OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Supernatural - Black is New Green

23.09.2014 (12:00) • Souteze • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 1× • zobrazeno 1718×

BLACK IS NEW GREEN (SUPERNATURAL)

Po 3 mesiacoch: 

Lovec sa mračil. Pri prvom pohľade na neho by ste povedali, že je mladý a neskúsený, no v jeho očiach by ste hneď spoznali, že sa mýlite. Mal tvrdý pohľad, pevný ako skala. Neúprosný, plný duchov, ktorí ho mátali, plno spomienok, ktoré z neho robili pohľad vojaka, ktorý videl mnoho zranení a smrtí. Vtedy by ste sa priblížili k pravde.

Sam si podráždene vzdychol. Zdroj, na ktorý už dobrú polhodinu čakal v ošuntilej krčme raziacej potom a alkoholom, sa stále neukazoval. Bola to jeho posledná nádej. Po tom, čo nechal Deana ležať v bunkri, v jeho izbe, nech má pokoj. Samozrejme plánoval nájsť nejaký spôsob, ako ho oživiť, ale... Crowley sa po tom, čo ho privolal nezjavil. Rozmýšľal aj nad tým nechať ho. Dean si už toľko toho prežil, toľko sa natrápil, že najlepšie, najnesebeckejšie by bolo nechať ho odpočívať. 

Ale teraz ho musel nájsť, toľko mu dlžil. On ho vždy hľadal, vždy sa ho snažil dostať z pekla, či toho na zemi alebo toho skutočného. 

Posledných pár týždňov však začal pochybovať. O sebe, či vlastne robí správnu vec. Chce nájsť démona, ktorý posadol jeho brata? Chce vidieť Deanove čierne oči, ktoré by mali byť v skutočnosti celkom bez života? Pevnejšie zovrel pohár s whiskey pri prudkom návale hnevu. Nedajú im nikdy pokoj? 

Zvonček nad dverami zacinkal a do vnútra sa vovalil závan čistého vzduchu. Sam začul klopkanie podpätkov a vôňa parfumu sa šírila naokolo. Nemusel sa ani obzerať, vedel, že jeho zdroj dorazil. Už sa ani nesnažil zapamätať si všetky tie mená ľudí, ktorí mu pomohli, nazýval ich len jednoducho zdroje. Stolička oproti nemu sa odsunula a zrak mu padol na mladú ženu. Mala čierne šaty, dokonalý make-up a hnedé vlasy, rovné ako pravítko. Keby tu bol Dean, okamžite po nej ide. Bez zaváhania, to si vedel živo predstaviť. Ale neurobil to, nechcel trýzniť svoju myseľ. Aj keď, dá sa to ešte? 

„Čo máš pre mňa, Deborah?“ vyhŕkol bez pozdravu. Vrhla na neho chladný, hrdý pohľad. 

„Daneel.“ 

Zamračil sa. To meno len tak strelil, na ňom mu nezáležalo. Dôležité bolo niečo iné. 

„Takže?“ nahol sa kúsok dopredu, nechcel, aby mu nič ušlo. 

Daneel sa pohrabala v malej čiernej kabelke a vytiahla lístoček, na ktorom boli napísané tri čísla. 

„Bude tu, sú to veľké sklady za mestom. Dnes večer. Snaž sa nezmeškať,“ šepkala, ledva zachytil jej slová. Bola opatrná, to sa naučil už pri ich prvom stretnutí. V tomto oblečení by ju nikto nepokladal za lovkyňu, ale skutočnosť bola úplne iná. Už s ňou párkrát pracoval počas hľadania Deana a vždy sa ukázalo správne dať na jej radu, tak jej začínal veriť. No opatrnosť si nemohol odpustiť.

„Prečo tam bude?“ nadvihol obočie. Nechcel vbehnúť do nejakej pasce, ale pomaly mu aj na tom prestávalo záležať. Túžil nájsť svojho brata, vyhnať z neho toho odporného démona a nechať ho odpočívať v pokoji. Alebo nájsť cestu ako ho oživiť. 

Daneel netrpezlivo poklopkala prstami. Nechcela sa tu dlho zdržovať, Winchesterovci predsa prinášajú viac nešťastia ako sto rozbitých zrkadiel. 

„Má stretávku. S nejakým iným démonom. Ale na tom nezáleží,“ mávla rukou a vrhla pohľad k dverám. „Bude tam. Teraz alebo nikdy.“ 

„Povedz ešte, prečo by som ti mal veriť?“ Neodtrhol pohľad od stola, pohár s whiskey si priložil k perám, aby si odpil. Až potom jej venoval pozornosť. 

Nohy stoličky zaškrípali, keď sa odsunula od stola. 

„Nemusíš, Sammy,“ zasyčala. Prezývka, ktorú mal pre neho vyhradenú Dean ho zabolela. „Never si a svojho brata...teda,“ zlomyseľne sa usmiala. „To, čo z neho zostalo nikdy neuvidíš.“ Zlostne prižmúril oči. Vedel, čo sa s Deanom stalo, nepotreboval nikoho, aby mu to pripomínal.

„Ďakujem,“ povedal uštipačne, hľadiac na lístoček čo mu dala, snažiac sa vpáliť tie čísla do mozgu. 

„To vidím,“ odfrkla si a odišla. 

Sam si nervózne prehrabol vlasy a lístok zložil a dal do vrecka, aj keď bol už úplne nepotrebný. Démon mal Deanov zmysel pre humor - číslo skladu 666 do toho rozhodne zapadalo. Vlial do seba posledné zvyšky nápoja a odišiel, nechávajúc na stole pár dolárov. Musí sa pripraviť, nenechať nič na náhodu. Určite tam nebudú len dvaja démoni, bude sa tam musieť vkradnúť; sám sa tam neprebojuje.

Impala stála pred krčmou a celá bolestne pripomínala Deana. Ešte aj tá hlúpa čierna farba mala teraz význam. Posadil sa na miesto vodiča a naštartoval. Automaticky zapol rádio, z ktorého začali prúdiť tóny Deanových obľúbených pesničiek. Pridal hlasitosť a plyn. Tie piesne nikdy nemal rád, no teraz mu pripomínali čo robí a prečo to robí. Dal by toľko toho za to, aby to bolo ako predtým. Keď s Deanom jazdili po krajine a zabíjali obyčajných duchov, upírov a vlkolakov, keď sa ešte usmievali. 

Zvonenie mobilu ho vrátilo späť do reality. 

„Počúvam,“ ohlásil sa. Možno nejaké nové informácie...? Ozvalo sa prenikavé kašlanie. Sam sa zamračil a povzdychol si. Toľko k informáciam. 

„Cas...“ 

„Sam,“ odkašlal si anjel. Teda, to čo zostávalo z jeho anjelskej časti. 

„Čo sa deje?“ otrávene zatiahol Sam. Castielove hovory prestali po tom, čo Sam vyjadril naprostý nezáujem o jeho osobu. Mal prednejší cieľ, ktorý si vyžadoval celú jeho pozornosť. Toto bol prvý telefonát po celkom dlhom čase. 

„Ja... Neviem či mi zostáva veľa času,“ nešťastne lamentoval Cas. 

„To si hovoril aj naposledy,“ bez záujmu odpovedal lovec a pokrútil volantom, aby sa dostal na príjazdovú cestu k motelu, kde sa včera ubytoval. 

„Ja viem,“ fňukol Cas a opäť si odkašlal. „Ale teraz to je naozaj. Aj Hannah hovorí, že to nevyzerá dobre.“ Sam zastavil auto a voľnou rukou si podoprel hlavu o volant. Hannah sa s Castielom poriadne zblížila a starala sa o neho, aj keď to vyzeralo tak, že si len stále vymýšľa nový dátum jeho smrti. 

„Samozrejme. A čo potrebuješ odo mňa?“ Niekde v kútiku duše ho možno aj mrzelo, že sa takto správa ku Casovi, jednému z ich... jeho troch priateľov. Len Charlie a Garth sú momentálne celkom mimo. 

„Potrebujem tvoju pomoc. Stretneme sa v bunkri a...“ držal sa Cas svojich nádejí. 

„Castiel.“ Zastavil ho Sam. „Ja teraz nemôžem. Prepáč.“ Myslel to vlastne úprimne? Sám nevedel. Nastalo ticho, ktoré nakoniec prerušil Cas. 

„Našiel si ho aspoň?“ spýtal sa porazeneckým tónom. 

„Áno. Dnes večer ho uvidím,“ odvetil Sam. Chcel už, aby sa tento hovor skončil, má aj iné veci na práci...

„Choď sa pripraviť, už máš málo času. Rád som ťa počul,“ rozlúčil sa Cas hlasom raneného šteniatka a skôr, ako stihol Sam odpovedať, zložil. S pokrčením pliec teda vysadol z auta a pobral sa na izbu. 

Keby bola situácia iná, pomôže Casovi, nezaváha. Lenže teraz je iný on, všetko je iné. V poslednom čase si pripadá, akoby bol späť v tých časoch, keď nemal dušu. Ani teraz nemá istotu, či ju tam naozaj má. Po tom, čo všetko spravil, aby sa dostal na stopu Deanovi, bola poškvrnená, dotrhaná, ale snáď tam bola.

V izbe bolo prítmie a na všetkých možných miestach boli rozložené zbrane, takže celá izba páchla kovom. Sam sa pustil do kontroly zbraní. Rubin nôž nosil stále pri sebe, ostatné zbrane mu boli trochu zbytočné, no aj tak ich berie so sebou. Aspoň ich to spomalí, ak na neho zaútočia. 

Dobrú chvíľu sa v izbe ozývalo iba ostré šťukanie, ako Sam prebíjal a čistil zbrane. Všetko už robil automaticky, ani nepremýšľal. Tiene v izbe boli čoraz tmavšie a on vedel, že čoskoro vyrazí. Keď boli zbrane pripravené, vyzliekol si košeľu, pod ktorou sa mu črtala nepekná rana. Pred pár dňami sa nepríjemne pobil s istým démonom, ktorý mu odmietol dať normálne informácie. 

Všetko, čo povedal bolo, že Deana neposadol žiadny démon. 

Sam sa vtedy len usmial a zapichol mu Rubin nôž do srdca. Nemal náladu na počúvanie takýchto hlúpostí.

Tesne pred posledným výdychom ho však démon stihol reznúť. Nebolo to nijak hlboké, už mal aj horšie, len si dával pozor, aby sa mu to nezapálilo, či čo. Musí byť úplne zdravý, ak sa chce postaviť démonovi... Deanovi. Musí sa na to naučiť tak myslieť.

Vyčistil si ranu a zalepil ju. Nevydal pri tom ani hláska, za všetky tie roky sa naučil nevšímať si takúto drobnú bolesť.

Obliekol si späť košeľu a pripravené zbrane si vzal z postele. Vyšiel von a pozrel na oblohu. Tmavé, bezmesačné nebo naznačovalo, že je už čas. Musí vyraziť, musí sa dostať k Deanovi. Chce svojho brata späť a takúto príležitosť si nenechá utiecť. 

Nasadol do auta a vyrazil. Zaradil sa na hlavnú cestu, kde bol jediným autom. Viezol sa po ceste úplne ticho, potreboval ho, aby si utriedil myšlienky. Bolela ho však hlava z pomyslenia, že bude musieť zapichnúť nôž do Deana, aby z neho vyhnal démona. Mohol síce použiť exorcizmus, ale to bolo riskantné - mohol by umrieť skôr, ako sa mu podarí oslobodiť svojho brata. Dean je aj tak.... aj tak mŕtvy, pomyslel si so zaťatými zubami. 

Za pár minút je už pri skladoch. Sivé, ošarpané budovy boli každá obohnané ostnatým drôtom. Sklad 666 našiel rýchlo, vlastne bol hneď na začiatku. Zastal a pomaly sa nadýchol aj vydýchol. Do boja.

Pomaly sa zakrádal k veľkej diere v plote, ktorá akoby čakala len na neho. Vietor, ktorý mu rozfukoval vlasy bol cítiť sírou, ako inak. Nikde nebolo takmer nič počuť, len vzdialený hukot áut z hlavnej. Bolo tu až podozrivo ticho. Sam sklonil hlavu, aby mohol preliezť dieru. Urobil pár krokov - nič. Žiadny démon, útočiaci s krikom na neho. 

Blížil sa k skladu, keď začul za sebou šuchot. 

„Konečne,“ zamrmlal si a s nožom v ruke sa prudko obrátil. Skutočne, bol tam démon. Samovi sa uľavilo - keby tu žiadny neboli, bola by to pasca, ako sa to jemu s Deanom párkrát stalo. Uhol sa jednému úderu, druhému a s akýmsi divým zavrčaním mu vrazil nôž do hrude. Démon zablikal a bolo po ňom. Sam ho okamžite pustil, aby sa bránil ďalšiemu. 

Takto zlikvidoval troch démonov v najväčšej možnej tichosti. Keďže sa už viac démonov nezjavilo, predpokladal, že ostatní sú na druhej strane budovy a nič nezačuli. S relatívne dobrým pocitom na túto situáciu vošiel do skladu. Ovanul ho chlad, aj tu panoval všadeprítomný zápach síry. 

Bola to menšia, riadne tmavá miestnosť, zrejme akási vstupná hala do ďalšej miestnosti, do ktorej viedli dvere na druhom konci. Naokolo bolo pár krabíc pokrytých hrubou vrstvou prachu a na strope boli pozavesované reťaze. Vyzeralo to tak opustene. 

Postupoval pomaly, opatrne. Nesmel urobiť chybu, bol tak blízko. Cítil, ako v ňom vzrastá nervozita, obával sa toho, čo uvidí. S každým krokom ten pocit mocnel, pocit strachu, stresu a zároveň akási nedočkavosť. Tak dlho čakal, hľadal a toľko toho urobil, len aby sa dostal sem, za Deanom. Nesmie ustúpiť. 

Už bol skoro pri dverách do ďalšej miestnosti, keď sa dvere, ktorými vošiel, prudko zabuchli a on vedel, že je niečo zle. 

Z každej strany sa z tieňov vynorili démoni, ktorí sa na neho s krikom valili. Nemal šancu. Bolo ich desať alebo viac a obkolesili ho. Na jedného sa vrhol a stihol ho aj zabiť, no zrazu sa mu celým mozgom rozľahla silná tupá bolesť. Pred očami mu všetko stmavlo a Sam sa zrútil na zem. 

*** 

Pomaly otváral oči. Ako prvé mu do očí udrelo ostré jasné svetlo, takže ich hneď prižmúril. Kým si zvykol na svetlo a na to, že je zase hore, bol jeho pohľad nejasný a zmätený. Keď sa konečne poriadne prebral, rýchlo sa poobzeral okolo. 

Zistil, že je priviazaný k stoličke. Začal mykať rukami, no povrazy nepovolili. Rovnako mal pripútané nohy. Podráždene sa nadýchol. Buď to bola pasca, perfektne pripravená, alebo podcenil démonov a precenil sám seba, keď si myslel, že to zvládne. Hlupák, hlupák! Bol taký naštvaný, sám na seba, na všetko. Skúsil ešte raz povrazy, no tie sa mu len bolestivo zarezali do zápästí. Zlostne zavrčal. Neveril, že sa ocitol v takejto debilnej situácii - a to nemá ani v zálohe Deana, aby mu pomohol. Je sám, naprosto sám, nikto mu nepomôže. Pravdepodobnosť, že tu dnes zomrie bola tak veľká. 

„Sammy, Sammy, Sammy,“ ozval sa spoza neho známy hlas. Znel sklamane a zároveň posmešne. Sam skamenel a trasľavo sa nadýchol. „Myslel som, že som ťa vycvičil lepšie.“

Dean bol tu. 

Vlna zhnusenia, ktorá ním prebehla, bola príliš veľká. Rovnako pokušenie zavrieť oči. Nechcel vidieť Deana, s čiernymi očami, ktoré by mali byť zelené. 

Kroky smerovali k nemu. Boli pomalé, ale sebavedomé, vedeli, že sú nepremožiteľné. 

Svetlo sa zrazu stlmilo a Dean sa zjavil pred ním. Mal trochu iný účes, ale inak to bol ten istý chlap, ktorého pred troma mesiacmi zložil mŕtveho na posteľ v bunkri. No vediac, čo je v ňom, mal chuť odvrátiť zrak - vnútri to nebol Dean. Bol to akýsi nechutný démon, ktorý ho posadol. Dean sa posmešne uškŕňal, spokojný sám so sebou. 

„Nie si Dean, nehovor mi tak,“ odsekol mu Sam. Dean si prebehol rukou vlasy a zasmial sa. 

„Prečo si si taký istý?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím. Sam len pokrútil hlavou, nehodlal počúvať také nezmysly. 

„Bola to pasca?“ povzdychol si Sam. Deanovi neschádzal z tváre úškrn. 

„Samozrejme! Všetko to bol plán, brácho. Ani len netušíš.“ Bol taký nadšený sám sebou, až Samovi pripomenul Deana, aký býval. Sam sa mrzuto zamračil. Takže skočil na lep nejakému prekliatemu démonovi. Ale počkať, niekto musel Samovi vnuknúť toto miesto... 

„Daneel?“ otrávene zvolal Sam. 

„Rada ťa zase vidím,“ ozvala sa a vystúpila z tieňa a kráčala k Deanovi. Vyzerala rovnako ako pred pár hodinami, iba si obliekla čierne nohavice a mala prehodený hnedý kožený kabát. 

„Škoda, že to nie je obojstranné, Daneel,“ prebodol ju ľadovým pohľadom. Zľahka sa usmiala a ukázala démonské čierne oči. Samozrejme.

„Nie som Daneel. To bola táto úbohá osoba. Zdá sa, že sa ti budem musieť znova predstaviť, aj keď sme starí známi.“ Podišla k Deanovi, ktorý sa na ňu usmial a zachytil ju okolo pása. Samovi takmer prišlo zle. 

„Ruby? Meg? Abaddon?“ vyhŕkol. Vedel, že tie sú mŕtve, ale nikto iný ho nenapadal. Neznáma démonka sa schuti zasmiala. 

„Ja som tá, ktorú ste nechali dobrých pár rokov v pekle, no našťastie si on spomenul,“ prešla Deanovi ukazovákom po líci. Samovi sa začínalo vyjasňovať, no zdalo sa mu to neuveriteľné. „Volali ste ma Bela,“ oznámila démonka. 

„Bela?“ zažmurkal omámene Sam. Stále to bolo absurdné. „Ty si démon?“ 

„Očividne,“ sucho odvetila Bela. 

Samozrejme, pomyslel si Sam. Dávalo to zmysel. Po tom, čo vás odvlečú pekelné psy do pekla, skôr či neskôr sa z vás stane démon, presne ako tuto z Bely. Daneel bola krásna, niet divu že si ju Bela vybrala ako schránku. Veď aj za života bola Bela pekná. 

„Takže ma teraz zabijete?“ nadvihol Sam obočie, jeho otázka bola položená čo najľahostajnejším tónom. Dean pokrútil hlavou a sklamane si povzdychol. Pustil Belu a podišiel bližšie k Samovi. 

„Nie, nie, nie! Len som sa s tebou chcel stretnúť, Sammy,“ vysvetľoval ako malému dieťaťu. Samovi preblesli v hlave spomienky na detstvo s Deanom. Ten démon tak dokonale napodobňoval Deana, že mal pokušenie zabudnúť na to, čo v Deanovom tele v skutočnosti je.

„Prečo by sa nejaký zatratený démon chcel rozprávať so mnou? Okrem toho, že si v tele môjho brata. Vylez a nájdi si iné. Nechaj Deana na pokoji,“ zlostne vyprskol Sam. Ozval sa smiech, Belin tenký a Deanov hlboký sa zmiešali v pobavenej symfónii. 

„Sam. Ty si niečo podstatné nepochopil. JA som Dean,“ vysvetľoval démon. „Tu,“ ukázal rukou na svoje telo. „Aj tu,“ pichol si ukazovákom tam, kde mal srdce. 

Niečo Samovi navrávalo, že neklame. Ten hlas však rýchlo zahnal, nechcel veriť, nechcel sa zmieriť s tým, že duša jeho brata bola taká dotrhaná a pošpinená, že sa zmenila v démona, v tak krátkom čase. Tu by nepomohol ani démonský nôž - Dean by bol zatratený ktovie kde a Sam by ho už nezachránil. Vie však, ako vyliečiť démona, to by mohlo fungovať. Je to aj jediná možnosť, teda keby to bolo celé pravda. Sam zhrnul tie myšlienky na okraj, nemá dosť dôkazov že je to tak. 

Z Deanovej duše nie je démon, opakoval si. 

„Jasné. A povedz mi, kto mi stále opakoval, že nemám veriť démonom?“ uštipačne sa spýtal Sam. Dean prevrátil oči a zatváril sa porazene. 

„Ja,“ pokrčil plecami. „Ale povedz mi ty, Sam, dostal by sa nejaký démon cez toto?“ Potiahol si okraj trička pri krku smerom dole a odhalil nedotknuté tetovanie proti posadnutiu, rovnaké ako mal Sam. Ten sa naň prekvapene pozrel. Toto nedávalo zmysel. Démon by sa do neho nedostal, ale... 

„Toto telo nemôže byť posadnuté, lenže keď sa démon zrodí vnútri, a dotyčný démon je dostatočne silný, nefunguje,“ objasnil to Dean. Samove nádeje sa rúcali ako domček z kariet. Všetko nasvedčovalo, že je to Dean. Pravý, nefalšovaný. Sam sa zhlboka nadýchol, toto nečakal. Aspoňže slová, ktoré mu povedal démon, ktorý ho porezal na bruchu konečne dávali zmysel. 

Deana neposadol žiadny démon; Dean bol démon. Jeho brat, ktorý ho ochraňoval, zabíjal pre neho, sa zmenil na to, proti čomu tak bojoval. 

Dean videl, ako v Samovi vzrastá nepokoj. Užíval si túto chvíľu, tak dlho na ňu čakal. Všetko pekne nachystal, aj démonov ako návnadu pre Sama, aby si nemyslel, že je to pasca a nezačal vymýšľať hlúposti a iné cesty. 

Odkedy sa stal démonom, život sa mu výrazne zlepšil a nechcel, aby ho Sam nejakou sprostosťou prerušil. Nechcel byť zabitý, vyliečený ani exorcizmus sa mu nepáčil. Všetky emócie, trápenia a bolesti, ktoré zažíval ako človek, boli preč. Jeho ľudskosť bola preč. Už necítil potrebu obetovať sa pre druhého, zachraňovať ostatných, mal chuť ich radšej zabiť. Chvíľa, keď zabodol nôž či im bez dotyku zlomil väzy bola nenahraditeľná. Cítiť, že on má v rukách ich život, on ho ovláda a on ho aj ukončí, bolo neuveriteľné. Konečne pochopil všetkých démonov, ktorí zabíjali len z potešenia, prvýkrát to vedel oceniť. 

„Vyzeráš celkom prekvapene,“ ozvala sa Bela. Sam sa na ňu nepriateľsky zamračil. Keď bola človekom, bola zlá a otravná, no jedna časť jeho, nevedno ako veľká ju mala rada. Vždy sa mu páčila.

„Nechápem, že sa s ňou naťahuješ Dean,“ pokrútil Sam hlavou. Bela len prevrátila očami, Dean sa na Sama otrávene pozrel. 

„Konečne jej rozumiem, Sam,“ prepichol ho pohľadom. Bela si prešla peklom aj na zemi, aj priamo v pekle. Ale neľutoval ju - rozumel jej. Nevedel, či je ešte schopný ľútosti, zatiaľ sa mu to nepodarilo. Sam pokrčil plecami, nechal ho tak. 

Zostalo ticho. Bolo počuť tichý dych ich troch, zdalo sa, že v tejto miestnosti sú sami. Občas sa ozval štrngot reťazí, čo boli povešané po strope, zrejme kvôli jemnému prievanu. 

Bela sa zrazu prisunula k Deanovi a začala mu čosi šepkať. Sam nerozumel ani slovo, len tichý šelest. Dean sa kruto usmial a vrhol rýchly pohľad hore. 

Sam sa pozrel na to miesto tiež a zalapal po dychu. Na reťaziach, za ruky, za nohy a za čokoľvek, kde sa reťaz zachytila, viseli piati ľudia, traja muži a dve ženy. Napriek rozsiahlym a početným krvácaniam sa zdalo, že aspoň traja dýchajú. Oči mali zatvorené, no v ich tvárach sa dala rozoznať veľká bolesť. Sam sa zdesene zahľadel na Deana, ktorý mu svojho brata pripomínal hádam už len výzorom. 

„Čo to má znamenať?“ kývol hlavou smerom k telám. Dean sa skoro znudene obzrel hore. 

„Ľudia,“ mykol plecom nezaujato.

„Čo ste im to spravili?“ pýtal sa Sam ďalej, stále so zhrozením v tvári. 

„To nestojí za reč,“ odpovedal Dean ľahostajne, no s varovným pohľadom v očiach, nestál o ďalšie otázky. 

„Ale prečo Dean? Čo vám urobili? Sú to obyčajní ľudia!“ rozohnil sa Sam, hoci hádam ani nechcel poznať odpoveď. „Predtým si ľudí zachraňoval, Dean, a teraz ich bezdôvodne mučíš?“ Samov hlas už prešiel do zúfalejších tónov. 

„Už to tak bude,“ odvrkol Dean, tváriac sa čoraz zlostnejšie. 

„To nie si ty, Dean! Ty nie si taký človek!“ presviedčal ho s čoraz dôraznejším, no aj prosebnejším hlasom. Spomínal si, aký bol Dean zničený z toho, že v pekle musel mučiť duše iných ľudí, a keď si ho porovná teraz, ako sa na to bezcitne pozerá... Kiežby to nikdy nevidel. 

Jeho poznámka však vyvolala väčšiu reakciu, ako očakával. 

Ja už nie som človek, pomyslel si zúrivo Dean. 

„Som démon, Sam, démon!“ skríkol Samovi priamo do tváre. Dobrovoľne stratil kontrolu nad očami a po celej ich ploche sa rozprestrela čierna farba. Dean nikdy nevyzeral hrozivejšie a neľútostnejšie. Sam dokonca pocítil aj kdesi hlboko záchvev strachu. Vedel, aký je Dean dobrý bojovník a ak sa to skombinuje s démonskou povahou, bude to smrteľné. Teda, nie ak... už sa to stalo. „Nepoznáš túto moju stránku a určite si želáš, aby si ju ani nespoznal, ale smola,“ pokračoval rovnako podráždene Dean.

Teraz mu už Sam veril. Dean je démon. Žiadne ale, žiadne váhanie. Je to tak a Sam sa s tým bude musieť zmieriť. Stále však nerozumel, prečo ho sem Dean zaviedol. 

„Dobre, Dean,“ povedal unaveným hlasom. „Rozumiem. Len mi povedz, prečo som tu?“ 

Z miestnosti, v ktorej Sama ovalili sa strhol krik. Nie bojový, skôr akoby sa niekto hádal. Jeden hlas sa mu zdal povedomý, no splýval s ostatnými, tak nevedel, kto to môže byť. Dean a Bela na seba vrhli rýchly pohľad a Bela sa vytratila preč. Za okamih bolo počuť jej rozkazovačný hlas v danej miestnosti. Dean sa pozrel na Sama a hluk ignoroval.

„Sam... Sú veci medzi peklom a zemou, ktorým by si neporozumel, no si pri nich potrebný. Neťahal by som ťa do toho, no nemám inú možnosť, mrzí ma to.“ Z jeho tváre sa dalo vyčítať, že ho to absolútne nemrzí, no Sam sa s ním nebude hádať. 

„Čo chcete urobiť?“ nadvihol obočie. Nepáčilo sa mu to. Dean si prehrabol vlasy a po prvýkrát za celý čas sa zatváril neisto. 

„My...“ začal, no prerušilo ho rozrazenie dvier rovno za Samom, takže mohol len načúvať krokom dvoch osôb, ktoré k nim prichádzali. Dean na neho hodil varovný pohľad, potom sa už venoval prichádzajúcim. Jedna bola, samozrejme, Bela a druhá osoba... 

„Chlapci! Konečne spolu, no nie je to krásny pohľad?“ rozplýval sa Crowley, ako vždy v na mieru ušitom čiernom obleku a s ironickým úškrnom. 

Dean sa na neho pozrel chladným, otráveným pohľadom, ktorý Samovi na sekundu pripomenul staré časy. Keď Crowley bol ten zlý a oni dvaja spolupracovali, robili všetko preto, aby zastavili to zlo. Teraz je on priviazaný k stoličke, sediac oproti trom démonom, z ktorých bol jeden Dean. 

Ako sa to mohlo stať? Ako sa sem dostal? Čo spravili zle? Na žiadnu z týchto otázok nedostane odpoveď, no aj tak by si želal ísť späť na začiatok. Nechcel ísť späť na Stanford, za Jessicou, chcel byť s Deanom v Impale, loviť zlo. Nechcel sa zapliesť so žiadnymi démonmi, chcel len zachraňovať ľudí. Toto všetko však mohol odsunúť - nikdy sa to nestane. Všetko bude len horšie. 

„Sklapni, Crowley,“ zavrčal Dean. Crowley sa však neprestal škeriť. 

„Sam, rád ťa vidím,“ pozrel Crowley na Sama. Sama však zasiahla prudká vlna hnevu. Prosil Crowleyho, aby pomohol Deanovi, vyvolával ho a on nič. Kvôli svojmu hnevu si nevšimol Crowleyho pohľad, ktorý bol akýsi opatrný a vystresovaný. 

„Nezachránil si ho!“ vykríkol Sam, nevedel sa ovládnuť. Démoni sa na neho zmätene pozreli. 

„Prosím?“ ozval sa Crowley. 

„Ty hajzel, vyvolal som ťa, aby si ho oživil! A ty nikde!“ pokračoval jediný človek. Keby nebol priviazaný k tej stoličke, už ho asi zabije. Kde má vlastne nôž? Určite mu vypadol, keď ho zajali. Ak ho zobrali - a určite ho zobrali, ako pozná Deana - je koniec. Nemá ako zabíjať démonov, nič. 

Crowley pokrútil hlavou. 

„Sam, nerieš to. Nič nechápeš, prosím ťa.“ V Crowleyho očiach sa mihol varovný tieň, ktorý Sama zarazil. Mal pravdu, nechápal nič. Bolo však neskoro. 

„Ale on mi pomohol, Sammy,“ zapojil sa Dean do debaty. „Dal mi do rúk Prvú čepeľ a tým zo mňa spravil démona,“ vysvetlil. Samova zlosť sa cez neho už dôverne prevalila. Aj predtým bola burácajúca ako more za búrky a každá poznámka v ňom len vyvolala len väčšiu vlnu. 

„Zabijem ťa,“ precedil Sam pomedzi zuby, pozerajúc na Crowleyho. Crowley jeho poznámku prešiel bez žmurknutia. 

„Čo odo mňa chceš? Ak márniš môj čas...“ otočil sa na Deana. Dean sa na neho zamračil. 

„Správaj sa slušne, Crowley,“ zavrčal povýšenecky a Crowley sa, na Samovo prekvapenie, mykol, akoby od strachu. Niečo ho tu zarážalo, nesedelo mu tu. Dean bol vždy vedúca osobnosť, nepodriaďoval sa, ale keď bol démon, nemal by rešpektovať kráľa pekla? Sam cítil zmenu, skôr Crowley sa bál Deana. Niečo mu ušlo za ten čas, čo oboch nevidel. Zaujímavé. 

„Dobre. Čo sa deje, pán Winchester?“ spýtal sa Crowley nasilu pokojne. 

„Ako tušíš, potrebujeme ťa,“ priznal Dean nedobrovoľne. „Aj Sama. O čo ide ti poviem neskôr. Len medzi nami démonmi,“ povedal trochu uštipačne a očami sa vryl do Sama. Očividne nechcel, aby lovec niečo vedel. 

„Môžeme ťa však uistiť, že je to veľké. Veľmi veľké a výhodné pre všetkých,“ ozvala sa Bela po prvýkrát od Crowleyho príchodu. On na ňu uprel prižmúrené oči. 

„Pre všetkých?“ vyslovil otázku. 

„Démonov, samozrejme,“ zasmiala sa démonka. Crowley kývol, že porozumel, no stále sa tváril nespokojne. 

„Čo chcete urobiť? Ako to niečo chcete dokázať?“ nedôverčivo na nich hľadel. 

„Crowley, hovorím ti, že sa všetko včas dozvieš,“ odsekol Dean. Crowley s posmešným výrazom pokrútil hlavou. 

„Už malí démoni sa učia, aby sme si navzájom neverili. Tak ako ti mám pomôcť, keď neviem o čo ide a aj keby som vedel, aj tak by som ti neveril. Si v tejto brandži prikrátko, Dean, a všeličo ti uniká. Daj si pozor, dobre ti hovorím,“ výstražne sa na neho zadíval starší démon a vtedy na sekundu pôsobil ako kráľ pekla. 

„Crowley, počúvaj ma...“ začal Dean otráveným hlasom. 

„Nie Dean, ty počúvaj. Nepomôžem vám, kým mi nepoviete, o čo ide. Ako... Ako kráľ pekla to odmietam,“ povedal hrdo Crowley, no pri posledných slovách sa mu do hlasu vkradla neistota. Akoby ani neveril, že ešte tým kráľom je. Rovnako to bolo aj s Deanom a Belou. 

„Kráľ pekla. Prepáčte, pane,“ zatiahla tichým hlasom a s chichotom Bela. Dean sa tiež krátko zasmial. Crowley na neho vrhol urazený pohľad a zrazu sa zjavil za Samom. 

„Keď ma budete chcieť nájsť... No niekde proste budem. Hlavne si rozmyslite, či mi to chcete povedať,“ zamračil sa. Vtom  sa zarazil a vrhol rýchly pohľad hore. V očiach sa mu zjavilo niečo ako porozumenie a zároveň absolútne zhrozenie. Pri ďalšom žmurknutí bol jeho pohľad prázdny, akoby nikdy nič nevidel. 

„Toto si však beriem ako, povedzme že poistku,“ uškrnul sa Crowley. Luskol prstami a skôr, ako Sam nazdal, bol odpútaný. Crowley mu položil ruku na plece a prudko stisol. Sam prehltol odpor a chuť striasť Crowleyho ruku, mal pocit, že sa niečo deje, niečo, čo mu pomôže z tejto beznádejnej situácie. Možno to bude len z blata do kaluže, no riskne to. Nič lepšie ho v tejto chvíli nenapadá. 

„Stoj!“ vyhŕkol Dean s hrôzou a začal sa hýbať smerom k nim. Crowley opäť zakrútil hlavou. 

„Zabi ho!“ zreval Dean a posledná vec, ktorú Sam videl, bola Bela, rýchlo vyťahujúca jeho démonsky nôž, ktorý hádže smerom ku Crowleymu. 

Vzduch sa však zavlnil a všetko na okamih stíchlo. Svet sa začal prudko krútiť a do uší Samovi udrelo prudké svišťanie a okolie zahalila temnota. 

Na pár sekúnd spanikáril. Umrel? Zabil ho Crowley alebo Dean? Čo sa stalo? Skôr, ako si stihol odpovedať na otázky, sa všetko rozjasnilo a on si všimol, že stojí v bunkri, v hlavnej miestnosti. Zalapal po dychu a zmätene sa poobzeral. Zbadal Crowleyho, ako si ho netrpezlivo premeriava. Pochopil, že sa sem práve vďaka Crowleymu premiestnil.

„Už si sa spamätal, los?“ vyprskol. Sam sa na neho zamračil. 

„Zavri tú svoju hubu! Spravil si z Deana to, čo je a ja prisahám, pri najbližšej príležitosti ťa zabijem,“ fľochol na neho Sam. Crowley prevrátil očami. 

„Hej, to už som počul. No najskôr musíme pomôcť tvojmu bratovi,“ povedal náhlivo. 

„Čo? Prečo by si to robil?“ 

„Myslíš, že som ešte kráľ pekla? Dean je teraz rytier pekla a preberá mi peklo! A nedá sa ani zabiť! Plus je tu ešte rituál, ktorý chcú vykonať.“ Zúfalý Crowley mal očividne veľa dôvodov. Sam nechápavo zažmurkal. 

„Rituál?“ Nad iným sa nečudoval, samozrejme, že chce Dean vládnuť, samozrejme, že je rytier pekla. Mal Cainovo znamenie a Cain bol rytier pekla, takže to dávalo zmysel. Rituál - to bude to, na čo potrebovali jeho a Crowleyho, to veľké a výhodné pre démonov. Crowley zrejme prišiel na to, čo chcú spraviť. Takýto vydesený výraz Crowley ešte nemal, musí to byť niečo naozaj nebezpečné. 

„Áno, rituál! Pekelný rituál, Rituál oslobodenia, má to veľa názvov, no nikto sa ho ešte neodvážil vykonať. Je to nebezpečné, príšerné a môže to dopadnúť katastrofou, horšou ako bola apokalypsa, na toto nemala ani Lilith či Abaddon,“ striasol sa. Samovi sa rýchlejšie rozbúchalo srdce a rozšírili oči, nemohol zostať pokojný, keď počul, že Dean chce vykonať niečo, čo ani prvý démon, stvorený samým Luciferom nechcel. Chcel spracovať, tú informáciu, ale Crowley mu nedal ani sekundu. 

„Aby sme tomu zabránili, musíme vyliečiť Deana, čo nebude ľahké. Rytieri pekla sú tvrdý oriešok, a keďže Dean má ešte aj Znamenie, bude to priam neuskutočniteľné. Musíme pomôcť vášmu okrídlenému chlapcovi, ktorý s nebeskými kamošmi vylieči Deana. Máme dosť práce, los, tak zavri ústa a pohni sa,“ štekal na všetky strany Crowley. On sa len nebál, on bol priam vydesený, sršalo mu to z očí. 

„Crowley, upokoj sa, spomaľ,“ dôrazne na neho pozrel Sam, aj keď aj on cítil strach, hoci poriadne nevedel, o čo ide. 

„Hlavne mi povedz, o aký rituál ide,“ ostro povedal Winchester. 

„Oni chcú osl...“ začal Crowley, no vtedy bunkrom otriasol akoby výbuch. Sam len-len zachytil koniec Crowleyho vety. Ako letel kvôli výbuchu na zem, naplnila ho číra hrôza. 

Dean to nesmie urobiť, nevie, ako by to mohlo dopadnúť?! Nečudo, že ho potrebuje. No on mu nepomôže, toto nesmú urobiť. Jeho myšlienky lietali okolo seba a nedokázal ich spojiť do niečoho súvislého, bol tak vystrašený. Trhavo sa postavil, bolesť, ktorá do neho  udrela ani neregistroval. Nezdalo sa mu to dôležité.

Teraz sú iné veci, ktoré vyžadujú jeho pozornosť, napríklad výbuch v bunkri. Obzrel sa okolo, no výhľad mu zakrýval Crowley, ktorý bol hneď pri ňom. 

„Deanovi démoni to tu zapálili! Musíme zmiznúť,“ zašepkal a svet sa pod Samom zase rozkrútil. 

„Nie!“ stihol vykríknuť, no to sa už premiestňovali inam. Bunker horí, musí zachrániť čo najviac kníh, čo najviac všetkého! 

„Neskoro,“ zasyčal Crowley, ešte v čiernej tme, akoby vedel, na čo Sam myslí. Vtedy pristáli v jasnom, bielom svetle. 

Autor: Souteze, v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Supernatural - Black is New Green: