OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Pieseň o kríži stratených

11.02.2011 (15:00) • • Básničky • komentováno 4× • zobrazeno 731×

I

Spievam pieseň pre tých, čo hľadajú,

no nevedia, že nikdy nenájdu.

Stratený pre takú maličkosť,

nájde len do zlého sveta dlhý most.

Taký dlhý čas už nádej nehľadá,

za pokus viac žiť len tak málo dá.

Nevie sa zastaviť, nevie sa smiať,

pre lepší život nevie, čo má dať.

Nepatrí mu to, čo má, patrí len sebe sám,

nepatrí mu krajší svet, taký, aký mám.

,,Na koniec sveta pôjdem, až potom sa vzdám,

až do konca dní malú nádej mám.“

Stále sa ľutuje, len na kríž hľadí,

spomína na časy, keď bol ešte mladý.

Nevie, či smie priložiť ruky na oltár,

čoskoro sa rozbije sťa sklený pohár.

Slzy už tečú, do rúk padajú,

padajú za tých, čo život dávajú.

Čo dávajú život pre svoj lepší svet,

vlastný svet, čo kvitne ako biely kvet.

II

Zranený, zlomený sám svetom kráčal,

svoje modré oči v slaných slzách máčal.

Nevidel, necítil, čo chce od neho dnešný svet,

nevedel uhasiť ten svoj večný smäd.

Zranený, zlomený, ulicou sa túlal,

nevedel pochopiť, že svetu sa rúhal.

Kľuč od srdca brán poctivo chránil,

svoj vlastný svet, ako oko v hlave bránil.

Nevidel, necítil, no vedel, čo so sebou,

cítil len nevinné pohľady za sebou.

A vždy keď sa otočil, prestali sa smiať,

svoje krehké srdce bál sa svetu dať.

III

Každý z nás nesie svoj vlastný kríž,

nehybný, nevinný sťa Tvoja tvár, keď spíš.

Stratený, zlomený, na tvári vrásky,

možno sú to iba zvráskavené masky.

Sám proti všetkým, aj proti sebe sámm

čakal na smútok, čo príde na svet k nám.

Stratený, zlomený, mám pre Teba novinu,

tvoje slzy ako čas čoskoro sa pominú.

IV

Koľkokrát spadneš, no nevieš vstať,

nevieš, či plakať, či sa smiať.

Láka Ťa život s nálezmi bez strát,

koľkokrát spadneš, toľkokrát skús vstať.

Vždy, keď sa potkneš, skúšaš nespadnúť,

na všetky pády skúšaš zabudnúť.

Len ďalej padaj, aspoň vieš, že ideš,

možnože do cieľa čoskoro prídeš.

Stratený, zlomený, len ďalej padaj,

miesto pre svoj kríž vo vlastnom svete hľadaj.

Aj so zlomeným krídlom ďaleko doletíš,

ak v zlo dnešného sveta nikdy neveríš.

Keď neuveríš v sny, budeš cítiť vinu,

a medzi seba Ťa nočné mory príjmu.

Tak konečne nehádž o vlastnú stenu hrach,

spomienky sa rozsypú ako perie v prach.

Tak vezmi svoj kríž a odhoď všetok strach,

nepúšťaj ho ďalej, keď stojí vo dverách.

Na špinavú stenu sám kreslil svoj kríž,

no dážď ho zmyl a nezostalo z neho nič...

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Pieseň o kríži stratených: