OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat 18. kapitola

27.06.2016 (11:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 983×

18. kapitola - Krv ako čokoláda

Spadol mi obrovský kameň zo srdca, keď mi prišla správa, že Paul Ellis je dlhoročným priateľom Richarda. Otočila som sa k Oliverovi a s úsmevom prikývla. Michael pri tom na nás vydesene pozrel a zatajil dych. Cítila som z jeho tela sálajúce teplo a tlkot jeho srdca. Vnímala som, ako mu telom prúdi krv.

„Bojíš sa?“ opýtal sa ho Oliver pobavene. „My ti neublížime. Ba naopak, tiež sme vystrašení.“

„Pán Ellis ma dosť podrobne oboznámil s tým, čo sa mi stane, ak by som vás v poriadku neodviezol z letiska do hotela.“ Počula som, ako sa Oliver takmer zadusil smiechom. Michael sa naňho pozrel do spätného zrkadla s nadvihnutým obočím.

„Určite len preháňal,“ ubezpečila som ho.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Vy ho nepoznáte. Naháňa mi hrôzu.“

„To máš pravdu, nepoznáme.“

Michael mlčal zvyšok cesty a ja som bola na Paula zvedavá. Myslela som, že len preháňa, no ktovie. Posledné hodiny som si nebola istá ničím. Mladý muž nám po odchode zanechal kontakt na Paula, ak by sa niečo dialo.

Hotel, v ktorom sme mali zatiaľ na týždeň rezervovaný a zaplatený apartmán, sa nachádzal na opačnej strane mesta ako letisko. Bližšie k mestečku Coolidge, kde býval Paul.

Bolo to tam pekné. Žiadny veľký luxus, no stačilo to na to, aby sme tu dokázali prežiť aspoň chvíľu. Apartmán tvorili tri izby: spálňa, malá kuchynka a obývacia izba. Okamžite som sa pustila do vybaľovania vecí a keď som s tým skončila, vyšla som na balkón.

Von svietilo slnko a hoci nebolo najteplejšie, užívala som si slnečné lúče, ktoré mi hladili pokožku. Niekoľko týždňov spôsobilo, že som na ten pocit takmer zabudla. Lakťom som sa oprela o operadlo na boku a hlavu podoprela dlaňou. Zatvorila som oči.

Na tomto mieste som sa cítila relatívne v bezpečí. Na slnku. Ďaleko od Graysona. Najbližšie hodiny som sa nemusela strachovať o svoj život. Uvoľnila som sa a započúvala sa do zvukov ulice. Ani som netušila, že som tak vyčerpaná. Niekoľkokrát mi padla hlava a ja som sa strhla. Nevládala som však postaviť sa a zájsť do postele. Alebo na gauč. Bolo mi dobre tam, kde som sedela. Bála som sa toho, že ak by som odišla zo slnka, Grayson by si ma našiel.

Len matne som vnímala ako sa otvorili dvere na balkóne. Nasledoval povzdych, a potom ma Oliver zdvihol do náruče. Chcela som protestovať, no napriek tomu som ho rukami objala okolo krku a to bolo aj posledné, čo som si pamätala.

Prebudilo ma zvonenie telefónu. Neobťažovala som sa jeho zdvihnutím alebo hľadaním. Nebol to môj telefón. Zobudila som sa v posteli v jedinej izbe, kde bola posteľ. Pootvorila som oči, aby som zistila, či tu nie je Oliver. Nikde som ho nevidela.

Bolelo ma celé telo. Znovu som nechala hlavu padnúť do vankúša a perinu som vytiahla takmer až nad hlavu. Pretočila som sa na brucho a zatvorila oči. Bolo mi jedno, že prespím celý deň, potrebovala som oddych.

Dvere sa opatrne otvorili a počula som  kroky. Niekto vypol to príšerné zvonenie. Potom sa ozval Oliverov tlmený  hlas. Odišiel z izby, aby ma nerušil telefonátom. Mal u mňa za to plus.

Práve vo chvíli, keď som prestávala vnímať svet okolo mňa, sa dvere znovu otvorili a tentokrát sa neobťažoval tým, aby ma nezobudil.

„Budíček, Nina.“ Nesúhlasne som zavrčala a pritiahla si perinu bližšie k sebe. Nemala som v pláne vyjsť z postele. „Chceš prespať celý deň?“

„Volal ti Richard?“ opýtala som sa.

„Áno. Odišiel do New Yorku. Môže tu prísť kedykoľvek, no radšej by to neriskoval.“ Nemala som mu to za zlé, ocitol sa na Graysonovom zozname len kvôli mne. Vie o nás a to ho stavia do nebezpečia. „Má pocit, že ho niekto sledoval a nerád by bol, keby ich doviedol priamo k nám.“

„Kto by ho už len sledoval?“

„Vraj to bol niekto veľmi rýchly, no nestihol si ho všimnúť. Bolo to už v New Yorku, no je si istý, že šlo o sledovanie. Máme sa mať na pozore.“

Tie slová ma prinútili odkryť si aspoň tvár. „Mal by odísť niekam, kde by bol stopercentne v bezpečí. Taktiež by sme mali vymyslieť plán, ako Graysona zlikvidovať bez toho, aby sme pri tom boli zabití my.“ Otvorila som oči a prílev svetla ma takmer oslepil. Posadila som sa a pretrela si oči rukami, potom som sa pozrela na Olivera. Pod očami mal výrazné kruhy a vyzeral príšerne unavené. „Ty si nespal?“

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nemohol som zaspať.“

„Ďakujem za odvoz do postele.“ Odpoveďou mi bol úsmev. „Mal by si si pospať aj ty. Pokojne ti uvoľním posteľ.“ Alebo si môžeš ľahnúť vedľa mňa – dodala som v mysli. Bola to pekné predstava, ale tam to aj končilo. Mali sme dôležitejšie veci, na ktoré sme sa mali sústrediť.

„Myslím, že ešte pár hodín vydržím. Som v poriadku. Viac ma ale trápi otázka, ako odstránime Graysona?“

„Nezastaví sa, kým nás nedostane. Hrá sa tu s každým, pretvaruje sa, mení svoj názor...“ Mykla som plecom. „Už ho viac nepoznám. Mala som pocit, že po tom pohrebe mi už dá pokoj. Nečakala som taký zvrat.“

„Nevieme ale s istotou povedať, či to myslí vážne. Sonia ťa mohla len zmiasť.“

„Prečo by to robila?“ opýtala som sa ho. Bolo mi dosť jasné, že toto by len tak nezahrala. Myslela to vážne. Aspoň som v to verila.

„Spolupracovala s Graysonom. Aspoň predtým a už predtým ťa zradila. Nepovedala ti o ňom.“

„Viem,“ uznala som, „no teraz vyzerala akoby to chcela napraviť. Ja neviem, už sa v tom strácam.“ Rozhodila som rukami a chrbtom sa oprela o stenu za mnou.

„Mali by sme počkať na to, kým urobí prvý krok. Až potom si budeme istí, či po nás ide.“

„Čo ak bude čakať príliš dlho, až kým naňho nezabudneme a potom nás jednoducho zabije bez akéhokoľvek varovania? On má času koľko len chce. Myslíš, že poloviční nestarnú? Timothy mi tvrdil niečo iné.“ Nemohli sme s istotou tvrdiť, koľko času nám zostáva. Nemohli sme predpovedať, čo sa bude diať. Mohli sme však urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zbytočným stratám a aby sme sa ochránili my, aj ostatní

„Grayson je tiež zbabelý. Necháva iných, nech riešia jeho záležitosti. Nebojoval so svojou chorobou, nenapadol ma on. Porušil svoj sľub, hoci si ty všetko splnila.“ Oliver trafil do čierneho. „mali by sme ho nejako nachytať. Kým tu budeme, musíme niečo vymyslieť.“

Prikývla som na súhlas. „To znie ako plán.“

Prinútila som sa vstať z postele. V hrdle som pociťovala páľavu, ktorú som nevedela identifikovať. Bol to smäd?

Vyšla som zo spálne a zašla do malej kuchynky, kde sedel aj Oliver. Ako prvé som zacítila vôňu jeho krvi, až potom kávu, ktorú mal pred sebou. Prešla som k vodovodnému kohútiku a vzala si pohár. Napila som sa čistej vody a dúfala, že to prejde.

Nepomohlo.

Otočila som sa k Oliverovi a snažila sa nedýchať. Celá miestnosť bola plná jeho vône. Krv ma doslova priťahovala k sebe. Keby som k nemu pristúpila ešte o kúsok, mohla by som zaboriť zuby do jeho pokožky a napiť sa krvi. Už som aj zabudla, ako chutila, keď som ju ochutnala.

Nasucho som preglgla a snažila sa nedýchať.

Oliver ma sledoval a oči mal rozšírené. Tep sa mu takmer neustále zrýchľoval. Teplo jeho tela sa šírilo ku mne rýchlejšie a vôňa mi úplne opantávala zmysly.

Potriasla som hlavou. Túžba po krvi mi zastierala myslenie a jediné, čo mi chodilo po rozume bolo, ako sa čo najrýchlejšie dostať k jeho krku.

Začala som od neho cúvať. Nechápala som, prečo sa toto so mnou deje. Nikdy som nepotrebovala krv tak rýchlo, nikdy som nepociťovala až taký smäd. Predĺžené zuby ma doslova svrbeli a ja som nemohla myslieť na nič iné. Pohľad som mala zabodnutý do Olivera. Načahoval sa po telefón a o malú chvíľu som mohla počuť vyzváňací tón.

„Zdravím, pán Ellis. Tu je Oliver Bayer. Máme menší problém, čo sa týka krvi. Máte u seba darcov?“

Na druhej strane sa ozvalo zasmiatie. „Nie, Oliver. My tu nepreferujeme darcovstvo. Budete si musieť nájsť niekoho v meste.“ Výrazne zbledol a ústa sa mu otvorili od prekvapenia. „Odporučil by som vám ale nepútať veľkú pozornosť a neopovážte sa niekoho zabiť. Stretnem  sa s vami zajtra, presný čas vám dám vedieť.“

Oliver tresol mobil na stôl a s povzdychnutím sa oprel lakťami o stôl. Pozrel na mňa. „Tak sa zdá, že pôjdeme na lov.“

„Ani náhodou!“

Rozhodil rukami. „Vidím ten tvoj pohľad. Najradšej by si mi vypila všetku krv. Nejdem riskovať, že ma zabiješ.“ Nikdy by som ho nedokázala zabiť. Záležalo mi na ňom viac ako na komkoľvek. Sklonila som hlavu a cítila sa previnilo. Mal pravdu, mohla by som ho zabiť.

„Dobre,“ vzdychla som nakoniec.

Oliver ma zrejme nikdy neprestane prekvapovať. Pri slove lov som si predstavila naháňačku po Chicagu a chytanie ľudí s mňamkovou krvou. Jeho predstava sa značne líšila od tej mojej.

Vyrazili sme do mesta a ja som sa od neho radšej držala ďalej. Bola som z jeho krvi úplne pobláznená a ak by som sa nekontrolovala, nedopadlo by to dobre. Svoju šialenú túžbu som sa snažila krotiť tým, že som si neustále pripomínala, aby som ho nezabila. A zatiaľ sa mi darilo, keďže Oliver žil a neskončil vycucaný niekde v uličke. Aj keď som prechádzala okolo ľudí, ich krv som nevnímala tak intenzívne.

„Ak by si sa mohla napiť mojej krvi očami, zrejme by zo mňa nezostalo už nič,“ poznamenal. Pristihla som sa pri tom, že naňho zízam. Kráčala som asi meter za ním. Zastal a počlal, kým ho obídem. Zamračila som sa a nechápala. No pokračovala som v ceste a započula som jeho kroky za mnou. „Pre istotu.“

„Ďakujem, že mi tak veríš,“ odfrkla som a obzerala sa okolo seba. „Vieš, ten tvoj lov som si predstavovala nejako inak.“

„Ľudia nie sú zver,“ upozornil ma. Pretočila som očami. To som vedela. Ale nič iné to slovo vo mne neevokovalo. Lov znamenal naháňať. A my sme boli predátori.

Chcela som mu na to odpovedať niečo v zmysle, že sme predsa upíri a oni sú, bohužiaľ, naša potrava, no šiel okolo niekto a tak som bola radšej ticho. Zatvorila som aj ústa, aby mi nebolo vidno predĺžené zuby.

Muž nás nevnímal a prešiel okolo akoby sme tam ani neboli. Zhlboka som sa nadýchla a zacítila sladkú vôňu. Zaškrabalo ma v krku a prisahala by som, že mi zašvŕkalo v bruchu. Svoj pohľad som zabodla do človeka a vzdychla si. Zvraštila som čelo a s obrovskou ľútosťou sa pozerala ako odchádza.

„Ten voňal úžasne.“ Oliver ku mne podišiel, dal ruky na ramená a otočil ma na druhú stranu.

„Lepšie ako ja?“

„Ani náhodou.“

Prinútila som nohy aby kráčali ďalej. Hoci šiel Oliver za mnou, cítila som vôňu krvi.

„Rozmýšľal som nad tým, že by sme mohli zájsť do nejakého klubu. Mohlo by sa nám tam hľadať ľahšie.“

„Dobre.“

Chvíľu nám trvalo než sme našli niečo vhodné. Bolo tu veľa ľudí, hluk. Vo vzduchu som cítila hlavne pot a alkohol. Hlasná hudba prehlušovala tlkot sŕdc ľudí, ktorí tancovali. Všade, kam som sa pozrela, som videla odhalené kusy pokožky, pod ktorými prúdila krv v žilách a tepnách.

Rada by som zabudla na to, kto v skutočnosti som. Chcela som sa odviazať a zabaviť. Zatancovať. Keď som bola človek, zbožňovala som to. So Soniou sme často chodili do podobných podnikoch.

Teraz som si však nemohla dovoliť mrhať časom. Ešte nikdy som nebola tak smädná. Bola som však sklamaná z Paula, že nám v tomto smere nevedel pomôcť.

Zmätene som pozerala okolo seba. Blikajúce svetlá a hýbajúce sa telá mi spôsobovali závraty. Obzerala som sa kým som nenašla Olivera stáť pri stene. Toto nebol najlepší nápad, no krv som potrebovala.

Predrala som sa cez ľudí a podišla až k nemu.

„Toto nie je najlepší nápad,“ namietala som.

„Aspoň to skús. Je tu veľa ľudí, niekoho si vyber.“ Konverzáciu ukončil tým, že sa odo mňa otočil a vybral niekde preč.

Ďakujem, Oliver. Naozaj ďakujem.

Netrvalo však dlho a ja som sa započúvala do hudby a tanec nenechal na seba dlho čakať. Nemyslela som nad tým, čo spravím, aký pohyb. Bolo mi jedno, či na mňa niekto pozerá. Zatvorila som oči a nechala telo, nech si robí, čo chce. Pri tom som aj zabudla na to, že som smädná. Keď som nevidela a nemyslela na Olivera, dokázala som sa ovládať.

Hoci som prespala takmer celý deň, aj tak som bola unavená a bolelo ma celé telo. Nechcela som však prestať. Musela som sa napiť, aby som neublížila Olimu. Nevidela som však v mojom dosahu nikoho, koho by som mohla okradnúť o pár mililitrov krvi.

Piť z nejakej ženy alebo dievčaťa som nechcela. Mužov tu bolo málo, väčšina však už tancovala alebo postávala pri opačnom pohlaví. Chcela som odtiaľto odísť a nájsť Olivera. Začala som rozmýšľať o tom, že by som vyskúšala piť vlastnú krv.

Aké by to bolo?

Už len pomyslenie na to mi zvieralo žalúdok.

Zrazu som mala pocit, že mi niekto odstrihol prísun energie. Akoby ma vyplo. Zapotácala som sa a vrazila do ľudí. Našťastie som to ustála.

Zmätene som sa obzerala okolo seba a hľadala Olivera. Cítila som sa príliš slabá na to, aby som tu niekoho stiahla do tmavého kúta a napila sa z neho. Bolo to priam nemožné.

Blikajúce svetlá a miešajúce sa vône mi spôsobovali závraty a môj jediný cieľ bol dostať sa von na vzduch.

Cítila som, že ma niekto vzal za ruku a v dobrej viere, že to bol Oliver, som sa nechala vyvliecť von z davu ľudí. Uvedomila som si, že som dychčala a srdce mi bilo ako splašené.

„Oliver... nie je to dobrý nápad... musíme...“ Takmer som omdlela, keď som videla pred sebou tvár muža ako na mňa pozerá so zdvihnutým obočím. Zaklipkala som očami, akoby som sa chcela uistiť, že len zle vidím Olivera.

„Neviem, kto je Oliver, ale mala by si ho okamžite nájsť.“ Zaškeril sa a pri tom odhalil dva predĺžené zuby. Vykoľajene som naňho pozerala a stuhla mi krv v žilách. Poslal Grayson niekoho, aby ma odtiaľto odvliekol? Zabil? „Sú tu lovci, dávaj si pozor. Ak chceš krv, zájdi inde. Tu to nie je bezpečné pre takých ako si ty.“

Cestou von som sa podopierala steny. Dúfala som, že Olivera nájdem niekde von. Už som nevládala a potrebovala som pomoc. Ako upír som nestála za nič.

„Musíme ísť preč,“ započula som pri uchu. Spadol mi kameň zo srdca, keď som započula známy hlas.

„Lovci.“

„Vidím, že si bola oboznámená tiež.“ Otočila som sa k nemu a zbadala krvavú šmuhu na jeho brade. Nadvihla som jedno obočie. „Tiež som sa chcel napiť, no vybral som si veľmi zle.“

Ak by som mala viac sily a chuť si doňho rypnúť, zrejme by som si neodpustila nejakú poznámku. Lenže teraz som už prestávala vnímať svet.

Netušila som, akým zázrakom sme sa dostali do hotela. Visela som na Oliverovi ako prívesok. Bola som taká unavená, že by som dokázala zaspať aj postojačky. Snažil sa so mnou rozprávať a ja som mu odpovedala, no nevnímala som to. Stále hovoril slová ako krv, spánok, experiment...

Do sprchy som už zašla sama. Ľadová voda ma prebrala, no neuhasila spaľujúcu túžbu po krvi. Vynadala som si v duchu za svoju nezodpovednosť a zábudlivosť. A to hneď dvojnásobne, keďže som si zabudla zbaliť pyžamo. Preto som svojmu dočasnému spolubývajúcemu potiahla tričko.

„Ani náhodou. To neskúsim ani keby si mi za to mal zaplatiť. Nebudem jesť surové bravčové mäso, kde by mohla byť krv,“ skríkla som naňho, keď som vošla do kuchynky.

„Bol to len návrh.“

„Veľmi zlý...“

„Zajtra skúsime zájsť do nemocnice. Snáď na niečo prídeme. Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, prečo máš na sebe moje tričko?“ Zazubila som sa naňho a objala sa rukami. Nemala som na sebe podprsenku, na čo som úplne zabudla.

„Myslím, že už to je moje nové pyžamo.“

„Mala by si si ísť ľahnúť.“

„Aj som sa chystala.“

Pri otočení na odchod to so mnou znovu zamávalo. Hneď bol pri mne a držal ma okolo pása, aby som sa nezosypala na zem. Zdvihla som ruky na znak toho, že som v poriadku. Oliver aj tak namietal, že ma odprevadí do postele. Nenamietala som.

Moje srdce však áno. Cítila som na svojej  pokožke jeho tep a oheň v krku dal o sebe vedieť. Netušila som, prečo tak túžim po jeho krvi.

Oprela som sa oňho. Hoci sme už stáli hneď vedľa postele, odmietala som sa od neho pohnúť. Rukami som ho objala okolo pásu a hlavu si zložila na jeho hruď. Bolo to pre mňa síce extrémne provokujúce, aby som mala hlavu tak  blízko jeho srdca, no cítila som sa pri ňom úžasné. Dokázala som sa uvoľniť.

Jednou rukou mi zašiel do vlasov a druhou ma hladil po chrbte.

„Zajtra niečo vymyslíme a zoženieme krv,“ šepol.

„Neviem, prečo ma tvoja krv tak priťahuje,“ priznala som.

„Je to úplne iné ako krv človeka. Pripomína mi to mliečnu čokoládu. Kedysi som ju zbožňoval. Ak by som ju ako človek nemal dlhšie než mesiac, asi by som sa zbláznil. Presne ako krv.“ Tvár mi zaboril do vlasov a prisunul si ma k sebe bližšie. Ja som úplne stuhla.

„Ty to tiež tak vnímaš.“ Nebola to otázka ale konštatovanie.

„Ani si nevieš predstaviť.“

Nadvihla som hlavu, aby som sa uistila, že toto nebol len výplod mojej fantázie. Myslela som si, že som divná. Bola som úplne v poriadku. Nikto nevedel, akí sú poloviční. Zrejme bude celý život plný prekvapení.

Jeho modré oči sa zabodávali do tých mojich. Nevedela som si predstaviť ako veľmi sa musel ovládať. Ja som sa tu neustále sťažovala a on trpel potichu, nedal na sebe nič poznať.

Sklonil sa ku mne akoby vycítil môj pohľad. Na sebe mal oblečený sivý sveter, ktorý mu zakrýval krk. Práve tam, kde končili jeho vlasy, už bola látka.

Frustrovane som vzdychla. Chcela som jeho krv aspoň ochutnať. Malé sústo, aby som aspoň čiastočne uhasila spaľujúcu túžbu. Jeho svieži dych som cítila na tvári. Vtisol mi bozk do vlasov a ja som chcela viac.

Jednou rukou som ho schytila za sveter pri golieri a pritiahla si ho k sebe bližšie. Svojimi perami okamžite našiel moje. Zatvorila som oči a poddala sa jeho perám. Nevinný bozk sa okamžite zmenil na dokonalú hru jazykov.

Mala som čo robiť, aby som sa udržala na nohách, pretože sa mi  z neho zatočila hlava. Jemné dotyky, bozky a vôňa mi opantávali zmysly. Tlkot jeho srdca bola najkrajšia melódia, akú som mohla počuť. Odtiahla som sa na malú chvíľu od neho a zrýchlene dýchala.

Žiadostivo som naňho pozrela.

„Prosím,“ šepla som. Musel vedieť, o čo ho prosím. Mala som pocit, že som znela ako alkoholik, ktorý prosí o svoj obľúbený alkoholický nápoj.

Neodpovedal, ale prešiel k posteli a sadol si na ňu. Načiahol ruku ku mne, chytil ma za zápästie a pritiahol k sebe. Nevedela som, čo to znamenalo, no aj tak som sa začala chvieť od vzrušenia. Už som aj zabudla na to, že pred chvíľou som od únavy nevedela ani chodiť.

Rukou som sa dotkla jeho krku a hypnotizovala jeho tepnu, ktorá pulzovala v pravidelných intervaloch. Vlasy som mu založila za ucho. Zachvel sa. Jeho srdce začalo tĺcť o niečo rýchlejšie.

Zabudla som na to, čo znamená ovládať sa. Oliver si ma pritiahol ešte bližšie k sebe. Brala som to ako dovolenie na to, čo som plánovala urobiť. Pri tom, ako som obkročmo naňho sadala, som mu vyzliekla sveter, aby som sa mohla jednoduchšie dostať k jeho krku. Pozoroval ma so záujmom a nenamietal.

Rukami som mu prešla po hrudi až k ramenám. Stále som si myslela, že ma zastaví a povie niečo, čo ma schladí a hodí späť do ovládacieho sa módu. Chápala by som to, pretože taký on bol. No zdalo sa mi, že ho niekto úplne vymenil. Možno za to mohla jeho rovnaká túžba po krvi.

Zrazu mi jednu ruku položil na chrbát, druhú na bok a zaklonil sa. Padol do postele a ja naňho. Hlavou som dopadla hneď vedľa jeho krku.

Moja upíria časť zareagovala skôr ako som stihla všetko premyslieť. Rukou som mu prešla po hrdle a dala nabok vlasy, ktoré mi zavadzali. Otvorila som ústa a zuby priložila na jeho pokožku. Zahryzla som a v tom momente som nemyslela na nič iné, len na teplú tekutinu, ktorá sa mi vliala do úst. Bolo to ako napiť sa čistej vody počas poludnia na priamom slnku niekde na púšti.

Oliver stuhol, no neprotestoval. Rukami vošiel pod tričko, ktoré  som mala na sebe, hladil ma po chrbte a stále si ma tisol k sebe bližšie. Hruďou som sa oprela o tú jeho.

Po pár dúškoch som si zistila, že som nebola až tak smädná, ale prahla som po jeho krvi. Prestala som piť tak rýchlo a začala si to vychutnávať.  Uvedomila som si, že čoskoro budem musieť prestať. Lenže ako som mohla, keď mi jeho krv chutila ako čokoláda? Nechcela som mu ublížiť, no moja kontrola bola úplne v háji.

Nepríjemné pálenie v krku sa postupne zmierňovalo až nakoniec prestalo. Oliverove srdce sa upokojilo a uvoľnil sa. Rukami som sa zaprela do vankúša pod nami a opatrne sa kúsok odtiahla od jeho krku. Jazykom som zotrela kvapky krvi, ktoré sa ešte dostali na povrch. Z úst mu ušiel tichý vzdych.

Narovnala som sa, takže som teraz na ňom sedela. Oblizla som si pery. Neviem, kde sa vo mne vzala tá kontrola, no usúdila som, že stačilo. 

Rukami jemne zovrel moje boky a ja som slastne vydýchla. Vo jeho modrých očiach vzplanuli iskry, od záujmu ich mal rozšírené. Zopakoval svoj pohyb a vzápätí presunul svoje ruky na moje prsia. V duchu som si vynadala rovno dvakrát za to, že som si po sprche nedala podprsenku a druhý raz kvôli tomu, že som si nebola istá, či chcem niečo viac.

Nečakal na moje zareagovanie. Urobil rýchly pohyb, pri ktorom mi vyzliekol tričko a pretočil si ma pod seba. Na sebe som okamžite pocítila jeho váhu. Bola som pred ním takmer úplne nahá bez možnosti ujsť, zahaliť sa.

„Teraz som na rade ja.“ Oliver musel mať v tele značnú dávku omamných látok. Inak by sa nenechal uhryznúť mnou a potom sa chcieť napiť mojej krvi. Iné vysvetlenie som pre to nemala. Zachvela som sa a vreli vo mne emócie, kvôli ktorým sa mi zadrhával dych v hrdle a nemohla som dýchať. K Oliverovi som niečo cítila, no on svoje pocity nedával tak najavo. Posledné dni to vyzeralo všelijako, len nie tak, ako sa teraz správal. Jedno bolo isté – jeho prítomnosť, dotyky, vôňa a chuť so mnou robili divy.

Na ľutovanie rozhodnutí bude čas neskôr. A možno nebude čo ľutovať.

Neistotu zahnali do kúta jeho pery, ktorými mi prechádzal po krku. Cítila som aj jeho zuby a čakala, kedy sa do mňa doslova zahryzne. Neistota a jeho nežné bozky ma privádzali do šialenstva. Pery presunul na moje. Pootvorila som ústa. Nevinný bozk sa zmenil na dokonalú hru jazykov. Keď som prešla tým mojim po jeho ostrých tesákoch, zachvela som sa. Pocity sa vo mne miešali ako na hojdačke.

Odtiahol sa odo mňa a ja som lapala po vzduchu. Mal pootvorené ústa, tak som si mohla všimnúť jeho tesáky. Väčšinou mu ich nebolo vidno.

„Od čoho záleží, že sa ti objavia tesáky?“ opýtala som sa bez rozmyslu. V očiach som mu zbadala šibalský záblesk.

„To záleží od viacerých vecí.“ Privrela som oči a čakala, čo bude robiť. Na tele som už hodnú chvíľu mala zimomriavky. Na malý moment sa nadvihol. Vyzliekol mi posledný kus oblečenia, ktorý na mne zostal.

„Keď som fakt vytočený.“ To nebol jeho momentálny stav. „Keď túžim po krvi...“ Znovu sa ku mne sklonil a moje srdce malo čo robiť, aby nevyskočilo z hrude. Dych sa mi zrýchľoval a chvela som sa od vzrušenia. Medzi nami nebol ani kúsok, ktorý by bránil dotyku našich tiel. Jeho vôňa opäť opantávala moje zmysly. „A keď som vzrušený,“ šepol mi pri uchu. O tom som nepochybovala.

Zaboril mi zuby do krku v tom momente, kedy sa pohol v bokoch. Spojil naše telá a ja som vzdychla od rozkoše. Bolo to tak intenzívne, že nič podobné som vo svojom živote ešte necítila. Jednou rukou som mu zašla do vlasov, druhú mu priložila na chrbát a pritiahla si ho k sebe bližšie. Nohami som ho objala okolo bokov.

Vedela som, čo ma čaká, keď sa zajtra zobudím. Oliver nevypil veľa mojej krvi, no stačilo to na to, aby sa mi začala hlava točiť ešte viac. Bozkami zasypal celý môj krk a potom sa vrátil k mojim perám. Na tých jeho som ešte stále cítila chuť svojej krvi.

Bolo mi to jedno, neopísateľné pocity sa vo mne stupňovali každým jeho pohybom, dotykom. Nechala som sa viesť túžbou. Ako upír som to všetko vnímala oveľa intenzívnejšie. Každý jeho a môj pohyb, vzdychy a teplý dych na mojej pokožke, a nežné dotyky mi spôsobovali ešte väčšiu rozkoš, ktorá sa stupňovala, kým pocity vo mne neexplodovali.

Objala som ho, pritisla si ho k sebe bližšie a vzdychla jeho meno.

Ak som bola pred chvíľou unavená na smrť, teraz som mala energie za dvoch.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat 18. kapitola: