OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 38.



Zúfalá - Kapitola 38.Niekedy stačí len správna náhoda

Kapitola 38.

Adam sedel na jednej z lavičiek pred školou a seriózne sa snažil sám seba zmraziť. Inak si nevedel predstaviť, že by tam dobrovoľne zotrvával tak dlho, aj keď vonku panovala treskúca zima. Síce svietilo slnko, ale jediné, čo z toho vzniklo, bol nábeh na ukrutnú migrénu. Pretože svetlo odrazené od zľadovatenej zeme bolo príliš ostré. Lenže Jared ho požiadal, aby sa s sním porozprával. A on chcel byť dobrý priateľ. Ale dopekla, prečo si nemohli sadnúť do nejakej kaviarne ako civilizovaní ľudia?

„Prehľadali sme všetko, zvážili všetky možnosti, ale netuším, kde by Sam mohla byť,“ zhodnotil nakoniec Jared po tom, ako posledných desať minút Adamovi rozprával o tom, ako sa snažil získať informácie od majiteľa nejakého pochybného motela. Ten stál blízko bytu, v ktorom Sam bývala s matkou a Liz. Adam netušil, ako Jaredovi vôbec napadlo hľadať na takom mieste. No hádal, že v honbe za sestrou jeho logika zlyhávala.

Povzdychol si a ruky, dovtedy položené na stehnách, zaťal do pästí.

Sám seba sa pýtal, ako je možné, že sa dostal do tejto situácie.

„Sam sa ti vôbec neozvala?“ sondoval opatrne.

Jared pohodil plecom. „Hej, niekoľkokrát mi volala. Odmietla mi prezradiť, kde je, ale podľa všetkého je v bezpečí a neprespáva nikde pod mostom. Čo je rozhodne dobrá správa. Lenže ja potrebujem vedieť, kde presne je!“

„Aby si ju mohol odtiahnuť späť do domu tvojho otca?“ Vyhol sa slovu domov zámerne. Netušil, či ten dom Sam považovala za domov. Keby sa jej spýtal, pravdepodobne by dostal zápornú odpoveď.

„Nie, aby som to mohol povedať Liz. Vieš, aké náročné je mať na krku hormónmi ovládaného nespokojného puberťáka?“

Adam sa tej predstave musel zasmiať. Liz bola všeličím, ale rozhodne nebola typickým tínedžerom. Na to bola až príliš vyspelá. No smiech ho ihneď prešiel. Sam sa kvôli sestre trápila. Na druhej strane však nebolo nič, čo by mohla urobiť, aby to zmenila. Pretože sa ocitla v neriešiteľnej situácii.

„Čo na to hovorí Paul?“ spýtal sa opatrne Adam. Otec sa stal tak trochu tabuizovanou témou. Sam o ňom nechcela veľmi hovoriť. Určite sa musela cítiť zradená. Lenže na druhej strane bola príliš chápavá na to, aby sa na neho dlho hnevala.

„Otec je smutný, teda, je to ťažké určiť, keďže v poslednom čase toho veľa nenahovoril. Viem si však predstaviť, že si vyčíta Samin odchod. Pretože on si vyčíta vždy všetko. Nechcel sa s ňou pohádať a určite nechcel, aby to takto skončilo. Len keby som mohol nájsť Sam a presvedčiť ju, aby sa s ním aspoň porozprávala. Ten problém nie je taký pálčivý, ako sa obaja snažia tváriť.“

Adam s ním v duchu súhlasil. Ale nevyslovil to nahlas.

„Takže tomu mám rozumieť tak, že ty by si sestre nedával ultimáta?“

Jared sa na chvíľu zamyslel. „Nerád premýšľam o tom, čo by som urobil alebo neurobil namiesto niekoho iného. Jedno však viem – Sam nie je typ ženy, ktorá by si podobný druh zamestnania užívala. Môžem len hádať, ale pravdepodobne to všetko robila preto, aby sa postarala o rodinu. Teraz je však Liz u nás a otec sa rozhodol zaplatiť aj maminu operáciu a liečenie. No Sam stále ostáva vo svojej práci. Čo musí mať nejaký vážnejší dôvod, o ktorom nechce hovoriť.“

Jaredova dedukcia ho prekvapila. Ani netušil, ako veľmi sa priblížil pravde.

„A myslíš, že Paul si to neuvedomuje?“

„Ja netuším, čo si môj otec myslí! Ale prisahám, že by som najradšej jeho a Sam zavrel v jednej miestnosti, priviazal by som ich k stoličkám a nepustil by som ich odtiaľ, kým by k sebe neboli stopercentne úprimní. Už ma unavuje, ako si obaja myslia, že je lepšie niektoré veci držať v tajnosti.“

Adam si dúchal do rúk. Dnes nebol správny deň na to, aby si doma zabudol rukavice.

Lenže prípadné omrzliny ho až tak veľmi netrápili. Skôr ho prekvapovali odhalenia, ktoré mu dnes servíroval Jared. Až mal Adam pocit, že by mal tiež otvoriť ústa a ku všeličomu sa priznať. Lenže potom si spomenul na sľub, ktorý dal Sam. Niekedy bola lojálnosť skôr na škodu.

„Myslíš, že Paul nie je celkom úprimný?“

Jared sa zasmial, akoby Adam povedal niečo smiešne. „Môj otec nikdy nebol úplne úprimný. Nie preto, že by bol notorický klamár, skôr preto, lebo má pocit, že by nikoho nemal zaťažovať svojimi problémami. Dokonca aj Lucy sa niekedy musí naozaj snažiť, aby z neho dostala celú pravdu. Bohužiaľ mám pocit, že Sam túto otcovu vlastnosť zdedila.“

Tentoraz sa zasmial Adam. „No nevyzerá to tak, ako by si ty bol pripravený do sveta roztrúbiť všetko, čo ťa trápi.“

„Teraz nehovoríme o mne,“ ohradil sa Jared.

„Hej, máš pravdu. Teraz hovoríme o tom, ako tvoja sestra zdedila niečo z vlastností tvojho otca. Ja hovorím, že v tom nie je sama. Musíš uznať, že máš sklon k tajnostkárstvu.“

„Len nerád ľudí zaťažujem svojimi problémami a...“ Jared si porazenecky povzdychol. „Hej, dobre, máš pravdu. Ja som rovnaký. Lenže aj ja som sa naučil ustupovať a niekedy ti poviem niečo aj bez pýtania, pretože potrebujem tvoj názor. Rovnako ako dnes. Hľadám svoju sestru.“

Do Adamovho svedomia sa vkradla vina. „Podľa mňa by si sa ju mal pokúsiť presvedčiť, aby sa vrátila. Možno nie natrvalo, ale aspoň na návštevu. Keď nie kvôli otcovi, tak kvôli Liz určite. Na sestre jej veľmi záleží.“

„Hej! A ja som vzduch?!“ ohradil sa so zodvihnutým obočím.

„No tak, teba nevychovala,“ uzemnil ho Adam.

Tomu sa obaja zasmiali. Hneď však aj zvážneli.

„Máš pravdu, ak sa kvôli niekomu vráti, bude to Liz. A mala by to urobiť čoskoro. Vidím, ako sa Liz trápi. Často sa zatvára do izby a celé hodiny odtiaľ nevychádza. S otcom prehodí sotva niekoľko viet. Jediný, s kým sa normálne rozpráva, je Lucy. Zdá sa, že si naozaj rozumejú a ja nemám odvahu pýtať sa Lucy, ako je na tom Liz. Nechcem vyzvedať.“

„Možno sa to nejako vyrieši. Sam dlho nebude odolávať.“ Adama zrazu prepadla spásonosná myšlienka. „A čo keby si pre nich naplánoval stretnutie na neutrálnej pôde? Sam sa očividne nechce vrátiť do domu. Čiastočne kvôli otcovi a čiastočne pre iné dôvody, o ktorých nehovorí. Tak jej skús zavolať a navrhni jej, aby sa stretla s Liz, čo ja viem, niekde v kníhkupectve. Niekde, kde to obe zbožňujú.“

Na Adamove veľké prekvapenie Jared až príliš dlho mlčal. Len si priateľa po očku prezeral, akoby nad niečím premýšľal. Adamovi to začínalo byť nepríjemné. Pretože mal pocit, že nech Jared premýšľal o čomkoľvek, určite to nebol nápad, ktorý mu práve predostrel. O niekoľko sekúnd neskôr, hoci sa zdalo, akoby to bolo hodiny, Jared potriasol hlavou. Akoby sa snažil striasť nočnú moru.

Povzdychol si. „Asi máš pravdu. Teda, netuším, či to bude fungovať, ale za pokus by to stálo, nie?“

„To dúfam, pretože ak mi zadok primrzol k lavičke pre nič, tak ťa zmlátim.“ Jared sa zachechtal. „Prečo tu vlastne sedíme a nečakáme vo vnútri ako normálni ľudia? Veď je zima!“

Jared mal toľko slušnosti, že vyzeral byť zahanbený. „Vlastne tu čakám na Sam. Dnes by mala mať nejaké skúšky, tak dúfam, že keď budem čakať pred vchodom, uvidím ju odchádzať.“

„Nechaj ma hádať – Nataly je tvoj partner v zločine.“

„Hovoríš to, akoby sme robili niečo zlé! Pritom som sa len spýtal Nataly, či by mi nejako nemohla pomôcť stretnúť sa so Sam osobne. Jej hneď napadlo, že dnes majú spolu skúšky a postará sa o to, aby sme sa stretli.“

„Tvoja priateľka ma desí.“

Jared sa uškrnul. „Dúfam, že nie až tak veľmi, aby si mi nešiel za svedka, keď sa z nej stane moja manželka.“

Adam začal prikyvovať. Pretože to bolo samozrejmé. A potom sa zarazil. Postavil sa. Zadok rozhodne nemal primrznutý, ale aj keby mal, teraz by na tom nezáležalo. Zarazene sa pozeral na svojho priateľa, ktorý nemal ani toľko slušnosti, aby vyzeral byť zahanbený vlastným tajnostkárstvom.

„Svedok? Manželka? Buď mám príliš podchladený mozog, alebo sa mi snažíš naznačiť, že si Nataly konečne požiadal o ruku? A že ona bola dostatočne mimo zmyslov na to, aby súhlasila?“

„Čo myslíš tým mimo zmyslov? Bola úplne pri zmysloch, keď mi hovorila áno!“

Adam sa natiahol a udrel Jareda do pleca. „A to mi hovoríš len tak?!“

Hrane si šúchal plece, akoby mu skutočne ublížil. „Kamoš, čo myslíš tým len tak? To som ti k tomu mal objednať symfonický orchester alebo čo?“

„To zase nie, ale nemôžem uveriť tomu, že si mi to nepovedal skôr! Tak dlho si sa chystal na to, že ju požiadaš o ruku a keď to nakoniec urobíš, ani mi to neoznámiš? A to si hovoríš najlepší priateľ?“

„Si ako stará klebetná baba, Adam. Prečo si mi to nepovedal, fňuk, fňuk,“ imitoval ho Jared, za čo si od Adama vyslúžil ďalšiu ranu do pleca. „Nepovedal som ti to skôr, pretože som ju o ruku požiadal len včera. A nemohol so ti povedať, že sa na to chystám, pretože som to asi sám neplánoval.“

„Takže si svoju priateľku spontánne požiadal o ruku?“

Jared pokrútil hlavou. „To zase nie. Vieš, že som to plánoval dlhšie, ale...“

„Ale? No tak! Potrebujem detaily!“ sťažoval sa Adam s hraným afektom v hlase.

„Snažil som sa nájsť dokonalý moment. Bezchybný, taký, na ktorý by sme mohli spomínať do konca života a raz o ňom povieme svojim deťom a vnúčatám. A potom som si uvedomil, že taký moment vlastne neexistuje. Bez ohľadu na to, ako veľmi by som sa snažil ho vytvoriť. Takže som využil chvíľu, keď sme boli sami a spýtal sa jej.“

„Dúfam, že si nepoužil ten trik so zaväzovaním šnúrok.“

„Ehm, vlastne som si vôbec nekľakol.“ Jared si pošúchal temeno hlavy. „Teda, ja som vážne chcel, ale keď som otvoril škatuľku a Nataly zbadala ten prsteň... stihol som sa jej len spýtať, či si ma vezme predtým, ako mi skočila okolo krku. Potom sme skončili na zemi a...“

Adam ho zastavil zodvihnutím ruky. „Nie, dopekla, toľko podrobností zase nepotrebujem! Nechcem si mozog vymývať kyselinou, aby som z hlavy dostal ten obraz!“ Ruky si založil na hrudi, ignorujúc Jaredov smiech. „Ale vážne, aká mizerná žiadosť o ruku sa zaobíde bez kľačania? Nevidel si s Nataly dosť tých sladkých romantických oblbovačiek na to, aby si sa poučil?“

„Hej!“ okríkol ho Jared. „Nie je moja vina, že mi moja priateľka nedala príležitosť kľaknúť si.“

„Snúbenica. Tvoja snúbenica.“

Jared sa usmial. „Hej, snúbenica. Bože, to slovo! Myslel som si, že sa toho budem desiť, ale vôbec to tak nie je. Dokonca sa mi to páči. Čo ma prekvapuje. Nemal by som byť... ja neviem, vydesený alebo čo?“

„Myslím, že si ju plánoval požiadať o ruku dosť dlho na to, aby si vám naplánoval celý život.“ Adam sa natiahol za Jaredovou pravicou a potriasol mu ňou. „Ale som rád, že ste to koniec vyriešili. Čakal som síce, že ten prsteň vytiahneš skôr, ale aspoň si neutiekol. Gratulujem, kamoš. Fakt som rád.“

Vtedy Jaredovi zapípal mobil. Obaja sa zasmiali. Vytiahol telefón z vrecka. Podľa všetkého mu prišla správa. Rýchlo si ju prečítal a bez toho, aby na ňu odpovedal, sa postavil.

„To bola Nataly. Sam práve odchádza.“

Bez slova sa vybrali bližšie k hlavnému vchodu. Keďže sa oficiálne škola nezačala, postávalo tam len niekoľko ľudí. V lete človek potreboval buldozér, aby sa dostal dnu alebo von. Na schodoch posedávali ľudia a obedovali alebo chytali bronz. Našťastie teraz na to bola príliš veľká zima.

Takže Sam zbadali v momente, keď otvorila dvere.

Po ceste si ešte obliekala kabát. Práve si uväzovala šatku okolo krku, keď sa pošmykla. Schody vyzerali ako klzisko a nikto sa neobťažoval ten ľad odstrániť. Akoby ho stačilo trochu posypať. Adam ako v spomalenom filme sledoval ako sa pošmykla. Bola by to ustála, keby nevykročila príliš ďaleko.

Prepadla cez schod.

Potom prakticky zletela zvyšných niekoľko schodov. Tam sa pošmykla druhý raz. Skončila na zadku. Celé to trvalo len niekoľko sekúnd. S Jaredom sa na seba nepozreli. Obaja naraz sa rozbehli jej smerom. Teda, snažili sa našľapovať čo najopatrnejšie. To posledné, čo chceli, bolo skončiť na jednej kope.

Keď sa k nej priblížili, zodvihla hlavu. „Hej, ahojte,“ povedala prekvapene. „Hádam, že na kariéru tanečnice môžem zabudnúť. Moja rovnováha nestojí za nič.“

Nezasmiali sa, no Adam mal pocit, že z nich opadlo napätie.

Teda, z neho spadlo určite.

„Si v poriadku?“ spýtal sa naliehavo Jared a čupol si k nej.

Sam najskôr pohýbala rukami. Prehmatala si hlavu. Nakoniec pokývala nohami.

Vyšiel z nej sykot. „Bolí ma noha,“ povedala prekvapene, tónom niekoho, kto si práve uvedomil, že mu niekto ukradol bicykel.

„Ale môžeš ňou pohnúť?“ pokračoval vo vypytovaní Jared.

Skúsila zakývať pravou nohou. Zvraštila tvár. „Hýbať ňou môžem, ale bolí ma.“

V ten moment sa opäť ozval Jaredov mobil. Vybral ho z vrecka a zadíval sa na displej. Vzápätí zanadával, akoby si na niečo spomenul.

„Dopekla, to je Lucy. Mal som ju vyzdvihnúť v meste.“

Pohľadom začal tekať medzi zvoniacim telefónom a Sam, ktorá ešte stále sedela na zemi a nevyzerala, že by chcela vstať. Vtedy sa Adam rozhodol zasiahnuť. Podišiel dopredu.

„Čo keby si išiel vyzdvihnúť Lucy? Odvez ju domov alebo kamkoľvek, kam bude chcieť. Ja medzitým zoberiem Sam do nemocnice, aby jej mohli skontrolovať nohu. Keď skončíš s povinnosťami, môžeš prísť za nami.“

Jared sa na neho vďačne usmial. Nestihol nič povedať. Pretože sa hneď otočil a rozbehol sa k parkovisku. Čoskoro im zmizol z dohľadu. Adam bol a to vďačný. Bez výčitiek sa sklonil a vyšvihol si Sam do náručia. Automaticky ho objala okolo krku. Niekoľko sekúnd tam len tak stál. Snažil sa nahovoriť sám sebe, že sa uisťoval o vlastnej rovnováhe. V skutočnosti si užíval Saminu blízkosť.

V dosť nevhodný moment.

Vykročil k parkovisku.

„Viem, že si sa už rozhodol, ale si si istý, že ťa nepresvedčím, aby si ma nebral do nemocnice? Naozaj sa mi tam nechce sedieť. Pravdepodobne mi aj tak povedia, že nohu mám v poriadku. Nebolí ma dosť na to, aby som mala zlomené kosti.“

Adam privrel oči. „Sam, buď rada, že si sa nevidela. Vieš, ako hrozivo ten pád vyzeral?“

„Ale nič sa mi nestalo!“ naliehala ďalej. „Teda, nič ma nebolí. Len noha. Fakt nechcem ísť do nemocnice len kvôli tomu. Nemám rada nemocnice. Strávila som tam dosť času. Najskôr kvôli nohám, potom kvôli mame. Je to dosť desivé miesto. Naozaj by som bola radšej, ak by som tam nemusela tráviť viac času.“

Prekvapilo ho, že opäť bola úprimná.

Bohužiaľ pre neho, s podobným argumentom sa nemohol hádať.

„Tak dobre, nepôjdeme do nemocnice. Zoberiem ťa ku mne do bytu. Nohu ti zaviažeme, dám ti na ňu ľad a uvidíme, čo sa s ňou stane do rána. Ale ak ťa neprestane bolieť, zajtra ťa do tej nemocnice zoberiem aj keby som ťa mal zviazať a uniesť.“

„Sme dohodnutí,“ súhlasila Sam s obrovskou dávkou úľavy v hlase, „a ak by ma noha neprestala do zajtra bolieť, k doktorovi by som najskôr doskackala sama. Chcem byť v poriadku, aby som si mohla zatancovať na bračekovej svadbe.“

Adam sa usmial. „Takže o tom vieš. Povedala ti o tom Nataly?“

Sam si odfrkla. „Pche, to ani nemusela! Prišla a žiarila ako vianočný stromček. Také niečo mohlo mať jediný dôvod, takže som hneď naliehala, aby mi povedala podrobnosti. Aj keď musím povedať, že som od brata očakávala niečo viac gýčovejšie. Ale Nataly tým dokonale dostal, takže myslím, že je to v poriadku. Ona bude nevesta, nie ja.“

Keď konečne došiel k autu, musel Sam postaviť na zem. Pretože ani on nedokázal jednou rukou držať Sam a druhou hľadať kľúče. Na jeho ospravedlneniach, že nie je Superman, sa Sam len smiala. Rád sa k nej pridal. Pomohol jej posadiť sa. Keď zamieril k svojmu bytu, ani na sekundu nezaváhal. Hoci si o Sam robil starosti, upokojovalo ho, že sa smiala. Teda, neudrela si hlavu ani nič podobné.

Prekvapovalo ho však, že nepanikáril.

Jeho podvedomie si asi ešte neuvedomilo, čo s stalo. Mal obavy. Hlavne kvôli tomu, lebo Sam musela tá noha bolieť. A dosť na to, aby to priznala nahlas. Predstavoval si mnohé scenáre. Jeho teórie začali pri podvrtnutom členku a končili operáciou komplikovanej zlomeniny. No napriek tomu dokázal normálne fungovať. Nedýchal zrýchlene. Nemal pocit, že mu srdce čochvíľa vyskočí z hrude.

Reagoval až príliš normálne.

„Som rada, že ju Jared konečne požiadal o ruku. Posledné dva roky som mala pocit, že žiadosť je na spadnutie, ale zdalo sa, že si to Jared zakaždým rozmyslel.“

Adam potriasol hlasou. „To si si myslela aj napriek tomu, že si si myslela, že Nataly má len imaginárneho priateľa?“

Sam sa zasmiala. „Ty si to pamätáš?“ Usmial sa. „Vieš, bolo jednoduché podpichovať ju. Teda, vedela som, že by si priateľa nikdy nevymyslela. Len som ju provokovala, aby mi ho konečne predstavila. Ale hádam, že mala obavy. Hlavne po tom, keď jej nejaké dievča opakovane prebralo priateľov. Som rada, že svoje zábrany prekonala. Aj keď asi len preto, že som Jaredova sestra a tým pádom oňho nemôžem mať záujem ako o muža.“

Adam sa snažil nemyslieť na jej slová. Inak by ho opäť prepadla žiarlivosť.

„Si skvelá priateľka,“ zložil jej kompliment a dúfal, že tie slová nevyzneli až príliš dvojzmyselne.

Ani netušil, ako by vlastne mal charakterizovať vzťah, ktorý spolu mali.

Sam pohodila plecom. „Nataly mám naozaj rada. Je mi takmer ako sestra. Hoci som k nej nikdy nebola celkom úprimná, jej to až tak veľmi neprekážalo. Pretože je toho dosť, čo mi nikdy nepovedala. Napriek tomu však naše priateľstvo nejako prežilo. Čo ma prekvapuje ešte aj teraz.“

Keď dorazili domov, Adam zobral Sam do náručia a vyniesol ju hore. Vrátnik ich oboch pozdravil, pretože teraz už poznal aj Sam. Ustarostene sa pýtal, či je v poriadku. Sam ho uisťovala, že to nič nie je. Adam radšej mlčal. Nechcel kaziť jej pokus o upokojovanie.

V byte ju posadil na pohovku. Pomohol jej vyzliecť kabát. Vyzul jej topánky. Pravé chodidlo mala trochu opuchnuté. Členok však na tom bol horšie. Vyzeral byť asi dvakrát taký veľký. Adam okamžite začal pátrať v kuchyni po prítomnosti ľadu.

Pretože obväz bol ďalšou z vecí, ktoré nevlastnil a uvedomil si to až príliš neskoro. Našťastie v mrazničke našiel zabudnuté balenie nejakého čínskeho zázraku, ktorý aj tak nikdy nezje. Opatrne do zabalil do utierky a položil Sam na nohu. Akoby to mal byť nejaký zázračný liek.

„Ďakujem,“ odvetila Sam s úsmevom.

On sa zamračil. „Nemáš za čo. Ako ošetrovateľ nestojím za nič. Nemám ti to ani čím obviazať.“

„To je v poriadku. Nakupovať môžeš ísť aj neskôr.“

„Hej, mal by som nám ísť zohnať aj jedlo. Pochybujem, že s tou nohou niekam pôjdeš. Určite nie do reštaurácie, ako sme plánovali.“

Sam sa zasmiala. „Plány sa môžu meniť. Tak čo keby si si ľahol ku mne, potom zapneme telku a budeme pozerať nejaký trápny film, o ktorom aj tak nebudeme vedieť, o čom vlastne je. Jedlo si môžeme objednať a donesú nám ho až k dverám.“

Tomu nedokázal odolať ani Adam. „Tvoje plánovanie sa mi páči.“

O niekoľko minút už boli obaja prezlečení v teplákoch a uvelebení na pohovke. Sam bola v Adamovom náručí, hlavu si opierala o jeho hruď. Nohu mala položenú vankúšom. V telke bol pustený nejaký film, avšak hlasitosť bola nastavená na minimum. Ani jeden z nich nesledoval, čo sa deje na obrazovke. Boli až príliš zaneprázdnení jeden druhým.

Adam práve Sam nežne bozkával na pery, keď začuli buchnutie dverí. Na Adamovom byte. Obaja zodvihli hlavy niekoľko sekúnd predtým, než sa na prahu obývačky objavil Jared. Adam v duchu zanadával. Zabudol na niekoľko vecí. Neposlal Jaredovi správu o tom, že Sam neberie do nemocnice. Jared mal kľúče od Adamovho bytu, pretože ich Adam raz zabudol u nich doma a akosi tam ostali ako poistka, keby Adam stratil svoje. Jared takisto nebol idiot. Dokázal si dať dve a dve dohromady.

„Ehm, ahoj, Jared,“ ozvala sa nervózne Sam.

Jared sa však pozeral na Adama. „Teraz neviem, či by som ti mal poďakovať za to, že si sa postaral o moju sestru, alebo by som ti mal rovno nakopať zadok za to, že si si s ňou niečo začal a ani slovkom si sa o tom nezmienil.“

Kapitola 37. ¦ Kapitola 39.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 38.:

4. LiliDarknight webmaster
19.08.2017 [15:26]

LiliDarknightSunShins, snáď čoskoro príde aj na ten sľubovaný Adamov plán. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, čo ty vieš, možno nie si ďaleko od pravdy, čo sa týka Adamovho plánu. Emoticon Emoticon
Adam a Jared majú priateľstvo, po akom túžia mnohí.
Ďakujem za komentár. Emoticon

Perla, viem ti sľúbiť len to, že sa určite nepobijú. Emoticon Emoticon
Svadba bude, ale nevime, či ju budem v tomto príbehu opisovať alebo nie. Záleží na tom, ako ďaleko sa v tomto príbehu dostanem. Ale ak by som sa k nej dostala, môžeš sa spoľahnúť na to, že minimálne Sam by bola družička. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

3. Perla přispěvatel
19.08.2017 [9:32]

PerlaTakže bude svadba? Emoticon Emoticon Sam aj s Liz by mohli ísť za družičky. Emoticon Či? A, samozrejme, Adam za Jaredovho, ak mu po tomto neublíži. Emoticon

Ten koniec bol tak super. Sam je tak milo nešiková, až sa človek musí vyškierať na obrazovku. Ale že to do seba vždy pekne zapasuje. Bola som totiž zvedavá, kedy sa Jared o nich dvoch dozvie. Nie je ten typ, čo by Adamovi rozbil tvár, ale rozhorčený istotne bude. Mohol mu to povedať. Jujky, teším sa na ďalšiu časť a na ich konfrontáciu. Emoticon Emoticon

Adam je naozaj skvelou postavou. Na začiatku (asi prvé dve kapitoly) vyzeral na veľmi tvrdý oriešok a teraz... Emoticon Emoticon Emoticon
Skvelá kapitola, drahá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Blacky
18.08.2017 [22:18]

Moja bujna predstavivost si uz tvori plan ako si ju adam kupuje na celych tych patnast rokov. viem ze je to blbost.


Ten jeho syn este narobi paseku. nemam z neho dobry pocit. mozno si o nej zisti veci a proste si ju objedna alebo este horsie sa jej bude snazit ublizit a ona to teraz bude znasat naozaj zle ako kazda zena v takej situacii.
som zvedava.

milujem tu dokonalu lahkost medzi Jaredom a adamom. a ten koniec ma rozosmial. Typicky bratská reakcia. A ze s nou mam pár skusenosti moj brat bol ako vystrihnuty z prirucky.

Tesim sa na dalsiu.

1. SunShines
18.08.2017 [18:47]

Zhltla som tieto dve kapitoly na jeden hlt! A že boli peckové! Emoticon Milujem tú pohodičku a to ako je všetko aj to ťažšie ľahšie, keď je Sam s Adamom.
Mám strach z toho, čo má za ľubom syn pána Sandersa, lebo z neho nejde nič dobré, nech sa tvári ako chce. Ale zas ma zaujíma Adamov plán.
A ten koniec. Emoticon No, teším sa na ďalšiu! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!