Zlato, všetko bude ok! 20. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Nová časť a nový problém. Nech sa pekne číta. :)

28.08.2012 (20:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 780×

Lucka:
Už prebehlo pár dní od tej divnej udalosti s Kubom. Ale dnes je piatok a ja idem k Ninuš spať až do nedele. Po dlhom presviedčaní a mnoho prísahách sa mi rodičov podarilo presvedčiť.

Po škole sme hneď zamierili k Nine, keďže veci som si tam doniesla už vo štvrtok. Pred domom čakal Peťo a hneď ako nás zbadal, zjavil sa mu veľký úsmev na perách. Mňa pozdravil pokým upieral oči na Ninuš, potom podišiel k nej a privítali sa. Už vtedy som sa začala cítiť ako tretie koleso a nadávali si, prečo som nezavolala aj Kuba.

Poobedie bolo celkom divné. Po prvých piatich minútach filmu sa tí dvaja začali po sebe lepiť a ja som vedľa nich sedela ako blbá. Po polhodine som to nevydržala, vstala a išla zavolať Kubovi.
„Čau, Kubo. Máš čas?" Po dlhom zvonení to zdvihol.
„J-Jasné. Kde si, srdiečko moje?" Hlas mu znel dosť opito.
„Ehm, Kubi, čo robiš?"
„Len s kamošmi sme šli na jedno pivo. Hneď som pri tebe. Čuzté chalani!" Zakričal na nich a celkom dosť aj do telefónu.
„Vieš čo, radšej nechoď." Už som sa pomaly vracala do obývačky. Super, oni zmizli! A tričko, nohavice pri schodoch... Jasné.
„Tak? Čo?"
„Príď. Som u Niny, budem ťa čakať pred domom. Ponáhľaj sa."
„Hneď som tam, chrobáčik."
Vyšla som pred dom, kde práve svietilo slnko. Sadla si na schody a zatiaľ sledovala ostatných ľudí. O pár minút prišiel Kubo.
„No tu si mi." Išiel smerom ku mne. Keď ma išiel pozkať, odstrčila som ho. Fuj tak strašne páchol alkáčom!
„Čo, čo jé?"
„Strašne z teba tiahne. Koľko si toho vypil?" Ako nejaká panovačná ženská som sa neho zvýšila hlas.
„Nie veľa, moje. Len som neplánoval, že dneska budem s tebou, tak som šiel s kamošmi. Zlato, nie si príliš naštvaná, že?"
„Čo už s tebou. Vies čo, zajtra mi zavolaj. Mohli by sme ísť spolu niekde. Oukej?"
„Zavolám. A teraz nejdeme nikde?" Chcel mi dať pusu, ale som ho jemne odstrčila.
„Uvidíme sa zajtra. Teraz ťa pôjdem radšej domov odprevadiť, oukej?"
„Ja to zvládnem!" rozhodne povedal. Urobil krok dozadu a potkol sa o svoju vlastnú nohu.
„Zlato, vidím, ako to zvládneš. Idem s tebou."

O desať minút som mu hľadala v nohaviciach kľúče, čo u neho zjavne navodilo mylný dojem. Tak ma oprel o stenu a začal bozkávať. V normálnej chvíli by som samozrejme neprotestovala, ale teraz som musela zakročiť. Snažila som sa mu akosi vykĺznuť, ale mal priveľkú silu. O pár sekúnd akoby sa mu vrátila myseľ a pustil ma.

„Kubo, mal by si radšej ísť dovnútra. A ja preč."

„Pre-prepáč, ja... Počkaj."

Začal habkať, ale to ja som už bola na odchode. Cítila som sa veľmi zvláštne. Kuba veľmi ľúbim, ale jedno, čo neznášam, sú opití chalani.

Vrátila som sa spať do domu, pretočila film na začiatok a začala kukať. Aspoň sa trochu zabavím, keď už som tu sama. O hodinku sa vrátili Nina s Peťom ako nič.
„Čo ste robili tam hore?" podpichla som ich.
„Nič," povedali obidvaja s úsmevom a pozreli na seba. Pokračovali až do chodby, kde som počula, ako si niečo hovorili a bozkávali sa. Za pár minút prišla Nina, s obrovským úsmevom si sadla vedľa mňa a čakala na moju otázku.
„No tak, začni." Načiahla som sa po diaľkové a vypla telku.
„Nebudem do detailov... Ale bolo to proste úžasné." Stále mala na tvári úsmev.
„Len toto? Pokračuj!"
„No tak teda fajn. Po tom, čo sme šli hore..."

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování