OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 24: Poslednýkrát...



Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 24: Poslednýkrát...Priepustka na slobodu a jednostranné stretnutie po mesiacoch.

Čo to, došľaka, je?

Asi meter tridsať vysoký... podstavec? Ani moc nie. Celé to bolo zo zlata, po ktorom sa tiahol zástup puntičkársky vytvarovaných lístkov vinnej révy. V hornej časti sa nosná tyč? Tyč mi príde ako fakt veľké zneuctenie takejto prekrásnej zlatníckej práce, ale dajme tomu, že to budeme volať tyč. Takže v hornej časti sa táto tyč delila na štyri ďalšie, ktoré sa asi v tridsaťstupňovom uhle zdvíhali hore, pričom každá z nich smerovala na inú svetovú stranu. Z vrchu vytvárali X-ko, ktoré lemoval zlatý kruh vykladaný smaragdami a v tomto kruhu bol ďalší, menší a vyplnený s priehlbinou a zúbkami, akoby sa doňho malo niečo zasúvať... Ale čo?

Bolo mi jasné, že jediný, kto mi túto otázku bude vedieť zodpovedať je Malfoy a rovnako aj to, že to skôr naprší a uschne, než mi odpovie. Takú radosť by mi neurobil.

Ešte pár minút som zabila skúmaním tej veci, ale nech som sa na ňu pozerala z ktorejkoľvek strany, z akéhokoľvek uhla, nezistila som nič viac, iba to, čo mi bolo už od začiatku jasné.

Niečo to robí a ku aktivácii je potrebný kľúč... Hm...

Opäť vo mne skrsol znechutený plamienok vedomia, že aj keď na tomto prekliatom miestne žijem už nejaký ten piatok, stále o ňom nič neviem. Je rovnako záhadné ako jeho majiteľ a to ma vytáča do nepríčetnosti. 

Frustrovane som pokrútila hlavou a radšej odišla. V opačnom prípade by hrozilo, že to zničím... a to by sa mi Malfoy ani moje svedomie moc nepoďakovali. Bola to vážne nádherná práca.

Aj s knihou v ruke som zapadla so izby, kde som prečkala až do neskorého podvečera.

Na mohutné biele dvere dopadli jemné údery hánok. Odtrhla som pohľad od elegantného písma a preniesla ho na Malfoya, ktorý bez pozvanie vstúpil dnu. Ako inak.

„Pripravená?“ spýtal sa a ja som nadšene vyskočila na nohy.

„Tak ako nikdy,“ pritakala som nabudene a on sa podozrievavo zamračil.

„Thalia...“ začal, ale ja som ho prerušila.

„No tak, poďme už!!!“ súrila som ho a vykročila vpred. No on ma cez tie prekliate dvere jednoducho nenechal prejsť! Zatarasil ich svojou veľkou postavou a pozeral sa na mňa presne tým spôsobom, za ktorý som mu chcela odtrhnúť hlavu. Akoby bol pánom tvorstva a ja len malé bezbranné mača! Pohľad som mu opätovala, no on sa nevzdával.

„Sadni si,“ vyzval sa, ale ja som odmietla. Už nedokážem dlhšie čakať! Už nie.

„Poďme! Alebo si zmenil názor? Myslela som si, že tvoje slovo je zákon,“ apelovala som na jeho česť. Heh, jasné, to by najskôr nejakú musel mať!

„Sadni si,“ ukážkovo ma odignoroval a ukázal na sedaciu súpravu pred vysokými oknami.

„Malfoy...“ zavrčala som, ale on ma chytil za rameno a ťahal z miestu určenia. Vytrhla som sa mu takmer okamžite a o krok či dva cúvla.

„Sľúbil si to!“ obvinila som ho. Poznala som ho. Keď sa takto vytáča, urobí niečo, čo sa mi nebude páčiť! Kruci, je až desivé, že aj keď o ňom viem tak málo, tak ho pravdepodobne poznám lepšie ako jeho vlastná matka! Sledovala som ich. Viem to. Pre ňu je to len jej malý chlapec. Nevidí jeho chyby. Ale ja hej... a ak by som ich mala spísať, nestačil by mi ani všetok papier Anglicka!

„Tak si sadni. Čím skôr to budeme mať za sebou, tým skôr odídeme,“ vyzval ma, ale ja som za tým cítila nejakú... pasť? Hádam nie. Načo by mu bola? Tu? Som jeho - wrrr, ako to slovo nenávidím -väzeň. Zobral mi prútik, v podstate si so mnou môže robiť všetko čo chce.

Posadila som sa. Aj keď nie trikrát nadšene, ale posadila. Jeho ľadové oči sa vpíjali do mojich hnedých, akoby v nich chceli niečo nájsť, a to čo našli sa im evidentne nepáčilo, lebo povedal:

„Ak budeš dobrá a nebudeš robiť problémy, vezmem ťa aj na ďalšie porady. Ak nie...“

„Ja viem, ja viem, odseriem si to a na žiadne ďalšie ma nevezmeš,“ skočila som mu do reči, načo si trpiteľsky povzdychol.

„Drahá, na tom slovníku musíme vážne zapracovať, ale áno. Aj keď by som to nepovedal takto polopatisticky a vulgárne, je to presne tak ako hovoríš. Správaj sa slušne a poslúchaj. Znova ti pripomínam, že o tebe nikto okrem mňa a Dumbledora nebude vedieť. Úprimne by som bol najradšej, keby o tom nevedel ani Dumbledore, ale keďže je to Rokfort, nemám na výber.“

„Budem sa správať slušne. Stačí? Môžeme ísť?“ spýtala som sa, ale on pokrútil hlavou.

„Nie drahá, to nemôžeme. Ešte som neskončil. Takže. Neprajem si žiadne scény, boje, nadávanie, protirečenie a...“

„Hej, vyjadril si sa dosť jasne. Mám držať hubu a krok. Rozumiem,“ zavrčala som.

„Thalia!“ Tento krát to bol on, kto zvýšil hlas, ale mňa nezastrašil. „Chcem, aby si bola šťastná...“ Dobre, tu som si radšej zahryzla do jazyka, lebo odpoveď by sa mu vážne nemusela páčiť... a ja nechce riskovať, že ma tu vážne nechá. „...ale ešte viac chcem, aby si bola v bezpečí. Takže ťa upozorňujem. Bude mi úplne jedno, ako veľmi budeš chcieť ostať a čo si o tom Dumbledore bude myslieť. Dovlečiem ťa domov či sa ti to páči, alebo nie.“ A odkedy je toto môj domov? Opäť som si zahryzla do jazyka. Ak to takto pôjde ďalej, ostane mi z neho len krvavá masa! „Rozumieš?“

Prepaľovala som ho zúrivým pohľadom. Zatínala som zuby aj päste, ale prikývla som.

„Chcem to slovne,“ zatiahol jemne.

Čo tak: Naser si, Malfoy? Ticho som zavrčala ale nakoniec sa prekonala. Nenávidím, keď so mnou takto zametá!

„Rozumela som.“

„Dobre,“ spokojne sa usmial. „Ideme?“

„Jop.“

Na nohách som stála skôr ako on, no jeho hlas ma zastavil niekde v polke cesty ku dverám.

„Najdrahšia...“

„Čo ešte?“ zakňučala som a otočila sa k nemu. V očiach mu planuli veselé ohníčky, keď hovoril:

„Ocenil by som, keby si sa prezliekla.“

„Čo?“ Pohľadom som zablúdila k vysokému zrkadlu a nedokázala pochopiť, čo je zlé na mojom terajšom oblečení? Čierne trojštvrťové nohavice a dlhá čierna košeľa. Tak fajn, tá košeľa vyzerala, akoby ju vystrihli z francúzkeho filmu z dôb kráľa Slnko, ale bola to jedna z mála vecí, ktoré som v dome našla a boli mi ako tak dobré. Malfoy ma zásoboval len tými príšernosťami, čo on volá šaty – a nie, do tých sa dobrovoľne neoblečiem!

„Vyzeráš, akoby si ušla z muklovského pirátskeho filmu,“ oznámil mi a ja som len pokrčila plecami.

„Nevyzerala by som, keby si mi vrátil moje oblečenie!“ obvinila som ho.

„Vážne?“

„Malfoy, aby bolo jasné, masku a kabát chcem naspäť...“

„Ak budeš dobrá, možno ich dostaneš už dnes večer,“ povedal. Skvelé, ak sa mi moje plány vydaria, s maskou a kabátom sa môžem natrvalo rozlúčiť. Kurva, ale každý musíme prinášať obete. Sloboda mi zato stojí.

„Thalia, vážne sa nechceš prezliecť?“ spýtal sa znova a ja som ho prešla pohľadom, ktorý jasne hovoril, čo si o jeho návrhu myslím.

„Tak teda nie,“ zatiahol zmierene a pokynul mi, aby som ho nasledovala. Kráčali sme chodbou a ja som si cestou k - no ani neviem kam - urobila rýchli proces s dlhými vlasmi. Neskutočne mi liezli na nervy, ale vďaka jeho kúzlu som si ich nedokázala ostrihať a vytrhávať ich jeden za druhým by bolo príliš bolestivé a zbytočné, keďže by mi ich potom nechal narásť naspäť.

„Rozpustené sú krajšie.“ Jasné, že nezabudol zadeliť svoj názor. Pýtal sa ho niekto? Nie!

„A vieš, že ma to vôbec netrápi?“

„Áno, uvedomujem si to.“

„To som rada.“

Ja viem, ten divoký drdol nevyzeral moc esteticky, ale svoju funkciu spĺňal. Vlasy držal pevne a tak mi neliezli tam kam nemali.

Zastavili sme až v jeho pracovni. Natiahol ku ne ruku a ja som ju znechutene priala. No on odmietal ostať len pri tom. Trhol mnou k sebe a moje telo bolo razom nalepené na jeho.

„Je to potrebné?“ zavrčala som a on sa hrdelne zasmial, keď hovoril:

„Nie.“

Hneď nato nás odmiestnil.

Ako inak, cítila som, ako sa mi okolo žalúdka sťahuje neviditeľné lano a ťahá ma vpred. Ale okrem tohto nepríjemného pocitu som si uvedomovala aj jeho blízkosť, ktorá sa premiestňovaním stala ešte intenzívnejšou.

Skončilo sa to rovnako rýchlo ako sa začalo. Bez zaváhania som udržala rovnováhu, no on ma aj tak pre istotu pridržal, akoby som bola nejaká sprostá slizolinská hus, ktorá potrebuje pomoc aj so zaviazaním šnúrok. Obdarila som ho naštvaným pohľadom, no on sa už nepozeral na mňa, ale niekam za mňa. Trhla som sebou a nasledovala jeho pohľad, až som sa stretla s dobre známym modrým, ktorý ma pozoroval skrz polesiačikové okuliare. Jeho pery sa vykrútili do príjemného dedkovského úsmevu a veselo zatiahol:

„Thalia, rád ťa opäť vidím.“ Úsmev som mu opätovala, koniec koncov, on je môj prepúšťací list z väzenia.

„Pán Riaditeľ!“

„Pre teba už dávno nie, Thalia.“

„Vždy ním budete,“ povedala som po pravde. Viete si predstaviť, že by som ho oslovila len Dumbledore? Alebo pán Dumbledore? Ja nie.

„Ako sa máš?“ spýtal sa a ja som za tým cítila oveľa viac, ako len neškodnú otázku.

„Ako väzeň,“ odvetila som chladne a prepálila Malfoya nenávistným pohľadom. Zniesol ho so stoickým pokojom.

„To nerád počujem... Pán Malfoy ma ubezpečoval, že máš všetko, o čo si len požiadaš,“ priznal a mňa prestúpila nekalá predtucha. Nie! Nie... nie... Jasné, že vedel, že ma Malfoy drží... ale keď mu poviem, že to tam už nezvládam... pomôže mi! Viem to! Pomôže... musí... musí!!!

„Chcem len jedno a to vypadnúť odtiaľ. Nenávidím to tam!“ Čakala som, že Malfoy začne namietať, ale nestalo sa tak. Len ma mlčky sledoval a pripravoval sa na... niečo. Načo? No to som sa v najbližšej dobe nemala dozvedieť. V krbe zapraskal zelenomodrý oheň. Vyšvihol sa do výšky dvoch metrov a keď vypľul prvú osobu akoby sa mi do srdca zarezali dýky.

James... James... James!!!

Vykročila som sa vpred. Chcela som sa mu vrhnúť okolo krku, ale nestalo sa tak. Dva metre od neho ma niečo zastavilo. Nejaká bariéra. Zavila som ako ranené zviera .

„Malfoy!“ skríkla som zúfalo, načo si zmučene povzdychol.

„Ani ja nie som trikrát nadšený, že ťa vidím, Malfoy,“ zvrčal James, ktorý si jeho povzdych nesprávne vyložil. „Ale buď taký dobrý a pri Siriusovi to nerob. Nechcem ho od teba ťahať ako minule.“

„Minule? Čo sa stalo minule?“ zavrčala som a švihla po ňom zúrivým, mierne šialeným ksychtíkom. Nikto ani Dumbledore, a už vonkoncom nie Malfoy, mi neodpovedal. Bolo to frustrujúce. Príšerne frustrujúce.

Malfoy len prikývol a ja som nevedela či odpovedá Jamesovi, ale mi naznačuje, že neskôr. Zaťala som zuby a počúvala, čo James hovorí.

„Ako...“ začal a potom sa stopol. „Ako sa má?“ Koho tým myslel? Mňa? Och, bola by som taká rada, keby mňa. Potom by to znamenalo, že mi odpustil... Aspoň čiastočne. No Malfoy neodpovedal.

„Malfoy!“ zvolali sme s Jamesom unisono aj keď James môj výkrik nepočuť.

„Odpovedz!“ trval na svojom Paroháč.

„Povedz mu pravdu!“ vložila som sa do toho. Jeho pohľad cestoval cez moju osobu na Jamesovu – extrémne strapatú. A keď už hovoríme o tom strapatom háre, tak to bolo ešte strapatejšie, než som si ho pamätala... vlastne, James sa zmenil. Poriadne. Ako to, že som si toho hneď nevšimla!!? Jeho oči boli kalné s veľkými čiernymi kruhmi. Líca mal vychudnuté a prepadnuté... buď veľmi schudol, alebo už nejakých pár dní poriadne nespal. Typovala by som na oboje. Vymizla z neho jeho veselá iskra. Čokoľvek chlapčenské, čo v ňom bolo... bolo preč a ja som dúfala, že nie nadobro! Tento James mi naháňal strach – vyzeral ako človek, ktorý si toho veľa zažil a obáva sa, čo ešte príde. A je na mne, aby som tomu zlému zabránila! Aby som jeho starosti preniesla na moje plecia. Keď si predstavím, že zatiaľ čo on bojoval o život – svojho dieťaťa, manželky, svojich priateľov – ja som sa váľala pri bazéne alebo na kresle v knižnici. Prišlo mi zle. Skutočne nefalšovane zle. Rozbolela ma hlava a žalúdok sa mi nepríjemne zhúpol. Zatiaľ čo on trpel, ja som si užívala! Oni bojovali a ja som bola zalezená v bezpečí! Ja... v tej chvíli som si skutočne pripadala ako zradca. Viem, nemala som na výber. S čistý svedomím môže povedať, že som urobila všetko, čo som mohla, aby som sa odtiaľ dostala, ale tu ide o princíp! Dovolila som Malfoyovi, aby ma od nich odtrhol! To sa už nestane! Už sa to nezopakuje! Odteraz tu budem len a len pre nich! Budem!

„Má sa tak dobre, ako sa v jej situácii len môže mať,“ odpovedal Malfoy, načo James porazenecky prikývol.

„Ak si jej skrivil čo i len vlások, zabijem ťa!“ varoval ho a aj keď to ostatným uniklo mne nie. Jeden z Malfoyových kútikov sa nepatrne zodvihol. Bolo to skutočne nenápadné, ale mne bolo jasné, čo sa mu odohráva v hlave. Vysmieva sa Jamesovým bláznivým vyhrážkam... a aj ja sama som musela uznať, že bláznivé skutočne sú. Prepáč Paroháč, ale Malfoy je mimo tvoj level. Je mimo level nás všetkých – možno s výnimkou Dumbledora a samotného Voldemorta... ale aj ten má z neho strach a to už o ničom svedčí.

„Je živá a zdravá.“

James si ho pár chvíľ podozrievavo prezeral a nakoniec prikývol.

„Verím ti.“ Tak toto som vážne nečakala.

„James!“ okríkla som ho. „Šibe ti!!? Ak začneš veriť jemu, to môžeš rovno začať veriť aj Voldemortovi.“ Malfoy ticho zavrčal.

„Kušuj!“ štekla som po ňom. „Budem si ho volať ako chcem!“ Mám dosť tej jeho paranoje okolo mena Temného pána! Je to Voldemort? Je! Nazývajme veci pravými menami... aj keď to by som ho potom mala volať Tom Riddle, nie? Stop, toto je téma na niekedy inokedy!

James ma nepočul a pokračoval si vo svojom.

„Inak ďakujem za pomoc v dokoch,“ povedal a Malfoy len prikývol a začal s úplne inou témou. Hajzel!

„Chceš, aby sa vrátila?“ spýtal sa ho a James spočiatku nechápal, kam tým mieri.

„Kto?“

„Thalia.“

Jamesove ústa obkreslili malé ó. Už už som na ňom videla, ako povie „Jasné, že chcem!“ ale neurobil tak.

„Nie.“

„Čo?!“ zvolala som naštvato.

„Nie, prečo?“ vyzvedal ten idiot ďalej.

„Kam tým mieriš?“ zvrčal James. 

„Nikam, len odpovedz.“

Jamesov výraz sa vykrivil do znechutenej masky, ale odpovedal.

„Jasné, že chcem, aby sa vrátila. Chýba mi. Chýba nám všetkým... Ale poznám ju. Postavila by sa do prvej línie a... nie, chcem, aby bola v bezpečí. Takto mám aspoň o človeka menej, o ktorého sa nemusím báť,“ priznal, ale ja som s ním teda nesúhlasila.

„Ale tam predsa patrím!!! James!!! Netrénovala som všetky tie roky preto, aby som niekde váľala šunky!“ všetci ma ignorovali.

„Ako sa má Evansová?“ spýtal sa Malfoy. Je to jasné! Tým, že ju volá Evansová, nás chce nasrať! A s Jamesom sa mu to vcelku slušne darí.

„Už Potterová!“ zavrčal a ja s ním, ale on potom ešte dodal. „Dobre. Teší sa. Každú chvíľu sa má narodiť. Malfoy, dnes si akýsi zvedavý, nezdá sa ti?!“ spýtal sa nedôverčivo Paroháč a opýtaný len pokrčil plecami.

„Mám svoje dôvody.“

„Ty máš vždy nejaké dôvody!“ obvinil ho.

„A kto nemá,“ zatiahol tajomne, načo som ho spražila naštvaným pohľadom, ktorý jasne hovoril – nesmej sa mojim priateľom!!! Stavila by som sa, žeby táto debata bola pokračovala, kedy sa v krbe opäť nerozhorel oheň, ktorý zo svojich útrob zažal pľuť jednu osobu za druhou.

Ako prvá z neho vystúpila mama. Na rozdiel od všetkých ostatných, ktorí boli v tvári strhaní a celkovo mleli z posledného, ona pôsobila až nemiestne zdravo. Elán z nej až tak sálal. Nepamätám si, žeby bola až takáto živá v dobách, keď som bola ešte vonku. Ako prvé, bez pozdravu alebo hocičoho iného, prešla priamo k Malfoyovi a bez okolkov sa ho spýtala:

„Robí problémy?“

Čo-to-má-kurva-znemenať?!!!

Malfoy sa len zasmial a prikývol.

„Ako vždy.“ Na moje veľké počudovanie sa mama zasmiala tiež. Bol to veselý a spokojný úsmev. Do istej miery... hrdý? Načo? A ešte divnejšie bolo, že sa vôbec smiala. Dokázala by som jej úsmevy zrátať na prstoch jednej ruky!

„Dobre... a ako sa má?“

„Chce odísť. Nenávidí to tam,“ priznal – čo by som prisahala, že nikdy neurobí.

„To je jedno,“ zamietla kategoricky mama. „Ostane s tebou. Tu je to príliš nebezpečné, rozumieš?! Nedovolíš jej odísť,“ prikázala mu a on pochybovačne nadvihol obočie.

„Nebojíte sa, že jej ubližujem?“ vyzvedal.

„Ty?“ zvolala takmer pobavene. „Nerobím si ilúzie, že nám pomáhaš z dobroty srdca, Malfoy. Robíš kvôli Thalii. Riskuješ život, aby si pomohol jej priateľom. Nie, Malfoy. Ty jej neublížiť,“ uzavrela, ale ešte predtým, než od neho odišla, dodala: „Postaraj sa mi o dcéru a ja budem tvojou dlžníčkou. Ublíž jej a pôjdem po tebe, jasné?“

„Úplne,“ potvrdil. Hm... myslím, že na svete jestvuje ešte jedna osoba, ktorej by sa Malfoy mal báť. Nerada to hovorím, ale mama je niekedy skutočný terminátor. Možno nie je taká mocná, ako Dumbledore, ale krvilačnosťou a pomstychtivosťou sa môže rovnať aj samotnému Voldemortovi. Bola by nebezpečným nepriateľom a ceneným spojencom. Kurva, ako ja nenávidím, keď som centrom obchodných zmlúv!!! Ale teraz mi to môže byť jedno. Dneškom ich dohody padajú! Je to môj život a ja sama rozhodnem, ako ho budem žiť! A jedno viem istotne, zavretá v tej zlatej klietke to nebude!

Oheň opäť zaprskal a jeho plamene odhalili postavu, ktorej som sa obávala najviac. Sirius. Už len pohľad naňho... akoby odkrýval otvorenú ranu a vrážal do nej hrdzavý kôl! K nemu som sa nepohla. Ostala som stáť na mieste a sledovala, ako sa zakráda miestnosťou tak, aby bol čo najďalej od Malfoya.

Na jednej strane som mu chcela odpustiť. Urobil presne to isté, čo si myslel, že som urobila ja... ale moja druhá strana ticho, ale vytrvalo trčala, že mal počkať! Ja som Malfoyovi nenadbiehala! Išla som za ním, aj keď ma to stálo všetku moju hrdosť, aby som poprosila pomoc! Neskočila som mu do postele! Nezačala som si nový vzťah.

Nie... tu už nejde o odpúšťanie. Hlava chápe, prečo urobil to, čo urobil, ale moja hrdosť? S tou je to iné. A srdce? To je na strane nikoho. Chce späť svojho priateľa, ale zároveň je stále rozcupované na márne kúsky. Bolí to! A na tú bolesť nemieni len tak zabudnúť.

Rozhliadla som sa po miestnosti. Bolo tu desať ľudí – teda ak odpočítam seba. Dumbledore, Malfoy, mama, James, Sirius, Moody, Veliteľ, Kingsley, nejaký neznámy čarodej a... no to ma podrž, to je doba, čo som ju videla naposledy a vlastne ešte stále netuším, kto to, kruci, je! Na sedadle vedľa toho neznámeho sedela Bezmenná – čarodejka z Griswoodskeho sídla. Vlasy mala o čosi kratšie než som si pamätala a stiahnuté do divokého vrkoča na temene. Na tvári jej pribudlo niekoľko veľkých modrín, ale inak vyzerala presne tak ako pred mesiacmi. Ako sa len volá!? Viem, že som ju vídala na Rokforte, ale to meno mi stále vytrvalo uniká! Nevadí, to je teraz vedľajšie. Pohla som sa bližšie, ale nedostala sa ďalej, ako na dve metre od nich! Kruci!

„Malfoy!“ zavrčala som. „Bol by si taký láskavý a pustil ma bližšie?“

Nenápadne pokrútil hlavou.

„Malfoy, prosím,“ zatiahla som o poznanie milším tónom a on si trpiteľsky povzdychol, ale bližšie ma nepustil. Hajzel. Vedela som, že túto bitku som prehrala. Nevadí, ak vyhrám vojnu, jedna malá prehra ma nezabije. 

Len teraz zariadiť, aby som tú vojnu aj skutočne vyhrala!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 24: Poslednýkrát...:

6. Diablo
26.04.2016 [7:09]

Tak se mi to libi! Pridavat kapitoly na kazdy den! Emoticon

5. izzie22
25.04.2016 [23:42]

Predchádzajúca kapitola bola skvelá. Talia si tak natlacila do hlavy že nenávidí Malfoya, že keď cíti niečo iné ako hnev, povedzme nejakú sympatiu ani si to nechce priznať. Táto kapitola bolo tiež super. Talia si najskôr asi neuvedomovala čo robí ale nakoniec dúfam pochopila, že všetky tie otázky sú kvôli nej. A ešte sa mi v predchádzajúcej kapitole páčilo porovnávanie s Potterovcami a Malfoyove rozjímanie nad ich deťmi.

4. Mišička
25.04.2016 [23:36]

na jednej strane sa viem do nej vžiť v tom ohlade že chce niečo robiť pre to aby svoju rodinu zachránila ale ked si predstavím že by po niekom išla na vlastnú päsť a niečo by sa jej stalo ...... ach ale tá nečinnosť je strašnááááá (p. s. dúfa že to príliš nerpežívam Emoticon ) Emoticon Emoticon Emoticon

3. Trisha přispěvatel
25.04.2016 [21:45]

TrishaAbsolútne súhlasím s Mimou. Dúfam, že nech jej ide o čokoľvek tak to nevyjde.
som šťastná, že tak rýchlo pokračuješ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. mima33 admin
25.04.2016 [20:57]

mima33Netuším čo má Tali v úmysle, ale dúfam, že jej to nevyjde.
Potešilo ma, že jej mama je viac-menej na strane Malfoya Emoticon
Tali sa snaží silou-mocou hrať na samaritánku, ale neuvedomuje si, že kvôli nej zrejme okrem mami a Malfoya nikto z útesu skákať nebude a to je smutné Emoticon

Teším sa na ďalšiu, snáď bude skoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Ivet
25.04.2016 [19:25]

No jde vidět, že v něčem jsou zajedno Malfoy a James. Jinak Thalia je jako vždy trochu slepo-hluchá Emoticon . Jak jsem ze začátku povídky měla averzi vůči její mámě, tak jsem si ji oblíbila v průběhu druhého a třetího dílu Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!