Rozparovač - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Allie stretla Stefana a povedala mu o svojej minulosti. Ale čo ak zistí, že majú spoločné plány?? A zabije niekoho?

21.09.2012 (10:00) • Allie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1269×

„Ako to dokážeš? Myslím to, že zabiješ všetkých tých ľudí a nemáš žiadne výčitky...“ povedala som mu, keď sme vychádzali z tej tmavej uličky. Už vedel všetko o mne, Damonovi a o tom všetkom. Vcelku ma pochopil, aj keď sa čudujem, prečo ma vôbec počúva.

„Som upír. Na to som bol stvorený,“ vysvetlil prosto a ani pri tom neobrátil hlavu.

„Je to kvôli Elene?“ opýtala som sa na rovinu. Okamžite zastal a otočil sa ku mne celým telom. Bolo to bleskové, jeho rýchlosť ma prekvapila.

„Ja sa už o Elenu nezaujímam.“ Znova sa otočil a nečakal na mňa.

„Musí byť zábava zabiť každého človeka, ktorého stretneš,“ povedala som ironicky a prevrátila som očami.

„Nevieš, o čom hovoríš. Nikdy si nikoho nezabila, necítila si nikoho posledný výdych, posledné buch ich srdca. Nemôžeš ma pochopiť.“ Po každom jednom slove sa jeho uprený pohľad prehlboval.

„Tak mi to ukáž.“

Odpovedala som skôr preto, aby som sa pred ním vytiahla, nemyslela som, že by to vzal vážne. Našpúlil ústa a kývol mi hlavou, aby som ho nasledovala. Upírskou rýchlosťou sa rozbehol a mne nezostávalo nič iné, len ísť za ním. Nebežali sme dlho, no hlave som mala zmätok. Ktovie, o čo sa pokúša, napadlo mi. Zrazu zastal. Nachádzali sme sa v uličke vedľa celkom veľkého námestia. Bola ešte hlboká noc, ale aj tak sa tam prechádzalo množstvo deciek s cigaretami. Stefan sebavedomo vykročil z tieňa a zamieril k neďalekej lavičke. Sedelo na nej pár dievčat v minisukniach, obtiahnutých tričkách a s namaľovanými očami. Elegantne sa pozdravil, usmial sa a jednému z nich sa zahľadel do očí. Strnulo sa zdvihlo, pozrelo sa na svoju kamarátku a niečo jej povedalo. Tá sa jej trochu vystrašene zahľadela do očí, potom sa pozrela na Stefana a okamžite bola v pohode. Obe chytil za ruky a viedol ich smerom ku mne.

„Na čo si ich priviedol?“ opýtala som sa. Dievčatá sa len chichotali a krčili v rohu.

„O niečo si ma požiadala,“ pripomenul mi a jedno z nich postrčil smerom ku mne. Automaticky som ho zachytila a pozrela sa naň. Mohlo mať maximálne sedemnásť. Spomenula som si: Chcela som, aby mi to predviedol.

„No tak, napi sa. Nemusíš jej nič urobiť,“ povedal a milo sa usmial. V očiach sa mu mihla iskra. Prebehla som pohľadom okolo. Ešte som nevečerala. Ak ju nezabijem, predsa sa nič nestane, tak to robím vždy. Nahla som sa okolo jej krku a zahryzla som. Teplá krv mi pomaly stekala dolu krkom. Naplno som si vychutnávala jej lahodnú chuť. O chvíľu mi ale dievča začalo ochabovať v náruči, preto som musela prestať. Stefan stál za mnou a postrčil ma znova k nej.

„Napi sa. Chcela si to vyskúšať. Tak to máš.“

„Nie. Nebudem zabíjať len tak, z nudy,“ povedala som a rozhodne som sa naňho pozrela.

„Ako chceš,“ pokrčil plecami, sklonil sa k zakrvavenej dievčine a zaťal jej zuby do druhej strany krku. Neurobil to jemne, preto som sa nečudovala, keď mi na tvári pristáli kvapky krvi. Oblizla som si ju z pier a hneď na to sa mi predĺžili tesáky. Pozorne som sledovala, ako jej z tela vysáva všetku krv. Dych sa jej spomaľoval, hruď sa jej dvíhala omnoho pomalšie, až napokon zastala. Hlava sa jej naklonila doprava.

Stefan vstal a jazykom si prešiel po perách. Potom sa na mňa skúmavo pozrel a nadvihol obočie. Pohľadom som prešla na mŕtve dievča a sledovala pramienok krvi, ktorý tiekol dolu krkom po jej až príliš hlbokom výstrihu dnu do tielka, v ktorom vsiakal do tenkej látky. Uprene som pozorovala krv, vyrušilo ma až Stefanove „ehm.“ Ukázal rukou na kamarátku mŕtvej dievčiny a naznačil mi, že ak chcem, je moje. Nevedela som, čo urobiť. Chcela som, ale nemohla. Tá chuderka sa triasla a vystrašene pozerala na svoju kedysi živú priateľku. Spravila som jeden nesmelý krok. Stefan to sledoval a úprimne sa tešil.

„Nie,“ vyhŕkla som a otočila sa k nemu chrbtom. Sklonila som hlavu a pozrela si na topánky. Počula som ho prichádzať, ale aj tak som sa mykla, keď som zacítila jeho teplý dych na mojom temene. Takmer okamžite som pocítila mravčenie v očných zuboch – jeho dych bol cítiť po krvi.

„Allie. No tak, vypni a napi sa. Zabi ju. Je to len malá štetka. Nikomu nebude chýbať. Viem, že to chceš vyskúšať. Chceš ju zabiť. Sama vieš, že po tom túžiš. Roztrhni jej hrdlo. Ešte nikdy si to neurobila, tak prečo nie práve teraz? No tak, veď...“ prehováral ma Stefan, ale už som to nemohla vydržať.

Odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do očí. Pozorne sledovali môj pohľad. Možno som to ani nechcela urobiť, sama neviem, ale keď som sa pozrela na vystrašené dievča, akoby ma ovládla nenávisť. Tá krv by presa mala patriť mne!! Rozhodne som spravila pár krokov ku nej a sklonila sa dole. Kedysi by mi jej mohlo byť ľúto, ale teraz ma jej pohľad iba povzbudil. Náhlivo som sklonila hlavu k jej bledému pulzujúcemu krku. Zavládlo absolútne ticho, dokonca aj Stefan zadržal dych. Určite nie jemne som sa zahryzla do jej krku a nechala tiecť prúdy horúcej krvi krkom. Akoby sa vo mne niečo zlomilo. Bože, to znie ako z nejakej knihy, pomyslela som si znechutene. Predtým som krv vnímala len ako... no, iba ako jedlo. Ale teraz... teraz by som sa v nej najradšej kúpala, polievala ňou kvety a vymaľovala ňou steny. Aj keď som videla, že dievča mi pomaly omdlieva v náručí, nemohla som si pomôcť, neprestávala som.

„Už je mŕtva,“ podotkol Stefan. Neochotne som sa odtrhla od mŕtveho dievčaťa. Oblizla som si pery a vzala si od Stefana vreckovku, aby som sa očistila od krvi. Obaja sme sa pozreli na oblohu, slnko malo za chvíľu vyjsť. Mŕtvoly sme nechali tam a pomalým krokom sme odišli. Ktovie, kedy ich nájdu...

„Kde ste sa spoznali? Myslím s Damonom,“ dodal, keď uvidel môj trochu nechápavý výraz.

„Prečo ťa to zaujíma?? Myslela som, že ti to je všetko jedno,“ povedala som.

„Raz sa mu pomstím. A chcel by som o ňom vedieť všetko.“

V podstate som ho chápala. Chvíľu mi trvalo, kým som si spomenula.

„V jednom klube v Chicagu,“ odpovedala som.

„Hmm.“

„A to ma privádza k tomu, že by som ti mohla pomôcť. Plánujem si to už dosť dlho, ale sama to nedokážem,“ povedala som a zamrkala riasami.

Zmätene zažmurkal a pozrel sa na mňa. Pozrela som sa naňho spopod mihalníc a usmiala sa.

„Tak dobre.“

Následující díl »

Autor: Allie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction