OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Pod čiernou zámkou

01.11.2015 (15:00) • • Básničky • komentováno 2× • zobrazeno 1152×

Pozri na seba,
drahá priateľka.

Rozozvuč zvon
v tom srdci, 
čo unavené je 
z večného spánku.

Rozlúskni hádanku, 
ktorá uviazla ti v očiach.
A spravodlivo rozdeľ
vinu, čo škriabe ťa,
pokúša sa dostať k zemi.

Už si zabudla, či sú rozhodnutia správne,
či sa dokážeš udobriť bez slov,
a či hravý vietor stihne zotrieť tvoje slzy skôr,
ako dopadnú na zem.

Zabudla si na horúce dni,
čo pokúšali sa rozveseliť dušu skleslú,
studené noci, čo spoločnosť ti robili, keď si to takmer nepotrebovala,
keď si bola šťastná sama.

Mesiac pokorne hľadel k zemi, kde spočívala
tvoja tvár s úsmevom pokriveným nešťastím.
A chlácholivo vypočul si každé slovo, 
čo vzniklo z chvíľ, čo usadili sa ti v spomienkach
tých boľavých a nechcených.

Márne si sa snažila pochopiť, kde si spravila chybu,
lebo tvoje ospravedlnenie
sa nedostalo ďalej, ako tvrdá hrdosť.

Preto si bola taká slepá,
zranenú dušu stále viac trápila.

Slzy padali nezmenené k zemi.
Ľahostajné tvojmu smútku
rozozvučať zvon sa snažili,
no celkom zabudli, že zlomený 
nikdy nebude zvoniť ako predtým.

Vzlykmi si chcela odľahčiť skleslé ticho,
čo ťažilo vzduch okolo teba.
Myšlienkami ľutovala svoje skutky.
Zmenšiť tú bolesť sa však nepodarilo,
iba ju uzamknúť pod čiernou zámkou zabudnutia.

Slzy prestali trieštiť sa v pádoch,
vzlyky zanikli v bútľavých priestoroch hrude.
Zastretý zrak len pokojne blúdil
a už nezastavoval sa pri ničom.

Rozum odomkol nové dvere,
na úkor čiernej zámky.
Dvere do sveta bez radosti
a schátralého očakávania.

Teraz v ňom prečkávaš a blúdiš nikým nerušená.
Tam, kam vkročí len osamelý,
v tom svete, kde úsmev viac nerozkvitá,
kde rozliate svetlo v tme zanikne.

Zbytočné je pokúšať dostať sa von,
lebo kľúč od zámky už nie je
a jediný, kto pomôcť ti dokáže, je preč.
Preč z tvojho sveta, v ktorom tepla viac niet.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Pod čiernou zámkou: