OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » New life, new love - 4. kapitola

28.04.2014 (20:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 977×

Pohľad Caroline:

Odkedy som sa prebrala, ubehlo už dosť času. Tipujem to tak na tri dni. A naozaj neviem, prečo ma tu držia. Ak ma chcú zabiť, nech ma zabijú. Námietky by som síce mala, ale to by nejako zvládli. No namiesto váľania sa niekde v nebeských obláčikoch, trčím zamknutá v pivnici a pohmkávam si melódiu nejakej pesničky, na ktorej názov si ani neviem spomenúť. Vážne super!

Zrazu niekto otvoril poklop a hodil dovnútra nejaké dievča. Bolo pri vedomí, takže sa to neobišlo bez nadávok a mrzutosti. Hlavne zo strany toho dievčaťa. Poklop sa zavrel a ostali sme tu len my dve.

„Hajzel jeden sprostý. Pche, toto mu nedarujem! Prisahám, že keď ho uvidím, urvem mu hlavu!” brblala si namosúrene popod nos. Až potom si ma všimla. „Kto si?” spýtala sa so značným záujmom. Predchádzajúci hnev bol preč.

„Caroline Forbesová, detektívka Caroline Forbesová,” dodala som aj môj titul. „Kto si ty?”

„Forbesová, Forbesová... niečo mi to hovorí. Nežila si náhodou v Mystic Falls?” 

„Áno,” odpovedala som.

„Ja som to vedela! Dlží mi dvacku!” zapišťala. O čo tu, sakra, ide?

„Stále si mi nepovedala, kto si,” pripomenula som jej.

Dievčina s hnedými vlasmi sa na mňa pozrela a povedala. „Som Nikol Mikaelsonová. Klaus je môj otec,” povedala znudene. Zatajila som dych. Ako?

„To nie je možné,” vyhlásila som. Nie je to možné, určite, som si istá...

„Ach, keby si prežila to, čo ja, toto by ti prišlo ako najmenej absurdná vec, ktorú si zažila. Mama bola čarodejnica, otec Klaus. A ja som hybrid. Z väčšej časti som hybrid, ale som aj čarodejnica. Takže teoreticky máš pravdu, nie je to možné. A predsa tu hnijem s tebou,” sťažovala sa. „Krucinál, odkedy sú v Miami čarodejnice?!”

„Pokiaľ viem, je tu len jedna čarodejnica. Je to šľapka a za peniaze urobí čokoľvek. Ale keď si čarodejnica, prečo sa odtiaľto jednoducho nedostaneš?” spýtala som sa. A možno som jej trochu neverila.

„Pretože tá šľapka mi dala niečo do pitia a moje schopnosti sú oslabené. A k tomu tam dala aj železník, čiže som oslabená už úplne. Pche, toto je život. Hybrid si ide do baru, hľadá spoločnosť a narazí na takúto háveď. Kam tento svet speje?” 

Jej predchádzajúcu poznámku som ignorovala a pýtala som sa ďalej. Ak je naozaj jeho dcéra, prečo mi to nepovedal? Veď vyzerá na osemnásť! A prečo potom išiel po mne? Nikol má určite niekde matku, čo znamená, že Klaus už niekoho má. Alebo o Nikol ani nevie. Krucifix! Toľko otázok nemám, ani keď riešim vraždu! 

„Takže Klaus je v Miami?” uisťovala som sa.

„Áno. Poslala som ho zohnať dom, zatiaľ čo ja som hľadala bar. A vida, bar som našla. Nanešťastie, objavili sa menšie komplikácie,” povedala. No Klaus má teda podarenú dcéru.

Zrazu som pocítila mierny vánok, ktorý vychádzal z Nikol.

„Eh?” dostala som zo seba. Musela som vyzerať ako retard, ale na viac som sa aj tak nezmohla.

„A pozrime sa!” zajasala šťastím. Stále som bola trochu mimo. „Moje schopnosti sú späť!” vysvetlila, keď videla môj výraz alá neandertálec v akcii.

„Ideme!” zavelila. Eh? Zase som mimo. Som síce blond, ale zvyčajne moje mozgové bunky pracujú rýchlejšie.

„Ako?” horko-ťažko som zo seba dostala. Toto bude zaujímavé.

„No ako asi! Mám moje schopnosti, čiže mi stačí pohnúť rukou a...” prstom ukázala na poklop, ktorý by sa mal otvoriť? „Skúsim to ešte raz,” vyhlásila. 

„Nech sa páči,” povedala som pokojne. Nech si to skúša, aspoň bude sranda. Unavene som si sadla do rohu pivnice, odkiaľ som sledovala stále viac a viac zúrivejšiu Nikol.

„Nechceš to už vzdať?” navrhla som jej po desiatich minútach neúspešných pokusov.

„Nie, už len chvíľu, cítim to,” povedala okamžite. Okej, ako myslí.

O pár minút som pocítila chladný vietor na mojej pokožke a poklop sa otvoril. No tak možno neklamala.

„Poď, rýchlo!” zašepkala. Okamžite som vyskočila hore, no tak nejako som zabudla na to, že som sa už pár dní nekŕmila. Podlomili sa mi kolená a musela som sa pridržať Nikol, aby som nespadla.

„Musíme si pohnúť! Caroline, zvládneš bežať? Prepáč, blbá otázka,” uvedomila si, keď som už otvárala ústa, aby som jej odpovedala.

„Prosím, povedz mi, že máš na blízku auto,” prosila som.

„Je mi ľúto, no takisto ako ty, aj ja som bola unesená. Takže nie, nemám tu auto,” odpovedala. Fajn, tak toto ma veľmi nepovzbudilo. „Ale ty by si tu auto mala mať,” nadhodila akoby nič. Ale mala pravdu, prišla som sem autom. Len či ho niekam neodvliekli! 

Pomaly sme vyšli z dverí a, našťastie, moje auto stálo na mieste. Stále podopierajúc sa Nikol, som hľadala kľúče od auta. Keď som ich konečne našla, stáli sme pri aute. Opatrne som sa oprela o kapotu, aby som si trocha odpočinula. Slnečné svetlo mi tiež nerobilo dobre. Predsa len niekoľko dní som ho nevidela a bola som v úplnej tme.

„Caroline, musíme ísť,” opakovala Nikol. Pomohla mi nastúpiť do auta a sama sa ujala šoférovania.

Keď sme konečne vyšli z lesa, zo srdca mi spadol obrovský balvan. Hneď ako prídem domov, nakŕmim sa. Ale Nikol išla presne na opačnú stranu mesta. Prečo ide na opačnú stranu mesta?

„Nikol?”

„Hm?”

„Môj byt je opačným smerom,” povedala som.

„To nevadí, pôjdeš k nám. Klaus mi poslal adresu. Rád ťa uvidí. Navyše nie si schopná sa sama do toho bytu dostať,” odôvodnila mi. Nie, nie, nie! Ja nechcem, aby ma videl v takomto stave!

„Dostanem sa tam. Len ma odvez ku mne, prosím,” prosila som. Ona len zavrtela hlavou a ďalej sa venovala riadeniu.

„Ticho, už sme skoro tam,” napomenula ma. No to je vážne skvelé! Dokázala by som utiecť? Ešte som síce nevyskočila z auta za jazdy, ale človek/upír sa stále učí, nie?

„Prosím, veď som v poriadku,” skúšala som to ďalej. Už ma ignorovala. Za pár minút sme zastali na príjazdovej ceste. Páni, toto je ešte väčšie ako v Mystic Falls.

„A sme tu,” vyhlásila spokojne Nikol. 

Ja chcem ísť domov, ozval sa vo mne tichý hlások, s ktorým určite súhlasím.

„Fajn. Som rada, že si mi pomohla. A ďakujem, ale myslím, že doma sa budem cítiť lepšie. Navyše, moja kamarátka, s ktorou mimochodom bývam, ma určite zháňa. Takže asi už pôjdem,” povedala som.

„Caroline, jedna noc. Vyspíš sa tu a naješ. Ak ti vadí Klaus, nemusíš ho ani vidieť,” upokojovala ma. Ja Klausa vidieť chcem, len nechcem, aby ma on videl takto. Strapaté vlasy, špinavé oblečenie a určite som biela ako stena. Nie, ďakujem.

„Tu nejde o Klausa, ale o mňa. Vyzerám hrozne,” povedala som. 

„Vyzeráš perfektne aj v takejto situácii. Tak mlč a poď,” zavelila a vytiahla ma z auta.

Došli sme pred obrovské biele dvere. Stále som mala šancu, že si Klaus nevšimne, že jeho dcéra prišla domov. Tú šancu mi však prekazili dvere, ktoré pri otváraní zavŕzgali. Naozaj ďakujem! Ten hore z toho má určite poriadnu srandu!

Nikol ma potiahla dnu a mierila so mnou na poschodie. To by však na schodoch nesmel stáť Klaus. Sklonila som hlavu a očumovala som svoje topánky, ktoré by už potrebovali umyť.

„Caroline?” A kruci!

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek New life, new love - 4. kapitola :