OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Stratené plamienky

- Ehm, ehm, asi najdivnejšia báseň, ktorú som napísala. Rýmy, ktoré sa ani nerýmujú, strofy tiež nespolupracovali. :)
Niekto stráca kľúče. Iní priateľov. A tí zasnení a citliví strácajú emócie. A nájdu niečo viac. Dúfam, že bude páčiť...
Mariele

10.11.2014 (16:00) • Mariele • Básničky • komentováno 6× • zobrazeno 1217×

Sedím na dne tmavej studne

a oni sedia vedľa mňa, ani nemuknú.

Nechávajú ma samú, obloha bledne,

všetci moji spoločníci odídu...

 

Detstvo. Odišlo tak rýchlo,

rozplynulo sa ako hmla.

Krehké svetielko krátko bliklo

a na jeho miesto nastúpila tma.

 

S detstvom aj nevinnosť otvorila krídla,

vzniesla sa k nebu, nedbajúc na pravidlá.

 

Smútok. Tak dlho si hľadal únikovú cestu,

zrazu som zistila, že sa mi líca slzami nelesknú.

Plamienok, ktorý spôsobil nevídané trápenie

sa po dlhej chvíli rozplynul vo vetre.

 

Rozplynula sa aj radosť,

zavzlykalo srdce, aká to neprávosť.

Maličký plamienok držala som v dlaniach,

až kým nezmizol v krutých poznaniach...

 

Čas sa krátil aj nenávisti,

nebola som viac úbohým zvyškom jej koristi.

Jedovato sľubovala návrat...

no nevrátil sa z nej ani malý náznak.

 

Nenávisť ide ruka v ruke s láskou - 

zmizla aj tá.

Tento horúci cit už poznám len z obrázkov...

Márne som prosila, aby ma neopúšťala.

 

Hnev... zhasol bez varovania.

Zaťaté päste, dlaň prázdna.

 

Nasledovala ich vášeň,

plná karmínu, plná ohňa.

Studený vánok si k nej cestu našiel,

jej teplo ma viac neobjíma.

 

Zhasli hviezdy a zrazu nebola tu nádej,

len v duši nedôvera k sebe samej.

Na perách tichá prosba,

aby tu mohla nádej ostať...

 

Padlo zúfalstvo, začal sa dvíhať chlad,

cestu si hľadal biely dym.

Vyčerpaná napoly bdiem, napoly spím...

 

Z neba začali padať drobné kvapky.

Zhasla sviečka, ktorá najviac žiarila,

zhasla istota, ktorej som verila.

Aj sny sa stratili v tme...

 

Rozum. Nestihla som mu zamávať,

mohla som len preklínať

to, čo zrazu stratilo zmysel.

Nezmyselné zákony vo vesmíre čísel.

 

Moja verná kamarátka - túžba,

párkrát fúkol vietor a aj ona ušla.

Túžba tak silná, bola zrazu preč...

vzala moje modlitby, prosby - reč.

 

Zostalo tu posledné.

Moje meno, tak výrečné, tak nemé.

V odraze očí zatrepotal sa plamienok,

a stratených bolo aj pár málo spomienok...

 

Odišli rýchlo, odišli pomaly

spolu s celým svetom - len mňa tu nechali 

bez vecí, ktoré by za mňa dýchali.

 

Bez duše, bez sĺz, bez dychu, 

nemo som uprela oči dovrchu,

hľadajúc nový plamienok, ktorý by mi vrátil svetlo,

ktorý by sa podelil o svoje teplo.

 

Skryté v kúte, placho sa usmialo -

nebadane, život do mňa dolialo.

„Som tvoj odraz, som ako ty,

čriepok šialenstva v tvojej duši.

Tvoja múza.

Tvoja záchrana, tvoja skaza...”

Autor: Mariele, v rubrice: Básničky



Sdílet

Diskuse pro článek Stratené plamienky:

Vau, nemám reč.
...bolo to krásne, také jemné, melodické. Celú ma to vtiahlo medzi verše a pohlcovalo ma to... nedokážem ti slovami napísať, ako to na mňa zapôsobilo, no ver, že to bolo niečo nádherné. :) Máš obrovský potenciál, ktorý ti úprimne závidím... čo ma zaráža, lebo som si kedysi dala sľub, že nebudem nikomu závidieť, kým nespravím pre to, aby som bola tiež taká dobrá, všetko.
Ech, prepáč, toto som ti asi nemala vešať na nos. Chcela som len napísať, že to bolo úžasné, a že máš písať ďalej.

Enderson: Ahoj. :) V prvom rade ďakujem za dlhý komentár, som rada, že si si báseň prečítal a stratil pre ňu zopár slov. Ja osobne mám slovenčinu tiež rada... aj keď asi nie tak veľmi ako ty. ;)
K tomuto môjmu "dielu". Je to moja druhá básnička, a myslím, že tak aj vyzerá. Žiadna sláva, viem, a pokúsim sa s tým niečo urobiť. Tá moja ostýchavosť... patrí už k mojej povahe, takže s tým sa asi nebude dať robiť nič. :D
Nebudeš ma trápiť, to som rada. :D Budem sa snažiť písať kvalitnejšie, a tento tvoj komentár mi v tom určite pomôže. Ešte raz ďakujem. :)
Pozrela som si niečo z tvojej tvorby a čestne priznávam, že ma tak uchvátila, až som stratila reč. Nemôžem ju dostatočne opísať, pretože to by sme tu boli ešte mesiac. V každom prípade, máš obroooovský talent...

Především chci upozornit že mám chronickou slabost pro slovenštinu, především pro mluvené slovo a básně. Vrcholem bývá potom přednes v ženském podání. :D Slovenština je z poetického hlediska téměř dokonalý jazyk, je měkká, poddajná, přívětivá a hlavně snadno zapamatovatelná. Určitě je to jeden z aspektů proč slovenštině tolik podléhám :D
K tomuto "dílu"
Je důležité si uvědomit jestli se báseň chce rýmovat, nebo jestli se jedná o volný verš, či jen přednesový text, případně poetický článek. Je to velmi důežité kvůli prezentaci před posluchačem! Dále bych chtěl upozornit na jistou ostýchavost autorky, která se značně projevuje v její tvorbě.
Ze všech ostatních hledisek nejsem objektivní kritik, neboť mám ohromnou slabost pro slovenštinu, a ty jsi použila velmi padmanivých slovních obratů a já se těžko bráním. Samozřejmě ve vypjatější situaci bych byl schopen tento fakt přehédnout a být objektivnější, ale situace to nevyžaduje a já tě nebudu trápit... Líbivé :)

Ďakujem, veľmi ste ma potešili... je fajn vedieť, že sa niekomu moja tvorba páči. :3 :)

Na rýmovaní nehleď, většina, ne všechny, básnicky jsou krásnější nerymovane :-)
Strašně se mi líbilo, jak postupně padaly a padaly plamínky, až zůstala jen múza. Fakt pěkné :) Mělo to tvar a smysl, a sem rada,že sem na tvůj odkaz klikla :)

Ja pravda, že niektoré rýmy pravdepodobne nevyšli tak, ako mali, ale to nič nemení na fakte, že to bola krásna básnička so silnou myšlienkou. Po dlhom čase niečo, čo mi dávalo perfektný zmysel.

Přidat komentář:

Nick:

Text: