OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 11. kapitola - V tvojom vnútri

04.12.2012 (12:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1225×

11. kapitola

V tvojom vnútri

Naďalej som vytriešťala oči na to dievča, ktoré akoby mi z oka vypadlo. Tá podobizeň a pohyby boli na sto percent totožné s mojimi. Nedávalo mi to zmysel. Ako je niečo také možné? Ako môže byť mnou?

„Ty... ty nie si ja,“ krútila som hlavou. „Caroline je len jedna a som si istá, že ty ňou nie si.“

Žiarivo sa usmiala. „Samozrejme, že nie som Caroline. Volám sa Rosemary. Ale ty ma môžeš volať Mary. Veď sme skoro ako sestry...“ Začala sa prechádzať po dome. „Až na to, že ja som silnejšia...“

V sekunde som stála pri nej. „Povedz mi, kto naozaj si! Ako je možné, že vyzeráme rovnako?“ Mala som na ňu kopec otázok, no musela som si určiť tie prioritné.

Rosemary sa na mňa pozrela. Na chvíľu sa zamyslela. „Spomínaš sa, ako ti Nik povedal, že si plná svetla? Tak ja som...“

„... plná temna,“ dokončila som namiesto nej a o krok pred ňou cúvla. „Ako vieš, čo mi Klaus povedal?“

„Pretože som ty!“ skríkla po mne. „Čo to nechápeš?! Ja som ty. A teraz... sa spolu pohráme.“ Na tvári sa jej zračil škodoradostný úsmev a v sekunde bola preč.

Ostala som sama. Do šľaka! Čo teraz?

Sadla som si na schody a dala si tvár do dlaní. Bože, pomôž mi! Daj mi silu. No čo mám robiť? Povedať to Stefanovi? Nie... to je riskantné. Nikto o tom nemôže vedieť. Musím to vyriešiť sama. Kým sa nedozviem, ako je možné že existuje a kopu ďalších vecí, dovtedy o nej nikomu nepoviem. Ale to ju na začiatok musím nájsť.

Postavila som sa a vyšla z domu. Netušila som, kam ma moje nohy zavedú, ale musím ju nájsť čo najskôr.

Pohľad Rosemary:

Zastala som pred domom Salvatorovcov a načúvala, čo sa deje vo vnútri. Bolo ticho. Počula som ale Stefana, ako si šiel po krv do pivnice a cítila som Damona, ako leží na posteli a odfukuje.

Na tvári sa mi zjavil úsmev a vyskočila som na jeho balkón. Spravila som to graciózne a potichu.

Dvere dovnútra boli otvorené a tak som tam pomaly vošla.

„Ahoj, Damon,“  pozdravila som ho slušne, s nevinným úsmevom. Ako nejaké chudinka.

Keď ma zbadal, v sekunde stál na nohách predo mnou. Chytil ma za líce a pohladil.

„Ahoj, barbie,“ pozdravil tiež.

Do líc mi stúpla červeň. Ako krásne sa dá oklamať! Somár jeden! Myslí si, že včerajšiu noc s ním strávila Caroline. To pre ňu bude prekvapenie, keď k nej príde. Ešte tu krásne zamiešam kartami.

Pritiahol si ma k sebe a drsne ma pobozkal. Rukami som ho oblapila, no nenechala sa viesť. Chcela som mať nad všetkým kontrolu.

Odtiahla som ho od seba a zhodila ho na posteľ. V sekunde som už na ňom ležala a bozkávala ho. 

„Takto na ráno?“ spýtal sa s úsmevom.

„Chceš čakať do večera?“ Na chvíľu som sa odtiahla a zatvárila sa, akoby som sa chcela postaviť.

Chytil ma za pás. „Nie, nechcem. Vieš, že sa riadim len jedným heslom.“

Nadvihla som obočie. „Áno? A akým?“

„Tu a teraz.“ A hneď sa zmocnil mojich pier.

Prevrátil ma dole a začal ma zobliekať. Ja jeho tiež. Avšak pritom sme sa snažili neprerušiť naše bozky. Bolo to ako elektrický náboj. To, čo sa medzi nami odohrávalo, bola číra žiadostivosť... žiadna láska. Síce...ja nie som Caroline. Tá by mu len tak nedala. Nad tou predstavou som sa musela usmiať.

Urobím z nej to, o čom sa jej ani v najhorších snoch nesnívalo.

Pohľad Caroline:

Znova som odstavila auto pri škole. Bolo už síce po vyučovaní, no práve prebiehala výzdoba na ten večierok.

A kde by som mohla hľadať upírku ak nie medzi samými ľuďmi? Ak je plná temna, bude zabíjať. Alebo vari nie?

Vbehla som do školy ako veľká voda, no všade bolo veselo a všetko v plnom prúde. Zašla som do telocvične, kde to už vyzdobovali.

„Caroline, ahoj!“ zamávala na mňa jedna, s ktorou mám hodinu angličtiny. Tuším, že sa volá Kristine.

Hneď ku mne pribehla. „Takže si prišla priložiť ruku k dielu?“

Prekrížila som si ruky na prsiach. „Vieš si predstaviť, akoby to vyzeralo bez správneho vedenia?“

Sklonila hlavu. „Aha. Jasné.“

„Kto to tu viedol doteraz?“ zaujímalo ma a rozhliadala som sa po nejakom dievčati, ktoré bude mať v rukách zošit a bude po všetkých vrieskať. No žiadne také tu nebolo.

„Ja,“ odvetila.

„Aha.“ Bolo všetko, na čo som sa zmohla.

To naozaj nechali výzdobu na Kristine? Veď ona samá chodí ako z päťdesiatych rokov, tak nechápem, ako si môžu myslieť, že sa vyzná v móde.

„Môžem vidieť rozpis?“

Podala mi dosku s papiermi, ktorú mala pod pazuchou.

„Vďaka.“ Rýchlo som v tom začala listovať.

Bola to hotová katastrofa. Všetko bolo úplne zle. Snažila sa šetriť všetkými vecami, ktorými sa len dalo. Ale veď tieto školské večierky sú práve o tom, že využijeme všetko, čo máme k dispozícii. Pána, tak to mi predsa len zaberie pár minút. Vyzerá to, že Mary musí počkať v poradovníku.

Veď čo je horšie, dvojča, o ktorom nič neviem, alebo večierok päťdesiatych rokov pred zrútením?

Jednoznačne ten večierok.

Prešla som k nejakému stolu a postavila sa naň.

„No a teraz všetci, ktorí sa podieľate na príprave večierku ma budete počúvať!“ zvrieskla som po celej telocvični a hneď sa na mňa upriamila kopa pozorných hláv. Strach im nedovolil urobiť niečo iné.

„Takže vidím, že stále musím všetko plánovať ja. A teraz vám idem pomôcť. Čím začneme?“ Prechádzala som tie papiere odznova. „Premietacie plátno musí byť v strede na najväčšej stene, nie na tej bočnej, okolo ktorej všetci prechádzajú. Repráky na hudbu nemôžu byť len v telocvični a nemôžu byť len štyri.  Potrebujeme napojiť hudbu aj na rozhlas a ešte nejaké malé repráčiky na najhlavnejšiu časť chodby. Tú, cez ktorú budú všetci prichádzať a odchádzať. Chceme predsa, aby sa čo najdlhšie cítili ako v päťdesiatych rokoch, či nie?“

Všetci prikývli a dali mi za pravdu.

Veselo som sa usmiala a zliezla zo stola. Ako je hneď deň krajší, keď sa venujem takýmto povinnostiam?

„Ďakujem za pomoc, Caroline,“ ozvala sa Kristine.

„Aj nabudúce. Vlastne... nabudúce budem robiť už od začiatku ja, len teraz práve mám niečo na práci.“

Chcela som vyjsť z telocvične, no vo dverách som zbadala Matta.

„Ahoj, Matt. Čo tu robíš?“ nechápala som.

V rukách niesol veľký reprák. „Ako čo to podľa teba vyzerá? Pomáham pripraviť veci na večierok.“

Prešiel popri mne a šiel ho umiestniť do jedného rohu miestnosti. Ja som ho nasledovala.

„Myslela som, že sa týchto vecí kvôli práci nezúčastňuješ.“

„A kto povedal, že by som to nemohol zmeniť?“ Bol ku mne dosť hnusný a odmeraný. Nechápala som jeho postoj. Spravila som aj jemu vari niečo?

„Matt, je všetko v poriadku?“ Išla som rovno na vec.

Otočila sa ku mne. „Bol za mnou Tyler.“

Táto jedna veta mi vysvetlila všetko, čo som potrebovala. Nič viac hovoriť nemusel. Vedela som, čo bolo potrebné.

„Myslím si, že si toho nemáme čo povedať.“ Bez ďalších slov zmizol medzi ďalšími študentmi.

Dupla som si nohou. „Matt!“

Všetko bolo aj tak zbytočné. Načo bola moja námaha dobrá? Aj tak ma od teraz neznáša aj on.

Tak... a môžem sa ísť venovať Rosemary, pomyslela som a vyrazila na miesto, kde by som ju inak ani nehľadala. Dom Salvatorovcov.

Pohľad Rosemary:

Rýchlo som vstala z postele a začala som plytko dýchať. Do riti! Ide tu! Prebleslo mi hlavou a v sekunde som sa začala obliekať.

Na to som zobudila aj Damona.

„Caroline... ľahni si ešte. Kam sa tak ponáhľaš?“

Pretočila som očami, ale tak, aby to nevidel. „Vieš... spomenula som si, že musím ísť ešte niečo vybaviť do školy.“

Vzdychol si a posadil sa na posteli. „Aha. Tak dobre teda. Ale očakávam, že sa mi potom vrátiš.“

Pri balkóne som zastala a usmiala sa. „Jasné, že sa vrátim.“ A vyskočila som cez balkón. Potrebovala som sa rýchlo dostať preč.

Skôr, ako sa tu objaví pravá Caroline. Teším sa na prekvapenie, ktoré som jej prichystala.

Zahla som za roh príjazdovej cesty a schovala sa. Trpezlivo som vyčkávala, až kým sa v diaľke neobjavilo auto Caroline.

Tak a hra sa začína.

Veľmi pekne vás prosím o nejaký ten komentár, aby som vedela, aké dojmy to vo vás zanechalo.

Caroline vošla do domu Salvatorovcov a Rosemary odišla. Čo sa stane teraz? Stretne sa s Damonom? A čo Stefan? Povie jej, čo sa medzi ním a jeho bratom stalo?

Ďalšia kapitola sa bude volať: Zlý smer

No a dnešnú kapitolu by som rada venovala neznáma. Potešilo ma, že mám očividne nového čitateľa, alebo som o ňom nevedela. :D Takže pre teba a dúfam, že sa páčila.

Vaša Perlička :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 11. kapitola - V tvojom vnútri: