OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 13.



Zúfalá - Kapitola 13.Vždy ostane niečo, čo sa môže pokaziť

Kapitola 13.

Sam neznášala rodičovské večery. Hlavne kvôli tomu, že musela ísť do svojej bývalej školy. Liz tam chodila tiež, keďže bol pomerne blízko k ich terajšiemu bydlisku. Sam najskôr navštevovala školu v meste, ale to sa potom zmenilo. Bola príliš náročná a ona potrebovala pracovať, aby pomohla všetko financovať. Tak prešla do štátneho zariadenia.

Vtedy jej to prišlo nanajvýš čudné. Nikdy tu nezapadla. Nie potom, čo sa ostatní dozvedeli, kde bola študentom predtým. Nasledoval výsmech. Ľudia sú krutí, ale deti obzvlášť. Dali jej pocítiť, že tu nikdy nezapadne. Nie, že by sa o to výraznejšie snažila. Priateľov nemala a ani ich nehľadala.

Dúfala, že Liz je na tom lepšie.

Poobzerala sa okolo seba. Išlo o spojenú školu. V tejto budove sa nachádzali mladší študenti, tí starší boli o dve ulice nižšie. Steny mali zašednutý odtieň bielej, strop bol popraskaný, na dlážke boli čierne šmuhy od niečích podrážok. Vo vzduchu sa vznášal slabý puch dezinfekcie. Stenu oproti nej zdobili akési zarámované ocenenia. Hoci tu nikdy nebola, prišlo jej to známe.

Pomyslela si, že podobné priestory zdobia podľa určitej šablóny. Aby to tam pôsobilo neosobne a sterilne. Ešte horšie ako v nemocnici. Keď sa otvorili dvere, zodvihla hlavu. Nakoniec predsa len začula svoje priezvisko.

S istou dávnou úľavy sa vybrala do kancelárie poradkyne. Tá vlastnila väčšinu papierov o Lizinom štúdiu. V jednotlivých učebniach sa ešte nachádzali vyučujúci, s ktorými mohla konzultovať Liz osobne, ako to robila väčšina rodičov pri svojich deťoch. Sam však nemala toľko času. Už o necelú hodinu musela byť niekde inde. Nemala by sa zdrať. Inak sa dostane do problémov.

„Posaďte sa,“ vyzvala ju milá štyridsiatnička s okuliarmi na nose, keď vošla dnu a pozdravila.

Podľa menovky sa tá žena volala Julie Steeloová. Na stene za ňou viseli zarámované diplomy z rôznych univerzít. Sam netušila, prečo sa tak veľmi snažila získať vzdelanie, keď skončila ako poradkyňa na obyčajnej malej škole.

„Dúfam, že vaša matka sa bude čoskoro cítiť lepšie,“ poznamenala len tak medzi rečou.

Sam kývla hlavou. „Už sa to zlepšuje.“ Čo bola nehorázna lož.

Hoci to v ich rodine nefungovalo práve ideálne, Sam nemienila preberať skutočný zdravotný stav svojej matky s nejakou neznámou ženou. Vždy vymyslela spôsob, ako ju z podobných akcií ospravedlniť. Niekedy to bolo náročnejšie. Sam nebola Lizinou opatrovníčkou. Lenže bola dospelá. Takže nakoniec prižmúrili oko.

„A teraz k vašej sestre,“ zamumlala si pre seba a v hŕbe papierov na stole začala niečo hľadať. Nakoniec sa triumfálne usmiala, keď to držala v ruke. Bol to len ďalší zdrap. „Elizabeth je veľmi šikovné dievča. Veľmi vnímavé a vzdelané. Nespráva sa ako jej vrstovníčky. Od kolektívu si drží odstup. Skutočne sa prejavuje len v prítomnosti vyučujúcich. S nimi komunikuje na úplne inej úrovni. Nielen raz mi napadlo, že Elizabeth svojich spolužiakov nevníma ako seberovných, tak s nimi neudržuje hlbší vzťah.“

Sam si bola vedomá toho, že Liz je samotárka. Keď sa jej na to kedysi pýtala, odpovedala, že jej tí tupci nestoja za námahu. Preferovala knihy. Čítala ich neustále. Ľudia v jej okolí, hlavne za zatvorenými dverami učebne, tomu veľmi nerozumeli. A ona im to nechcela vysvetľovať. Pretože na to boli príliš hlúpi. Na tom sa s Liz smiali najčastejšie. Poradkyňa práve povedala to isté, len s pomocou milších a krajších slov.

„Liz je samotárka. Nie je odľud, len si vyberá svoju spoločnosť... viac svedomitejšie.“ Čo bola veľmi diplomatická odpoveď.

„Elizabeth jej spolužiaci nestačia. Inteligenčne je o úroveň, možno aj o dve vyššie. Je jednou z najmúdrejších študentiek, aké našu školu navštevovali. Preto rovesníkom nevenuje pozornosť. Nemá si s nimi totiž čo povedať. Radšej komunikuje s vyučujúcimi. Tí ju za to zbožňujú. Konflikty máva len so slečnou Wallshovou.“

„S angličtinárkou?“ nadhodila mierne prekvapene Sam. Nazdávala sa, že Liz sa s ňou hádala len pre esej o Rómeovi a Júlii. Očividne jej sestra zabudla niečo povedať.

Poradkyňa s úsmevom prikývla. „Áno, ale nebojte sa, nie je to preto, že by Elizabeth narušovala vyučovací proces. Slečna Wallshová vašej sestre často zadáva úlohy navyše. Vidí, že ju literatúra baví. Avšak niekoľkokrát boli jej eseje trochu príliš... útočné, voči daným knihám. Najskôr sme si mysleli, že ide o formu vzbury. Slečna Wallshová až neskôr pochopila, že je to kvôli názoru vašej sestry. Má ho veľmi vyhranený. Nielen, čo sa týka literatúry.“

Sam sa v duchu usmiala. Jej malá sestrička ohurovala všetkých. „Pre Liz literatúra znamená veľmi veľa. O svojich názoroch diskutuje veľmi rada a často.“

Na chvíľu zavládlo ticho. Akoby žena oproti nej premýšľala nad tým, čo by ešte mohla povedať. Sam zase uvažovala nad tým, či by sa proste mohla zodvihnúť a odísť uprostred rozhovoru. Čas sa jej neúprosne krátil. Večer ju očakáva jedna z tých veľmi zodpovedných prác. Ak to nepokazí, zarobí toľko, čo za normálnych okolností dostane za tri večery. Len z predpokladu, že nebude meškať. Inak to ponúknu niektorej inej spoločníčke.

„Viete,“ začala nakoniec poradkyňa, „pre vás je aj trochu zbytočné, aby ste sem chodili. Elizabeth je ukážková študentka, má vynikajúce známky a bezchybnú dochádzku. Som si istá, že vám hovorí aj o tom, čo sa deje v škole. Takže môj pohľad na to nepotrebujete, ale dúfala som, že sa s vami budem môcť porozprávať o niečom inom.“

Dopredu posunula akýsi leták. Keď sa mu bližšie prizrela, uvedomila si Sam, že sa pozerá na prospekt svojej niekdajšej školy. Nad tou iróniou sa takmer usmiala.

„Raz som sa pýtala Elizabeth, prečo sa učí dopredu. Odpovedala mi, že sa musí nejako zabaviť, pretože sa nudí. Vaša sestra už teraz číta učebnice určené pre študentov o ročník alebo dva vyššie. Táto škola jej očividne nestačí. Mala by študovať niekde, kde by jej intelekt ešte rozvinuli.“

Sam musela uznať, že to dávalo zmysel. Čo si spomínala, tá škola bola naozaj dobrá a prístup k študentom bol veľmi individuálny. Vyučujúci robili všetko možné aj nemožné pre to, aby rozvinuli každého jedinca. Z akejkoľvek stránke. Niektorí boli nadaní športovci, iní hudobníci, ale mali aj matematikou, fyzikov a ľudí, ktorým proste išlo všetko, na čo siahli. Liz by medzi nich veľmi rýchlo zapadla.

„Ja... porozmýšľam o tom.“

Poradkyňa sa usmiala. „Elizabeth je naozaj brilantná a bude nám chýbať, keď odíde,“ keď, nie ak, „ale musíte myslieť predovšetkým na jej budúcnosť. Táto škola by jej ju mohla zabezpečiť.“

Po tom sa už len rozlúčili náležitými zdvorilosťami. Sam si zobrala leták, aj keď ho nikdy čítať nebude. Vedela, čo nájde vnútri. Rýchlo zamierila von z budovy a potom smerom do centra. Mala ešte takmer pol hodinu, tak sa môže prejsť. Myseľ sa jej však neustále vracala k tomu rozhovoru.

Sam si už dávno všimla, že Liz je veľmi bystrá. Iste, ako sestra by to tvrdila, aj keby išlo o opak. Bola si vedomá toho, že Liz by potrebovala inú školu. Lenže... to nebolo také jednoduché. Na tej škole by jej ochotne poskytli štipendium. Takže peniaze neboli problém. Lenže namiesto prijímacích skúšok by musela doniesť niečo ako druh listu. Ten mal napísať niektorý bývalý študent. A v podstate mal opísať kvality budúceho študenta a jeho možný prínos nielen pre školu, ale aj pre spoločnosť.

Keď školu navštevovala Sam, list jej napísal otec a jeden z jeho bývalých spolužiakov. Nakoniec ju zobrali. Lenže kto by ten odporúčací list napísal Liz teraz? Nikoho takého nepoznala a jej otec už pred rokmi dal jasne najavo, že o ne stratil záujem. Mohol Sam platiť školu, ale to nestačilo.

Keď Sam bola nútená zo školy odísť, aby sa o Liz a matku mohla postarať, nezaujímal sa, prečo to tak je. Jemu z účtu prestali každý mesiac odchádzať peniaze. No ani napriek tomu nepovažoval za vhodné zaujímať sa, prečo tomu tak bolo. Proste to prijal ako skutočnosť.

Sam to škrelo ešte aj teraz, hoci sa snažila tváriť, že ide o pravý opak. Bol jej ukradnutý. Malo by jej byť jedno, čo sa s ním stane. Lenže ani keď si to opakovala každý deň, nebolo to o nič pravdivejšie. Stále to bol jej otec a Jared bol stále jej brat. Hnevala sa na nich, doslova zúrila. Prišlo jej to jednoduchšie ako neustále cítiť tú bolesť. Nakoniec sa voči nim úplne zatvrdila. A ani Nataly s tým nedokáže nič urobiť. Pretože za cieľ si stanovila znovu spojiť rozhádaných súrodencov.

Sam sa nakoniec prinútila pustiť to z hlavy. Miesto toho sa sústredila na to, čo ju čakalo. Stála pred budovou, v ktorej sídlila jej zamestnávateľská agentúra. Z vonku pôsobila nenápadne. Nikto by si nikdy nepomyslel, že hlavným zámerom spoločnosti ostalo poskytovanie platených spoločníčok pre kohokoľvek, kto dokázal zaplatiť primeranú cenu.

Chodila tam len veľmi ojedinele.

Zmluvy podpisovať nemusela. Tie podpísala v deň, keď tam nastúpila. Tá jej určovala, akoby sa mala správať. Čo by mala robiť. Musela sa zaviazať k mlčanlivosti. K zdravotným prehliadkam. Ten kus papiera takisto prehlasoval, že nikto od nej nebude očakávať sex.

Ten nebol predmetom zmluvy, ale nebol vyslovene zakázaný. Obe strany s ním však museli súhlasiť. Tým malým dištancom sa spoločníčky líšili od prostitútok. No, a ešte daňami. Spoločníčky ich odvádzali, nakoľko toto bol druh legálneho zamestnania.

Rýchlo vošla dovnútra. Recepčná ju privítala rezervovaným úsmevom. Sam si nikdy nedokázala zapamätať ich mená. Ale na to veľmi nezáležalo. O niekoľko sekúnd ju poslala do časti vyhradenej len pre zamestnankyne – tam, kde sa diali zázraky. Podľa všetkého dnes mala ísť na veľmi nóbl akciu, keď si agentúra predsavzala, že ju aj oblečie a upraví.

Hoci Sam si na to nikdy nepotrebovala a vnímala to len ako nutnosť, bola dostatočne ženou na to, aby sa jej páčil ten pocit, že je hýčkaná. Predstavovalo to ostrý protiklad k tomu, ako v skutočnosti žila. O ňu sa nestaral nikdy nikto. Takže bez ohľadu na všetky tie mučiace nástroje, ona za to bola vďačná.

Okrem nej vo veľkej miestnosti pobehovalo ešte niekoľko spoločníčok. Všetky boli zhruba v rovnakom veku. Ak to pochopila správne, na večernú akciu ich vyrazí až päť. Lenže nemala čas ostatné účastníčky si bližšie prezrieť. To si na starosť brala jedna z poradkýň. Niekomu by to mohlo prísť komické, ale tam hore to pôsobilo ako kozmetický salón. Manikérky, pedikérky, ženy, ktoré depilovali voskom, kozmetičky a ďalšie iné osoby sa do nej chystali štuchať. Sam iba zavrela oči a dovolila im robiť si s ňou, čo sa im zachcelo.

Najskôr prišla bolesť. Ženy, ktoré tvrdili, že časom sa depilácia chlpov zmení na sotva vnímateľné bodnutie, museli určite klamať. Jej sa zdalo, že s postupom času ju to ešte viac bolelo. A to sa normálne holila. Nechcela predsa vyzerať ako gorila.

Keď ju dostatočne potrápili, prišla na rad trochu príjemnejšia procedúra. Dve mladé slečny, ktoré nevyzerali staršie ako Liz, skrášľovali jej chodidlá a ruky. Keďže nohy mala extrémne citlivé, niekoľkokrát dotyčnú takmer kopla. Ospravedlňovala sa a ona sa usmievala, no pri tom na ňu za zazerala. Sam nemohla predsa za to, že bola šteklivá.

Neskôr sa pustili do úpravy jej tváre, a vtedy úplne zabudla na svet okolo seba. Len tam sedela so zatvorenými očami a snažila sa nezaspať. Niekto sa jej hral s vlasmi. Musela priznať, že to jej bolo najpríjemnejšie. Vždy zbožňovala, keď sa jej niekto hral s vlasmi. Na chvíľku dokonca ľutovala, že ich nemá dlhšie, aby z toho vytrieskala viac.

Nakoniec ju však prinútili vstať, aby ju napchali do šiat. Zvuk zapínania zipsu ju prinútil otvoriť oči. Keď sa videla, musela uznať, že profesionalita tých ľudí je cenená právom. Jej tvár pôsobila až prekvapivo elegantne a jemne pod dômyselným make-upom. Vlasy jej lemovali tvár. Prirodzené vlny viac zvýraznili, až pôsobili nadýchane.. Telo jej obopínali dlhé fialové šaty bez ramienok s korzetom a sukňou, ktorá jej hladila stehná.

Pôsobila ako nejaká zabudnutá princezná. Vyzerala ako niekto úplne iný a pritom bola stále sama sebou. Videla to v línii nosa, tvare sánky a farbe očí, ktoré doteraz považovala za nudne hnedé. V ten moment žiarili. Lenže potom si Sam spomenula prečo ju takto vyfintili a dobrý pocit sa vytratil. Tlmene poďakovala a vybrala sa k ostatným čakajúcim.

Priestorom sa rozliehalo len klopanie jej vysokých opätkov.

Asi o polhodinu neskôr vystupovali z auta pred veľkým domom. Tam ich privítal akýsi chlapík. Nepredstavil sa, takže tu neboli pre neho. O niekoľko minút neskôr sa dozvedeli, že to bol syn majiteľa a zaplatil ich spoločnosť pre hostí. Jedna z nich mala zostať po boku jeho otca. Karta padla na Sam, ktorá ako jediná spĺňala výzorové podmienky brunetky s hnedými očami.

Keď sa nakoniec dostavil pán domu, zistili, že v skutočnosti je to čerstvý šesťdesiatnik, ktorý ma celkom biele vlasy a vrásky od smiechu okolo očí. Sam proti svojej vôli musela uznať, že pôsobí milo a distingvovane. Lenže výzor môže klamať. To mala na pamätali hlavne vtedy, keď s ním ostala sama.

Stáli v priestrannej hale. Podľa zvukov šíriacich sa z obrovskej obývačky sa tá sláva mala čoskoro začať. Hostiteľ sa s ňou ale chcel najskôr zoznámiť. Predstavil sa ako Peter a kým tam s ňou stál, stihol jej trikrát polichotiť, ako dobre vyzerá. Vždy to prijala, hoci súhlasiť s ním nemusela. Nakoniec prirovnal jej krásu k výzoru svojej zosnulej manželky. Sam to považovala za viac ako len mierne divné. No nakoniec to nechala tak.

Potom spolu vstúpili medzi ostatných hostí. Tí, len čo Petera zbadali, začali tlieskať. Ako sa Sam dozvedela len o niekoľko sekúnd neskôr, bola to oslava narodenín. Preto tu bola Sam. Jeho syn si myslel, že bude dobrým darčekom. A starý pán sa rozhodol získať z neho čo najviac. No namiesto toho, aby sa na staré kolená pokúšal dostať ju do postele, začal sa s ňou rozprávať.

Sam opakovala naučené frázy, prejavovala dostatok záujmu. Povzbudzovala ho k ďalším slovám. A o niekoľko minút neskôr sa pristihla pri tom, že si rozhovor skutočne užíva. To sa jej doteraz nestalo často. Všetky tieto akcie bývali rovnaké.

Nikto neočakával, že bude inteligentnou spoločníčkou. Väčšina z nich sa nechcela priamo rozprávať. Niektorí chceli, aby skladala komplimenty im, ich domu a priateľom. Iní vyžadovali ticho. Niektorí preberali politiku, iní prácu. Všetci chceli, aby predstierala. Aby bola niečím, čím nie je. Herečkou bez premietacieho plátna. Učenec bez vzdelania. Hluchý poslucháč. Nemý rečník. Jej gestá nič nehovoriace. Len krásne a poslušné. Lene teraz nie. V tento momente niekto chcel, aby bola sama sebou. Akoby ho jej skutočná ja zaujalo natoľko, aby ho chcel spoznať. Ten muž pôsobil ako niekto, kto by mohol byť jej priateľ, ak by ich spojili iné okolnosti.

Počas večera sa pri nich pristavilo veľa gratulantov. Niektorí ho potľapkávali po chrbte a gratulovali mu k priateľke, iní na neho otvorene žmurkali. Sam nikoho z nich skutočne nevnímala. Tvárila sa, že si prezerá miestnosť, v ktorej boli. Ale aj tak ju nevidela.

Predstavovala len ďalšiu z kulís jej večerného života. O dva dni si ani nebude pamätať, že tu vôbec bola. Takže aj keď sa pozerala von oknom, v skutočnosti len predstierala, že tam nie je. Až do momentu, keď sa blízko nich neozval hlas, ktorý jej čosi, alebo skôr kohosi, pripomínal.

„Tak tu si, ty starý lišiak. Nájsť ťa medzi ostatnými bolo naozaj ťažké. Väčšinou si v strede pozornosti. Teraz tu postávaš akoby si tu bol sám hosť!“ Dotyčný sa zasmial. Pri zvuku toho smiechu Sam po chrbte prebehol mráz.

„Dnes som prenechal úlohu hostiteľa synovi. Užívam si trochu pokoja.“

Nasledoval ďalší chechot. „Vidím, že nie si celkom sám. Zašil si sa, aby si si užil pozornosť tejto mladej holubičky?“

Sam predstierala, že nič z toho nepočula.

Vtedy sa zasmial aj Peter. „Predstav si, môj syn považoval za zábavné zaplatiť mi na večer spoločníčku. Ale musím povedať, že vkus má dobrý. Je to naozaj zaujímavá mladá dáma.“ Zacítila, ako jej niekto položil ruku na plece. „Poď, Samantha, niekoho ti predstavím.“

Otočila sa. Bol to predsa impulz, aby prestala predstierať, že ich rozhovor nepočúva. Podišla niekoho krokov a zastavila až po Peterovom boku. Na jej prekvapenie sa jej nechcel dotýkať. Ukázal rukou pred seba. Keď si Sam všimla, kto tam stojí, mala chuť utiecť. Lenže na to už bolo neskoro. Videli ju.

„Samantha, toto je jeden z mojich najbližších priateľov, Paul White, jeho syn Jared.“

Pred ňou, na najnepravdepodobnejšom mieste v celom meste, stáli bok po boku jej brat a otec. Po Jaredovi skĺzla sotva badateľným pohľadom. Plnú pozornosť venovala otcovi. Jeho tvár vyzerala stále rovnako. Taká známa a pritom vzdialená. Akoby sa pozerala do zrkadla.

Na čele mal hlboké línie od toho, ako ho neustále krčil. Okrem niekoľkých šedivých vlasov na spánkoch sa nezmenil. No napriek tomu mala čo robiť, aby na neho nevypliešťala oči. On, na druhej strane, svoj šok ani nezakrýval. Dýchal veľmi rýchlo a trhane. Doslova dychčal. Tvár sa mu orosila potom.

Stáli tam a pozerali na seba.

Vnímala, že niekto niečo hovorí, ho slová nerozoznávala. Bola ako uhranutá. Prebudila sa až v momente, keď sa jej otec chytil za hruď, akoby ho niečo bolelo. Premkol ju chvíľkový strach. Podvedome natiahla ruku a vykročila vpred. No hneď sa zastavila. To ho už Jared ťahal k stoličke.

Ostatní hostia začali vykrikovať. Chceli volať pomoc. Jej spoločník ju opustil. Všetci chceli ratovať svojho priateľa. Len Sam ostala stáť sama na okraji miestnosti. Cez dav si všimla, ako ju Jared pozorne sleduje. Doslova sa schúlila sama do seba. Sklonila hlavu a ustúpila až k stene. O tú sa musela oprieť. Pretože hrozilo, že ju jej vlastné nohy neunesú.

Mohla predstierať ako len veľmi chcela. Na otcovi aj bratovi jej stále záležalo. Bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi odohralo. Zrazu si uvedomila, že sama dychčí, akoby zabehla maratón. Chcela sa upokojiť. Pokúšala sa o to. No nakoniec si musela sadnúť. Celé telo sa jej začalo panikou triasť. V hlave sa jej točilo.

AK sa okamžite nenadýchne, môžu záchranári odviezť aj ju.

Toľko k radostným rodinným stretnutiam.

Kapitola 12. ¦ Kapitola 14.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 13.:

5. LiliDarknight webmaster
26.05.2017 [13:25]

LiliDarknightBlacky, musím povedať, že tvoje riešenie je omnoho zábavnejšie než to, čo sa v príbehu bude skutočne diať. Emoticon Bohužiaľ ťa asi sklamem, naozaj to nie je môj štýl. Ale tak hádam sa ti to bude aj tak páčiť. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

4. Blacky
26.05.2017 [9:40]

No tak toto bolo stretnutie. Nikdy by ma nenapadlo, že by si ju objednal otec alebo brat. Verím Jaredevi a otcovi, že našli šťastie pri svojich ženách. A nakolko si myslím že trpíš ty osobne prílišnou morálkou, až mi je smiešno, pri pomyslení, že by si im niečo také urobila.

Ale hádam, že ak jej otca neklepne a predýcha to bude show. Lebo , kto by niečo také dokázal zládnuť bez emotívneho vylevu typu: čo si myslíš? Si moja dcére a toto robiť nebudeš? Vie o tom tvoja matka? Ako si len mohla? Atd...
Potom by mal prísť jej výlev: Kde si bol celé tie roky, čo ti dáva právo prikazovať mi? robím to lebo musím! A buuum pravda je von a konečne sa to začne riešiť a moje dievčatá budú konečne v bezpečí!
Ich matka je imbecil tú trebárs zakopaj. Vôbec ma netrápi.
Akoby aj mohla po tom všetkom? ľudia robia chyby ale ona sa nepoučí a nepoučí tak nech si ide het!

Ach, nemôžem, sa dočkať ďalšej! To bude dráma, to bude cirkus. Dúfam, že jej Jared nedovoli utiecť a konečne ju prinúti hovoriť, ak ich ocka odveze záchranka.

Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
24.05.2017 [10:20]

LiliDarknightSunShines, som rada, že toto stretnutie bolo viac či menej prekvapením. Emoticon
Hej, Liz je skvelá a nadaná, len aby sa jej dostalo toľko pozornosti, koľko potrebuje. Lenže so Sam len tak niečo nepohne. Jedine, ak by nemala na výber. Pre ňu Liz nie je sestra, je ako jej dieťa, takže ju aj podobným spôsobom ochraňuje. Čo ostatným trochu sťaží nadväzovanie nových vzťahov. Emoticon
Som rada, že sa ti kapitola páčila. Ďakujem za komentár. Emoticon

Perla, ja síce svoje postavy trápim, ale to by som asi ani im nespravila - že by si na zábavu objednali vlastnú dcéru/sestru. Navyše si rada myslím, že niektoré postavy v tomto príbehu majú nejaké morálne zásady - a svoje milované ženy by nepodviedli. Emoticon
Neboj sa, Liz nám ešte prezradí, čo si myslí o otcovi a bratovi. Aj keď to nebude tak, ako by si Sam priala. Čo v konečnom dôsledku nedopadne dobre práve pre ňu. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

2. Perla přispěvatel
23.05.2017 [14:38]

PerlaTak a jedna z mojich teórií sa nenaplnila, aj keď ani toto stretnutie nebolo práve najlepšie, nakoľko ju videli v práci... Emoticon Emoticon Emoticon
Myslela som si, že na tej akcii bude jej otec alebo brat, no ale najprv som čakala skôr niečo také, že oni budú objednávatelia. Keď sa tak nestalo, vieš, ako som sa tomu potešila? Emoticon Samozrejme, už "dlhšie" sme tu nemali problém, že? Emoticon Emoticon Emoticon Som neskutočne zvedavá, čo to bude s jej otcom a bratom, predsa len ani Jared netuší o jej práci. Toto ešte len bude zaujímavé. Emoticon Emoticon Emoticon

A čo dodať k Liz? Ona je zlaťúšik, mala by preskočiť nejaký ten ročník a zamerať sa na to, čo jej ide najlepšie. Každpádne uvažujem, že ak je tak popredu, čo si myslí o otcovi, alebo čo jej o tom Sam nikedy povedala. Musí predsa niečo tušiť, rovnako ako to, že jej matka nie je tak úplne v poriadku. Emoticon
Mám veľa otázok, drahá, tak šup sem s pokračovaním. Táto časť bola úžasná. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. SunShines
23.05.2017 [13:48]

Ok. Takéto stretnutie s otcom som nečakala. Takže to musím ešte tiež rozdýchať. Emoticon
To, že je Liz šikovná je samozrejmé a predstava jej vyhradeného vkusu a rozhovorov s učiteľmi. Och. Mám ju stále radšej a radšej. Emoticon Aj keď som zvedavá ako bude na to všetko reagovať, predsa len, týka sa to aj jej, nech ju predtým chce Sam chrániť akokoľvek.
No. Ale to stretnutie. Najprv som si hovorila, že tam stretne Adama, jeho otca, potom možno Jareda, ale uf, uzako začal ten rozhovor, bolo mi jasné, že to nebude také jednoduché. A keď tam bol skutočne jej otec s Jaredom, tak začínam byť neskutočne zvedavá ako na to zareagujú.
A len tak okrajovo. Je zaujímavé sledovať ako sa zmení pohľad z toho, máš tu dievča na pobavenie, kus tovaru, na ten, je to moja dcéra, niečo také nikto nemá robiť.
Skvelá kapitola a som zvedavá na ďalšiu! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!