Theresa je minulosť, som Tess: 14. kapitola - Theresa • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak a nová posledná kapitola z pohľadu Theresy! Dohoda. Čo chcela Theresa od Katherine? Čo Katherine od Theresy? A čo chce od nej Katherine dodnes? Príjemné čítanie!

14.04.2012 (20:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1489×

THERESA:

Zhíkla som hrôzou. Všimla som si, že tej upírke trhlo ramenom. Natočila ucho mojim smerom, no ja som si prikryla ústa oboma rukami a ani som nedýchala. Po chvíľke sa zas plno sústredila na Stefana a Damona. O niečom sa zanietene bavili. A keď som si všimla, ako sa na ňu úprimne usmievajú, pocítila som žiarlivosť. Zhovárali sa dlhú dobu, než všetci vošli naspäť dovnútra.

Len čo sa za nimi zavreli dvere, šprintovala som preč. Čo tam robí? Čo tam s nimi robí? Ako sa tam dostala tá obluda? Tieto a iné otázky mi bombardovali myseľ celú cestu domov. Ale do popredia sa nakoniec dotlačila otázka, na ktorú som v podvedomí aj poznala odpoveď, len som si ju nechcela pripustiť: Neprišiel Damon za mnou kvôli nej? Prestala som ho zaujímať?

Snažila som sa preniesť cez to. Zabudnúť na to, na neho, žiť svoj život ďalej, uzavrieť kapitolu menom Damon.

No nedalo sa to. Akokoľvek som sa snažila zakrývať to, nakoniec som musela pripustiť, že som sa bála. Desila som sa predstave, že by mu niečo spravila. Že by mu nejako ublížila, alebo že by...

Zaklipkala som očami, lebo sa mi do nich vkrádali slzy.

Preboha! Veď sa na mňa vykašľal! Sprav to isté!, hovorila som si. Zabudol na teba a vymenil ťa za ňu! Za beštiu, netvora bez duše, obludu! Mohla som si však nahovárať čokoľvek, nemalo to účinok.

Damon najskorej ani netuší, čo je zač. A tak i cez všetky varovania mojej matky, že sa nemám zapletať do ničoho, čo súvisí s upírmi, sledovala som ju.

Používala som všetky čary, čo som vedela, aby ma nevidela, nepočula ani nezacítila. A popri tom som sa v čarovaní stále lepšila. Bola som už aj tak dvakrát silnejšia, ako moja matka. A na to som bola pyšná.

Katherine sa s nimi hrala, sprosto ich oboch využívala. A ja som sa na to prizerala. To má Damon za to, že na mňa zabudol! I keď som ľutovala, že je do toho zapletený aj Stefan. Ja som len dávala pozor, aby im neubližovala. Myslím fyzicky.

Schovávala som sa za oknom. Pomaly som cúvala k plotu. Bol večer, bolo chladno a mrzla som. Už som sa utešovala tým, že za chvíľu budem doma v teple, keď z vchodových dverí neďaleko mňa vychádzala osoba. Rýchlo som sa skryla. Bola to Katherine Pierce.

Ladným krokom kráčala k bráničke a šla smerom k lesu. Mohla som zmrznúť, mojej zvedavosti to bolo jedno. Kam tak teraz v noci môže ísť?

Sledovala som ju. Predierala sa lesom, až zastavila na malej čistinke. Čakal tam na ňu nejaký muž. Bol oblečený v čiernom, ale viac som nerozoznala a do tváre som mu nevidela, k tomu som bola moc ďaleko. Keby som však chcela prísť bližšie, nemala by som také krytie medzi stromami, ako doteraz a počuli by ma. O niečom sa začali dohadovať. Muž rozhadzoval rukami a Katherine podľa tónu hlasu zúrila.

Bohužiaľ, nerozumela som ani slovo. Katherine začala vrčať. Zrazu bola pred ním, i keď neviem ako sa tak rýchlo mohla dostať až k nemu (videla som len šmuhu), a napadla ho. Až potom mi došlo čo robí. Ona z neho pije! Preboha!

„Prestaň!“ skríkla som a vbehla na čistinku. Nerozmýšľala som nad tým, čo robím. Vedela som len, že ju musím rýchlo zastaviť, než... To už muž padal na zem a pravdepodobne mŕtvy. Katherine sa otočila mojím smerom. Zuby mala vycerené a po brade jej tiekla krv. Krv toho muža. Zakrútilo mi žalúdkom.

Rozbehla sa ku mne, určite s rovnakým cieľom ako pred chvíľou k tomu mužovi, no ja som našťastie pohotovo zareagovala. Použila som kúzlo, ktoré ma naučila moja matka, keď som sa jej vtedy zmienila o upíroch. Vykríkla, chytila sa za hlavu a padla dole na kolená. Udržovala som to kúzlo a rýchlo prebehla k mužovi. Skontrolovala som mu pulz, ale ako som si aj myslela, už žiaden nemal. Naštvala som sa.

Prišla som ku Katherine. Pritlačila som a ona znovu vykríkla.

„Prestaň! Prosím, skonči! Nechal ma!“ prosila.

„Prečo? Zabila si ho!“ Preskočil mi hlas. Nenávidela som ju, ale pohľad na to, ako trpí mi tiež nerobí dobre. Ona sa však nad nikým nezľutovala. Netrápili ju druhý, boli jej jedno. Aj ten chudák jej bol jedno.

„Chceš ma zabiť? Zabi ma! Nebudeš o nič lepšia ako ja!“

„Ty zabíjaš nevinných, ale ty nevinná nie si!“ Hnev pomaly prechádzal do strachu.

„Tak ma zabiješ? Dokážeš to vôbec? Chladnokrvne ma zabiješ, necháš ma tu ležať a budeš ďalej žiť svoj pokojný život? Vážne myslíš, že to dokážeš?!!“ Pri posledných slovách som zase posilnila kúzlo, takže ich skôr vykríkla. Hrala na mňa len hru. Len chcela, aby som ju pustila. Na jej slovách však bolo niečo pravdy. Nedokázala by som žiť s tým, že som zabila. Ale ona nie je človek! A je už mŕtva!, vravela som si. Lomcoval so mnou čím ďalej, tým väčší strach. Znovu som pritlačila a zacítila som, ako na mňa už padá únava. Musela som rýchlo konať. No keď som zdvihla konár neďaleko mňa, aby som jej ho prehnala srdcom a obrala Mystic Falls o jednu krvilačnú obludu, ktorá mu určite nebude chýbať, triasli sa mi ruky. Prišla som k nej a priložila jej k hrudi môj provizórny kolík. Stále bola otupená bolesťou, ktoré jej spôsobovalo matkino kúzlo.

„Nerob to! Nedokážeš to... Nemôžeš... spravím čo budeš chcieť, len ma nechaj. Nerob to,“ chrapčala.

„Si obluda a zabíjaš ľudí. Musím to urobiť.“ Už sa mi triasol i hlas.

„Neprosila som sa o to. Nechcela som to, ver mi. Musím sa však niečím kŕmiť!“ Niekde vzadu, v kútiku mysli mi jej bolo ľúto. Zatlačila som konár viac k jej srdcu, ale nemohla som ho zatlačiť tak, akoby som chcela. Vzdychla som si.

„Nezabíjaj ľudí, zober si len toľko, koľko potrebuješ!“ Sama som neverila, čo vypúšťam z úst. Takmer nebadateľne prikývla.

„A ešte niečo. Daj Salvatorovcom pokoj!“ Zamračila sa ale znovu prikývla.

„Prisaháš?“ Prikývla.

„Prisahaj nahlas!“ Zase mi preskočil hlas.

„Prisahám,“ zachrapčala.

„Ak to porušíš, nájdem si ťa a to už ťa zabijem,“ povedala som rozhodne, i keď som si tým ja sama istá nebola. Prikývla.

Neverila som jej. Čo pre mňa jej slovo znamená? Nič! Rozmýšľala som. Chcela som mať istou, že slovo dodrží. Spomenula som si na jedno kúzlo. Trošku som si ho poupravila. V duchu som si hovorila formulku. Keď som kúzlo dokončila, už som bola trošku spokojnejšia. Išlo o kúzlo progredy(=záloha). Viaže sa k prísahe, ktorú povedala. Zobrala som si zálohu. Ak slovo poruší, hneď to zistím a ja sa stanem vlastníkom...

A ako zálohu som si vybrala... práve jej srdce, na ktoré len pred chvíľkou mieril môj „kôl“. Mala som to premyslené. Keď poruší slovo a bude patriť mne, môžem si s ním robiť, čo chcem. Môžem ho zničiť, i bez toho, aby pri mne Katherine bola. Stačí jedno celkom jednoduché kúzlo... a bude mŕtva, nech bude kdekoľvek.

Kôl som ešte držala v ruke, ale pomaly som ju púšťala. Povoľovala som i matkine kúzlo. Zosunula sa na zem v úľave. I ja som mala chuť si ľahnúť, lebo tie kúzla ma vyčerpali, ale musela som domov. Kúzlo som povolila úplne a otočila sa k odchodu. A to bola moja osudová chyba. Zrazu bola Katherine predo mnou a zahryzla sa mi do krku. Nedala mi možnosť nijako zareagovať. Aj tak som na to bola dosť slabá. Po chvíľke som sa skymácala k zemi. Katherine sa nado mnou sklonila a dala mi do úst trochu svojej krvi. Nevládala som sa ani pohnúť, nieto jej ruku ešte odsunúť. Nedala mi však toľko krvi, aby som sa uzdravila. A tesne predtým, než som o sebe prestala vedieť, som zachytila jej slová.

„Aby si vedela čo to je. Obluda? Pocítiš na vlastnej koži, čo to slovo znamená. A do budúcna...,“ zamyslela sa, „veľmi si nevyskakuj čarodejka, lebo na to doplatíš.“ Zdvihla sa a odišla. A mňa tam nechala ležať v tráve, pomaly umierať a čakať kým sa zo mňa vyplaví i posledná kvapka krvi, čo mi v tele ostala.

Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo :/. Ja viem, ja viem! Veď boli prázdniny! Ale nič to, dúfam, že dĺžka kapitoly zmierni váš hnev. :D :D

Katherine chcela žiť (ako obyčajne :D) a Theresa za to chcela, aby nezabíjala a nechala bratov Salvatorovcov napokoji. Trošku naivná, nie? No ako ste určite skvele postrehli, Katherine hneď porušila svoj sľub, pár minút po jeho vyslovení, keďže zabila Theresu. A pár otázok stále zostáva... napr.: Prečo ju Theresa nemohla zabiť, tak ako chcela?

V nabudúcej a poslednej kapitole! Damonika :D

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction