OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Boj o život kapitola 11 – Celebration



Boj o život kapitola 11 – CelebrationPo dlhom čase stretnutie otca a dcéry. Oslava Nataniela Baileyho, jedného z najmocnejších ľudí sveta.

Kapitola 11

„To ti nedovolím!“ zreval Takumi v priestrannej, počítačmi preplnenej pracovni. „Nájdem iný spôsob.“

„Hej? A aký? Si dobrý v tom, čo robíš, ale tu iné riešenie nie je!“ zasyčala. Tento rozhovor nikam neviedol.

„Pôjdeš do dračieho hniezda! Zošalela si?“

„Len mi zožeň vstupenky,“ vzdychla si.

„George, povedz jej niečo!“ obrátil sa na svojho nového priateľa.

„Poznáš ju dlhšie ako ja. Sám si povedal, že keď si postaví hlavu, tak...“

„Ale toto je niečo iné! Ak ti to stále nedochádza tak...“

„Spravíš to!“ zopakovala pevne, potom k nemu pristúpila a pohladila ho po tvári. „Budem v poriadku.“

„Ha, jasne!“ striasol jej ruku. „Chceš ísť na snobský večierok so stopercentnou ochrankou, aby si svojmu otcovi ukradla informácie z  laptopu! Je to šialené! Bože a prečo si myslíš, že bude taký sprostý, aby si také citlivé informácie o Biologickej zbrani nosil v laptope! Nie je debil. Zato tebe začína šibať,“ besnil.

„Viem to. Otec si „citlivé informácie“ vždy nosí so sebou. Vždy. A aké je lepšie miesto na propagandu smrtiacej zbrane, ako večierok zazobancov?“ Bola nadšená tým, čo sa dozvedeli. Teraz má možnosť zaútočiť priamo na jeho najcitlivejšie miesto! A Michael mu nebude na blízku. Za tie dva dni sa v nijakom prípade nemohol zotaviť. „Zožeň tie vstupenky!“ prikázala nekompromisne.

„Už chápem, prečo s tým Sammy sekol. Si posadnutá. Kvôli pomste sa necháš zabiť.“

„Nebuď teatrálny. Otec ma nezabije.“

„Si si tým až moc istá. Práve sa chystáš zaútočiť na jeho najcitlivejšie miesto! Prečo si myslíš, že ťa potom nezabije?“ To Simone zarazilo.

Taki má pravdu. Po tomto na jej hlavu vypíše štedrú odmenu a bude jedno, či za živú alebo mŕtvu. Ale ani to ju nezastaví. Teraz sa jej naskytla príležitosť, na ktorú čakala od pätnástich.

„Nevadí. Rob, čo hovorím. Nie je to tvoj život,“ trvala na svojom. Taki zhrozene pokrútil hlavou, ale spravil ako žiadala.

„Fajn,“ kapituloval.

„Kedy pôjdeme? Musím si zohnať oblek,“ prehodil George a Simone si ho podozrievavo premerala.

„Hádam si nemyslíš, že ty niekam ideš?“ štekla.

„Idem,“ potvrdil.

„To teda nie. Toto je iba môj problém. Navyše, bol by si príťaž. Spomaľoval by si ma,“ uzemnila ho.

„Simone, idem.“

„George, nehádaj sa so mnou. Toto je moja chvíľa. Musím to urobiť sama.“

„Ja ti pomôžem.“

„Jasne. Asi tak, ako si mi pomohol v hoteli!“ pripomenula mu. Za všetkým, za tým, že ich našli, bol George. Zavolal do Anglicka a prirodzene nezabudol spomenúť jej meno. Mali šťastie, že Simone bola pripravená aj na veľmi nepravdepodobnú možnosť, že ich objavia.

„Dobre, viem, že som spravil chybu, ale už sa to nestane.“

„Nie, George. Nepočúvaš ma! Robíš si, čo chceš! V hoteli si mal ostať na izbe. Ale nie, ty si ma nepočúvol a ja som kvôli tebe prišla o pohodlnú únikovú cestu, keď som ťa musela ťahať z problémov.“

„Simone...“

„Nie, George. Toto nie je nič pre teba. Ostaneš s Takumim! To je moje posledné slovo,“ nedala mu na výber.

Nemohla si dovoliť zobrať ho so sebou. Všetko by pokazil aj keby nechcel. Nie je profesionál, tak ako ona. Je to len obyčajný spisovateľ, ktorý sa zaujíma o paranormálne javy.  Teda, to jej aspoň tvrdil. A ona nemala dôvod, neveriť mu.

„Takumi?“

„Hm?“ ozvalo sa spoza obrazovky namrzene.

„Ideme nakupovať.“

Vziať Takiho do obchodov, nikdy nebolo na škodu. Presne vedel, čo sa jej bude hodiť a čo nie. Bol odborníkom cez tento odbor. Ako by si inak udobril toľko odvrhnutých mileniek? Väčšinu vecí, ktoré sa jej páčili zamietol. Dokonca aj krémové šaty v antickom štýle. Že vraj by nešli s jej bielou kožou.

Nakoniec ale našiel to, čo hľadal. Objavil to v malom butiku v Ginze. Mladá a pekná Japonka okolo neho krúžila viac ako okolo Simone a Takimu to nevadilo. Simone do oka padli tmavo zelené šaty, ale Taki ich ignoroval.

Simone si to priznala už dávno. Ona a obchody s handrami? To nešlo do kopy. V tomto dávala na Sammyho a Takiho rady. Niekedy to vyskúša aj s Georgom, ale až bude redšia atmosféra a nebude každú chvíľu hroziť, že narazia na otcových ľudí.

„To je ono,“ pochvaľoval si, keď v nich vyliezla z kabínky.

Boli dlhé z lesklého, čierneho saténu. Priliehavé, ale dole sa plynulo rozširovali. Výstrih bol hlboký a do širokého véčka, bez ramienok. Na prsiach boli mierne nariasené a pod nimi previazané saténom, ale krvavočervenej farby. Vzadu pod hlbokým, chrbtovým výstrihom sa červený satén viazal do elegantnej mašle, ktorá sa navzájom prekrývala na viacerých miestach. Jej cípy boli široké a siahali až do polky lýtok.

„Krása,“ zhodnotil.

Cestou domou sa zastavili v obchode s topánkami, kde Taki vybral vysoké lodičky s lesklými, čiernymi prúžkami, ktoré sa viazali pár centimetrov pod kolenom. Druhá zástavka patrila klenotníctvu. Tam vybral zlaté, dlhé náušnice zdobené červenými, hnedými a čiernymi kruhmi a rovnaký náhrdelník. Cena bola ako vždy prehnaná, ale o to na takýchto večierkoch išlo. Ukázať, že na to máte. Že do tejto snobskej spoločnosti patríte. Opovrhovala nimi, ale upokojovala sa s myšlienkou, že väčšinu z nich raz pripraví o korunku bohatstva.

„Už stačí len účes. Poznám jednu veľmi dobrú stylistku,“ povedal, akoby ju to zaujímalo, ale nechala ho tak. Zabil s ňou celý deň, nebude predsa nevďačná. Ale aj tak by radšej mala rozpustené vlasy.

ooOOOoo

Na hodinkách blikal čas 18:21.

Čas vyraziť! Vzdychla si. Stylistka konečne dorobila  jej vlasy, z ktorých časť skončili zapnutá na temene hlavy a spod nich sa na chrbát sypal zvyšok. George pochvalne pískol, keď schádzala dole schodmi. Takumi sa mračil.

„Simona...“ začal znova.

„Taki, prestaň. Keby som sa s tebou hádala, mohol by sa mi pokaziť make-up,“ uškrnula sa, ale vnútri jej do smiechu nebolo.

Je to tu. Moja šanca sa pomstiť, premýšľala. A teraz smer dračie hniezdo.

Na cestu si od Takiho požičala auto z jeho zbierky. Jej modré sa na túto misiu moc nehodilo. Nie, že by nebolo krásne, ale jej modrý blesk patril na pouličnú, pretekársku dráhu, nie do vyššej spoločnosti.

Porsche 911 Turbo Cabriolet si rezalo cestu pomedzi svojich pomalších susedov. Pristavila pred vchodom do hotela a podala kľúče jednému zo stevardov. Vzdychla, upravila šaty a vykročila do víru luxusného oblečenia, šperkov, pitia, snobov a otcových posluhovačov a pätolizačov. Ako inak by to mohlo byť na oslave jeho šesťdesiatych narodenín?

Prechádzala pomedzi hostí ako kráľovná. Väčšina z nich sa tvárila prekvapene. Prirodzene, mali na to rozličné dôvody. Jedny neverili vlastným očiam, že skutočne vidia Simone Bailey, dcéru oslávenca. Iných zarážala jej krása. V rukách niesla malý balíček. Asi pred dvomi rokmi zabránila Michaelovi vo vykradnutí jednej zo španielskych lodí a prezradila jej polohu Španielskemu Národnému Múzeu.

V tom balíčku bol jeden z dvoch prsteňu ktorý dostala ako odmenu za spoluprácu. Jeho hodnota by sa na aukcii vyšplhala na niekoľko miliónov. Prijateľná suma pre hostí - pripomienka porážky pre otca. Podišla k stolu s darčekmi, prezradila jeho obsah zodpovednému správcovi, ktorý dozeral na to, aby z darov nič nezmizlo a priložila ho k hromade. 

Potom sa vzdialila a s pohárom šampanského v ruke zablúdila na druhé poschodie, kde sa oprela o zábradlie a pozorovala dianie pod sebou. Ostávala na dobre viditeľnom mieste a priamo pred sebou mala výhľad na dvere, z ktorých onedlho vystúpi jej otec. Mala dve možnosti ako dostať to, čo chcela.

Možnosť prvá, vláme sa do jeho súkromnej izby. To však bola samovražda. Navyše ani Takumi nedokázal zistiť, kde sa nachádza.

Možnosť druhá, umiestni naňho štenicu so sledovačom. Bude pozorne vyčkávať a až skončí oslava zaútočí naňho priamo v jeho apartmáne. Problémom však je, ako naňho štenicu dostať. Nie je väčšia ako hrach, ale aj tak to bude ťažké. Otec má mnoho snímačov a iných vecičiek. Ale tu je v Japonsku! Tu je veda o desať rokov popredu. Nové veci sa vyvíjajú každý deň. A tento prototyp nie je starší ako týždeň.

Nikto netvrdil, že to bude ľahké! dohovárala si v duchu.

Všimla si skupinku zvedavých ľudí, ktorá si to mierila priamo k nej. Zdvorilo sa s nimi zhovárala a lovila v pamäti všetky diplomatické spôsoby, ako niekoho poslať do riti. Vcelku jej to šlo. Skupinka od nej odchádzala spokojná a ani si neuvedomila, že sa ich len chcela zbaviť.  A takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Všetkým otázkam tipu „Udobrili ste sa s otcom?“, „Preberiete správu Ashkonu?“ alebo „Tak čo, kedy bude svadba? A kto je tým šťastným?“ vždy uhrala do autu.

Začínala sa nudiť. Otec si ako vždy dával na čas. Práve sa nad tým pozastavoval jeden z hostí, ktorého meno zabudla, len čo ho vyslovil, keď sa dvere na protiľahlej strane otvorili a z nich vystúpil on.

Nataniel Bailey. Ako vždy perfektne oblečený. Šedivé, tmavé vlasy dokonale upravené. Modré oči povrchne prelietali davom, ale ona vedela, že mu neunikol jediný detail. Zdedila po ňom mnoho.  Vlasy, tvar očí, rovný nos, dokonca aj tvrdohlavú bradu. Nasilu sa nútila do úsmevu, ale srdečný vykúzliť nedokázala. Namiesto neho sa jej na perách usadil tajomný a s ním zladila aj pohľad.

Bože, ako som ho kedysi mohla milovať? nechápala, keď si spomenula, ako mu ako malá sedávala na kolenách alebo sa s ním rozprávala o histórii, či chode firmy.

Ako za ním behala! Stala sa jeho tieňom. Kam išiel on, išla aj ona. Spomenula si aj na večery, keď jej a sestre chodil dávať pusy na dobrú noc alebo ako jej čítal obľúbené rozprávky. Dokonalá idylka šťastnej rodinky. Ale teraz vedela, že to všetko bola len hra. Pretvárka. To kvôli nemu jej mama, sestra a teta zomreli. To on bol na vine. Zničí ho! Zničí všetko, na čom mu kedy záležalo, tak ako to spravil on jej. Pomstí sa!

Zúrivosť sa odzrkadlila aj v jej pohľade. Tajomný úsmev zmizol, akoby ani nebol neexistoval. Vyparil sa a zanechal za sebou len hnev. Žeravú nenávisť. Ale keď sa na ňu pozrel už svoje pocity ovládla. Schovala ich za kamennou maskou. Pozorovala ako ten bastard, ten ktorému hovorí otec, schádza dole schodmi. Keby mala zbraň, už by bola vystrelila. Prišiel do stredu sály a postavil sa na vyvýšeninu k darom.

„Ďakujem, že ste všetci prišli,“ prehovoril hlbokým, pevným hlasom. „Je to pre mňa veľká česť, hostiť vás, priatelia.“ Simone zovrela sklenku a len niekde v kútiku duše si uvedomila, čo sa stalo naposledy, keď ju takto zvierala, a preto prázdny pohár odložila.

Ako si dovoľuje hovoriť o cti? Zúrila v duchu, zatiaľ čo Nataniel Bailey rečnil ďalej. Väčšinu z jeho prejavu nepočula kvôli silnému hučaniu v ušiach. Potom akoby niekto zapol zvuk.

„Ale najväčším darom, dúfam že sa neurazíte, je pre mňa pohľad na moju dcéru. Moju Simone. Poviem vám, nevidel som ju už niekoľko rokov. Ale mal som vcelku dobrý prehľad o jej činnostiach.“

Bastard! Jasné, že mal o nich dobrý prehľad, keď mojou prácou bol on. Videl tie vysoké sumy, o ktoré som ho pripravila. Vrčala vo vnútri, ale navonok sa silene usmiala.

„Ako otec som na ňu pyšný. Založila si vcelku dobre prosperujúci podnik. No ako podnikateľ, by som bol radšej, kedy sa angažovala v rodinnej firme,“ hovoril.

Pravda, že by si bol šťastnejší, kedy som sa ti neplietla do cesty!

„Ale moja nádej stále plápolá. Dúfam, že jedného dňa zavesí svoje podnikanie na klinec a prevezme svoje poslanie a miesto vo firme,“  hovoril príjemne, ale ona v jeho slovách rozoznávala varovanie.

Ak neprestaneš, dopadneš veľmi zle. A to sa ti páčiť nebude. Ak sa nepodrobíš, prinútim ťa. Ak nezačneš poslúchať, zničím ťa, šeptali skryté vyhrážky. Jej otec bol preborníkom v skrytých hrách. V ťahaní za špagátiky.

Odrazu jej prišlo zle. Ako sa chce postaviť proti niečo takému? Sammy, Taki, obaja mali pravdu. Zošalela! Na sekundu, keď si bola istá, že na ňu nik nehľadí, zavrela oči. Nie, ona to dokáže. Musí... musí.... musí.

Otvorila ich, ale stále si nebola úplne istá sama sebou. Opäť sa pozrela dole a sledovala, ako sa jej otec baví s mladou, blonďavou ženou. Zdvihol sa jej žalúdok, keď spoznala tú tvár. Virginia McLoganová. Top modelka a jedna z jeho mileniek. Nebola omoc strašia ako Simone. Otec niečo povedal a obaja sa rozosmiali. Žalúdok jej urobil niekoľko sált. Takto ho vídavala smiať sa iba s mamou.

Bol to zlý nápad prísť sem. Veľmi zlý, uvedomila si. V tom jej v malej, čiernej kabelke zazvonil telefón. Pozrela sa na číslo. George! Odstúpila od zábradlia a podišla do jedného z tieňov.

„Áno?“ snažila sa o vyrovnaný tón. Okolostojacich oklamala, ale Georga nie.

„Simone!“ zvolal vystrašene. „Si v poriadku?“

„George, ja...“ hlas sa jej slabo lámal. Teraz ho potrebovala viac ako kedykoľvek predtým.

„Maličká.“ Jemne sa usmiala. Aj keď mu za to oslovenie nejedenkrát vynadala, teraz jej dodalo sily. „Všetko bude v poriadku. Ty to zvládneš,“ chlácholil ju. „Si silná. Silnejšia ako ja, tvoj otec, Michael alebo ktokoľvek iný na tomto svete.“

„Ďakujem,“ nemohla hovoriť viac a on to chápal.

„Bude to v poriadku,“ zopakoval.

„Ja viem.“ Stratená sila a sebavedomie sa vrátili.

Dokonca boli ešte silnejšie. Bola Georgovi vďačná aj keď to, čo práve urobila - ako sa cítila - považovala za slabosť. Bola mu vďačná. Teraz bola pripravená postaviť sa otcovi zoči-voči. A on tiež, lebo keď sa otočila, práve vystupoval po schodoch k nej. Uprela naňho nenávistný pohľad a zvyšné pocity schovala za kamennou maskou. Takou, akú používal on. Pozorovala ho, ako si berie pohár šampanského. Urobila to isté a podišla bližšie k zábradliu. Napila sa. Hrdlo mala ešte stále stiahnuté a šampanské pomohlo.

„Zabúdam na to, že si už dosť veľká, aby si mohla piť.“ Jeho hlboký hlas v nej prebudil nový nával nenávisti. Znova si odpila.

„Ty zabúdaš na veľa vecí,“ odbila ho chladno.

„Hm, stále si rovnako drzá a tvrdohlavá,“ nepýtal sa, len konštatoval.

„Vážne?“ pokračovala chladno.

„A nie si?“ Pochybovačne zdvihol obočie.

„Nie som,“ potvrdila.

„Takže mám pravdu.“

„Nebudem ti to vyvracať,“ nemienila sa s ním hádať.

Nie v túto chvíľu, ale čo bude o sekundu? Nastalo ticho a ona ho nemala v pláne meniť, preto ako prvý prehovoril on.

„Ďakujem za darček.“

„Nemáš zač. Viem, že si ho veľmi chcel.“ V duchu sa usmiala. Jej otec tú loď vážne veľmi chcel. V  očiach sa mu zablysol nebezpečný plameň. Prechádzali na tenký ľad.

„Keby si nebola taká tvrdohlavá, táto oslava by mohla byť pre nás oboch.“ Veľmi dobre vedel zahrať smútok, ale ona sa tým nenechala nachytať a s hraným úsmevom povedala:

„To by som radšej skončila na dne Temže.“

„Mala by si dať pozor, aby sa tvoje priania nesplnili,“ varoval ju.

„Ale. Ty sa mi vyhrážaš?“ šepla na oko zhrozene, no na výraz si dávala pozor. Okolostojaci by si v pohode mohli myslieť, že rozoberajú počasie alebo niečo podobne bezvýznamné.

„Nie. Akoby som mohol?“ zhrozil sa. „Aj keď ma nenávidíš, stále si moja dcéra, Simone. Ja tvoje nerozvážnosti prehliadať môžem, ale iný hráči?“

„Nepretvaruj sa. Kedy si mohol, najradšej by si ma na to dno osobne dopravil,“ obvinila ho.

Vzdychol si. Nemal rád takéto rozhovory. Bola jeho dieťa. Vedel, že v jej výchove spravil veľa chýb. Vedel, že ho z duše nenávidí. A popravde ani sa jej nečudoval. Dokonca prijímal aj prejavy jej vzdoru, keď útočila na jeho obchody. Pripravila ho o niekoľko desiatok miliónov, ale on to prechádzal v pokoji. Ale teraz jej nemôže dovoliť, aby prekazila ďalší. A pre tento krát mu bolo úplne jedno, či na to, aby toho dosiahol, ju bude musieť zviazať a niekam zavrieť.

„Prečo si tu?“

„Čo myslíš?“ provokovala.

„No, láskou ku mne to asi nie je!“

„Hm, pravda. Láskou to nebude,“ šepla cez tlmený úsmev a pozrela mu priamo do oceľovomodrých očí. „Ale možno som ti len chcela dať darček, keď už som v meste.“

„Prestaň! Vieš, že neznášam, keď sa so mnou takto bavíš. Ešte stále som tvoj otec!“

„Fakt? Že som si nevšimla.“

„Si moja dcéra a je mi jedno, čo si myslíš,“ trval na svojom.

„Prestala som ňou byť vo chvíli, keď som zistila, čo si za sviňu!“ štekla.

„Krv nezaprieš. Krv nie. Časom pochopíš, že všetko, čo som kedy spravil, som urobil pre dobro firmy a tým pádom aj rodiny - teba a tvojich detí. Raz to pochopíš.“ Nespúšťal z nej oči. Jeho vyhlásenie ju tak pobúrilo, že od zlosti naňho zasyčala.

„Ty že si niečo spravil pre rodinu? Nebuď smiešny. Jediné, čo si kedy spravil bolo pre dobro tvojej peňaženky.“

„Raz to pochopíš.“ Bol neoblomný. „Jedného dňa firmu prevezmeš ty a budeš robiť všetko pre to, aby moje vnúčatá mali stabilné a silné miesto vo svete.“

„Vnúčatá? O to ti ide? O zachovanie dynastie Baileyovcov? Tak to ťa sklamem. To je to posledné, čo chcem ja. Deti? Nikdy! Už len preto, že ich chceš ty!“ búrila sa. Prečo sa znova cíti, ako keď mala päť a on jej dohováral za to, že rozbila maminu obľúbenú vázu?

„Mne nejde len o vybudovanie dynastie. Tá tu už je a má silné korene. Mne ide o to, aby mala silu a moc aká jej náleží. A od teba očakávam, že v mojom diele budeš pokračovať.“

On má tú drzosť, odo mňa niečo chcieť? zúrila

„Večne ťa nebude baviť kaziť mi plány. Raz sa budeš chcieť usadiť a založiť rodinu.“ Chcela niečo povedať, ale mávnutím ruky ju umlčal. „Teraz si mladá a nečakám, že ma dnes pochopíš, ale jedného dňa zmeníš názor.“

„Pochybujem,“ vyštekla. Strácala pôdu pod nohami. „Tvoja milovaná dynastia možno má silné korene, ale ani tie ju nezachránia pred sekerou, ktorou som sa stala. Dynastia Baileyovcov mnou vymrie.“ Rovnako ako on, aj ona bola neústupná. Nedopraje mu to potešenie. Nikdy nebude mať deti! Keď ju terajší život prestane baviť, jednoducho sa stratí. Zmení si meno a bude vegetiť niekde v Karibiku. Sama.

„Vážne? Takže pán George Weasley je len dočasná známosť?“ zasiahol citlivé miesto, ale Simone na sebe nedala nič poznať.

„Možno.“

„Nie. Je to vážne, inak by si ho do Tokia nebrala. Pobláznil ťa ešte viac ako Michael a to už je čo povedať. Ja si veľmi dobre pamätám časy, keď ste s Miachaelom boli bláznivo zamilovaní. Mal som z vás veľkú radosť,“ priznal sa, no ona to dobre vedela. Chcel, aby jej Michael bol blízky. Jeho plány možno siahali až tak ďaleko, že sa jedného dňa mali vziať. „Veľmi ma zarmútilo, keď ste sa rozišli.“

„A vieš prečo sme sa rozišli?“ Toto si Simone vychutnala. „Kvôli tebe. Iste vieš, aký je ti Michael oddaný. Aj pes by sa mal od neho, čo naučiť.“

„Alebo ty,“ poučoval ju.

„Už nie som malá!“ štekla. „Tak ma prestaň poučovať!“

„Rodič nikdy neprestane usmerňovať svoje deti.“

„Ale ty už mojim otcom nie si,“ zopakovala.

„Simone, Miriam by nechcela...“ Téma mama bola pre Simone aj po dlhých rokoch, tabu. Podráždene mu skočila do reči.

„Nikdy sa nedozviem, čo by mama chcela! Ty si ju zabil!“ zúrila.

„Stále si sa s jej smrťou nevyrovnala?  Mala by si ísť ďalej a nie sa utápať v minulosti,“ káral ju. Prečo je vždy taký pokojný, keď ona zúri? Keď sa nedokáže ovládnuť?

„Zato ty si sa s tým vyrovnal prirýchlo? Nemyslíš? Inak,  ako sa má Danne McHenal?“ provokovala. Téma druhej manželky bola pre zmenu jeho tabu téma.

„Ako iste vieš, tak s Danne je dávno koniec!“ povedal nekompromisne. Vedela, čo ten tón znamená. Nechcel sa na túto tému viac baviť. Ona chcela. Smola.

„Hm... Mal si v pláne rozviesť sa aj s mamou? Preto bola vtedy v lietadle? Viem, že ste sa hádali. Vedela to aj Louanne! Preto v noci plakávala! Bolo to kvôli rozvodu?“

Toto bol pre Nataniela tvrdý úder. Na svoju mladšiu dcéru nemyslel už roky. Zakázal si na ňu myslieť, lebo vždy, keď sa tak stalo, pripadal si akoby mu niekto trhal vnútro vo dvoje. Mal čo robiť, aby sa mu oči nezaplnili slzami, keď sa mu v mysli vynoril obrázok malého dievčatka.

Louanne bola presným opakom Simone. Ako povahovo tak aj výzorovo. Povahou bola mierna, tichá a poslušná. Nedostávala sa do nijakých problémov. Keď jej povedali, aby potichu sedela, urobila tak. Na rozdiel od Simone mala veľa kamarátov. Výzorom boli ako deň a noc. Louanne po ňom zdedila modré oči a po matke plavé vlasy. Jej tvár bola ako tvár anjela. Jemná s hladkými črtami, ktoré rovnako zdedila po mame. Jej tvárička dokonale ladila s jemnou povahou.

Simone v tvári mala tvrdohlavosť, drzosť, ohnivosť a nespútanosť. Jej črty sú ostré. Ona nie je anjel, ona je amazonka. Divoká. Keď bola malá, divokosť v nej bola zreteľnejšia, po smrti Miriam sa však otupila. Vystriedala ju chladnokrvnosť, ktorá zmizla len pred nedávnom. Veľkú zásluhu pripisoval pánovi Georgovi Weasleymu.

Druhým úderom bol výmysel o rozvode.

„Miriam a ja sme sa hádali kvôli niečomu inému! Nie kvôli rozvodu.“

Pochybovačne odvrkla.

„Fakt? Tak kvôli čomu?“

„Kvôli obchodom. Ale to ti vysvetľovať nemusím. Nie je to tvoja vec!“

„Myslím si, že je to moja vec! Keďže kvôli tomu mama umrela!“ zasyčala. Pás sekúnd bolo ticho. Neverila mu a on bol na pochybách, ale nakoniec sa rozhodol. Len dúfal, že to u nej nevyvolá ešte väčšiu nenávisť.

„Leng,“ povedal nakoniec. „Hádali sme sa kvôli nemu. Ale toto nie je najvhodnejšie miesto na rozoberanie tejto témy.“

„Je rovnako dobré, ako akékoľvek iné!“ štekla.

„Ver mi, nie je.“

„Prečo ste sa hádali kvôli nemu? Čo spravil?“ chcela to vedieť za každú cenu. Dokonca ignorovala aj šedo vlasého, postaršieho pána, ktorý si to spolu asi o dvadsať rokov mladšou spoločníčkou mieril k nim.

„Dosť! Ak sa chceš dozvedieť viac, počkaj na mňa a pôjdeme spolu domov.“

Tak o toto mu ide! Dostať ma niekam, odkiaľ nebudem môcť robiť problémy! pochopila, ale moc ju to neprekvapilo.

Od začiatku predsa vedela, že jej otec je prelhaný bastard. Očakávala, že sa ju nejako pokúsi odstrániť z cesty. Nečakala iba to, že to bude chcieť urobiť takým nepremysleným spôsobom. To s Lengom bola lož! Lož, aby zakryl pravdu, ktorú už dávno vedela. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boj o život kapitola 11 – Celebration:

1. Leporell
26.05.2014 [18:03]

Konečně jsem se k tomu dostala!:D Jsi mistr v psaní dialogů a vůbec všeho. Nechápu, jak to můžeš takhle skvěle vymyslet!(:

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!