OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zoslaný z neba - 3. kapitola

18.01.2013 (10:00) • Lessy • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 683×

Akoby som to ani nebola ja, volať neznámemu chalanovi, aby prišiel k nám. Čo mi to len napadlo?

Zmocňovala sa ma nervozita. Čo ak to bude trápne? Čo ak sa nebudeme mať o čom rozprávať? 

Chcem sa s ním vôbec rozprávať? pýtala som sa sama seba.

Znova som sa pozrela do zrkadla. Nevyzerala som pekne, ale prvýkrát za dlhú dobu som sa o to aspoň pokúsila. Kdesi som našla starú zaschnutú špirálu a namaľovala si s ňou mihalnice. Potom som si dala na tvár trochu púdru a na ústa rúž. Stále bolo vidno, že mám vychudnutú tvár a opuchnuté oči. No až tak mi na tom nezáležalo. Ešte stále som nevedela, či sa mu chcem páčiť, či s ním chcem niečo mať.

 Konečne zazvonil zvonček.

 „Ahoj,“ pozdravil s nezbedným úsmevom. Bol taký pekný. Mal prenikavé modré oči žiariace ako dva drahokamy. 

 „Ahoj.“

 „Máš ju rada?“ podával mi čokoládu. 

 „Ďakujem, nemusel si. Ideš dnu?“

 „Čo keby sme sa radšej prešli?“ spýtal sa.

 „Tak teda dobre.“

 „Ale dobre sa obleč. Na leto je poriadna zima.“

 Mal pravdu. Teplota ešte hádam nevystúpila nad dvadsať stupňov. Vyšli sme na slabo osvetlenú ulicu a pustili sa smerom k rieke. Rozmýšľala som čo povedať, ale predbehol ma.

 „Čo si dnes robila?“

 „Bola som za starkým. Je teraz v nemocnici.“

 „Je v poriadku? S ním bývaš, však?“

 „Áno, bývam s ním. A dúfam, že bude v poriadku.“

 „A kde si bývala predtým?“

 Zastala som. „Prosím?“

 „Nebývala si predsa vždy so starkým, nie?“ spýtal sa opatrne a skúmavo na mňa pozeral.

 V hrdle sa mi začala tvoriť obrovská hrča. Nechcela som myslieť na to, na čo sa pýtal. „Nie. Bývala som v Bratislave.“ Dúfala som, že ďalej sa pýtať nebude. 

 „S rodičmi...“ zamrmlal viac-menej pre seba.

 Neodpovedala som. Cítila som, že toto nezvládnem. Triasla som sa. A od zimy to nebolo.

 „Úprimnú sústrasť,“ povedal potichu a chytil ma za ruku.

 Striasla som ju. „Ako...“ Sťažka som prehltla. „Ako to môžeš vedieť? Nemuseli predsa... Môžem tu byť len na prázdninách. Možno som len bola zlá, robila problémy, a tak ma sem poslali. Nemuseli...“ Nevedela som to vysloviť.

 „A nebola si?“

 Zrazu som sa nevedela udržať na nohách. Z úst mi vyšiel čudný zvuk, zrejme vzlyk. Zrazu som sa len ocitla v jeho náručí a plakala som.

Objímal ma a vravel akési slová, ktorým som nerozumela. Neviem, ako dlho to trvalo, no nejako sme sa potom ocitli na lavičke a ja som mu sedela na kolenách.

 „S nikým si o tom nehovorila, však?“

 „Nie.“

 „A nechcela by si? Konečne by sa ti uľavilo. Povedz mi to.“

 „Ja...“ začala som, ale nedokončila.

 Stisol mi ruku. „Môžem ti pomôcť. Povedz mi to.“

 „Bývala som v Bratislave a všetko bolo v poriadku. V škole sa mi darilo, mala som veľa kamarátov, bola som obľúbená a mala som priateľa, ktorý...“ zasekla som sa. „Teda, o ktorom som si myslela, že ma ľúbi.“

 Pohľadom ma povzbudzoval, aby som pokračovala.

 „Chcel, aby som sa s ním milovala. Nebola som na to ešte pripravená, no on naliehal. A tak som súhlasila. A vtedy začali moje problémy.“ 

Dúfam, že sa príbeh páči a že vás baví! Nie som veľmi dobrá v písaní perexu, nikdy neviem, čo tam mám napísať tak pevne verím, že vám to nevadí. Pre mňa je to najťažšie na celom príbehu! 

Autor: Lessy, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zoslaný z neba - 3. kapitola: