OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Mad man with a box - 1. kapitola - Stretnutie



Mad man with a box - 1. kapitola - StretnutieFanfiction na najúspešnejší britský sci-fi seriál o záhadnom cestovateľovi v čase.
Sara prespáva u svojej novej kamarátky, keď narazí na zrkadlo, v ktorom vidí ženu a hneď na druhé ráno natrafí na záhadnú modrú búdku v strede chodby. Menšia zvonka, no väčšia z vnútra.

„Vivien, nevieš, kde som si dala tašku s vecami?" zakričala som na ňu.

Vivien je moja najnovšia a aj jediná kamoška. Prvýkrát u nej prespávam. Som Sara. Mám devätnásť a s mamou žijeme pár týždňov v Londýne v jednej tichej uličke. Presťahovali sme sa sem z LA. Bolo tam dobre, no po smrti môjho otca to bolo ťažšie. Všetko nám ho tam pripomínalo. Nie žeby sme na neho chceli zabudnúť. To rozhodne nie! No potrebovali sme sa pohnúť ďalej a tak mama dala výpoveď a našla si novú prácu tu.

„Je dnu, v skrini," zakričala späť.

Poobzerala som sa po jej izbe. Bolo tam kopu skríň. Aj veľkých, aj malých. Tak som začala otvárať jednu po druhej a našla som ju. Vivien, oblečená v pyžame, vošla do izby a hodila po mne sáčky čipsov a ďalšie kopy sladkostí. Zobrala som si tašku a spýtala sa Viv na cestu do kúpeľne. Jej dom je fakt obrovský. A keďže jej rodičia odišli na konferenciu do Ameriky, ostala sama doma.

Otvorila som dvere do kúpeľne, no keď som vošla dnu, zistila som, že sa asi v kúpeľni nenachádzam. Bola to veľká, tmavá, stará a hlavne špinavá izba. Neviem. Niečo ma ťahalo dnu a tak som za sebou zavrela dvere a vošla dnu. Staré, zlaté svietniky stáli na zaprášenej komode z tmavohnedého, ba až z čierneho dreva. V izbe nebola posteľ. Iba skrine, stolík, sochy a nejaké doplnky. Všetko bolo od pavučiny a špiny. Skoro uprostred izby stálo niečo vyššie ako ja a bolo to zahalené.
Pomalým krokom som k tej veci podišla, no môj krok som ešte väčšmi spomalila, kvôli vŕzgajúcej drevenej podlahe. Podišla som k tej veci a pomaly som z nej dala bielu zaprášenú plachtu. Keď to tak vezmem, nebola biela, ale sivá. Bolo to zrkadlo. Na rozdiel od plachty bolo zrkadlo až priveľmi čisté. Ani jedna špinka. Zadívala som sa do neho a upravila si vlasy. Narovnala pyžamo a otočila som sa na odchod. Mala som divný pocit. Asi som sem nemala chodiť. No za mnou niečo prebehlo. Nejaký tieň.
Oči som mierne rozšírila od strachu. Aby som sa tohto strachu zbavila, odfrkla som si a ticho som si povedala: „Blbosť."

Avšak, stalo sa to znova. Teraz som sa otočila a v zrkadle som zbadala siluetu. Bola to žena, asi v strednom veku. Zatajila som dych a pomaly, krôčik po krôčiku, som začala cúvať. Srdce mi bilo ako divé. Oči von z jamiek sa ani nepokúsili žmurknúť. No čím ďalší krok som urobila, žena v zrkadle sa ako keby približovala ku mne. Naťahovala ku mne ruky a otvárala ústa. Keď som konečne došla k dverám a jachtavo nahmatala kľučku, zatlačila som ju dole a ako turbína som vyletela von. 
Oprela som sa o dvere a moje oči začali klipkať. Srdce ešte stále bilo ako divé a rýchlym krokom som šla za Vivien. Sadla som si rozrušene na posteľ a pozerala na stenu. Moja myseľ sa vracala k izbe so zrkadlom. Sama neviem, čo som videla.

No áno, jasné. Videla som ženu v zrkadle, ale čo to vlastne má byť? Kto už len vidí ženy v zrkadle? Rozmyslela som si, že to Vivien nepoviem. Smiala by sa a keby sme tam šli, som si úplne istá, žeby tam bolo iba odkryté zrkadlo, čisté ako hladina vody a nebola by tam ani stopa po tej žene. Ako to býva v hororoch. Našťastie si nič nevšimla, pretože chatovala na internete. Ako obvykle. Radšej som si ľahla na posteľ a snažila sa prestať myslieť. Prosto som zatvorila oči a odovzdala som sa tme.

 

Zobudila som sa na zvuk. Na neznámy zvuk. Nikdy som taký zvuk nepočula. Stupňovalo sa a mierne utíchlo a tak to trvalo len pár sekúnd. Poobzerala som sa okolo seba. Bola tma. Zvuk prestal a tak som sa nešla pozrieť, čo to je. Znova som zatvorila oči a zaspala som.


Ráno som sa znova zobudila. Viv ešte spala a strašne mi bolo treba na WC. Oči som mala zatvorené, pretože ich dráždilo svetlo zvonku. Vstala som z postele a zakopla som o nejakú vec. Aj tak som oči neotvorila a oddala som sa inštinktu, že na záchod trafím. Kráčala som pomaly a opatrne. Rukami som mávala okolo seba. Natrafila som na nejakú kľučku. Dúfala som, že som trafila. Dvere som potlačila a ony sa s vrzgotom otvorili. Moje oči sa len máličko pootvorili a videla som siluetu. Muža. Znova nie som na WC. Asi som vyrušila pána Mongerstena, Vivinho otca. 
„Och, prepáčte pán Mongersten." Zívla som, vyšla som von a zatvorila dvere. Zatvorili sa ešte s väčším vrzgotom.
Urobila som malý krôčik a poškrabala som sa na hlave. Vždy sa mi podarí nejako prepadnúť pána M. Určite má veľa práce a... a. Počkať. Pán M, pán Mongersten. On. On je s pani M v Amerike. Ale keď je v Amerike, kto bol muž v pracovni?
Moje oči sa doširoka otvorili. Už im neprekážalo ostré svetlo. 
Pomaly som sa otočila k dverám. No zistila som, že tam žiadne nie sú. No boli tam dvere, ale dvere boli na modrej búdke. Modrá búdka. Modrá. A ako sa sem dostala? Veľká modrá búdka. Vŕtalo mi v hlave.
Urobila som ďalší krok. Zatlačila som na kľučku. Dvere sa otvorili. Vstúpila som dnu a sledovali ma dve oči. Oči muža. Premeral si ma pohľadom a urobil krok smerom ku mne. Bola som do neho tak zadívaná prekvapením, že som si nevšimla, čo je dnu. Veľký priestor. Naozaj veľký.

Poobzerala som sa okolo seba a urobila krok dozadu. Bola som von z búdky. Znova som vošla dnu a znova von. Neverila som vlastným očiam. Vyšla som von a pozrela sa na pravý a ľavý roh búdky. Znova som vošla dnu a dvere sa samé zabuchli.
Moje oči boli ešte stále rozšírené od úžasu a prekvapenia. Jeho oči boli také isté, ako moje. Stáli sme tam bez slova. Nezmohla som sa na slovo a vyzeralo to tak, že aj on. Nakoniec som asi po minúte otvorila ústa a zmohla som sa na dve slová.  
„Ako to?" Pohol sa. Len zaklipkal a preglgol.
„To sa môžem opýtať to isté. Ako to?" 
„Ako čo?" nechápavo som sa spýtala.
„Ako to, že vidíš Tardis a ako to, že si sa dostala dnu?"
„Kto je Tardis? A... a prečo by som nemala vidieť modrú búdku? A ako ste ju sem dostali? A ako to, že ste tu vy? Kto ste? A ešte jedna najdôležitejšia otázka. Ako to?" hovorila som rozrušene a rozhadzovala som rukami.
„Ako čo?" nechápavo sa spýtal. 
„No, a-ako je možné, že táto malá búdka je vlastne taká veľká? Ako môže byť väčšia z vnútra?"
„Aha to." Mierne sa usmial a priskočil dopredu. Ja som cúvla, no za mnou boli dvere. „No, to je také, hmm. Ber to ako kúzlo."
„Ou, kúzlo. Takže, Sara prebuď sa. Ty spíš." Krúžila som dookola, fackala sa a štípala do ruky.
„Ale nie, Sara? Tak sa voláš?" Prikývla som na jeho otázku. „Ty nespíš. Som úplne presvedčený, že si prebudená až-až." Usmial sa a urobil ďalších pár krokov smerom ku mne. Natiahol svoju ruku ku mne a mierne sa predklonil. 
„Poď Sara," moje meno povedal tak, ako by si ho vychutnával. „Vysvetlím ti to a prevediem ťa po Tardis," usmial sa a čakal čo urobím.
Prečo by som mu mala veriť? Je to cudzí chlap. No vyžaruje z neho niečo, čo mi hovorí, že som s ním v bezpečí. Pomaly som natiahla ruku a dala mu ju do tej jeho.


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Mad man with a box - 1. kapitola - Stretnutie:

6. wani123 přispěvatel
03.02.2014 [16:10]

wani123No nebude to žiaden konkrétny doktor. Bude to taký mix... Emoticon Emoticon

5. Destiney přispěvatel
13.01.2014 [18:51]

DestineyAhoj, další whoviane :3 skvělý 3:) akorát dotaz, kterej doktor to je? :)

4. wani123 přispěvatel
10.01.2014 [21:24]

wani123A ja som si myslela , že tu nenájdem žiadneho whoviana. Emoticon Budem sa snažiť vystihnúť ho čo najlepšie Emoticon

3. TheCyanWolf přispěvatel
10.01.2014 [19:55]

TheCyanWolfKonečně někdo udělal fanfiction na Doctora! Jupííí!!! Emoticon Emoticon Emoticon

2. MadHatter přispěvatel
10.01.2014 [18:55]

MadHatterZbožnujem Doktora. Keď som videla modrú búdku na obrázku, vedela som, že sa mi to bude páčiť a aj sa mi páčilo. Len som zvedavá ako sa popasuješ s Doktorovou velesou, výrečnou a originálnou povahou, lebo to nebude vôbec ľahké. Ale super super. Som zvedava, ake to bude ďalej. Emoticon Emoticon

1. m
10.01.2014 [18:12]

to je DOKONALÝ! miluju Doktora hlavně tu jeho povahu, doufám že sem dáš trochu té jeho chytrosti a vůbec jeho povahy... Snad bude brzy další díl Emoticon Je to vážně moc pěkné Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!