OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zlato, všetko bude ok! 3. kapitola

08.01.2012 (10:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 931×

Jakub:

Dneskajší deň nemal chybu. Samozrejme som nebol šťastný z toho, čo sa stalo Lucke, ale malo to jediné plus, že nás to zblížilo. Aj keď zatiaľ nie tak ako som očakával, ale určite ako priateľov. Sakra, vtedy na rozlúčku som ju mal pobozkať. Aj na líce! Musím sa s ňou znova stretnúť. Dúfam, že naberiem odvahu o niečo sa pokúsiť. Aspoň keby som mal nejakú časť, aj keď len maličkú časť, šance u nej. Viem si predstaviť tie večerné prechádzky, bozkávanie popritom... Ach... Škoda, že sú to len predstavy.

Ešte dneska jej musím napísať... Dúfam, že bude online.

(O pár desiatok minút) Jo! Konečne je tu. Nie, nenapíšem jej teraz... To bude trápne. Počkám chvílu... Fajn, fajn, ide sa na to!

Jakub:  Ahoj

Lucia:  Ahojky

Jakub: Ako sa má noha?

Lucia: Nič moc, ale lepší sa to...

Jakub: A ako sa mi máš ty?

Lucia: Teraz už dobre. Čo ty?

Jakub: Super. Stále sama doma?

Lucia: Už nie, prišla krstná mi pomôcť po tom mojom úraze.

Jakub: Si mohla povedať, ja by som ti tiež s radosťou pomohol...

Lucia:  Možno nabudúce.

Jakub: Tipujem, že zajtra asi ani do školy nepôjdeš...

Lucia: Asi nie, ani neviem, ako by som tam išla s tými prekliatymi barlami.

Jakub:  To je škoda... Ale ak chceš pôjdem za nejakou tvojou spolužiačkou a vypýtam ti úlohy alebo niečo také. A potom po škole ti to donesiem.

Lucia: No vieš, mňa nejako v triede spolužiaci nemusia. Teda okrem mojej spolusediacej. Takže ak zajtra pôjdeš k nám do triedy, choď za Ninou... Ľahko ju spoznáš, má na sebe len čiernu.

Jakub:  Žiaden problém.

Lucia: A ďakujem. Aj za dneska, tieto úlohy a všetko... Si fakt zlatý.

Jakub: Ale to nestojí za reč. Veľmi  rád to pre teba spravím. Ty si tiež veľmi milá a pekná baba.

Lucia: Tak teda ďakujem. Ale už dosť, začínam sa červenať ...

Jakub:  Ja len pravdu.

Lucia : Ehm... Tak teda zajtra ťa kedy môžem očakávať?

Jakub: Mám sedem hodín, plus obed a cesta... Vidíme sa teda o treťej. Zazvoním ti dole, OK?

Lucia: Jasné.

Jakub: Sme dohodnutí... Takže, povedz mi, aké to ešte skupiny počúvaš?

...

Lucia:

S Kubom sme sa ešte dlho do noci rozprávali. Bolo to také... úžasné. Pri každej lichotivej správe som sa musela usmiať. A to som sa teda veľakrát musela usmiať. Zistila som, že máme toho veľa spoločného. Od hudby až po úplné maličkosti. Okolo polnoci sme sa už museli rozlúčiť, keďže on šiel zajtra do školy. Škola! On zajtra príde ku mne s úlohami!  Čo si mám dať na seba? Sakra, musím  niečo urobiť s izbou...

Jakub:

Ona... Je... Proste... Dokonalá... Ale myslím, že radšej obmedzím to písanie na Facebooku. Má to svoje čaro rozprávať sa s ňou zoči - voči. Do tých jej modro - zelených očí by som sa vedel dívať celé dni. Zajtra u nej to musím aspoň skúsiť! Možno, že by som aj mal u nej šancu... Ach, radšej nejdem nad tým veľmi premýšľať , lebo ako sa poznám, zas ostanem len v zóne Priateľstvo, z ktorej sa už bohužiaľ nedá dostať... Idem ja radšej spať.

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zlato, všetko bude ok! 3. kapitola: