OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ďaleko od domova 21.



Ďaleko od domova 21.Stretnutie Elie a Florence.

Bola na pokraji nervového zrútenia. Odkedy sa jej ozval Daniel, nemyslela na nič iné, len na tú noc. Telefón jej viac nezvonil. Chodila po byte hore-dolu. Od nervozity nič nejedla, mala stiahnutý žalúdok. Zato jej brat zjedol všetko, čo mu nachystala. Aspoň z toho mala radosť.

Stále musela niečo robiť, celý byt bol vyupratovaný, všetko bolo na svojom mieste. Televízor, ktorý Edward stále zapínal, neustále vypínala. Všade hovorili o ich otcovi. Chcela poznať pravdu, no tú neodvysielajú. Bála sa, že sa nikdy nedozvie, čo sa v skutočnosti stalo. Bola pravda, čo jej povedal Danielov otec? Alebo to bola len lož, aby nasýtil jej zvedavosť?

Prečo ju otec od toho času ešte stále nekontaktoval?

Prečo sa jej, do pekla, ešte stále neozval Daniel? Nechápala, prečo musel ísť na políciu. Dúfala, že tam je Jesse. Musel byť. Daniel to predsa riešil, nie?

„Hej,“ skríkol Edward a chytil ju za obe ruky. Uvedomila si, že jej oči boli plné sĺz, ktoré nedokázala zadržať. Bodaj by nie, keď všetko, na čo mohla myslieť, jej spôsobovalo zármutok.

„Čo?“ nechápala.

„Sadni si a upokoj sa, prosím ťa.“ Nechala sa ním viesť až k pohovke. Poslúchla ho. „Všetko bude v poriadku. Daniela zavolali len ako svedka a je síce pravda, že ho zmlátil, no ak by to neurobil, namiesto Jesseho by teraz v nemocnici ležal on. Keby sa to tak nestalo, nechcem ani myslieť na to, kde by si bola ty. Všetko sa to vyrieši.“

Držal ju za ruku a jeho hlas znel tak presvedčivo, snažila sa mu veriť. Musela myslieť pozitívne, nič iné jej nezostávalo.

 

Vchodové dvere sa otvorili. Musel to byť niekto, kto mal kartičku a prístupový kód. Ako prvé ju napadol Daniel. Je doma, pomyslela si a okamžite sa postavila.

V polovici cesty zastala.

Stretla sa s párom znepokojených očí. Neboli to tie, ktoré čakala.

„Ahoj, Eleanor,“ pozdravil ju.

„Zdravím, máte nejaké informácie o Danielovi? Volal mi pred hodinou, odvtedy sa neozval a veľmi sa oňho bojím.“

„Popravde, myslel som si, že mi práve ty poskytneš nejaké informácie o tejto udalosti. Respektíve, nie mne, no je tu agentka Hertfordová, ktorá by na teba mala pár otázok.“ Vyzliekol si kabát, ktorý okamžite zavesil. V pozadí za ním videla len tieň, osoba čakala, kým ju Declan pustí.

„Hertfordová? Je to vaša rodina?“ spýtala sa zvedavo. Už pochybovala o hlúpych náhodách.

„Bola to moja rodina, po rozvode s Danielom si nechala priezvisko.“ Nadvihol obočie, akoby ani on sám netušil prečo.

Stiahlo jej hrdlo. Nebola pripravená hovoriť s niekým o včerajšku a už vôbec nie pred ňou. Mala chuť sa ospravedlniť, že jej nie je dobre a zájsť do postele. Schovať sa pred celým svetom.

Ako prvé si všimla jej prenikavé, tmavé oči a plné pery, ktoré vždy obdivovala. Olivová pokožka bolo niečo exotické, vďaka čomu bola vždy stredobodom pozornosti tam, kde prišla. Svoje husté vlasy mala stiahnuté v chvoste.

Jej susedka, ktorá jej v minulosti robila opatrovateľku, bola Danielova bývalá manželka.

Takmer padla na zadok.

„Ahoj, Ellie,“ pozdravila ju a venovala jej úsmev. Pristúpila k nej a objala ju. „Som taká rada, že si na Zibile a zdravá. Tak si mi chýbala! Je tu aj tvoj brat? Ako sa má tvoja matka?“

Nebola schopná pohybu. Zmierila sa s tým, že ju už nikdy neuvidí, svet je predsa obrovský. Alebo to bolo kvôli tomu, že to bola práve ona, kto bol Danielovou manželkou. Starala sa o jej dieťa, riešila niečo s jej bývalým manželom.

Cítila sa hrozne. Oklamane, zradene, využito. Bola len dievča z Ligawe, ktorá mu ju mala nahradiť? Veď vyzerala úplne inak, nemohla by to byť pravda. Prečo jej to však zišlo ako prvé na um?

Jedna jej časť, tá lepšia, bola za jej prítomnosť rada. Podarilo sa jej dosiahnuť to, po čom túžila. Mala kariéru a určite sa mala lepšie ako doma.

„Som tu, Flor,“ prerušil chvíľkové ticho Eddie. Postavil sa a neisto podišiel bližšie.

Tlačili sa jej slzy do očí. Už viac nezniesla. Toto bola posledná kvapka.

Z hrdla sa jej predral vzlyk a sklonila hlavu, dlaňami si zakryla tvár. Chcela zmiznúť, preniesť sa do minulosti, kedy o ničom nevedela.

Radšej by zabudla na všetko, čo sa tu stalo. Mrzelo by ju všetko s Danielom, skutočne k nemu prechovávala city, ktoré nemohla len tak hodiť za hlavu.

No pravda o jej otcovi, čin Jesseho a teraz Florence... nemala dostatok času na spracovanie toľkých informácií.

„Ellie? Čo sa deje?“ spýtal sa pán Hertford a videla pomedzi prsty, ako k nej podišiel a posadil sa vedľa nej. nezastaviteľne sa jej rinuli slzy z očí. Nevládala zastaviť toto zrútenie.

„Dieťa, ja viem, že je toho teraz na teba veľa. No Daniel je na policajnej stanici, zadržaný pre úplný nezmysel. Myslím, že by si agentke mohla pomôcť vyriešiť túto situáciu.“

Nezareagovala nijako, ba sa naňho ani nepozrela. Nebola by schopná nahlas vysloviť to, čo sa stalo. Bolo by to, akoby si tým prechádzala znova. Túžila na to zabudnúť a nepripomínať si to.

„Je to dôležité. Netúžim po tom, aby bol neprávom súdený. Ja viem, čo sa stalo, no Florence to nie je nič platné. Ty si bola na mieste činu. Prosím, ide tu o môjho syna.“

Taký hlas uňho ešte nepočula. Starostlivý, ustráchaný, naliehavý. Chápala, bol otec a jeho syn bol v nebezpečenstve. No nemohla preňho urobiť to, o čo ju žiadal.

Odhodlala sa naňho pozrieť. Cez zaslzené oči videla jeho postavu len rozmazanú, no on musel mať dokonalý výhľad na jej zničenú tvár. Chvela sa a prisahala, že hrdlo nemala nikdy tak stiahnuté. Zvuky, ktoré sa drali z jej hrdla, boli príšerné.

„Ne-nemôžem.“

„Daniel mi povedal, čo sa stalo. Mohol by som jej to povedať, všetko.“

 

Návrh Eddieho zabral, čo jej prišlo ako vykúpenie z pekla. Florence ale trvala na tom, že sa jej na určité veci spýta a bude potrebovať, aby jej na tie otázky zodpovedala.

Sedela oproti nej za stolom a obdivovala jej krásu. Bola pôvabná, krásna a zaujímavá. Nechápala, prečo Matt neniesol žiadne jej črty. Podobal sa skôr na Danielovho otca.

„Nepredstavovala som si náš rozhovor po takom čase práve takto,“ povzdychla si a s obavami si ju prezrela. „Eddie mi povedal všetko a môžem povedať, že mu verím. Mám na teba však pár otázok, stačí, keď budeš odpovedať áno alebo nie, prípadne len pokývaj hlavou. Dobre?“

„Fajn,“ potiahla nosom. Bola príšerne unavená a jediné, čo chcela, bol spánok.

„Bola si sama, keď ťa stretol Jesse?“

Prikývla.

„Zaútočil ako prvý Daniel?“

Mykla plecom. „Na chvíľu som omdlela, on... ma dusil a...“

„Jesse?“

„Áno.“

Florence si sťažka vzdychla. „Ohlásil to Daniel?“

„Povedal, že sa o to postará.“ Prehrávala si v hlave stále dookola včerajšok. Všetky spomienky boli príliš živé a bolestivé modriny jej pripomínali, ako veľmi jej ublížil človek, ktorému verila. Najviac však trpelo jej vnútro.

„Eddie spomínal, že si bola v nemocnici. To je dobre, aspoň sa uistili, že si v poriadku. Myslíš si, že to bolo zo žiarlivosti? Jesseho si pamätám len matne a viem, že bol u vás často. Takže ste si boli blízki dlhú dobu, predpokladám...“

Prikývla na súhlas a zároveň vzdychla: „Áno. Rozišli sme sa tu, na Zibile. Snažil sa ma kontaktovať, no vyhýbala som sa kontaktu s ním.“

Florence si niečo zapísala do papierov pred sebou a Ellie si nemohla nevšimnúť jej zamyslený výraz, ba až sklamaný. Keby sa tu s ňou stretla skôr a vedela by o tom, kto bola Danielova manželka, pravdepodobne by všetko skončilo inak. A možno nie.

Prečo si boli schopní povedať, že sa milujú, až teraz?

„Chápem. Nuž, toto boli detaily, ktoré mi neboli jasné. Bolo by lepšie, keby si vypovedala osobne na stanici, Daniel by mohol byť doma skôr.“ Uložila si všetky papiere na kopu a potom ich založila do obalu. Klepla prstom po mobile a pozrela sa na obrazovku. Potom zdvihla hlavu a usmiala sa na Ellie. Načiahla ruku k jej a chytila ju za zápästie. „Ako sa tu inak držíte?“

Mykla plecom. „Zo začiatku to bolo fajn, potom prišiel jeden problém za druhým. Toľko nových zistení. Nič nie je ako predtým. Jediné, po čom túžim, je vrátiť sa domov.“ Bola prekvapená, ako to povedala bez akýchkoľvek citov.

„Bude to v poriadku, uvidíš.“

„Nebude, Flor. Už nič nebude v poriadku. Mama umrela na vírus a otec je pre mňa tiež už dávno mŕtvy. A po tomto... ja už neviem, ako mám pokračovať.“ Posledné slová vyslovila s plačom. Musela vidieť, aká bola zlomená. „A teraz toto,“ ukázala na ňu, „neviem či mám z tejto konverzácie ako jediná divný pocit.“

Na chvíľu sa na ňu pozrela, akoby nevedela, o čom hovorí. Potom len kývla hlavou. „Aha.“ Zovrela pery do linky a na moment odvrátila pohľad. „Už som sa cez to preniesla, no poviem ti pravdu, prekvapilo ma, že je niečo medzi vami. No na druhej strane som rada, že si to ty a nie niekto iný. Aspoň viem, že je o Matthewa dobre postarané, keď ho má Daniel.“

 

Margo objímala Ellie asi päť minút. Ako prišla, nepovedala nič, len ju držala v náručí a sťažka dýchala. Stačilo jej to, nepotrebovala slová na utešenie. Nechcela počuť, že bude všetko dobre. Mala toho plné zuby.

Odteraz chcela len nejako prežiť čas, kým sa nevrátia domov.

„Je zaujímavé, že skončil na polícii Daniel. Aspoň má novú skúsenosť,“ zasmiala sa. Obdivovala ju, lebo všade videla len tie pozitívne veci.

„Je tam neprávom.“

Mávla rukou. „To sa predsa vyrieši.“

„Len viem, že... Daniel mu ublížil. Pamätám si to matne, no Jesse sa ani nehýbal. Bojím sa o to, že bude mať z toho problém.“ Skutočne túžila napriek všetkému po jeho prítomnosti. Teraz jej už bolo jedno, s kým prežil časť života. Chcela len, aby tu bol pri nej. nevedela, čo by bolo, keby sa tam neukázal.

„Elie, o to sa skutočne báť nemusíš. Poď si ľahnúť, vyzeráš zničene.“ Objala ju okolo pliec a ťahala do postele. „Môžem ti garantovať, že otec to nenechá len tak.“

„Ďakujem ti,“ šepla, keď sa posadila na posteľ.

„Nemáš vôbec za čo.“ Pousmiala sa a otočila sa. Otvorila skriňu a chvíľu sa v nej hrabala. „Idem ešte do sprchy.“ Svoje husté čierne vlasy si zopla do chvostu a vyšla z izby.

Trochu jej závidela. Nemusela sa o nič starať, stále mala veselú náladu a plno energie na rozdávanie. Bola pre ňu podpora. Kvôli nej sa dokázala na všetko pozrieť z lepšej stránky. Bola jej svetielko v tme. Obaja súrodenci Hertfordovi pre ňu znamenali veľa. Bez nich by na Zibile neprežila.

 

Zo spánku ju prebral jemný bozk na spánok. Prekvapene zalapala po dychu a prevalila sa na chrbát. V tej tme mu nevidela do tváre, no podľa vône vedela, že to bol Daniel. Oboma rukami mu chytila tvár a pohladila ho po lícach.

„Si doma,“ vydýchla.

„Nechcel som ťa zobudiť,“ šepol a sadol si k nej na posteľ „Len som sa chcel uistiť, že si v poriadku.“

Posadila sa. Jeho prítomnosť jej spôsobovala radosť, ktorá ju dostatočne prebrala. „Ja? Preboha, tak som sa o teba bála!“

Nahol sa k nej a objal ju. Presunula sa do jeho lona a hlavu si položila na jeho hruď. Daniel ju hladil po boku a druhú ruku jej prehodil cez nohy. „Už je všetko na poriadku. Ľúbim ťa a už nikdy nedopustím, aby ti niekto ublížil. Nikdy,“ šepkal jej do vlasov a následne ju do nich pobozkal. Pri slovách, ktoré vyslovil, cítila hriatie na duši.

Zdvihla hlavu. Priala si vidieť  mu do očí, pretože to, čo mu šla povedať, bolo po prvý krát osobne. „Ľúbim ťa.“ Keď vyslovila tie dve slová, mala pocit, že celá ťarcha z jej pliec zmizla. Bála sa ich vysloviť, no teraz sa cítila inak. Isto. V bezpečí. Milovaná.

Jemne ju pobozkal na pery, akoby jej nechcel ublížiť. Zatvorila oči a vychutnávala si tento okamih. Nechcela, aby niekedy skončil.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďaleko od domova 21.:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!