uterák. „Choď sa, prosím ťa, prezliecť lebo si ďalšími skutkami naseriem akurát tak do huby.“
Kútikmi mi trhalo do úsmevu z jeho mračenia, ale nevedela som sa usmiať po tom, čo mi povedal. James odvliekol Monu a donútil Liama, aby ma šiel pozrieť alebo prišiel sám?
Len som na neho mávla rukou a šla sa prezliecť do ľahkých šiat.
Hodila som noc s Jamesom za hlavu, pretože som usúdila, že je to tak lepšie. Chcela som to. Dostala som to. Prečo z toho musím robiť drámu?
Pretože ma to kurva škrie.
Liam ma čakal už pri výťahu a hmkal si nejakú pesničku.
„A kam ma to takto skoro ráno chceš vytiahnuť?“ spýtala som sa posmešne a oprela sa o stenu pri ňom.
„Po prvé, zlato, je už obed. Po druhé, keď nad tým tak rozmýšľam, ale šiel by som sa asi najprv najesť,“ hovoril zamyslene a otočil sa ku mne. Stál pri dverách výťahu a tak natiahol ruku, aby sa ňou oprel o roh steny a naklonil sa ku mne.
„Ja viem, že som trápny, ale mohla by si byť zákusok,“ povedal s pobaveným hlasom sadistu vo chvíli, keď cinkol výťah a dvere sa otvorili.
Ja som síce nevidela do výťahu, ale Liam niečo alebo skôr niekoho zaregistroval vo výťahu a milo sa usmial.
„Čauky,“ zatiahol veselo a odlepil sa od steny.
Zbadala som blonďavú hlavu, ktorá sa otočila smerom ku mne a zarazene na nás kukala.
„Som chorá z obedov v reštaurácii, poviem Jane, aby niečo navarila a najeme sa tu, čo ty na to?“ navrhla som rýchlo a snažila sa z tejto situácie čo najrýchlejšie vycúvať.
„Výborný nápad,“ zahlásil Liam ležérne a hral na Mishu milého uja.
Vybuchla som do smiechu a ponáhľala sa do kuchyne.
„Čo tu robí Liam Gates?! Ten Liam!“ zašepkala Misha nervózne po chvíli vedľa mňa a skoro ma porazilo od ľaku.
Ani som si nevšimla, že sa vybrala za mnou.
„Prečo? Ty ho poznáš?“ spýtala som sa jej zarazene hoci som sa vyhýbala otázkam ako čert krížu.
„Každý ho pozná,“ prevrátila očami a znovu na mňa zazrela. „Vážne, Amelle! Prídeš na prvý večierok a zrazu máš najvyššie esá okolo seba?! Okrem toho, myslela som si, že sa ťaháš s Nortonom,“ hovorila vzrušene zatiaľ, čo mne sa nafukovala hlava a už ostávalo iba málo k tomu, aby mi vyletela do luftu.
„Mohli by sme niektoré témy vynechať?“ spýtala som sa ironicky a oprela sa vedľa Jane pri šporáku.
„Vy dve spolu, to je ako zázrak,“ zahlásila Jane sucho a podozrievavo si nás premeriavala, ako by sme mali niečo za ľubom. Síce ani sa tomu nečudujem. Misha sa škerila ako slniečko zatiaľ, čo ja som bola ako zachmúrený oblak.
„Bude u nás obedovať Liam Gates,“ vyprskla Misha v delíriu, čo Jane vôbec neohúrilo.
„Neviem, kto to je, ale ak chce u nás jesť, bude musieť zjesť to, čo navarím,“ zamrmlala Jane nevzrušene a ďalej si robila svoju robotu.
Ak niečo Jane vedelo nasrať, tak som to bola typicky ja alebo odmietanie jej jedla.
„Bude mi cťou, madam,“ ozvalo sa z druhého konca kuchyne, kde sa na nás usmieval Liam.
Bože, to naozaj nemohol počkať v obývačke?
Misha strnula, asi rozmýšľala, či ju počul a potom niečo zamrmlala v štýle, že sa ide najprv učiť.
Udivene som ju prenasledovala pohľadom kým nezmizla a niekde vo vnútri mňa sa začal rodiť podivný pocit, či tá jej láska nebola práve Liam.
Nie, určite nie. Je ešte len dieťa a vôbec ho nepozná.
Pozrela som sa naspäť na Jane a prekvapivo ju našla vysmiatu ako sa popravde rozplýva nad tým, že ju Liam ubezpečuje, že jej jedlo bude určite to najlepšie, čo v živote jedol.
„Vy ste, ale lichotník,“ zahihňala sa Jane a skryla úsmev za utierku.
Udivene som sa nich civela. Ona sa zahihňala.
Môj ty bože.
Tak som si k nim teda sadla a po chvíli sa pridala aj Misha, ktorá na neho hľadela s pohľadom plným posadnutosti. Cítila som sa ako piate koleso na voze a zároveň som sa neskutočne zabávala na tom, ako im obratne Liam hádzal poklony a oni sa chytali ako ryby na návnadu.
„Je to úžasné,“ zahuhlal ešte s plnými ústami jedla Liam a Jane sa šla pri kuchynskej linke úplne rozplynúť. „Asi sa sem nasťahujem, prosím, nechajte si ma tu.“
„Zabudni,“ uťala som túto nezmyselnú senzáciu a jedla svoju porciu.
„Ani sa mi nedivím, Jane predsa varí výborne,“ zastala sa ho Misha a vzápätí sklapla pretože jej inteligencia vyhodnotila, že to bol hlúpy nápad.
„Ahaaa.“ Kývla som na ten jej tanier znovu plný sračkoidných vecí.
„Zlatko, mala by si sa normálne najesť. Je to dobré pre tvoje telo, uvidíš o pár rokov,“ poradil jej Liam, ktorý sa uvelebil na stoličke ako pán domáci.
„Dojedz už nech ťa odtiaľto môžem slušne vyhodiť,“ zahriakla som ho hoci sa zdalo, že Liamove slová mali na Mishu aspoň nejaký dopad.
„Správaj sa slušne,“ zahriakla ma Jane a ja už som mala plné zuby toho, ako sú z neho na kašu obe.
Vtom mi prelietla včerajšia spomienka s Jamesom. Keď mi hormóny lietali kade ľahšie. Asi práve takto sa cítila tá čašníčka, ktorá na mňa zízala. A možno mi len závidela.
„Inak, Amelle, tvoja matka ti odkazuje, že ju veľmi mrzí, že dnes nebude môcť byť s tebou,“ ozvala sa zrazu Jane a spratávala nám taniere zo stola.
„Prečo?“ spýtala som sa zarazene.
Čo sa stalo, že mi máti nechala takýto odkaz? Misha na chvíľu zadržala dych a potom vyvalila oči.
„Skoro by som zabudla! Všetko najlepšie,“ zvýskla a vyskočila zo stoličky, aby ma mohla objať.
Ako obarená som prijímala jej objatie a potom mi zaplo všetky mozgové závity. Vlastne áno. Dnes mám narodeniny.
„Mali by sme to nejako osláviť,“ navrhol mi Liam a vytiahol ma zo stoličky. „Pobaľ si caky paky, ideme ti usporiadať narodeninovú párty.“
„Kašli na to,“ zamrmlala som tak trochu namrzene, že Misha s Jane boli prvé, ktoré mi vôbec dnes zagratulovali.
Liam ma však zdatne ignoroval a čakal, kým si pobalím veci. Potom ma priam dotlačil k výťahu a pri tom už stihol zavolať Mone, aby sa láskavo pohla a objednala boxy.
„Mohol by si láskavo pribrzdiť? Nepovedala som, že chcem oslavovať,“ povedala som, keď sa otvorili dvere od výťahu v garáži.
Liam sa ku mne otočil a ignoroval moju zvädnutú náladu. Namiesto toho sa ku mne prekvapivo naklonil a ukradol si odo mňa jednu rýchlu pusu, kým som stála skamenelo na mieste a rozmýšľala, o čo sa sakra snaží.
„Všetko najlepšie, máš sladkých sedemnásť,“ usmial sa na mňa úsmevom, pri ktorom umierali od túžby tisíce žien, ale ja som ho nežrala.
„Čo to bolo?“ vybehla som na neho podráždene. „Nehovoril si náhodou, že po mne nepôjdeš?“
„Pokoj, bejby, bola to len narodeninová pusa,“ mávol Liam bezstarostne rukou a kráčal k autu.
Chvíľu som stála peniaca pri výťahu a rozmýšľala, že sa otočím a vyveziem naspäť. Lenže, keď som si spomenula na moju prázdnu izbu, okamžite som vykročil za Liamom a hodila som jeho správanie za hlavu.
A že Liam mi vedel náladu zodvihnúť. Ani neviem, ako to robil. Proste len bol vedľa mňa, táral kraviny a podpichoval ma. A ja som prešla z nasratosti do pobavenia a pri parkovaní som sa už na neho škerila a vracala mu všetky údery.
Jačanie Mony a blahoželanie boli ako náplasť za moje skazené ráno. Čakala nás na parkovisku, kde sme zaparkovali spolu Deborah, Jamiem, Audrey a asi Brandonom.
„Pôjdeme dnes večer trošku vypustiť paruu,“ spievala Mona a húpala bokmi v náznakoch tanca.
„Zajtra je škola,“ pripomenula som im sucho.
„To my vieme,“ prehodil nezúčastnene Liam a ukázal k podniku. „Mohli by sme už ísť dovnútra?“
„Amelle ide prvá,“ povedala Mona, omotala si okolo mňa ruky a ťahala ma za sebou ako ťažkú kabelku.
Vošli sme dovnútra, kde nás čašníčka okamžite uviedla do súkromného boxu, ktorý bol na moje veľké prekvapenie ovešaný farebnými balónikmi a tými farebnými retiazkami z papieru. Proste narodeninová dekorácia.
„Prekvapenie,“ zaškerila sa Mona a zvedavo ma pozorovala.
Obzerala som sa okolo zatiaľ, čo si ostatní sadali a nemala som slov.
„To si stihla zariadiť za pol hodinu?“ spýtala som sa jej udivene.
„Aj som im pomáhala. Naozaj, nabudúce mi daj vedieť aspoň týždeň dopredu, aby som ti zorganizovala veľkú žúrku,“ mrmlala podráždene Mona, ale strčila som jej ruku do tváre, aby som ju umlčala.
„Si šikovnica, Mona,“ povedala som s úsmevom a cmukla jej pusu na líce.
Bola som naozaj naradostená. Nemohla som to ani slovami popísať ako. Mala som pocit, že moju náladu už nič nemôže dokaličiť. Nie po tom, čo si dala Mona tú námahu a urobila mi oslavu.
Môj prívesok sa rozžiaril ešte viac a celú ma vystískala.
„Už chýba len James,“ zašvitorila a začala ťukať do telefónu.
„Myslím, že sa zaobídeme aj bez neho,“ vytrhla som jej telefón z ruky a predstierala bezstarostný úsmev.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa podozrievavo a premerala si ma.
„Nie,“ pokrčila som plecami a šla si sadnúť.
„Ja som to vedela,“ zahromždila Mona a načahovala sa po svojom telefóne. „Vedela som, že tie nákupy boli naschvál!“
Natiahla som ruku, aby sa nedostala k telefónu a smiala sa na nej.
Nechcela som si momentálne kaziť náladu Jamesom a bola som rada, že tu nie je.
„Naozaj, sme v pohode,“ upokojovala som ju a všimla si, že Deborah sa prilepila k Liamovi a ten bol znovu vo svojom živle.
„Povedala som mu, že ťa tu chcem a nech sa ti ani jeden z tých idiotov neopovážia ublížiť,“ hovorila Mona vedľa mňa a zapaľovala si už druhú cigaretu.
„Máš tu predsa kamarátky,“ kývla som hlavou na Deborah a Audrey.
„Ale prosím ťa, tie vlezdoprdele?“ odfrkla si Mona načo som sa rozosmiala.
„Si tak rozkošná,“ povedala som jej ešte so smiechom načo sa na mňa len uškrnula.
„Amelle, ty si neuvedomuješ, čo je za zázrak nájsť v dnešnej dobe normálne dievča, že?“ spýtala sa ma vážne a posunula mi pohár šampanského zatiaľ, čo si ostatní pripíjali na moje zdravie.
„Myslím, že som mala to šťastie ich pár spoznať,“ pripustila som po chvíli a rozmýšľala nad Jennou. Nad tým, koľko smsiek som jej už poposielala a ako často som uvažovala nad tým, že sa zastavím v nemocnici, či ju budem môcť navštíviť.
„Tak to máš šťastie,“ povzdychla si a oprela sa o moje plece. „Ja som doteraz mala len jednu normálnu kamarátku, ale aj tá odišla preč, aby sa zotavila a dôvod je tam,“ ukázala rukou na Liama a Deborah.
Rozmýšľala som či to malo byť na nich ako celok alebo len na jedného z nich.
„Ona sa raz vráti,“ mykla som plecom a zapálila si tiež.
„Myslím, že by ste si veľmi rozumeli,“ povzdychla si smutno a mne ostalo smutno tiež.
Pretože som vedela presne, čo zažívala. Pretože mne Jenna chýbala tiež. Bol to môj jediný svetlý bod od mojej základnej školy. Niekto, bez koho som si nevedela predstaviť budúcnosť.
„Na zdravie našich kamarátov,“ zodvihla som pohár so šampanským a Mona sa ku mne pridala.
Ťahali sme za jeden povraz a to som si u nej cenila. Pretože náš deň bol len o nás dvoch a ignorovali sme našu spoločnosť. Mona sa stala mojim stredobodom vesmíru a prinútila ma usmievať sa.
Každý si zaslúžiť mať vo svojom okolí človeka, ktorý vám presvieti deň a nabije energiou. A ja som ďakovala svojmu osudu za to, že nás dve dal dohromady.
Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 10. kapitola :
Sun, ahoj promiň, že odpisujem tak neskoro.
Ooo Am dobre vedela do čoho lezie aj keď jej to nedalo 
Liam s Monou sú dva živle, ktoré Am bude potrebovať. Určite až do konca tohto príbehu 
Ďakujem za komentár 
júúúj
no James na začiatku trochu sklamal, aj keď som to čakala po predošlej kapitole a v podstate to čakala asi aj Am, len je v nás vždy niečo také, čo tajne dúfa v opak 
nno uvidíme ako to vysvetlí, lebo toto
ale Liam bol super to, že prišiel, ten obed a všetko okolo toho 
a Mona je živel 
ale taký super živel, ktorý potrebuje každý, aby presvetlil deň! 
Teším sa na ďalšiu ako vždy 
Val, hmmm niečo James na svoju obranu určite povie 
Nemyslím si, že Amelle si pripadá neverná. Ona skôr do všetkého skáče po hlave, nerozmýšľa na následky a potom by najradšej utiekla a schovala sa za Davidov chrbát. A ešte k tomu by dúfala, že sa to všetko vyrieši samo
Tak James se teda projevil... pokud ovšem nemáš v záloze nějaké překvapení 
a Jamese očistíš. Samozřejmě že myšlenky na Davida se budou vybavovat hlavně v takových chvílích. Přestože už spolu nejsou a byl to právě n, kdo to ukončil, Amelle si může připadat nevěrná. A hlavně, čím víc dělá všechno pro to, aby zapomněla, tím víc bude vzpomínat. Život je ku... lišák 
Budu se těšit na další
Millie, ty podrazáčka. Prečítaš to skôr a ešte frfleš,že musíš čakať na ďalšie 
James a jeho správanie sa časom vyrieši, to môžem na sto per povedať. Mona je moje zlatíčko, ktoré mi presvetľuje tento celý príbeh
Blacks, tá dĺžka, dievča tá dĺžka 
Ale vieš, že ja sa na to nesťažujem
Ako som už písala pri Millie, James a jeho správanie sa časom vyjasní aj keď James nie je priamo ukážkový v hovorení vecí na rovinu, ale takého jedného už poznáme z Popeldy však 
Nie Mona nemyslela Lanu. Lana a Amelle bývajú v odlišných mestách a hoci svet je malý ako sa zdá, Mona ju nepozná.
Nedivím sa ti, predsa len Klam sa tu zjavil až po roku. To by jedného mohlo poraziť 
Ďakujem za komentáre a áááááno budem sa snažiť, aby to tu bolo čo najrýchlejšie, ale keby ste videli ten chaos, čo sa snažím skĺbiť do kapitol asi by ste ma ukrižovali
Čítala som už včera večer, ale bola som po naháňaní sa po parku totálne odstavená, takže komentujem až dnes.
Kopla by som ho do jeho nádobíčka a s vrtiacimi bokmy odcupitala, aby videl, čo mal a už nikdy mať nebude. Alebo by som to zahrala do outu a z jeho chyby urobila svoju výhodu, až by bol zúfalý a frustrovaný.
Ale ako poznám Am, zrejme si zvolí druhý variant a ja budem, ako mažoretka, skandovať jej meno pri tom, ako z neho urobí zúfalca túžiaceho po ďalšej dávke.
Liam je, sakra, peckový. Ubozkávala by som ho do kómy, za to ako stál pri nej a bol oporou a svojim "trošku cez" vtipom rozosmieval jej smutnú tvár.
Myslel LAnu? Tou kamarátkou? Som trošku stratená v malých spojitostiach, lebo Popeldíčka bola prvá a zverejňovala sa zarovno s mojim Vĺčkom, ktorý umrel a už nepovstal.
Asi si dám repete aj se sifonem, nach sa to všetko dostane na správnu koľaj.
Miška je smrť.
Prisahám, že z toho dievčaťa mám závrate. Tá puberta už hádam horšia ani nemôže byť. JA som zástancom zožer všetko, čo nezorie teba, takže jej šalátiky by ma dostali ja JIS-ku, ako podvyživeného jedinca so smrťou na jazyku.
Som rada, že je tu kapitola skôr, ako za mesiac. Takýmto tempom by sme sa mohli uberať i dál, holčičko. Ale rozumiem, že život je vrtkavý a nie vždy je čas sadnúť za PC a tváriť sa, že nie je nič dôležitejšie, ako tvorenie.
Teším sa na ďalšiu. Dúfam, že mu nakope gule. 
Mňa trafí z toho, že tu budem musieť čakať na nové časti... 
Mala som vieru v Jamesa, ale tá niekde pominula. Namiesto toho, aby vzal Monu na nákupy, mohol doobedie stráviť s Amelle.
Obed u Amelle bol skvelý. Jane mám rada.
Ešteže má Am Monu. Spolu sú fakt akčná dvojica. Dúfam ale, že sa tam časom objaví aj Jenna.
Super kapitolka a dúfam, že čoskoro pridáš ďalšiu.
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!