OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 16.



Démon - 16.Magnet na nebezpečenstvo všetkého druhu.
Kde je Harper a kto pomôže Alexovi ju nájsť?



Naposledy ťa žiadam, 

zaraď ma na vrch svojho zoznamu.

 


(Taylor Swift, The last time)

 

Zazvonil mi mobil a na displeji sa objavilo jedno meno. Jillian. Na tú osobu som fakt teraz nemal náladu, no s obrovskou nechuťou som nakoniec hovor prijal.

„Čo?“ vyštekol som na ňu. Bol som strašne nervózny. Už som stihol obvolať všetkých známych, no po Harper sa akoby zľahla zem. Spolu s Davidom sme každú hodinu chodili po meste a snažili sa ju nájsť. Matka stihla kontaktovať políciu a Ward zas Vedenie. Ak sa to Vedenie tentoraz nespamätá, sám tam nabehnem a to sa im páčiť nebude.

Jillian potiahla nosom. „Alex,“ šepla zachrípnutým hlasom. „Viem, kde je Harper. viem, kto ju uniesol.“

„Čo?“ vykríkol som a takmer zároveň aj vyletel z kože. Ako to môže vedieť a dať mi o tom vedieť až teraz?

„Musíš mi veriť, Alex. Prosím...“ Zovrel som pery, aby som sa nezasmial.

„Veriť ti po tom, čo si ma chcela zabiť?“

„Áno. Ja viem, znie to hrozne, prosím, Alex. Ja som za to nemohla. Prinútilo ma Vedenie. Všetko ti poviem, no musíš mi veriť. Harper je s Gwen. Kvôli mne, je s ňou len a len kvôli mne. To ja som nahovorila Charlotte, nech zavolá Harper preč. Viem, akú slabosť má Harper pre Gwen. Ja som ťa mala priviesť na jedno miesto spolu s perlami. Alex, musíš jej dať perly, inak Harper zabije. Ak si si myslel, že je to nevinné dievčatko, tak sa mýliš.“ Jillian hovorila rýchlo a niektoré slová som si musel domýšľať. Dúfal som, že si domýšľam zle.

„Ešte raz a pomaly, Jillian.“ Nevedel som, či jej mám veriť, no jednalo sa o Harper, takže som nemal na výber.

„Gwen uniesla Harper a ako výkupné požaduje perly. O desať minút som u teba. Viem, kde sú. Ostatné ti poviem potom.“

Zrušila hovor a ja som mal čo robiť, aby som sa udržal na nohách. No bola to dobrá správa! Aspoň niekto vie, kde je Harper. Nájdeme ju. Určite bude v poriadku.

 

Chcel som zavolať Wardovi, no bol nedostupný. Jeden jediný raz v tomto živote som od neho niečo chcel a on má vypnutý mobil?! Fakt super. Toto vie človeka potešiť. No udržal som si chladnú hlavu a šiel zobrať perly, ktoré boli ukryté v drevenej krabičke, takže som nemal problém ich zobrať.

Jillian prišla presne tak, ako povedala.

„Sú v San Franciscu. Pod mostom Golden Gate, na jeho začiatku. Gwen tam už na teba čaká. Alex, je mi to tak ľúto, nemala som to robiť. No uvedomila som si svoju chybu a musím ti pomôcť. Harper je ako moja sestra. Nemôžem o ňu prísť...“

„Prečo ti mám veriť?“ vyletel som na ňu. „Najskôr sa ma snažíš vytočiť pri každej možnej príležitosti, pokúsiš sa ma zabiť a teraz mám tomuto veriť? Čo ak si vymýšľaš a toto je plán, ako zničiť aj mňa. Akoby nestačilo, že je Bethany v kóme!“

Jillian sklonila hlavu. Vie o tom. Ale ako? Či jej to povedala Harper? Nevyzerala však prekvapene. Akoby vedela, čo v tom je.

„Bethany bude v poriadku, musíš len zabiť Gwen.“ Nadvihol som obočie a založil ruky na hrudi. „Alex, toto ti vysvetlím potom. Poď, musíme zachrániť Harper. Cestou ti odpoviem na všetky otázky.“ Zabiť Tenebrisa by znamenalo, že zomrieme aj my. Sakra, Ward! Kde si, dopekla?!

 

Nakoniec som poslúchol svoje srdce, ktoré hovorilo, že Jillian má pravdu. Rozum však na mňa jačal, čo robím za somariny. No nemal som veľmi na výber. Ešte som rýchlo poslal Davidovi sms, aby v prípade, že zmiznem, vedel, kde ma hľadať.

Jillian bola skvelá šoférka. No ak sa mám priznať, bola to moja zásluha. Ja som ju učil šoférovať ešte predtým, než si urobila vodičák.

„Takže, vieš, že môj otec je člen Vedenia. Vedenie sleduje perly a o tebe toho vedia viac ako ty sám o sebe. No zatiaľ nezakročili, čo sa mi zdá fakt na hlavu. No mne otec nahovoril, aby som sa ťa pokúsila zabiť. Vtedy som bola na teba fakt nasratá a mala som sto chutí ťa zničiť. Poslúchla som ho. Celý čas som spolupracovala s Gwen. Chce sa stať Luminom. Dá sa to pomocou periel. Znie to ako nezmysel, no vraj sa to dá. A ak sa pýtaš, kde zmizli tvoje perly... tie som s jej pomocou ukradla a vznikla z nich tá dýka. Prepáč... ale všetky tieto činy chcem oľutovať a teraz ti pomôcť. No musíš mi veriť.“

„A čo Bethany? Čo vieš o tom, že je v kóme?“

„Gwen mi dala nejakú tekutinu, ktorú som jej naliala do pohára na tej party. Alex, vtedy som bola ovládaná Vedením. Musela som to robiť kvôli otcovi, inak by prišiel o svoje postavenie. Alex, je mi to tak ľúto!“

„Teraz sa venuj šoférovaniu. Budem sa s tebou baviť až keď bude Harper v poriadku, živá a zdravá,“ odsekol som. Dúfal som však v to, že to, čo hovorí, je pravda. Zatiaľ nezomrel nikto, takže situácia nie je kritická. Pozrel som sa do spätného okna a zbadal tam Davidove auto. „No to si snáď robí srandu!“

„Čo?“ Jillian sa na mňa pozrela, no pohľad hneď upriamila na cestu pred sebou.

„David ide za nami.“ Samozrejme, niečo také si nemohol nechať ujsť. Vzdychol som si. Je to predsa jeho život, tak nech si robí čo chce... No ak chce dobrovoľne prísť o život, moja spoločnosť mu to umožní. Cítil som sa ako magnet, ktorý priťahuje nebezpečenstvo všetkého druhu.

 

Cesta do San Francisca mi ubehla veľmi rýchlo. Celý čas som bol stratený vo svojich myšlienkach. Tie sa točili okolo Harper a Bethany. Taktiež som neustále kontroloval mobil, či mi Ward nevolal späť. Prisahám, že ho prizabijem. Keď ho potrebujem, tak tu nie je, keď ho nechcem ani vidieť, nie a nie sa mi pratať z očí. Mal som strašnú potrebu si do niečoho buchnúť a vybiť si svoju zlosť. Bol som nahnevaný na celý svet, no predovšetkým na mňa.

To ja som bol ten tvrdohlavý. Chcel som pre moju sestru len to najlepšie a neuvedomoval si, že ju takto vystavujem nebezpečenstvu.

„Sme len bábky, s ktorými sa hrá Vedenie. Keby som to vedela skôr, varovala by som ťa.“

„Neviem, či by som ti veril,“ uznal som. Začínal som jej vedieť, Jillian nie je tak dobrá herečka, aby dokázala klamať, keď sa jednalo o Harper. Mala ju veľmi rada a ja som dúfal, že za tým nie je taktiež Vedenie.

Jillian zaparkovala na parkovisku tesne pod mostom na MarineDr pri Fort Point. Bola tu jedna budova a skaly, na ktorých bol jeden z pilierov. Nad nami už bol most. Niečo mi hovorilo, že Gwen a Harper sa nachádzajú v tej budove.

Vedľa nás zaparkovalo aj Davidove auto a okrem neho sa z neho vyrútil aj Tyler. Chvalabohu!

„Čo je to?“ opýtal sa David a ukázal na budovu.

„Pobrežná pevnosť. Chránila San Francisco pred loďami počas Občianskej vojny,“ oboznámila nás Jillian. „Teraz by sme už mali ísť. Určite sú tam.“

David si ju premeral od hlavy po päty a následne sa spýtavo pozrel na mňa.

„Musím jej skúsiť veriť.“

Jillian prevrátila očami a vybrala sa k budove. Vchod bol zatvorený, no ona mierila smerom priamo pod most. Nachádzali sa tam skaly. Jill šla priamo po nich. Začal som mať mierne pochybnosti o všetkom a všetkých, no nemal som žiadnu inú stopu.

V tichosti sme prešli okolo budovy, až sme sa dostali k okraju útesu. Práve tam začínal rebrík, ktorý viedol na strechu budovy.

„To vážne? Ako vieš, že to nie je nebezpečné?“ opýtal sa Tyler.

„Bola som tam už. Je tam aj Gwen, aj Harper a niekoľko ďalších Tenebrisov. Ak budeme mať šťastie, Gwen tam nebude. Tenebris môže byť v našom svete len niekoľko minút. Harper je buď sama, alebo je s ňou aj niekto iný. Musíme byť pripravení na všetko.“

„Ho, ho, ho, mladá dáma. My?“ zakročil Tyler. „Ty si ešte neutrálny démon, zavedieš nás tam a do ničoho sa nebudeš miešať. To isté platí aj pre vás.“ Prstom ukázal na mňa a na Davida. „Nehovoria mi Ochranca pre nič za nič. Ja môžem zabiť hocikoho, vy nie.“

Jillian nepovedala ani slovo a pustila Tylera, nech sa po rebríku vyštverá hore ako prvý, keď už bol taký akčný. Na jednej strane bolo dobré, že tu bol, no na druhej mi tak liezol na nervy. Ochrancov musí asi vychovávať jeden človek, ktorý z nich urobí také hovädá, ktoré všetkým znepríjemňujú život. Akoby boli oni niečo viac než Lumini. Nemalo by to byť naopak?

Na strechu sme sa dostali celkom rýchlo. Jillian potom zamierila k schodisku, ktoré viedlo na nižšie poschodie, až na prízemie. Budova mala v strede menšie nádvorie. Vyzeralo to tu ako v nejakej väznici.

„Mali by sme sa rozdeliť,“ navrhol som, keď som sa tak pozrel na celý ten pozemok. Ak tu je Harper, bude nám chvíľu trvať, kým ju nájdeme. Môže byť hocikde. Aj keď počkať... Jillian tu už bola. „Ale ty predsa vieš, kde je.“

Nesúhlasne pokrútila hlavou. „Neviem na sto percent, či tu je. Bola som tu, keď ju sem Gwen priviedla. A to bolo včera večer. Neviem, kam konkrétne šla.“

Tyler sa tváril neprítomne a David sa neustále obzeral okolo, akoby sa naňho malo niečo vrhnúť. Všetci sa rozhodovali, čo idú robiť. No tiché cinkanie a následné potiahnutie nosom nám uľahčilo naše trápenie. Znelo to, akoby niekto niečím klepkal po zábradlí. A zábradlia tu teda bolo požehnane. Každé jedno poschodie malo malú terasu, chodbu, ktorá nebola od vonkajška delená žiadnou stenou – len zábradlím.

„Harper?“ zvolal som hlasno, za čo som si vyslúžil tri karhavé pohľady.

„Alex,“ ozvalo sa z ďaleka. „Alex, tu som!“  Znovu sa ozvalo búchanie o železo. Bezpochyby bola Harper pripútaná k zábradliu.

Rozbehol som sa za tým zvukom. Zbehol som o poschodie nižšie a rozhliadol sa po celom objekte. Pozeral som sa na každú kúštik budovy, len aby som ju našiel. Netrvalo dlho a všimol som si ju. Bola na prvom poschodí. V momente som ju nasledoval a všetci traja mi boli v pätách.

„Pozor!“ zvolal niekto, neviem, či to bol Tyler alebo David, no upozornili ma neskoro. Z ľavej strany sa na mňa vrhla nejaká postava a ja som mal čo robiť, aby som nestratil rovnováhu. Narazil som na zábradlie a nebyť mojej sily Tenebrisa, ktorá sa vo mne prebudila ani neviem kedy, bol by som rozčapený na prízemí.

Tá osoba bol celkom vysoký muž, ktorý sa na mňa vrhol päsťami. Nebol to ani Tenebris, ani Lumin. Päsťou mi chcel vraziť do tváre, no zastavil som ho. Muž, ktorý sa na mňa vrhol, nepočítal s tým, že za mnou sú ďalšie osoby. David zo mňa strhol toho muža a ja som mu uštedril ranu do hrude. Tyler bol v momente v pohotovosti, Jillian strčil za seba, medzitým stihol vytiahnuť spoza opaska dýku a bodnúť ňou muža priamo do srdca. David ho pustil a muž sa zosypal na zem.

Harper to všetko sledovala potichu, no s vydeseným pohľadom. Okamžite som k nej pribehol a objal ju. Bola studená, bledá a nevyspatá. Vlasy jej odstávali na všetky strany a suché pery značili, že je dehydratovaná. Tie hyeny odporné!!!

„Je tu,“ šepla potichu, pretože jej hlas bol dosť chrapľavý.

„Áno, Harper, som tu. Už budeš v poriadku.“ Ona však svoj pohľad presunula niekde nabok. Otočil som sa.

Tyler s Davidom civeli pred seba. Z tieňa sa vynorila drobná postava s blonďavými vlasmi.

Gwen.

„Jillian, si super,“ pochválila ju. „Konečne budem môcť byť Lumin.“ Pozrela na mňa a jej úsmev sa ešte viac rozšíril. „Alex, chýbal si mi. A ako viem, tak aj ja tebe. Teraz už bude všetko tak ako predtým.“ Nehovorila to ironicky. Myslela to vážne. Smrteĺne vážne. Mal som čo robiť, aby som sa ovládol, takmer som jej všetkému uveril. Pozrel som sa jej do očí a ihneď mi prešiel mráz po chrbte. Bola len hnusný, odporný Tenebris.

„Perly ťa zabijú,“ pripomenul som jej.

„Nie, práve naopak. Vedenie mi to potvrdilo. Možno budem prvý Tenebris, ktorý sa stane opäť Luminom.“

„Oklamali ťa, oklamali všetkých.“

„Prečo by to robili?“ opýtala sa.

„Pretože ich baví sa s nami zahrávať. Perly ťa zabijú, zničia ťa navždy.“ Zovrel som krabičku v ruke a ukázal jej ju. „Chceš si to vyskúšať? Poď, pokojne.“ Načiahol som ruku a podal jej perly. Ruka ma už teraz začala neskutočne páliť, čo to musí urobiť s ňou?

Keď si Gwen vzala perly, vstal som a cúvol o dva kroky. Cítil som ich magickú silu a práve tá ma oberala o energiu. Gwen okamžite sykla od bolesti a perly pustila na zem.

„Čo to? To nie, to nemôže byť pravda!“ Čupla si k Harper, chcel som ju zastaviť, no Tyler ma šklbol za rukáv trička.

„Bude to v poriadku,“ ubezpečil ma šeptom.

Gwen bola úplne mimo a z očí sa jej pustili slzy. Schytila Harper za ruku a nasilu ju postavila. To som už takmer nevydržal a skoro odtrhol Tylerovu ruku. Chcel som tam vtrhnúť a oddeliť ich od seba. Nech jej dá pokoj, dokelu! Gwen malým kľúčikom vyslobodila Harper a putá so štrngotom padli na podlahu. Ešte stále ju však pevne zvierala za ruku.

Harper nemala silu sa brániť. Gwen ju pomaly a nenápadne tisla k zábradliu. Harper naň položila ruku a pohľadom blúdila všade možne, len nie na Gwen.

„Tie perly. Nebolo ich dvanásť, však? Chceli ste ma oklamať.“

„Je to celá sada. Netuším, o čom hovoríš.“

„Malo to fungovať!“ skríkla.

„Nemalo. Ani to nikdy nebude.“

Gwen sa pozrela na Harper a zhlboka sa nadýchla. „Nemám čo stratiť.“ Sotila do nej, no harper udržala rovnováhu. Preboha, ona ju chce zhodiť! Ale prečo? Tyler ma pustil a vytiahol zbraň. No niekto bol oveľa, oveľa rýchlejší.

Jillian vytiahla pištoľ a namierila ju na Gwen, ktorá zvierala Harper za lakeť. Harper začala kričať a Tyler s Davidom už boli pri nej. No to nestačilo na to, aby Jillian zabránili vo výstrele. Jillian nemyslela na to, že takto ohrozí Harper, Tylera a aj Davida. Len ja som zostal stáť na mieste, neschopný sa čo i len pohnúť.

Krik Harper prerušil výstrel. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 16.:

4. MillieFarglot admin
02.07.2014 [13:15]

MillieFarglotBlacky: Áno, bolo to písané nasilu, ale veď ty vieš prečo. Emoticon Mala som to vymyslené presne takto, nič viac. Aj keby som to písala s chuťou, bolo by to podobné ako toto. Nemám rada dlhé vykecávačky, opisy a tak podobne, aby som natiahla dej.
Možno som tam chcela dať viac Alexa a Bethany, ale potom by som nevedela, ako to spojiť s epilógom, ktorý bol napísaný medzi prvými časťami Démona. Mrzí ma, že okrátila o pekný príbeh, ako si to nazvala, no snáď ti to vynahradím v epilógu, ktorý je už zverejnený. Emoticon
Baby, ďakujem. Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 02.07.2014 [12:42]

Popravde? Neviem čo ti napísať. Všetko nabralo tak rýchli spád, že je mi to úprimne ľúto, teraz sa to malo rozbiehať, teraz si to mala zamotávať, tak ako v Tg, a ty namiesto toho všetko vmačkáš do jednej kapitoly. Je mi z toho smutmo Meine Kleine, lebo táto poviedka, mala krásnu perspektívu, vieš, že som si ju oblúbila, začiatok bol krásne plynulý, postavi sa rozvíjali, a potom bum, charakteristika ta tam a už to ukončuješ. Potrebovala by som ešte minimum desať kapitol, aby som bola pokojná, aby mi to neprišlo tak zbrklé, a tak silený rýchli koniec, lebo nechcem veriť, že si to takto mala premyslené, po Neby a Tg, mi to príde akoby si zvyšok písala s nechuťou, a mňa o krátila o krásny príbeh. Ale čo ti budem vravieť, vlk je práve preto stiahnutý... Neviem čo sa bude diať v epilógu, ale uprimne? Mám strach, lebo teraz to skončilo neuveriteľnou akcičkou, a ja z toho cítim pekný prúser. teraz musím bežať, bo mi zasa prihorý ryža Emoticon Emoticon

2. izzie22
01.07.2014 [0:58]

pekne chaotické Emoticon Emoticon ale suprové Emoticon

1. PrincessCaroline přispěvatel
30.06.2014 [22:08]

PrincessCarolineJá ti nevím Karle Emoticon Ak som sa sťažovala na chaos, tak teraz mám robiť čo? Hej, pochopila som veľa a pritom málo. Ako nakoniec dopadli? A kto teda odišiel do večných lovíšť? Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!