OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ďaleko od domova 19.

21.04.2017 (13:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 619×

Ellie sa darilo úspešne tajiť svoju návštevu Babylonu pred Danielom. Také šťastie však nemala pred Eddiem. Ešte v ten deň sa s ním stretla a povedala mu úplne všetko. Neboli spolu tak dlho, mali si toho povedať dosť. Taktiež sa mu chcela zdôveriť vecí ohľadom Daniela, no nakoniec si to rozmyslela. Na také veci väčšinou využívala Andrewa, keďže nemala žiadnu dobrú kamarátku, ktorej by mohla revať na ramene. Samozrejme, mala pri sebe Margo, no jej by nebola schopná vravieť veci o jej bratovi.

Trvalo jej dva dni, kým bola schopná pokračovať ďalej vo svojom živote. Posledné hodiny prežila ako múmia, ktorá nemala na nič iné chuť, len revať a prosiť, nech sa zobudí z tohto príšerného sna. Hoci jej pán Hertford nenašiel žiadnu prácu, Daniel jej pomerne často nosil z práce štósy papierov, s ktorými potreboval pomôcť. Brala to ako príjemné rozptýlenie.

Na jej prekvapenie s Danielom vychádzala v pohode, aj keď to už nebolo ako predtým. Potrebovala sa sústrediť na oveľa iné veci. Akokoľvek sa snažil získať si viac pozornosti, skončil bez úspechu.

Dokonca nereagovala a nemyslela ani na smsky, ktoré jej chodili od Jessieho. Chcel sa s ňou stretnúť a všetko si ujasniť. Nečítala ich, len si pomyslela, aký je idiot a zaradom ich mazala.

Pri pohľade na Daniela ju však až bolelo srdce. Ktovie, akým smerom by sa vyvinul ich vzťah, keby sa cez víkend nestalo nič. Nemala na mysli zistenie, že je otec. Tým sa preniesla takmer hneď. Keby ju netrápili veci okolo jej otca... všetko by bolo inak. Hoci sa v jeho prítomnosti cítila rovnako a pri pohľade naňho sa jej rozbúchalo srdce, nemohla sa poddať svojim citom

Jediné, čo jej dávalo v tomto svete pravý zmysel žiť, bol Elias. On sa musel spoliehať na ľudí okolo neho. Preto sa rozhodla voľné dni využiť na trávenie s ním.

Daniel mal v práci toľko roboty, že si nejaké veci priniesol aj domov, čo absolútne nechápala. Prečo si to jednoducho neodložil na druhý deň? Určite by to dokončil  niekedy inokedy. Vždy, keď šla okolo neho, vyzeral príšerne. Dokonca si všimla, že mal na nose okuliare, ktoré nenosil asi nikdy.

Druhý deň sa už nad ním zľutovala. Prisadla si k nemu, no ani tým si nevyslúžila jeho pozornosť. Očami skenoval jeden papier a ani na ňu nepozrel. Všimla si na stole kávu a koláč. Ona stihla s Margo kávu vypiť hneď po škole, bol to taký ich každodenný rituál.

„Môžem ti nejako pomôcť? A to si si dve hodiny nenašiel čas ani na vypitie kávy a zjedenie koláču? Chceš si privodiť žalúdočné vredy, Dan?“ založila si ruky vbok a vyčítavo naňho pozrela.

Prekvapene sa narovnal a položil papier na kôpku na stôl. „Úplne som na to zabudol,“ vzdychol, zložil okuliare a chrbtom dlane si pretrel oči.

„Skutočne by si si mal dávať pauzy, pretože ti z toho preskočí. Okrem toho, nikdy som ťa nevidela si nosiť robotu domov.“

„Práve preto... nakopilo sa toho za ten čas. Ani nevieš, ako rád by som sa na to vybodol, no už to skutočne nepočká.“

„Môžem ti s tým pomôcť? Čo vlastne robíš?“ opýtala sa a prisadla si k nemu bližšie. Keď pozrela na papiere, všetko sa jej to zdalo ako nejaké výpisy, boli tam rôzne kódy a sumy peňazí. Nech sa to snažila akokoľvek rozlúštiť, nepodarilo sa jej to.

„Dali mi na starosti jeden prípad, jedná sa o transakcie medzi dvoma subjektmi cez rôzne bankové inštitúcie. Uhm, dve banky sa stali nesolventnými a klient v nich mal niekoľko účtov. Fond poistenia vkladov mi do posunul, keďže sa zaoberám poistnými podvodmi. Ide o to, že tento klient mal rôzne vklady na účtoch v tejto banke a niektoré z nich podľa zákona nepodliehajú ochrane vkladov. Väčšinou sa jedná o obchodovateľné cenné papiere a ja naozaj netuším, ako niečo také mohlo ujsť pozornosti banky. Nuž, teraz má z toho problémy.“

Nadvihla obočie a chcela mu na to niečo odpovedať, no mala pocit, že hovoril úplne iným jazykom. „Dobre, nemám tucha, čo to znamená.“

Zasmial sa. „Prepáč, El. Ale ak mi chceš pomôcť, tak by si mi veľmi pomohla, keby si mi pomohla túto kopu roztriediť.“ Ukázal na papiere na kraji stola. „Je tam kombinácia čísel a písmen, treba to podeliť podľa toho.“ Ukázal jej, kde tento kód nájde a prislúchajúcu kôpku už roztriedených kusov.

Pustila sa teda do práce bez zbytočných otázok. Snažila sa nesledovať, o akú čiastku sa jednalo, no občas jej na to miesto oči zablúdili. Vtedy sa jej len zatočila hlava z takej sumy.

„Už si si na to musel najať aj pomoc? Kriste, Dan, ty sa skutočne nevieš zabávať.“

Všimla si, ako nadvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Ellie zatiaľ zadržiavala smiech. Milovala ich podpichovanie. Chýbal jej tu brat, inak by to vyzeralo rovnako.

„Moja zlatá, kam si myslíš, že v tomto ideš? Von je asi jeden stupeň a... povedzme si úprimne, si v tom jak štetka.“

Ellie založila papier a pozrela sa a miesto, kde stála Margo. Mala na sebe oblečené priliehavé červené šaty s kombinácií s jej trojštvrťovými rukávmi a véčkovým výstrihom, ktoré končili v polovici stehien. V kombinácií s jej bledou pokožkou a čiernymi vlasmi vyzerala úchvatne.

„Myslím, že to preháňaš.“

„Nie, ani náhodou. Kde sa chystáš?“

„Ku Jeremymu, má dnes narodeniny.“

Znovu si len pretrel oči a rozmýšľal, čo jej na to odpovie. Mohla by pokojne hádať, nad čím premýšľal a uhádla by to hneď na prvýkrát.

„Podľa mňa v tom vyzeráš dokonale,“ ozvala sa, čím si vyslúžila od Margo úsmev od ucha k uchu.

„Ellie!“

„Ďakujem, idem to ešte doladiť. Ideme do kina a potom máme menšiu párty na byte,“ odvetila a vošla do ich izby.

Bola si istá, že sa tej akcie zúčastní aj jej brat. Dúfala len, že si bude dávať pozor.

„Vieš o tom, že mi podrývaš autoritu?“ otočil sa k nej s vážnym výrazom, no kútiky úst mu trhalo, tak jediné, na čo sa zmohla, bol úškrn a myknutie plecom.

„Vieš, že mi to absolútne nevadí?“

Nahlas si vzdychol a pokrútil hlavou. „Ženské. Pokiaľ si bude dávať pozor a budem vedieť, kde je, nech si robí čo chce.“

„Bude predsa s Jeremym.“

„Ellie, nevieš si predstaviť, ako mi na vás oboch záleží. Skutočne mi ide o vašu bezpečnosť. A čo sa týka teba, asi ti najbližšie dni budem robiť opäť všade doprovod. Po zistení, že je tvoj otec nažive, na Zibile a zapojený do bohviečoho, nie si v bezpečí.“ Teraz sa už tváril vážne a hoci jej z toho bolo smiešne, udržala sa a nevysmiala ho. Kde by akože mala byť v nebezpečenstve a pred kým?

„Pestúnku nepotrebujem,“ odvetila.

„Nebudem sa o tom s tebou hádať. Vždy, keď sa mi bude dať, pôjdem s tebou za Eliasom, alebo kam len budeš chcieť ísť. Neprežil by som, ak by sa ti niečo stalo. Dobre?“

Nemalo význam sa s ním hádať, bol v tomto smere príšerne tvrdohlavý. Okrem toho, jeho prítomnosť jej nejako zvláštne nevadila. Aspoň nie do posledných dní. To však pripisovala svojej vlastnej existenčnej kríze.

Uvedomila si, že ho hypnotizovala pohľadom bez toho, aby mu dala najavo, či s tým súhlasí alebo nie. Bol pri nej tak blízko, až opäť cítila vôňu jeho parfému, tentoraz bez cigariet, čo ju celkom prekvapilo. Nejakým spôsobom jej to však chýbalo, bola to proste jeho vôňa.

Priklonil sa k nej bližšie a ich nosy sa takmer dotýkali.

Zatajila dych a sledovala ho. Posledné dni si od seba udržiavali odstup. Uvedomila si, že posledný krát sa pobozkali ešte pred plesom, čo sa jej zdalo ako veľmi dlhá doba.

Bola zmätená, tieto dni sa v ňom ani v sebe nevedela vyznať. Na jednej strane ju mrzelo, že jej neveril a nepovedal pravdu o Mattovi, no bol tu pre ňu, keď ho potrebovala. Stále mala v sebe časť, ktorá mu verila.

Prekonal tých pár milimetrov medzi ich perami. Bola kúsok od zastonania, keď pocítila ako prešiel svojimi teplými a mäkkými perami po tých jej. Cítila v bruchu šteklenie a čudovala sa, ako niečo také môže ešte cítiť. Nebol to predsa ich prvý bozk.

Rukou mu vošla do vlasov a pritiahla ho k sebe ešte bližšie. Nech sa mu akokoľvek snažila vyhnúť alebo ho ignorovať, nedalo sa. Niečo ju k nemu tak ťahalo.

Tým, že si ho k sebe pritiahla, stratila rovnováhu a spolu s ním sa prekoprcla dozadu. To im však nezabránilo v tom, aby premenili nevinný bozk na dokonalú hru jazykov, z ktorej sa jej točila hlava. Nemohla sa nabažiť jeho vône, chuti, dotykov...

„To vám tie dve deti nestačia, tak sa idete snažiť o ďalšie?“ ozval sa hlas Margo, ktorá popri nich prešla do kúpeľne.

***

Od Eliasa odchádzala presne o siedmej. Chcela s ním stráviť všetok čas, čo mohla. Zo dňa na deň mala stále menej a menej času, dnes si konečne našla viac ako hodinu na to, aby mohla vidieť svoje zlatíčko. Niekedy mala pocit, že nie je jej brat, ale syn, o ktorého sa bude musieť postarať.

Nikdy by netvrdila, že by jej to vadilo. Eliasa zbožňovala. Bol to jej anjelik, svetlo v jej temných časoch.

Rozhodla sa ísť z detského domova pešo. Chcela sa prejsť pred tým, ako príde do bytu. Potrebovala si prečistiť hlavu a utriediť myšlienky. Všetko ju ťažilo.

Bola si však vedomá toho, že ju Daniel prinajlepšom zabije za tú voľbu. Apollo bolo podľa neho nebezpečné a po zotmení sa nemala túlať ulicami. Teraz vraj nebola nikde v bezpečí. Chcel ju vyzdvihnúť, no zdržal sa v Babylone dlhšie a večer bol dohodnutý ísť s Alexom na pivo.

Ľutovala však, že sa neobliekla teplejšie. Tmavomodré šaty, ktoré kupovala s Margo v kombinácii s čiernym, pleteným kardigánom, ktorý si nemohla zapnúť, nebola ideálna voľba. Snažila sa do tej vlnenej látky zababušiť čo najviac.

Zrazu jej jazda autom s Danielom nepripadala až tak hrozne.

Bola tma a pouličné lampy neosvetľovali ulicu dostatočne. No aj tak v tom svetle mohla vidieť svoj vlastný dych. V duchu si vynadala, že ak znova ochorie, zblázni sa.

Zrazu započula za sebou kroky. Niekto sa ju snažil dobehnúť. Pridala do kroku a obzerala sa. Hrdlo sa jej stiahlo a začala dýchať rýchlejšie. Srdce jej začalo biť ohromnou rýchlosťou. Aký mal kto dôvod na jej prenasledovanie?

„Ellie, počkaj!“

Ani pri známom hlase sa nezastavila. Jesse znel inak, jeho hlas mal zvláštny tón. Počula ho tak asi len jedenkrát. A to vtedy, keď si doprial väčšie množstvo alkoholu.

Nechcela sa s ním rozprávať. Mala dosť svojich starostí a na to, čo s ním mala, zabudla rýchlo. Pomohol si k tomu sám a bola za to rada. Nechcela ho ani vidieť, no ten idiot sa jej ukazoval na očiach a posledné dni pripomínal s radosťou.

Netušila, ako ju mohol s jeho momentálne tackavou chôdzou dobehnúť. Prsty omotal okolo jej ruky a bolestivo ňou trhol dozadu. To ju prinútilo zastať, inak by čelila pádu vzad. Otočila sa k nemu. Aj v tomto svetle si mohla všimnúť, že bol príšerne bledý a jeho tmavohnedé oči a kruhy pod nimi kontrastovali s pokožkou. Mal na sebe len sveter na gombíky, ktoré mal pozapínané hocijako. Blonďavé vlasy mal vždy pekne upravené, no dnes mu odstávali na každú stranu.

„Jesse, preboha, čo chceš? Choď domov, vyzeráš hrozne.“

„Teba. Chcem teba.“ Jednou rukou ju chytil okolo pása a prisunul k sebe. Jeho stisk bol pevný. Zacítia závan alkoholu a cigariet, z ktorého sa jej zdvihol žalúdok.

Rukami sa mu zaprela do hrude. Kardigán sa jej rozišiel na strany a ju ovial studený vánok. „Na to zabudni. Mal si možnosť.“

„Ospravedlnil... som sa ti.“

„Už nemám záujem. Medzi nami je koniec.“

Zamračil sa. „Keď sme boli doma, sľúbila si mi, že sa za mňa vydáš,“ pripomenul jej. Boli do seba bláznivo zamilovaní a on sa jej spýtal, či si ho vezme za muža. Povedala mu áno. Sľúbil jej, že jej kúpi prsteň, a potom to urobia oficiálne. Bola taká rada, že sa to nenaplnilo! Okrem toho, rada by vedela, akú úlohu mal on a jeho rodina v tom, do čoho sa namočil aj jej otec. Vedel Jesse na Ligawe o niečom, o čom ona ani netušila?

„To bolo dávno. Daj mi pokoj, Jesse.“

Videla, že sa v ňom niečo zmenilo. Ustúpil od nej a pustil ju. vydýchla si od úľavy a chcela sa otočiť, pokračovať v ceste. On ju opäť schytil za lakeť, tentokrát ňou trhol do strany. Nohy jej takmer vypovedali službu, prestúpila z jednej na druhú do boku, aby udržala rovnováhu.

„Prestaň a pusti ma. Si jak malé decko!“

Mal silu, dobre to vedela. Teraz ju využíval, ťahal ju niekde do tmy. Nechcela ani pomyslieť na to, čo mal v pláne. Pokúsia sa striasť jeho ruku, no malo to opačný účinok – zovretie zosilnelo. Začali jej tŕpnuť končeky prstov a vedela, že tam bude mať modrinu.

Druhou rukou sa zahnala a vrazila mu do ramena. Ani to ním nepohlo.

„Pusti ma, ponáhľam sa.“

Nereagoval. Len ju sotil pred seba. Ocitla sa v takej tme, v tieni, kde si nevidela ani na špičku nosa. Zovretie na lakti povolilo, no teraz ju schytil za ramená. Netušila, čo bude nasledovať. Vedela len to, že sa od neho musí dostať preč. Nechcela mu však ublížiť.

„Jesse...“ chcela namietať, no on zatriasol jej ramenami, hlava jej padla dopredu a vzápätí dozadu. Narazila na kamennú stenu budovy. Náraz spôsobil, že sa ňou svet zatočil. Kým stihla zareagovať, jeho telo bolo pritlačené na jej.

Začala kričať o pomoc.

Nohy mala úplne paralyzované. Nemohla nimi takmer ani pohnúť. Jesse, hoci bol omámený alkoholom, zakryl jej ústa.

Oči sa jej od strachu rozšírili. Rukami sa mu zapierala do ramien, do hrude, snažila sa ho všemožne odtiahnuť. On sa k nej klonil a jeho pery dopadli na jej. Ruku medzitým odtiahol z jej úst a schytil jej bradu. Nemala možnosť sa uhnúť.

Nespolupracovala a žalúdok sa jej búril. Razilo z neho a ona z duše nenávidela ten pach. Pevne zovrela pery a do očí sa jej natisli slzy. Jednu nohu pokrčila v kolene a snažila sa zasiahnuť jeho chúlostivé miesto. Nepodarilo sa jej to. Trafila ho do kolena.

Snažil sa jazykom dobyť do jej úst. Na um jej zišla posledná možnosť, ako ho od seba odohnať. Povolila len na toľko, aby medzi zuby zovrela jeho vrchnú peru. Jesse spokojne zapriadol a tvárou sa k nej naklonil bližšie, ale len do momentu, kedy ho uhryzla. Takmer v okamžiku pocítila v ústach jeho krv a žalúdok jej opäť skrútilo.

Zasyčal a zasiahol jej tvár rukou. Tupá bolesť sa jej rozšírila celou lebkou. Po lícach sa jej začali kotúľať slzy. Netušila, čo sa s ním stalo. Nikdy by jej neublížil a neudrel.

„Ty suka! To ešte oľutuješ.“

„Jessie, prestaň, ubližuješ mi!“ vykríkla, no dlaň opäť prekryla jej ústa. Rukou, až po lakeť, jej tlačil na hruď. Tvár jej pri tom vytískal do neprirodzenej polohy. Chcela ho uhryznúť do prstov, no nemohla. Kričala, no jediné, čo z nej vyšlo, bol len pridusený výkrik, ktorý isto nepočul ani on. Mykala sa telom.

Pritlačil sa k nej a tak jej znemožnil väčšinu pohybu. Podcenila jeho silu, ktorú mal aj napriek tomu, že bol omámený alkoholom. Voľnou rukou jej vyhrnul šaty. Od prekvapenia jej nohy takmer vypovedali službu.

To snáď nemôže byť pravda...

Ľadové prsty cítila na leme nohavičiek. Na koži jej naskočila husia koža. Potrebovala sa ho striasť, prinútiť prestať robiť to, o čo sa snažil.

Keď prsty prešli až za lem, schytil kraj a potiahol. Počula trhanie látky, ktorá sa jej zarezávala doslova do kože. Bolo to, akoby jej to miesto rezal nožom. Cítila, ako jej po stehne stekal pramienok krvi.

Vykríkla od bolesti a dala všetko do toho, aby ho zastavila, odtiahla na bezpečnú vzdialenosť. Príšerne ju boleli všetky miesta, kde ju zasiahol. Oči mala zaliate slzami, ktoré sa jej kotúľali po lícach.

Koleno jej vrazil medzi nohy. Rukou jej prešiel po bruchu. Inokedy by ju to vzrušovalo a užívala by si jeho dotyky. Teraz ho však mala chuť ovracať. Nemala od toho ďaleko. Prstami jej prechádzal stále nižšie a nižšie. Myslela si, že ak by sa niekedy ocitla v tejto situácií, vedela by sa muža striasť. Ako sa len mýlila.

Ústa mala zrazu voľné. Rukami ju schytil za boky a pritisol k stene, trochu nadvihol.

Začala kričať tak hlasno, ako len mohla. Rukami ho chytila okolo krku, nechty mu zabodávala do pokožky, škriabala, mlátila ho. Nemohla mu dovoliť pokračovať.

Cítila sa hrozne. Ako sa na to mohol snažiť vôbec pomyslieť? Ako ho vôbec napadlo skúsiť ju znásilniť uprostred Apolla?

Mala počúvnuť Daniela... to bolo jediné, na čo stále myslela.

V ústach mala príšerne sucho, no aj napriek tomu neprestávala kričať. Ako to, že v takom veľkom meste, nebol nik v túto dobu von?

Jesse prirazil a ona vykríkla od bolesti. Nielen fyzickej. Jej výkriky o pomoc sa miešali so vzlykmi.

„Prestaň, prosím...“ hlesla. Zhlboka sa nadýchla a znova skúsila kričať o pomoc. Jeho reakcia nenechala na seba dlho čakať.  Jednu ruku mal na jej krížoch a druhou jej zovrel krk.

Netušila, kde sa v ňom bralo toľko sily, aby ju opäť obral o akúkoľvek možnosť sa brániť. Už jej to však bolo jedno. Dosiahol svojho. Zobral si, čo chcel, po čom túžil. Zničil aj to posledné, čo mala. Život jej každú chvíľu hádzal polená pod nohy, no toto bolo až príliš.

Kyslík jej pomaly dochádzal a ona sa bála o to, že toto sú jej posledné chvíle života. S človekom, ktorého kedysi milovala.

Snažila sa byť silná aby prežila v tomto svete, no teraz bola zlomená, jej duša roztrieštená na malé kúsky, ktoré už nik nedá dokopy.

„Ellie?“ započula niekde v diaľke známy hlas.

„Daniel! Dan! D-“ Jej ústa opäť skončili zakryté. Aj tak by sa už nezmohla na viac.

„Myslíš, že ti pomôže?“ opýtal sa. „Si moja!“

Rukou zatlačil a ona hlavou opäť narazila do steny. Otras spôsobil, že na malý moment stratila vedomie. Jesse sa v tom momente od nej odtiahol. Počula zapnutie zipsu, uličku osvietilo svetlo a ona sa zviezla na zem. Snažila sa udržať pri vedomí, no to sa jej veľmi nedarilo.

Len okrajovo vnímala Danielov krik, Jesseho nezrozumiteľné mrmlanie. Bála sa o Daniela, bol od neho vyšší no Jesse bol určite silnejší ako on. Ak by ublížil aj jemu, asi by to neprežila. Videla dve postavy, ako sa medzi sebou začali mlátiť hlava-nehlava. Jedna do niečoho vrazila, predpokladala, že to bola stena, no znelo to inak. Obrysy postavy sa zošuchli na zem a druhá sa vybrala k nej.

Žalúdok sa jej búril. Nezniesla by nikoho dotyk. Dúfala, že to nebude Jesse, inak by ho potešila obsahom žalúdka. Nemohol pokračovať v tom, čo začal. Neustále odkašliavala a snažila sa zhlboka dýchať.

Postava sa k nej zohla a načiahla k nej ruku.

„Nie!“ zdesene vykríkla.

V tme nevedela, kto k nej prišiel. Celý svet sa s ňou točil. Bolelo ju telo a miesta, kde sa jej Jessie dotýkal. Pulzovalo jej v mieste, kde do dej vnikol. Vždy bol nežný a jemný. Netušia, kde sa to v ňom vzalo. Škvŕkanie v bruchu neprechádzalo. Položila dlane na zem a zhlboka sa nadýchla. Zamrkala očami.

„Ellie, to som ja.“

Danielov jemný hlas nestačil na to, aby sa cítila lepšie. Ani to, že Jesse ležal niekde vedľa.

„Zabil si ho?“ kontrolovala. Netušila, prečo sa to spýtala. Bolo jej úplne jedno, čo sa s ním stane. Keby ho aj zniesol zo sveta, nemala by mu to za zlé. Dokonca pomyslela aj na to, že ak by ju Jesse udusil, ešte by mu poďakovala. 

„Nie, ale mal by som. Preboha, Ellie, si v poriadku? Ublížil ti?“

Načiahol k nej ruku, no ona sa uhla. Zo sedu sa pokúsila postaviť, v čom jej pomohlo, že sa držala steny. Celá sa triasla. Naplo ju, sklonila sa a obsah jej žalúdku skončil von.

Nikdy v živote necítila bolesť ako teraz.

Celé jej telo sa chvelo od zimy a od činu, ktorý Jesse takmer dokonal. Zuby drgotali a z hrdla sa jej drali vzlyky. Nedokázala zostať stáť na nohách, kolená jej vypovedali zmiznú vždy ako sa pokúsila postaviť. Daniel ju nakoniec podoprel a pomaly odtiahol k autu.

„Ideme do nemocnice! Okamžite, odmietam o tom diskutovať!" Nesúhlasne pokrútila hlavou. Nechcela ísť nikde. Jediné, po čom túžila, bola horúca sprcha, ktorá by zmyla všetky stopy po Jessem. Jej telo sa momentálne hnusilo jej samej, a to robila všetko pre to, aby tomu zabránila. Cítila ako jej brnia a pália zranené miesta. Doktor však nepripadal do úvahy. Určite by sa jej pýtali, čo sa stalo a musela by o tom hovoriť. Necítila sa na to. O tomto nebude nikdy schopná hovoriť.

„Nie..."

„Eleonor! Si zranená, krvácaš a ak ten bastard skutočne urobil to, čo si myslím, tak je to nevyhnutné!" naliehal ďalej. Nemala v sebe silu, aby mu odporovala. Keby áno, dovadila by sa s ním do kosti. Teraz jediné, na čo sa zmohla, bolo oprieť sa oňho a vzlykať. Jednou rukou ju pevne objal okolo pása a druhou ju hladil po chrbte.

„Ššš, všetko bude v poriadku, Ellie. Som pri tebe, už si v bezpečí. Jesse ti už neublíži. Nedovolím nikomu, aby ti čo i len skrivil vlások. Ľúbim ťa." Pobozkal ju na vrch hlavy. Ruky omotala okolo jeho pásu a pevne sa ho držala, zatiaľ čo sa snažila dostať pod kontrolu vzlyky. Nemyslela si však, že niekedy bude schopná prestať.

Myslela si, že už nedokáže zniesť viac, no život sa ju vždy snažil presvedčiť o opaku.

UPOZORNENIE: 

Nakoľko o pár dní odchádzam do USA na pár mesiacov a dovtedy musím stihnúť všetky skúšky, na písanie mi nezostáva veľa času. V tomto momente ani neviem povedať, ako na tom budem s písaním/pridávaním počas leta. 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ďaleko od domova 19.: