OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za každú cenu - 11. kapitola



Za každú cenu - 11. kapitolaPosun v čase a samé komplikácie...

 

11. kapitola

 

Matthew celú „udalosť“ zobral skutočne športovo. Tak to aspoň podľa Saminho uváženia  vyzeralo. Na doučovaní sa s oboma dievčatami rozprával rovnakým kamarátskym spôsobom ako dovtedy, nesnažil sa odrazu, po tom, čo sa medzi ním a Sam udialo, o držanie si akéhosi väčšieho odstupu — ani čo sa týkalo samotnej Sam. A práve to ju svojím spôsobom prekvapovalo. Samozrejme nečakala, že sa bude jeho chovanie významne vymykať normálu, ale v kútiku duše dúfala aspoň po malej zmene. Pretože čo i len malá zmena by znamenala náznak. Alebo jednoducho niečo.

Akési zamávanie, potrasenie, vybočenie zo zabehnutých koľají. Čosi, čo by jej poskytlo znamenie, že ich bozk nepredstavoval významnejšiu udalosť iba v jej živote.

Dlho sa snažila presvedčiť, že pre ňu nič neznamenal. No ako týždne ubiehali, neprestávala na bozk myslieť a vedela, že je to nanajvýš hlúpe. Pravdaže áno. Pretože či chcela, alebo nie, musela sa zmieriť so skutočnosťou, že preňho neznamenala nič. Neustálym myslením na jeho osobu si nijako nepomáhala. Zatiaľ čo sa ona trápila, Matthew poriadne ani nepostrehol, že sa niečo udialo. Možno sa takto ľahostajne choval k ženám bežne. Čo ona vedela, ako trávi víkendové večery? Možno bol nenápadným sukničkárom.

V každom prípade sa správal racionálne a toho si bola vedomá. Iba akosi netušila a nevedela si vysvetliť, čo sa to s ňou začalo v posledných týždňoch diať. Skutočne zamilovaná dovtedy pravdepodobne nikdy nebola. Myslela si, že áno, ale v porovnaní s momentálnou situáciou sa jej zdali všetky predchádzajúce pocity málinko komické.     

Nebola si však istá, či je to, čo cíti, zaľúbenosť. Skôr by sa prikláňala k názoru, že šlo o záujem a toho sa dá časom ľahko zbaviť. Snáď.

Máj sa mal stať mesiacom nového začiatku, hrubej čiary za menom Matthew Hartley. Prinášal deň dlhoobávaného dátumu konania SAT testov, ktorý definitívne odzvonil niekoľkomesačnej príprave na doučovaní. Sobotné popoludnia viac nepatrili Matthewovi. Sam si spočiatku myslela, že koniec bude jednoduchý. Ako na konci školského roka... Lenže to by jej musel byť Matthew úplne ukradnutý.

S Mary mu vyjadrili úprimné poďakovanie, pretože testy dopadli nad očakávania všetkých z trojice. Matthew skutočne tak, ako v januári povedal, od nich nechcel prijať ani fľašu vína. Sam si nebola istá, či do toho dňa spoznala človeka, ktorý by robil skutky pre druhých v natoľko nezištnej miere ako on. Niekde na svete to tak možno chodilo, ale Seattle sa do toho radu miest významnejšie nezaraďoval. Spomínala si na nešťastný príbeh Matthewovej sestry, no i tak sa jej zdalo neuveriteľné, že to robil pre obe len tak a dobrý pocit.     

Udalosti blížiacim sa koncom školského roka nabrali omnoho rýchlejší spád. Ak si však Sam myslela, že menším množstvom učiva sa zníži aj počet stresových momentov, bola na omyle. Keď druhého júna po príchode domov zbadala svoju mamu sedieť na sedačke s hlavou v dlaniach, vedela, že sa niečo deje, nie je v poriadku. 

„Mami?“ hlesla opatrne. Claire sa zhlboka nadýchla a uprela na dcéru zaslzený pohľad. Chvíľu na ňu mlčky hľadela.

„Tvoj otec požiadal o rozvod,“ vysvetlila nakoniec bez okolkov. Slzy neskryje a jej dcéra nebola hlúpa ani malá, aby jej musela klamať.

„Čo?“ bolo jediné, čo zo seba Sam vysúkala. Vtedy si na konferenčnom stolíku všimla preložený papier. Nemusela sa začítať hlboko, aby si uvedomila jeho skutočný obsah. Bola to pravda. Jej otec požiadal o rozvod. Jej štyridsaťpäťročný otec sa rozhodol pokračovať v živote bez svojej manželky. Bez svojej dcéry. Bez svojej rodiny.
Neschopná slova sa posadila vedľa Claire. Mala pocit akoby sa celý svet otriasol v základoch.

„Tušila som, že to urobí,“ šepla Claire, pohľad upierajúc dostratena. Roky sa snažila svoju chybu odčiniť, opäť sa mu priblížiť. Toľko mu dávala najavo, ako ju to všetko škrie, mrzí a najradšej by to obdobie zo svojho života nadobro vymazala, a on to vedel. Nebral to však na vedomie. Rozhodol sa pre hnev. „Ale dúfala som, že...“ v strede vety stratila  hlas. Hrdlo sa stiahlo a nebola schopná zo seba vydať okrem nového návalu vzlykov ani hlásku.

Sam sa roztriasla, srdce sa jej silno rozbúchalo. Pred pár rokmi by svojim rodičom podobný osud predpovedala. Vtedajšia situácia k takému osudu viedla. Časom sa však roztrasená pôda pod ich nohami upokojila, čím sa im do života opäť navrátil akýsi náznak mieru. Otec robil drahoty, samozrejme, aj naďalej, našiel si milenku, s ktorou sa priveľmi netajil a zdalo sa, že si patrične užíva bolestný pohľad svojej manželky.

Obe, Sam aj Claire, však vedeli, že jednoducho trucuje. Túžil po pomste a pomstil sa rovnakým spôsobom. Trucovité obdobie ho po pár týždňoch prešlo, vybúril sa, zasadil Claire do chrbta snáď o tisíc nožov viac než ona, a milenku opustil. Claire v tom čase premýšľala nad rozvodom, ale Josh vehementne odmietal. Vraj im ešte chce dať šancu, zachrániť vzťah. A nech sa to zdalo akokoľvek neuveriteľné, Claire ho stále ľúbila. Napriek všetkému, čo mu sama spôsobila a za čo neskôr platila vysoké úroky.

Lenže Josh sa nikdy, napriek všetkej snahe, do zabehnutých koľají vrátiť nedokázal. Neveru si viac síce nevyčítali, ale kedykoľvek sa naskytla príležitosť vyvolať čo i len malú hádku, s radosťou sa jej chopil. Claire nechápala prečo rozvod vtedy odmietol, a i keď sa rozvádzať nechcela, uvažovala, že by bol možno jediným východiskom zo zložitej situácie. Myslela si, že ju možno stále ľúbi. Dávala mu čas... aby ju raz nadobro zničil. A to si uvedomila až keď v rukách držala žiadosť o rozvod, ktorú podal jej manžel z vlastnej iniciatívy.

„Bola som hlúpa,“ krútila hlavou Claire.

„Nechápem,“ zamračila sa Sam.

„Dovolila som mu, aby mi dal nádej.“

„Myslela som si, že narážaš na tvojho...“ nedopovedala.

„Milenca?“ hádala Claire, čím dokončila Saminu vetu. Jej dcéra iba prikývla. 

„Možno to bude znieť kruto, ale Miles bol po dlhých rokoch človekom, ktorý mi do života priniesol radosť.“

„Mala som pocit, že si otca ľúbila.“

„Ľúbila... A stále ho ľúbim.“

„Tak potom...“

„Sam,“ Claire jej skočila do reči, „tvojho otca ľúbim a vždy som ľúbila. Ale ako každá žena som vždy túžila po pozornosti, láske či malých prekvapeniach. Alebo aspoň po pochopení. Lenže vieš, aký je otec. A takýmto studeným čumákom nie je len posledné roky. Príde z práce, pýta večeru, potom sa rozvalí pred televíziu s pivom a starajte sa o mňa, obskakujte ma. Vieš, aj ja som sa potrebovala mnohokrát vyrozprávať. Aj ja som prichádzala unavená z práce. Lenže na mňa ešte čakal byt, ktorý bolo potrebné upratať, kopy šiat na pranie, žehlenie, varenie... Myslíš si, že ja by som si najradšej nelapla s kávičkou pred nejaký seriál?“ zhlboka sa nadýchla. „Ale domáce práce by mi ani neprekážali. Stačilo by iba obyčajné poďakovanie za večeru od manžela, objatie, normálny rozhovor s ním... Ale on večne nemal čas a chuť.“ 

Sam zrazu nevedela, čo povedať. Takáto otvorená k nej mama nikdy nebola. K tejto téme sa takmer vôbec nevyjadrovala a pred Sam ju vôbec nevyťahovala.

„Všetko sa začalo rúcať, keď prišiel Deň žien,“ pokračovala Claire. „Miles mi daroval kyticu červených ruží. Tvoj otec ani nevedel, aký je deň.“ Pokrútila hlavou. „Nechcem, aby si si myslela, že sa nejakým spôsobom Milesa zastávam, alebo že chcem haniť tvojho otca, ale...“

„Ale ak by ti venoval viac pozornosti, možno by sa nikdy nič nestalo,“ doplnila Sam a snažila sa mamu pochopiť.

„Sam, aj ja som si myslela, že milenec a nevera sa ma nebudú nikdy týkať. Odcudzovala som ľudí, ktorí sa niečoho takého dopustili. Sama si vyčítam, že som dovolila, aby to zašlo tak ďaleko, pretože viem, že je to nesprávne a ničí to všetkých. Ale...“ oči sa jej zaplnili slzami. „Túžila som len opäť pocítiť, aké to je byť žiadanou. Dlho som si pripadala, že som dobrá len na varenie a žehlenie. Chcela som sa jednoducho opäť cítiť milovaná.“ Už slzy nedokázala zastaviť, stekali jej po lícach vytvárajúc súvislé mokré cestičky. „Nesúď ma za to, prosím.“

Sam ju silno objala okolo ramien. Jej mama ani netušila, ako veľmi jej rozumela.

***

Izbou sa rozozvučalo zvonenie. Kým si Sam uvedomila, že ten otravný zvuk vydáva jej mobil, prešlo pár sekúnd. Lenivo rozlepila viečka a stále trochu zahmleným pohľadom šmátrala po nočnom stolíku.

„Haló,“ hlesla rozospato ešte zachrípnutým hlasom.

„Musíš mi pomôcť!“ vyhŕkla Mary uplakane, čím svoju kamarátku prebrala z posledných spánkových mrákot. Za normálnych okolností by človeka, ktorý jej volá v sobotu skoro ráno pravdepodobne ukameňovala, no keď v telefóne počula Maryin roztrasený plačlivý tón, okamžite bola v pohotovosti.

„Čo sa stalo?“

„Musíme sa okamžite stretnúť!“

„Upokoj sa, Mary, a vysvetli mi, o čo ide.“

„Nemôžem... Naši sú doma a bojím sa, aby niečo nezapočuli,“ vyjachtala zo seba medzi vzlykmi a Sam mala miestami problém jej slovám poriadne porozumieť.

„Lenže ti nedokážem pomôcť, kým neviem, čo sa stalo.“

„Nemôžem hovoriť cez telefón.“

Sam sa zhlboka nadýchla. „Dobre, vieš čo, stretneme sa na rohu,“ pozrela na hodinky, „o hodinu. Súhlas?“

„O pol.“

„Fajn, tak o polhodinu.“ Zrušila hovor a zaúpela. Ktovie, čo si Mary zmyslela tentokrát. Bolo krátko po pol ôsmej, čo sa jej zdalo prinajmenšom podozrivé a trochu desivé. Počas víkendu Mary o takomto čase vždy snívala svoj siedmy sen, rozhodne nepatrila medzi ranné vtáčatá. Určite sa udialo čosi s Ericom, pohádali sa alebo niečo podobné. V zhone vykonala rannú hygienu, s raňajkami ani mejkapom sa nezdržiavala a keďže jej rodičia ešte obaja spali, nechala odkaz na linke. Vlasy si zviazala do vysokého chvosta, obula si tenisky a z botníka schmatla kabelku. Po ceste premýšľala nad mnohými vecami. Hlavou jej najviac vírili myšlienky o rozvode.

Otec jej povedal len toľko, aby sa do toho neplietla, že je to medzi ním a mamou. Všimla si, že akosi veľa času trávi nad mobilom a občas sa nezmyselne usmieva. Večer sa bez slova začal vytrácať a vracal sa aj po polnoci. Nemusela sa pýšiť nadmerne vysokým IQ, aby si domyslela, že mal milenku. Nespýtala sa ho to priamo, no mala pocit, že ak by to urobila, bez problémov by sa jej priznal. Nechcela sa pýtať, nevedela, či by jeho priznanie uniesla. Mama sa tvárila, že sa nič nedeje. Jeho chovanie nekomentovala. Snažila sa nestarať. Sam jej to svojimi otázkami nechcela sťažovať ešte väčšmi. Odkedy sa dozvedela, že požiadal o rozvod, prešli dva týždne.

Claire dobrovoľne navrhla, že sa odsťahuje. S rozvodom nenamietala, už nebolo čo zachraňovať. Druhá strana stratila všetok záujem. Chcela začať odznovu a v ich starom byte by to šlo ťažko. Nech si Josh nechá všetky ich spomienky, ona o ne viac nestála. Musela ísť ďalej. Sam sa rozhodla odísť s ňou, a tak ich v lete čakalo sťahovanie. Zvláštne, ako rýchlo sa dokáže život obrátiť o stoosemdesiat stupňov. Ako rýchlo sa dokáže všetko pokaziť...
Mary na ňu už čakala. Ďalšia veľká podivnosť. Obvykle meškala.

„Ahoj, tak čo sa stalo?“

Na tvári Mary sa v priebehu troch sekúnd zračili snáď všetky odtiene nervozity. „Eric sa do mňa... Vieš čo...“ koktala.

„...zaľúbil?“ hádala Sam a akosi nechápala, kam tento rozhovor smeruje. Chcela vykríknuť „konečne“.

Mary si nervózne povzdychla. „Nie! To, čo chlap urobí, keď chce oplodniť ženu!“

„On chce dieťa? Mary, nebláznite, preboha.“

„Nechce dieťa! Ani ja nie! Ale boli sme včera na party, čo-to sme popili a vieš... On sa do mňa to...“  

„Upokoj sa, berieš antikoncepciu, nič sa nemôže stať.“

„Práveže neberiem,“ rozplakala sa. „O to ide.“

„Počkaj, chceš mi povedať, že ste nepoužili žiadnu ochranu?“

„Áno,“ vzlykala. „Ja neviem, čo mám robiť, boli sme opití... Sam, ja nemôžem otehotnieť, naši ma zabijú.“

„Ako ste mohli byť, prepána, takí nezodpovední?!“

„Čo mám robiť?“ spustila hysterický plač a Sam vedela, že moralizátorské reči jej v tejto chvíli vôbec nijak nepomôžu, ba situáciu ešte zhoršia. Snažila sa čosi v rýchlosti vymyslieť.

Položila jej ruky na plecia a donútila ju, nech sa na ňu pozrie. „V prvom rade sa pokús upokojiť.“

„Bojím sa, že budem tehotná.“

„Nemusíš vôbec otehotnieť.“

„Nieee, vôbec, pláva vo mne len niekoľko desiatok miliónov spermií, ktoré sa pretekajú, ktorá bude rýchlejšia,“ vyhŕkla ešte hysterickejšie.

„Vyriešime to, neboj sa.“ Pevne ju objala. „A viem ako.“

Tabletka „po“ sa ukázala ako jediný možný variant v danej situácii. Lekárnička Mary oboznámila so všetkými rizikami, vedľajšími a škodlivými účinkami, ktoré môžu nastať. Takisto s tým, že účinnosť nie je stopercentná a podobná tabletka sa užíva len vo výnimočných prípadoch. Mary však ani na chvíľu neváhala. Vedela, aké svinstvo si dáva do tela, no nemala priveľmi na výber, ak chcela vysokú šancu na možnosť otehotnenia znížiť na minimum.
No Sam vedela, že niečo podobné užiť nikdy nechce, a preto bola do budúcnosti patrične oboznámená s následkami nezodpovedného chovania.

Na jednej strane mala chuť Mary poriadne vyhrešiť, na tej druhej ju ľutovala. Nebola však jej mamou, aby jej dávala rodičovské rady a takisto so sexom nemala bohvieaké skúsenosti. Vlastne žiadne.
Aby Mary nešla domov natoľko rozhodená a rodičia nevytušili problém, Sam ju pozvala do kaviarne, kde sa mala dať trochu dokopy. Vybrala jednu z tých najlepších v meste, v ktorej podávali počas víkendov aj výborné raňajky. Keď bola mladšia, zvykávali tam s rodičmi v nedeľu zájsť. Ako veľmi jej tie nevinné detské časy chýbali...

Mary za celý čas skoro neprehovorila. V tichosti hľadela na stôl. Červené oči jej už odpuchli, čo bolo dobrým znamením. Sam si práve pri pulte vyberala ďalší koláčik, keď sa kdesi za ňou ozval známy smiech. Otočila sa a takmer spadla z nôh. Matthew Hartley sa v spoločnosti nízkej hnedovlásky vyberal k jednému z voľných stolov. Siahala mu po prsia, mohla mať okolo stopäťdesiatpäť centimetrov. Držali sa za ruky. Sam mala pocit, akoby ju ktosi z celej sily kopol do brucha. Akoby sa na chvíľu zastavil čas. Srdce sa jej silno rozbúchalo a hruďou sa jej rozliala zvláštna bolesť. On mal priateľku... Hnusný hajzel, špinoš, sviniar... Hlavou jej vírili snáď všetky možné nadávky. Ako jej to mohol urobiť? Prečo to dovolil? Teraz, keď už bolo neskoro. Pre ňu určite.

„Slečna,“ vyrušila ju čašníčka. „Bude to dolár tridsaťštyri centov.“

„Rozmyslela som si to, prepáčte,“ hlesla, snažiac sa zahnať slzy.     


V prvom rade sa chcem veľmi ospravedlniť za 2-ročnú prestávku v pridávaní. Viem, že je to veľmi dlhá doba a žiadne ospravedlnenie nebude dostatočné. :( V mojom živote sa však vtedy zmenilo veľmi veľa vecí a na písanie jednoducho nezostal čas.

Preto patrí obrovské poďakovanie Sore, ktorá ma aj po takom čase riadne "nakopla" a tak trochu "prinútila" k dopísaniu tejto poviedky. Ďakujem! :)

Ak by sa tu našiel nejaký čitateľ, ktorý čistou náhodou vyloví z hĺbky pamäti spomienku na moju poviedku, poteším sa akémukoľvek názoru z jeho strany.   


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Za každú cenu - 11. kapitola:

3. Kate3 přispěvatel
12.02.2018 [20:26]

Kate3Nejmilejší Jessy, jak tak koukám, na Sam se sype jedna pohroma za druhou. Věřím, že to vše vyřeší a bude zase dobře, jen to asi bude dost trvat. No, asi to vezmu od konce. Matt. Tak tohle hodně bolelo!!! Chudák Sam, já si myslím, že to tak nějak zaonačíš, že se mezi Mattem a tou hnědovláskou něco stane a rozejdou se, že tohle je prostě jen další překážka na cestě Matta a Sam k sobě, ale jedině ty víš, nechci předbíhat. Docela si i umím představit, jak se Sam cítí, ale to zvládne, je to silná žena!
Tak - Mary. Líbilo se mi, jak moc se Sam o ni bála a jak se o ni chtěla postarat a že se ji nesnažila poučovat, že na to má rodiče. Jsem zvědavá, jak tohle vyřešíš, jestli bude Mary těhotná, nebo ne. Teda teď mě něco ohledně děje napadlo, ale nebudu předcházet, uvidíme. Opravdu v porovnání s Mary se Sam chová velmi zodpovědně a tak... dospěle. Je tam fakt vidět rozdíl.
Rodiče. Musím říct, že souhlasím s tím, co jste psaly, dámy, výše. Je zajímavé, že rozvody se dnes v povídkách hodně řeší, je smutné, jak jsou v dnešní době běžné. Čím to je? Asi nejvíc se mi líbil ten odstavec o tom, že Claire se chtěla cítit milovaná, žádaná... jako každá žena. A opravdu v téhle chvíli člověk neví, jak by se zachoval a nechci Claire vůbec soudit. Ano, udělala chybu, ale neměla zlé úmysly a potom se snažila vše napravit. Trochu vím, jaké to je - i když jsem to osobně nezažila a jak to potom děti odnášejí, i když už jsou starší.
Tohle mě na té kapitole zasáhlo nejvíc - rozvod, jak Sam uviděla Matta s přítelkyní (? - možná je to jen jeho způsob, jak se snažit zapomenout na Sam a na ten polibek, myslí na to Matt vůbec? Divila bych se, kdyby ne.) a Saminy myšlenky. Je z tvého psaní cítit, že víš, o čem píšeš, nemyslím tím, že jsi to, co Sam prožívá, sama zažila, ale že to máš do puntíku vymyšlené, víš, jaké postavy jsou, jak myslí, jak mluví, jak řeší problémy, ... Jsem MOC ráda, že ses k psaní Za každú cenu zase vrátila, není tam poznat žádná přestávka, krásně jsi plynule navázala. Jsem moc ráda, že zase píšeš. Emoticon Emoticon Máš čtivý styl a tak lehce to plyne, že se člověk ani nenaděje a už je na konci. Taky oceňuji, že píšeš gramaticky správně, ještě aby ne, když studuješ to, co studuješ. Emoticon Emoticon To není jen tak, na internetu se často objeví povídky/články/cokoliv s gramatickými a stylistickými chybami.
Na závěr chci říct, že si děj přehrávám při čtení v hlavě jako film, přidává tomu čtivost textu, ale zároveň to, že umíš postavy vykreslit tak uvěřitelně a živě, že nelze pochybovat o tom, že tenhle příběh se klidně mohl někde stát. Je o lidech, o problémech, o způsobech, jakými je každý člověk osobně, podle sebe, řeší. Já, jelikož tě znám, tak můžu říct, že mi tě Sam hodně připomíná. Taková moudrost... Emoticon A taky to, že Sam pomáhá a neočekává nic nazpátek. Je tam jistá podobnost, či? Ale možná se pletu.
Jessy, moc děkuji za to, že zase píšeš! Emoticon Emoticon
Jsem moc ráda, že tě Sora 'nakopla' a že to má takový bezva výsledek. DÍKY a piš dál! Emoticon Emoticon

2. Jessy přispěvatel
06.02.2018 [17:10]

JessySora, s tým rozvodom máš úplnú pravdu. Neviem, prečo je v tejto dobe vyslovene akýmsi "trendom", v každom prípade je dosť smutné, že sa láska a manželstvo mnohokrát takto končia. Emoticon K deju poviedky toho príliš veľa prezrádzať dopredu nechcem, ale čo sa týka Matthewa, postupne sa všetko vyrieši. Teraz k tomu môžem napísať len "ach, tí chlapi..." Emoticon Ďakujem ti veľmi pekne, si zlatíčko!

1. Sora
04.02.2018 [18:21]

Nová kapitolka! Juhú... Okay, okay... Nevyzerá to veľmi ružovo, ale to sa stáva. Najmä v reálnom živote. S motívom rozvodu sa stretávam až nezdravo často... Ako je vôbec možné, že dvaja ľudia, čo sa kedysi tak milovali, k sebe necítia nič z tých pekných citov, ale to svinstvo? Príde mi to ako akási móda, rozvádzať sa, mať rozvedených rodičov. Naozaj to nechápem a je mi občas dosť šoufl, keď vidím, ako si tí ľudia robia naprieky a sú si ľahostajní,haha...nie je to vtipné. Ja už len neviem ako sa mám zatváriť. Naozaj ma to štve, koľko utrpenia sprevádza toto zdalivo celkom obyčajné rozhodnutie. Nom, vrátim sa naspäť k poviedke, keďže som sa zasa zakecala. Claire mi prišla ako silná žena. Naozaj sa dá jej situácia, to čo spravila, pochopiť a myslím, že niečím takým sa (skôr či neskôr) zaoberá každá žena. Verím, že nie len u nežnejšieho pohlavia je to tak...
Mary má problém. A pekne veľký. Takúto situáciu jej nezávidím ani za mak. Dúfam, naozaj dúfam, že to nedopadne tak ako očakávala, lebo to by boli zasa nervy... Akoby toho nemala Sam dosť. Mary sa jej predsa nemusí problémami vyrovnávať, no nie? Emoticon
Je inak zlatá, že stále Mary takto podporuje. Čo si pamätám, tak som z nej nemala práve najlepšie pocity, z predchádzajúcich častí...
Čo sa Matta týka.. No comment. Zdieľam Samine pocity, ale ako nezainteresovaný čitateľ pevne verím, že sa v tom, čo videla nájde nejaké rozumné odôvodnenie. xD To jej predsa spraviť nemohol... Nesmel... Hah.
Si zlatá, že si ma takto spomenula v tej časti písanej pre čitateľov. I keď musím pripomenúť, že som to robila hlavne a najmä kvôli vlastným záujmom. Emoticon Ja som strašne rada, že si sa k tomu znova vrátila (viem si naozaj živo predstaviť, aké to muselo byť ťažké) a ja som ti preto vďačná.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!