OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 13. kapitola - Stratená

06.12.2012 (17:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1168×

13. kapitola

Stratená

„Mami... čo to robíš?“ nechápala som a hlas sa mi začínal triasť.

Ona na mňa pozrela a po prvýkrát po dlhej dobe som jej zazrela slzy v očiach.

„Hádam na to ani nemyslíš,“ zasmiala som sa napäto. Dosť napäto. Preboha, čo to mojej mamy vošlo?

„Stav sa, že áno,“ odvetila.

„Pro... prosím? Mami, čo je to s tebou? Veď to som ja, Caroline. Neublížila by si mi.“

Nechápala som, čo sa s ňou porobilo. Žeby utrpela nejaký úraz? Ovplyvnil ju niekto?

„To isté si mi povedala po obede.“ Rozplakala sa.

V momente mi došlo, o čom hovorí. No nebola som to ja. Musela to byť Rosemary.

Ale čo teraz urobím? Ako jej vysvetlím, že som to nebola ja? Ak, samozrejme, nechcem prezradiť Rosemary. Nemôžem dopustiť, aby sa o nej niekto dopočul, keď ani ja sama neviem, čo je vlastne zač.

„Mami, prosím, odlož to. Ja... všetko ti vysvetlím,“ prisľúbila som jej a pomaly sa k nej začala približovať.

Na začiatku sa ale odsunula a vytasila to na mňa, no ruky sa jej triasli. Opatrne som ju chytila a zobrala jej kolík z rúk.

Odhodila som ho preč a objala ju.

„Čššš. V živote by som ti nedokázala ublížiť,“ pošepla som a chcelo sa mi plakať.

Tá dvojníčka mi zničila vzťah medzi mnou a mamou. Ako teraz vysvetlím to, čo som vraj údajne povedala?

„Tak prečo si to povedala?“ zaujímalo mamu a odtiahla sa odo mňa.

Zahryzla som si do pery. Od toho, čo jej teraz poviem, sa všetko môže zmeniť.

Sklonila som porazenecky hlavu. „Prepáč, nemôžem ti to povedať. No musíš mi veriť v jednej veci. Nebola som to ja. Ja by som v živote niečo také neurobila.“

„Ale prečo, Caroline? Kto iný by to bol?“ vypytovala sa ma.

„Mami! Počúvaš ma? Nemôžem ti nič povedať. Ale musíš mi veriť. Príde na to ja ti všetko vysvetlím,“ prisľúbila som jej.

Skúmavo ma sledovala, akoby si niečo overovala, no nakoniec si len vzdychla a usmiala sa.

„Dobre, srdiečko. Verím ti.“

Po líci sa mi skotúľali dve slzy.

Pohľad Katherine:

Prechádzala som sa po večernom meste Mystic Falls. Všade vládol pokoj. No nie na dlho. Usmiala som sa. O pár dní sa to tu zmení.

Sadla som si na lavičku a preložila si nohu cez nohu. Započúvala som sa do zvukov okolo a o chvíľu som už počula náhlivé kroky.

Určite je to ona.

Osoba vyšla z tieňa a ja som vstala.

„Ahoj. Volám sa Katherine,“ predstavila som sa jej.

Nedôverčivo na mňa pozrela. „Čo chceš? Prečo si sa chcela stretnúť?“ Nadvihla obočie.

Bola obozretná. Úplne mi pripomínala seba a to ma nútilo usmiať sa ešte väčšmi.

„Čo chcem? To je ľahké. Zničiť Caroline,“ odvetila som prosto. „A mám taký pocit, že ty tiež. No nevieš to, čo viem ja,“ dodala som rýchlo.

Darebácky sa usmiala. „Ja som Rosemary,“ predstavila sa zas ona a sadla si na lavičku. „Hovor,“ nakázala mi.

Prisadla som si a oprela sa. „Tak... kde mám začať?“ Tvárila som sa, že sa zamýšľam, síce som vedela, aké slová poviem ako najdôležitejšie. „Podstata je, že viem, kto si. Viem, odkiaľ si sa zjavila a to, ako ťa možno poraziť.“

Tvár jej sčervenela hnevom a v sekunde ma držala pod krkom. „Ak to niekomu povieš...“ zavrčala.

Ruku som jej bez najmenších problémov vykrútila. „Ale no tak... naozaj si myslíš, že ma porazíš? Som upír,“ objasnila som jej situáciu a ona si hneď dala pohov.

„Pokračuj teda,“ precedila cez zuby a snažila sa udržať sa na uzde.

„Potrebujeme, aby Caroline použila mágiu. Keby nebolo jej, ty by si tu nebola. Samozrejme, to ona vtedy netušila. Ale my potrebujeme, aby ju znova použila. Ono ju to ničí. Požiera ju to a preto, čím viac jej použije, tým skôr sa z nej stane niečo, čo potrebujeme,“ vysvetlila som len okrajovo.

Nemusí vedieť všetko. Poviem jej len to, čo potrebuje vedieť.

„Ale... ako to, že ona nejakú mágiu vôbec má?“ nechápala Rosemary.

Pretočila som očami. „Už toľkokrát bola na pokraji smrti, že niektorí mŕtvi k nej aj prehovárali. Muselo to na nej zanechať následky. Možno si nie je ani sama vedomá toho, čo všetko zažila, ale všetko má následky. A my sa postaráme o to, aby ju to zničilo.“

„Platí. Čo mám urobiť ja?“

Videla som na nej, že je nedočkavá. Tak toto pôjde dosť rýchlo.

„Musíš ohroziť niekoho, na kom jej záleží. Ale bude to ťažké, ak sa nechceš prezradiť. Hoc, mám nápad na vhodného adepta.“

„Kto?“

Usmiala som sa.

Pohľad Caroline:

Vošla som do Grillu a sadla si hneď za bar. Objednala som si a čakala, kým mi to barman naleje.

Moja nálada bola na bode mrazu. Zrazu som sa cítila úplne opustená. Akoby som nemala nikoho, s kým sa môžem porozprávať, komu sa môžem zdôveriť... proste nikoho.

Dvere do baru sa otvorili a ja som zacítila pach upíra. Otočila som sa a môj pohľad sa stretol so Stefanovým.

Usmiala som sa, no on len sklonil hlavu a prešiel okolo mňa bez pozdravu. Prišlo mi to čudné a nevedela som, čo sa stalo.

Postavila som sa a prešla k Stefanovi. !Môžeš mi, prosím, povedať, čo som ti urobila?“ spýtala som sa zostra.

Pozrel na mňa a pokrútil hlavou. Zasmial sa.

„To vážne? Ešte sa ma na to pýtaš? Podľa mňa ten dnešný incident s Damonom nám všetkým otvoril oči. Hlavne mne. Nemusela si mi klamať, že nie si s Damonom. To si si mohla odpustiť.“

„Čože?“ zachripela som. „Ale ja som predsa...“ Zahryzla som si do jazyka.

To všetko Rosemary.

Porazene som klesla na stoličku. „Prepáč, Stefan. Chcela som ti to povedať, no... akosi som nedokázala nájsť odvahu. Bála som sa, že tvoja mienka o mne klesne.“

Keď som mu takto klamala, prišlo mi zle. Odkedy ja niečo pred druhými tajím? A zvlášť musím nejako Stefanovi vyvravieť tú milnú myšlienku, ktorú teraz o mne má?

„Caroline, prestaň. Naozaj nemám náladu počúvať ďalšie tvoje reči. Myslel som, že mi nebudeš klamať. Snažil som sa ti pomôcť. Ako debil. No ty...“ mávol rukou, „kašli na to.“

Musela som zavrieť oči, aby som si všetko dala dohromady.

Pritiahla som si Stefana k sebe.

„Keby si ma naozaj poznal, vedel by si, že to som nebola ja,“ pošepla som mu celá rozhorčená a hneď som sa vybrala z baru.

Ako som vyšla, slová, ktoré som pred chvíľou vypustila z úst, ma omrzeli. Čo ak si to dá dohromady? Odhalila som mu niečo, čo by som nemala?

Vtom mi zazvonil mobil. Číslo bolo neznáme.

„Prosím?“ ozvala som sa veselým hlasom, síce by som teraz najradšej niečo rozkopala.

„Ahoj, Caroline. Tak čo, stretla si sa už so svojou mamou?“ spýtal sa ma z druhej strany rovnaký hlas.

Pevne som zovrela mobil v ruke. „Čo chceš, Rosemary?“

„Chcem sa s tebou stretnúť. Mám niekoho, kto by si chcel ešte nechať hlavu na svojom mieste.“

Zaťa som zuby. „Koho máš?!“ zasipela som.

„Tuším, že sa volá... Matt, však?“ Začula som smiech.

„Kde mám prísť?“ Prešla som rovno k veci.

„Príď do Lockwoodovských pivníc. Tam ťa obaja nedočkavo čakáme.“ A zložila.

Mala som sto chutí niekoho zabiť. Ju. Zahryznúť jej do krku a odtrhnúť jej hlavu.

Nasadla som do auta a šliapla na plný plyn. Mierila som do lesa.

Keď som vystúpila z auta, upírskou rýchlosťou som sa rozbehla k pivniciam. Už zhora bolo počuť Matta, ako sa snaží dostať z lán. Ale bolo to zbytočné.

Nikde som nepočula Rosemary. Musí to byť pasca. Určite sa po mne vrhne, no ja musím pomôcť Mattovi.

Zišla som dole po schodoch a všetko som si prehliadala. Nikde nebol nikto. Pomaly som začínala veriť, že sa ma len Rosemary snažila odpratať z mesta.

Vošla som dovnútra a hneď som zbadala Matta.

„Matt!“ skríkla som a pribehla k nemu. Chcela som mu uvoľniť laná, ale len som sa popálila. Boli namočené železníkom.

„Caroline, pozor!“ zakričal, no bolo neskoro.

Zacítila som prudkú bolesť a okamžite som padla k zemi. Srdce som mala prebodnuté.

Na zem sa začala valiť krv a ja som zavrela oči. Vedela som, že smrť si pre mňa prišla.

Dúfam, že sa vám dnešná kapitola páčila. Čo hovoríte na Katherine? A na Caroline?

Ďalšia kapitola bude veľmi zaujímavá podľa toho, ako nám skončila táto. Čo myslíte, čo je s Caroline? Rozchodí to?

Názov ďalšej kapitoly je: Lovená

No a túto kapitolu by som rada venovala Kathleen. ďalšia moja čitateľka, na ktorej názory sa teším, lebo sa dozviem niečo, čo by mi niekedy ani nenapadlo. Takže pre teba a dúfam, že sa páčilo.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 13. kapitola - Stratená: