OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 7. časť



Chameleónka - 7. časťSobota, vražda, pár komplikácií...

 Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Pomstiteľka(prispievateľ)

Pridané:      30. mája o 5:18

Status:         verejný

Zaujímavosť dnešného dňa:      Náhoda nad očakávania.

 

Veselo si popiskovala. Bola to taká krásna sobota! Cez otvorené okno dnu prenikala sladko-ostrá vôňa čerstvo pokosenej trávy, hluk bol nepodstatný detail.

Nádych, výdych. Toto je vôňa radosti, mladosti, konca. Môžete jej vravieť Zabijak pekných chvíľ a ona sa len usmeje od ucha k uchu. 

Vyžíva sa v tom. Ako vám kradne radosť, nádej na šťastný koniec. Táto hra je iba o jednom a víťaz berie všetko. Všetci sú pokosená tráva. Tráva umrie, ale čo krásne po sebe zanechá! Skúste sa na ňu zadívať... Zelené zlato, mäkučké páperie samotnej zeme, sneh leta. Čo vám pripomína vôňa? Máte z nej chuť na čokoládu? Chcete sa stať lepšími?

Náhoda je vrtkavá vec. Dnes jej praje... no o tom neskôr.

Skoro ráno sa zobudí. Oco jej pripravil raňajky, mama ich donesie.

„Dík,“ zívne a najradšej by sa späť zakutrala do periny. To však nejde. Dnes ju čaká práca.

Zhltne raňajky, pozrie čo ide v telke. Dokopy nič. Oco ide na ryby. Miluje to vysedávanie a čumenie do blba. Mama chce dnes pratať, takže jej vyhovuje, keď povie, že ide von s priateľmi. Pred tým si ale uprace. Ako každú sobotu utrie prach, povysáva, uprace poličky. Čo najskôr vypadnúť, hoci má kopu času. Preto všetko skontroluje. Všetko tip-top. Tri hodiny... zo zúfalstva vytiahne angličtinu a robí domáce, potom matiku, hoci obe predmety neznáša.

Huráá! Čas vyraziť.

Vonku všetko vrhá ostré tiene. Slnko sa pomaly kotúľa po oblohe. Deti pred bytovkou vrieskajú na celé sídlisko. Bože, to nevedia stíšiť huby? Vyjde z vchodu. Vytriešťajú na ňu oči. Čierna postava. Ležérna koženka do pol pása, splývajúce čierne tričko na ramienka, čierne rifle, botasky z dierkami, mäkšie od papúč nehlučne tlmia ráznu chôdzu. Všetko dokonale obopína postavu. Až na veľkú kabelku, ktorú si pridŕža na pleci.

Zdá sa byť teplo, no cítiť, zdvíhanie vetra. Búrka sa blíži. Kráča so slúchadlami v ušiach. Vnútro sa už nechveje. Ó nie. Už si overila, že dokáže zabiť, aj že jej to prejde. Je čas natvrdo sa pustiť do plánu.

Kráča na zastávku, akurát na ňu vchádza autobus. Vnútri na ňu každý civie. Hlavne staré babky, ktoré okamžite dávajú hlavy do kopy. Obyčajne by bola nesvoja, no teraz jej to robí dobre. Vyhrnie okuliare na hlavu, pozrie na ne a usmeje sa. Zhíknu a trhnú hlavami. Zasmeje sa a pozrie von oknom.

Po pätnástich minútach vystúpi. Má čas preto ide do čajovne, blízko miesta, kde zabila Slečnu Dokonalú. Tam sa cíti naozaj dobre. Popíja čaj, číta si knihu a premýšľa. Okolo nej sú emáci, punk- rockeri, hráči stolných fantasy hier. Je to úžasné miesto pre zaujímavých ľudí. Inokedy nerada odchádza, ale o ôsmej natešene nasadne na autobus. O dvadsať minút zakotví. Na zarastenej tabuli je nápis: Kolmanova záhrada.

Ako to bolo dávno? Možno jediné pekné miesto, ktoré nemali silu zničiť. Je príhodné, že práve tu, zomrie jeden z nich.

Sebaisto kráča dnu. Privíta ju šero lesa, vôňa hnijúcich ohorkov, listov a sviežej trávy. Vie, že tu bude. Je to odľahlé miesto hoci naokolo sú rodinné domy. Prvá časť je hlavný vchod, zopár lavičiek, najnovšie aj šmykľavka a domček pre deti. Ďalej je šíra tráva, stromy, na ľavo múr okolo ktorého sa vinie cesta, obklopená stromami ako strážcami. Ak pôjdete vyššie prídete k zvieratám a potom aj na Kalváriu. Pomstiteľka nemá v úmysle ísť až tak ďaleko. Vie, že je tu. Je predsa koniec týždňa. Preto ide len vedľajším vchodom. Tam kde sú betónové ihriská a lavičky.

Vo vrecku zovrie vystreľovací nôž.

Je pokojná. Takmer sa usmieva. Ticho a predsa hrdo, kráča cestičkou. Pripadá si sťa bohyňa pomsty. Sopka vnútri čaká na vhodný moment. Cez lístie sa prebíjajú svetlá lámp. Zazrie ho sedieť na lavičke v tieni. Pána Chcem pozornosť.

Vyzerá totálne vymletý. Vysoký, vychudnutý, vlasy má redšie a tmavé oči sú podliate krvou. Nezvyk oproti nezbedným plameňom. Keď si ho tak obzerá, je jej zle.

Tento úbožiak ju dokázal zničiť? On je ten silnejší? Vidno, že roky ubiehajú, no pre spomienky čas neplatí.

Rozpáli ju rameno. Dobre si pamätala ako ju udrel. Ako jej nadával, ako sa občas snažil byť milý, ale zas a zas to končilo pri tom, že je šibnutá. Udrel aj jeho. Vrieskali na seba, nahnal na jej miláčika chalanov.

 Znova sa jej všetko vybaví.

„... si úplná piča...“

Idú hore, cestou do výtvarnej triedy, nesie ťažkú kopu papierov. Padá, všetko sa jej rozsype...

Smiech... „si taká slabá...“ a dodá nenávidenú prezývku. „Šak ty nič neznaš!“ Má chuť vtrhnúť mu pery, vyškriabať oči. Nič nevie? Počkaj panghart, veď ona ti ukáže! Pridajú sa chalani, ostatný idú ďalej, iba jedna sa pristaví a pomôže jej.

Chceli vojsť do triedy, meškali na hodinu. Zatarasili im v dvere, vystrkovali ich von. „Vypadnite čuráci!“

„... Špata...! Stavím sa, že ty ani nemáš krámy...!“

Zatne ruky, a zavrčí.

Je otočený chrbtom... Och... podrezať mu hrdlo...! Silou vôle si však zloží okuliare a vykročí vpred. Akurát vytiahol zapaľovač, striekačku a ďalšie veci, na ktoré poriadne nevidela.

„Klebety sú pravdivé,“ zapradie. Mykne sa, prudko vyskočí. Výraz v jeho očiach je úplne šialený.

Zdesene, stuhnuto na ňu hľadí.

„Kto si?“ zachrčí nasprostasto. Potí sa ako kôň. Ofina sa mu lepí na čelo.

Zasmeje sa a nôž aj s plánom B, kŕčovito zovrie.

„Som...“ povie. Výraz sa mu nezmení. Iba si ju premeria a zastaví sa na očiach, až po obočie obrúbené linkou a čiernymi perami.

„Čo chceš?“ Hlas mu poskočí, ruka sa mu chvie, no ani za svet nepustí nádobíčko, čo tak nemožne kryje za chrbtom. Začína sa viac potiť a ťažko dýchať. Absťák sa hlási o slovo.

„Mám pre teba darček od kamoša,“ odpovie a veľavýznamne naňho pozrie. Nadvihne obočie.

„Ty, hej?“ neverí.

Pokrčí plecami. „Som posol dobrých správ a od mien,“ zatrilkuje.

„Nepovedal mi, že príde náhrada,“ šepne tupo a zbytočne sa obzerá.

Na okolí niet ani nohy.

Pretočí očami. Nemôže si dovoliť vymýšľať siahodlhý príbeh. Pravý díler môže prísť každú chvíľu!

„Nič nechceš, fajn,“ točí sa na odchod. Schmatne ju za plece. Ruka sa mu začína triasť.

Usmeje sa. Má vyhraté. Podáva mu balíček heroínu. Diskrétne samozrejme. On jej podáva peniaze. Rovné dve stovky. Otočí sa na odchod kým on rýchlo hľadá zapaľovač.

„Ty a díler?“ spýta sa rýchlo, že mu skoro nerozumieť. Fanaticky čučí na rozpúšťajúcu sa drahocennosť. Vytiahne striekačku a o pár sekúnd hľadá miestečko na dopichanej ruke. Prázdne vrecko padne na zem, ona ho zdvihne. Predsa po sebe nezanechá stopy!

„Každý potrebuje prachy...“ pokrčí medzitým plecami a sadá si k nemu. Smrad potu jej dvíha žalúdok. Pozoruje ako si prácne vpichuje tekutinku, o sekundu vyťahuje ihlu zo žili a tvári sa blažene. V tom niečo pukne a zľava sa vynorí dievča. Jemu je to jedno, Pomstiteľku vystrie. Dievča príde bližšie a prekvapene vydýchne.

„Ejha, čo vy tu takto sami dvaja?“ zatiahne afektovane s napoly úškrnom a napoly zarazeným pohľadom.
„Ale... menšia prechádzka... A čo ty?“ zahovorí Pomstiteľka preletujúc po nej pohľadom.

„Mala som tu mať stretko, ale už je inde,“ odpovie dievčina, ktorú môžeme rovno nazývať aj Tlčhuba.

„Hej, dosť nepríjemné, čo?“ Pomstiteľka chápavo vykriví pery. Tam dole ma musia mať vážne radi, usmeje sa sama pre seba. Taká šanca sa neodmieta! Má síce maximálne pár minút, no ona by bola aj tak na rade... no nie je to perfektná zhoda náhod?

„No... hej,“ povie po krátkej odmlke a pozrie z jedného na druhého. To, že je na Pánko na drogách vie skoro polka ex-triedy. Ale čo tu robí ona? Nejde jej do hlavičky. Pomstiteľka bola vždy slušné dievčatko.

Skoro vidí, ako Tlčhube mozog pracuje na plné obrátky. Na rozmýšľanie je však neskoro.

Pán Chcem pozornosť sa chytí za srdce a zúfalo lapá po dychu. Zosunie sa o pár centimetrov dole. Tlčhuba zdesene vytriešťa oči. Pomstiteľka sa k nemu lačne nakláňa.

„Zavolám záchranku!“ povie Tlčhuba a vyťahuje mobil rozklepanými prstami. Pomstiteľka sa rýchlo zvrtne a trhne ju za ruku. Skôr ako skríkne jej do žili vrazí striekačku.

„Čo to robíš?“ zvrieskne a oči jej vyskakujú z jamôk.

„Zabíjam,“ šepne sladko a potlačí tekutinu s malou vzduchovou bublinkou do krvi. Potom sa otočí k nemu. Vrieska a ten zvuk ju pohlcuje. Nakláňa sa k nemu. Konečne trpí. Konečne!

„Maj sa, zlato,“ šepne mu do ucha a pichne mu bublinu presne na miesto posledného vpichu. Zmieta sa v kŕčoch, lapá po dychu, Tlčhuba úpenlivo stoná. 

O pár sekúnd stíchnu, no ona už beží preč. V diaľke vidí baterky, začuje hlasy. Na to sa nepripravila... Nečakala, že budú tak vrieskať... hoci jej to pôsobilo nehoráznu radosť. Vedela, že kyanid rozkladá krv, vedela, že to bude rýchle, bolestivé. Heroín bol len pomôcka na skvapalnenie...

Hlasy pred ňou. Dočerta! Musí bežať, musí, musí! Ale kam? Je v pasci! Zmätene sa obzerá okolo a srdce jej búši. Čo urobí, keď ju uvidia? Dofrasa, mala si lepšie naplánovať únik! Myslela si, že nebudú mať silu na vreskot... že sa elegantne vyparí... Lapá po dychu a hlave jej šumí. Oči šibú po každom rohu. Na Záhradnú ulicu nemôže, rovná osvetlená ulička, psy začnú brechať... Ibaže...

Beží k hlavnému vchodu, kde ich výkriky určite nezačuli. Je zázrak, že nenarobí žiaden hluk. Nové botasky dokonale tlmia akýkoľvek zvuk.

Cestou urobí trik, na ktorý sa tešila niekoľko rokov. Vytiahne tmavozelenú mikinu, blond parochňu, čo kúpila na karneval, kabelku pretočí na ruby a napchá do nej koženku. Takto prezlečená ležérne splynie do uličky. Premáha sa, aby kráčala pokojne. V diaľke začuje policajné sirény a podlomia sa jej kolená. O chvíľu vyjde na Veľký chodník pri Obrancov mieru. Už je tam. Akurát jej ide päťka. Dokonale načasované.

Nechajte komentár:

Chameleónka (webmaster)

Naskákala mi husia koža. Tvoj štýl je... neviem... chladne agresívny. V takomto románe je to veľké plus a zaujímavé. Čítala som aj predošlú tvorbu hlavne v poviedku Last one, na ktorú si mala dobré ohlasy. Mne to však prišlo... neviem... stále som nad tým musela uvažovať. Aj nad týmto textom. Možno je to štýlom. Sorry, ale vraždy... pre mňa nie.

ED2O

Ty vole!!! To bolo niečo!!!! Úžasné! Dievča, kde berieš tie nápady??? Kyanid rozpustený v heroíne...? Šialené!

Pomstiteľka (prispievateľ)

Ďakujem za komenty, potešili ste ma, najmä ty Ed2O.

Chameleónka: Som rada, že zavítala na moje stránky. Dúfam však, že budeš pokračovať v čítaní, hlavne nasledujúce časti by ťa mohli zvlášť zaujať.

Chameleónka (webmaster)

Mrknem sa, ale znova varujem, že vraždy nemám dvakrát v láske...

perve69rt

Úplne ppči!!! Bože mi dvaja sa musíme stretnúť...! Kurva, to bolo dokonalé!

Pomstiteľka (prispievateľ)

Vďaka, ale nemyslím, že stretnutie by bol ten najlepší nápad. Musela by som ťa hneď po tom zabiť ;-) .

perve69rt

Aspoň zomriem šťastný :-P .

Pridajte komentár...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 7. časť:

5. Trisha přispěvatel
21.03.2015 [21:18]

TrishaP.S. Ten narkoman je inšpirovaný skutočnou postavou, ale neboj, je stále živý a podľa možností aj zdravý.

4. Trisha přispěvatel
21.03.2015 [21:16]

Trishavw, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem. Znova sa až červenám. Emoticon Emoticon Emoticon Nuž áno, príbeh nášho narkomana je malý symbol ako človek môže spadnúť z vrcholu. zaujalo ma slovné spojenie: zvrátene sympatické... Lahodí to môjmu uchu musím povedať. presne to som chcela dosiahnuť u Pomstiteľky a som rada, že sa mi to podarilo.
Šťasti budem potrebovať, už som v polke a musím vymyslieť ďalšiu "náhodu" pre Pomstiteľku, ale má to malý háčik. Emoticon Emoticon
Kedy to Chameleónke dôjde? Ćoskoro, už sa k tomu blížime, pomaly, ale isto. Emoticon Emoticon

3. vw
21.03.2015 [20:48]

Ach perve69rt, keby si vedel... Pomstiteľka stále prekvapuje. Po dobrej a atmosférickej tehle do hlavy prichádza taktiež dobrá ihla do rúk, no v inom duchu. Bola tam dôkladnejšia premyslenosť, dlhší a bližší kontakt s obeťou, dokonca obeťami, náhoda a dosť napínavý útek. Hotová agentská story, ale miesto bondovky pomstychtivo sadistická temná akcia agenta odpadlíka na vlastnej nohe. Ocenila som ten obrat, že z kráľa triedy je iba ak tak kráľ narkomanov, zatiaľ čo ona je na tom "lepšie" - biblické "poslední budú prví a prví poslední". A zaujal ma Pomstiteľkyn pokoj odvodený od faktu, že vie vraždiť a jej správanie a pocity počas cesty na miesto. V autobuse to bolo tak trochu "mne je už všetko jedno a je to mimo môj dosah, tak prečo si to neužiť?", tak zvrátene sympatické. Keď zlý, tak poriadne, čo? Mám obavy kam až to zájde, ale zároveň som na to zvedavá. A ešte zvedavejšia som na to, kedy Chameleónke blikne žiarovočka. Myslím, že to bude stáť za to. Hodně štěstí v psaní. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Trisha přispěvatel
18.03.2015 [19:40]

Trisha Emoticon To asi všetci Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 18.03.2015 [12:11]

Taktiež vraždy moc nemusím.. :P ale akceptujem Pomstiteľkyne pocity. Určite mala na to dôvod. Aj keď v reálnom živote, by som jej povedala niečo iné....

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!