Hmla & svet už tento život nebaví • OurStories.cz ~ naše povídky

Okay, sú to moje úplne... Teda nie úplne prvé básne, mám ich napísaných veľa (v počítači, na blogu a na PP), ale sú to moje prvé básne na ourstories. Nemám veľmi zmysel pre poéziu, ale dúfam, že sa to aspoň trochu poézií podobá. Prosím o kritiku, aby som zistila, kde robím chyby. ;) Dúfam, že sa budú aspoň trošku páčiť. Mija
P.S.: Druhá bude možno krajšia, ale obe budú smutnejšie ;o)

13.04.2011 (13:00) • Mija • Básničky • komentováno 4× • zobrazeno 1066×

Hmla

Hmlou kráčam,
potichu si spievam.
Nič šťastné,
iba veľmi smutné.

Šťastie mne vypršalo,
už si spievam smutné sólo.
Sólo tiché, smutné,
bez radosti, málo hmotné.

Hmla obklopuje,
už to také nie je.

Nie je to také,
Aké to bolo,
nie je to už,
radostné sólo.

Bolo to krásne,
spievanie nádherné.
Obklopená ľuďmi,
a spevavými vtáčikmi.

Teraz je to opačné,
nie je to radostné,
nie je to krásne,
je to smutné.

So slzami v očiach,
kráčať smiem,
len v tých málých Jasliach,
spievať chcem.

Stačí priateľ jediný,
ktorý nie je,
mne doprianý.

Chcem šťastie, zacítiť,
aspoň chvíľu s nimi byť.
Ale je to dávno,
čo tu slnce hrialo.

Svet už tento život nebaví

Krv moje slzy prelieva,
moje srdce ku smrti utieka sa.
Mince z bolesti razieva,
čo sú tí ostatní za rasa?

Všade vôkol krv leje z rán,
srdce mi zoviera smútok a strasť,
radosť už nedonesiem vám.
Kedysi pre mňa bola smrť slasť.

Dajte mi dôkaz, že som to nebola ja,
tá, ktorá túto vojnu rozžeravila.
Teraz by som letela do krásneho raja,
tam, kde panuje mierová sila.

Mesiac sa hrá na tmavé mraky,
zakrýva slnko nech na zem nesvieti.
Pozbierať chcem všetky plné krvou vaky,
koľko ľudí ešte tma umláti?

Som zaborená do krvi po kolená,
zem už toho toľko neprijíma.
Je plná krvi červenej,
ktorá stále prúdi z mŕtvych tiel.

Tak kto donesie mi správu, že je všetko v poriadku,
stále dúfam, že je to len zlý sen,
no sedím a sledujem mŕtve telá v konečnom vlaku.
Už pár chvíľ mám len.

Už pár sekúnd, a aj menej.
sedím vo vlaku smrti, ktorý bezproblémov letí,
blízko mŕtvych tiel,
ktorých duša so mnou vo vlaku sedí.

Táto vojna vyžiadala si množstvo obetí,
ktorých sa nik už nikdy nezbaví,
ani vtáčik už do teplých krajín nepoletí,
pretože svet už tento život nebaví.