OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stávka - piata časť

02.04.2013 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 16× • zobrazeno 3773×

"Žiarlivosť je tyran v kráľovstve lásky."

- Miguel de Cervantes

Už dnes bude koniec. Dnes večer o siedmej budem buď bohatší o desať tisíc alebo naopak chudobnejší.

Včera nám dal Snape za úlohu pomôcť mu pri opravovaní prváckych prác a celkom ma zarazilo, akí sú niektorí vyslovene sprostí. Mali popísať desať účinkov dračej krvi. To som vedel už ako osemročný, ale oni... povedzme, že viacej písali fikciu ako realitu.

„Môžem?“ prihovoril sa mi tichý, jemný hlások.

Zodvihol som hlavu a pohliadol do modrých očí princeznej Daphné. „Žijeme v slobodnej krajine.“ Zatiaľ.

Daphné sa posadila a usmiala sa tým svojím typickým sladkým úsmevom, ktorý by dokázal dostať na kolená kohokoľvek, ale na mňa bol proste prikrátky.

„Prepáč, že som sa chovala tak veľmi hlúpo, Draco,“ povedala a chytila ma za ruku. Zamračil som sa a nedôverčivo si ju prezrel. „Nikdy som nemala pochybovať o tom, že ty a Grangerová...“ začala vysvetľovať, ale ja som mal dosť.

„Hovorila si s Blaisom,“ nepýtal som sa. Konštatoval som a Daphné sa zatvárila previnilo a jemne jej myklo plecami.

„Hej,“ prikývla po chvíli a natlačila sa tesne ku mne. „Povedal mi všetko.“

Nadvihol som obočie a sledoval ju tým najarogantnejším pohľadom, ktorý som vedel vystrúhať. Daphné sa ošila a odsunula sa odo mňa, no očný kontakt neprerušila prvá. Vedel som, že na to je príliš hrdá.

„Je mi to fuk,“ zavrčal som a vstal som.

„Veľa šťastia,“ zakričala ešte, keď som šiel k dverám.

Otočil som sa tvárou k nej a zamračil sa.

„Pri stávke,“ dodala so širokým úsmevom.

Vyšiel som na chodbu a môj pohľad spočinul na vzďaľujúcom sa chrbte Grangerovej. „Hermiona počkaj!“ skríkol som a rozbehol sa za ňou. Vo vedľajšej chodbe som kútikom oka zazrel Blaisa s Theom.

„Idem práve za Snapom,“ oznámila mi a uškrnula sa. „Dúfam, že dnes budeme robiť niečo záživnejšie,“ prehodila a pomaly sa pustila chodbou smerom k Snapovmu kabinetu.

„Hej a taktiež niečo, z čoho sa mi nebude dvíhať žalúdok,“ pritakal som a Grangerová sa rozosmiala.

Spolu sme kráčali chodbou a cestou minuli asi desať slizolinčanov, ktorí si na nás ukazovali prstom.

„Nevadí ti to?“ spýtala sa, keď sme prešli okolo Flinta, ktorý pri pohľade na nás vyvalil oči a narazil do brnenia pri stene.

„Nie,“ odpovedal som automaticky a Grangerová sa usmiala.

„Zmenil si sa,“ skonštatovala a v jej hlase som započul akýsi zvláštny podtón.

Ani veľmi nie, pomyslel som si a uškrnul som sa tak, aby to nevidela.

Možno som si s ňou rozumel a možno som k nej pociťoval akýsi zvláštny druh sympatií, ale to je asi tak všetko.

„Meškáte,“ povedal Snape svojím typickým povrchným tónom, keď sme s Grangerovou vošli do jeho kabinetu.

„Prepáčte,“ ospravedlnila sa Grangerová a očkom po mne takmer nepatrne strelila.

Ja som nepociťoval potrebu sa ospravedlňovať a tak som len spokojne stál a pozeral na Snape, ktorý sa tváril, že tu nie sme.

Neviem, ako dlho sme čakali, kým sa uráčil ukončiť svoju činnosť a začal sa venovať nám. „Dnes dostanete veľmi ťažkú a nepríjemnú úlohu,“ začal tajomne a vstal od svojho stola.

Jeho temná postava sa nado mnou týčila ako smršť mrakov. Bol by som idiot, ak by som si nahováral, že Severus Snape nemal to nadanie, aby mi naháňal čistú hrôzu.

„Čo budeme robiť?“ vyhŕkla Grangerová, keď Snape už niekoľko sekúnd mlčal.

Pozrel na ňu znechuteným pohľadom spoza mastných čiernych vlasov, ktoré mu padali do temných očí. Následne na to mu na moje veľké prekvapenie myklo kútikom úst a povedal: „pôjdete do skleníka a donesiete mi tri ampulky hnisu buberózy,“ povedal.

Ten podliak! Tak toto mu nedarujem, ale čo môžem robiť? Buberóza je rastlina, na ktorej navierajú malé pľuzgieriky a keď ich prasknete, vytryskne z nich žltozelený hnis, ktorý zapácha ako benzín a vo svojej neupravenej forme pôsobí ako kyselina, takže sa môžem tešiť na pár otrasných popálenín.

„To po nás nemôžete chcieť!“ vyšplechol som a zagánil na majstra elixírov.

Ten sa pri mojich slovách zamračil a následne na to uškrnul. „Môžem a chcem!“ vyhlásil pobavene a strčil mi do ruky tri asi trojdecové ampulky.

S Grangerovou sme sa bez ďalšieho slova pobrali do skleníkov. Snape mi absolútne pokazil celý dnešný deň. Potreboval som inú prácu a nie takú pri ktorej budem do pätnástich minút nafetovaný z toho odporného buberózieho zápachu.

„Nič lepšie si vymyslieť nemohol,“ frflala Grangerová viac-menej sama pre seba.

Nijako som na jej šomranie nereagoval a miesto toho som premýšľal nad tým, ako splním úlohu. Posledný deň, posledná šanca... tých desaťtisíc by sa mi mohlo zísť.

„Tak?“ spýtala sa Grangerová, keď sme postáli pred buberózou. Asi si myslela, že ja urobím všetku špinavú robotu a ona sa bude pozerať.

Lenže ja som to chcel naopak. Ona nech sa s tým babre a ja sa budem pozerať. Ale to by asi nešlo... bolo by to príliš... malfoyovské.

„No,“ prikývol som a pohľadom po nej šibol.

Stála opretá o stôl s povytiahnutým obočím a uškŕňala sa na mňa. Či sa mi to páči, alebo nie, musím uznať, že je celkom zlatá. Ak by nebola humusáčka, možno by som si dal povedať aj dobrovoľne.

„Ale, ale, ale...“ ozvalo sa od dverí a s Grangerovou sme sa obaja naraz otočili tým smerom. O rám sa ležérne opierala Daphné a v očiach sa jej nebezpečne blýskalo.

„Čo tu chceš?“ spýtal som sa tým najarogantnejším hlasom, aký som zo seba dokázal vydolovať a zazrel na ňu. O čo tej potvore ide?

„Prišla som sa presvedčiť, či to, čo sa hovorí je pravda,“ zapriadla a prešla ku mne.

Zabijem tú malú suku!

„A čo sa hovorí?“ spýtala sa príliš pokojným hlasom Grangerová a zazrela na Daphné, ktorá jej pohľad s rovnakou intenzitou zamračenia oplácala.

Tá mrcha všetko pokazí!

„Že Draco prejavil záujem o teba,“ prehodila hlasom plným odporu. „A potom mi to došlo,“ dodala a luskla prstami. „Buď to si ho očarovala, alebo mu totálne preskočilo!“ povedala a pozrela na mňa.

Stál som opretý o policu a snažil sa predýchať ten hnev, ktorý mi práve spôsobila. Ak si myslela, že po tom, čo teraz robí budem s ňou, tak sa sakramentsky mýlila. Jedine, že by vyplatila tých desaťtisíc, ale kde by ich vzala?

„Jediný, komu preskakuje si ty, Daphné,“ rypol som do nej a ona sa nad tou poznámkou zasmiala.

„Hej? Aj keď si bol v mojej posteli, tak si si to myslel?“ spýtala sa so širokým úsmevom a mne v tom momente takmer vypadli oči z jamiek.

Zmija hnusná... ako sa opovážila?

„Draco...“ začala, ale Grangerová jej vtedy skočila do reči.

„Tak ja pôjdem!“ vyhlásila a pobrala sa k dverám.

Ja a Daphné sme stáli kúsok od seba, mohol som cítiť jej sladkastú vôňu, doslova ma šteklila v nose.

„Toto si pokašľala. Ak teraz prehrám, tak sme my dvaja nadobro skončili!“ zavrčal som a rozbehol som sa za Grangerovou. Dobehol som ju až vo vstupnej hale. „Hermiona!“ zakričal som na ňu.

Ani sa neunúvala otočiť, len zakričala späť: „Nechcem vás rušiť, pokojne si doriešte svoje problémy a ten hnis by si mohol doručiť Snapovi, aby neboli problémy,“ zasyčala.

Ona bola naštvaná? A prečo bola naštvaná? Pravdepodobne neodolala môjmu šarmu, však kto by aj odolal.

„Hermiona, počkaj,“ prosil som, ani sám neviem prečo.

Keď už som začal strácať nervy, rozbehol som sa k nej a zdrapil ju za lakeť. Vykríkla a keď som ju prirazil o stenu, vyvalila na mňa oči plné hrôzy.

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala sa a stiahla k sebe obočie.

„Vypočuj ma!“ prikázal som a keď som si bol istý, že sa nechystá ďalej vrieskať, pokračoval som: „Ja a Daphné...“ začal som, ale nedopriala mi tú možnosť dokončiť.

„Ale mňa to vôbec nezaujíma!“ sykla a ja som z tónu jej hlasu započul, že to bola lož.

„Ale ja ti to musím povedať!“ naliehal som.

Pred očami som mal kopu zlata, ktorá sa vzďaľovala a prisahal by som, že sa mi dokonca vysmievala.

„...ivná v poslednom čase. Pripisujem to Malfoyovi,“ ozval sa z diaľky hlas ryšavca a Grangerová sa odrazila od steny, aby mohla ísť za ním.

Zovrel som ju pevnejšie a prilepil naspäť k stene. Nemala šancu sa odtiaľto dostať.

„Máš pravdu, mali by sme si s ňou pohovoriť,“ povedal zjazvenec a následne na to dodal: „Ale aj Malfoy je divný. Počul som ho, ako ju oslovil menom a dokonca sa s ňou normálne bavil.“

Hlasy sa postupne vzďaľovali a Grangerová so mnou bojovala ako vedela. Keď jej už dochádzali sily, nadýchla sa k výkriku a ja som spanikáril. Čo teraz?

Napadol mi iba jeden jediný spôsob, ako ju umlčať. Bradu som jej zovrel vo svojej ruke a perami sa prilepil na tie jej. Spočiatku stuhla a na bozk vôbec nereagovala, čo ma poriadne vytáčalo, ale potom sa pomaly a veľmi opatrne pridala. Bozky mi oplácala s istým strachom a krotkosťou.

„Ššš,“ povedal som, keď som sa od nej odlepil. Medové oči mala uprené na mňa a ja som premýšľal, čo ďalej.

Dá sa toto pokladať za splnenú stávku? Nemal by som urobiť niečo viac?

„Musíme si pohovoriť, Draco,“ pošepla Grangerová a ja som prikývol.

Poobzeral som sa dookola a uvedomil si, že stojíme na druhom poschodí a ja tlačím Grangerovú na stenu, za ktorou sa skrýva Núdzová miestnosť.

Potrebujeme súkromie, pomyslel som si a v stene sa vyformovali veľké dvojkrídlové dvere.

Vtiahol som Grangerovú dnu. Bola to malá útulná miestnosť s krbom, v ktorom plápolal oheň a jednou veľkou pohovkou, podobnou, ako máme v klubovni.

„Chováš sa ako idiot!“ začala okamžite, ako sme osameli.

„Chovám sa ako Malfoy!“ opravil som ju nasupene a dotlačil k pohovke.

„Prečo to robíš?“ vyzvedala a podozrievavým pohľadom ma prebodla.

„Lebo ma priťahuješ!“ uškrnul som sa a nalepil som sa na ňu.

„Neverím ti,“ vyhlásila s pohľadom upreným na moje pery, ktoré boli teraz len kúsok od jej.

„Tak ti to dokážem!“ zaškeril som sa a znova som svojimi perami zaútočil na tie jej.

Na záver by som chcela veľmi pekne poďakovať všetkým Vám, ktorí ste hlasovali za moju poviedku v ankete o Naj poviedku mesiaca a zároveň každému, kto mi naťukal aspoň smajlíkovský komentár. Ani neviete, ako ma nesmierne teší, že túto poviedku čítate a hlavne, že sa vám aj páči :) Ak by to začalo upadať, pokojne ma nakopte :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Stávka - piata časť: