Z temnoty, alebo zo svetla? - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Taká oddychová krátka kapitolka. :) Prepáčte, že mi to trvalo tak dlho, ale naozaj som nemala čas. V tejto kapitole sa Sennalie bude zoznamovať s novými ľuďmi. :)

15.11.2011 (10:00) • SidieOverThreshold • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 480×

6. kapitola

Ani neviem, ako som zaspala, keď do mňa zrazu niekto ďobol prstom. Strhla som sa a pozrela som sa, kto ma zobudil.

Bolo to to dievča, ktoré so mnou bolo na izbe v Ošetrovni. Pozeralo sa na mňa vystrašeným pohľadom.

Vôbec som si nevedela spomenúť, ako sa volala, tak som radšej bola ticho. Mala som také tušenie, že ona byť ticho veľmi dlho nevydrží.

„Sennalie? Si v poriadku? Nhousha hovorila, že si nič nepamätáš. Nechce sa mi to veriť! Žeby si si nepamätala ani na mňa? Ani na Pewa? Rorrzie? A čo Mikeas? Olloria? Nič? Oh Bože Sennalie!" zaplakala. V prvom momente mi bolo smiešne, ako povedala prvé meno. Pew? Kostolná lavica? V duchu som sa musela zasmiať.

Spomenula som si, ako sa volá. Erynoul.

„Erynoul. Tak sa voláš?" spýtala som sa a tým som jej tak trochu dala najavo, že si naozaj nič nepamätám.

Erynoul si zakryla ústa a neveriacky pokrútila hlavou. Potom sa zohla a zo zeme zodvihla jedny biele šaty.

„To znamená, že si nepamätáš vôbec na nič? Ani na… Večerné rozprávania? Nič?“ vzdychla si a hodila šaty na zem.

„Tak ťa s tým budem musieť znova oboznámiť!“ vykríkla nadšene, pretože pravdepodobne na mojej strate pamäti našla niečo dobré.

Chytila ma za ruku a silou mocou ma zdvihla zo zeme. Je síce pravda, že som si na ňu nepamätala, ale páčila sa mi. Takýto typ človeka sa ku mne hodí. Ja toho pravdepodobne nenarozprávam veľa, takže ona bude rozprávať aj za mňa.

Erynoul otvorila dvere a ťahala ma za sebou do jednej z izieb.

„Kam to ideme Erynoul?“ opýtala som sa.

„Nevolaj ma Erynoul. Som jednoducho Ery. Ideme za ostatnými dievčatami. Pravdepodobne sa baby z našej izby vrátia iba pozdejšie, tak sa zabavíme z ostatnými,“ vysvetlila mi a otvorila jedny dvere.

Sedeli tam tri dievčatá. Každá na inej posteli a rozprávali sa. Keď sme vošli, stíchli a pozreli sa na nás. Potom sa usmiali.

„Ahojte. Prišli sme vás pozrieť a zároveň som vás prišla predstaviť. Nalie si nič nepamätá. Ani vás, čiže…“ začala Ery. „Tamto je Kikie.“ Ukázala na jedno z dievčat s krátkymi po plecia ostrihanými vlasmi a sivými očami. Dievča sa usmialo, zliezlo z postele a podalo mi ruku. Trochu váhavo, ale kto by nie, keď sa mi predstavuje pravdepodobne po druhý krát.

„Hej, Kikie, ale volaj ma Ki,“ zasmiala sa. „Kikie je trochu smiešne.“ Potom zase vylezla na posteľ.

„Tam je Limmosia.“ Dievča, na ktoré Ery ukazovala malo neposedné kučeravé vlasy a fialové? Áno, naozaj mala fialové oči. Toto dievča nezišlo dolu, zostalo na posteli a iba sa naklonilo aby mi tiež podalo ruku.

„Lim,“ povedala stručne a zase sa posadila.

„A nakoniec Yusees,“ dokončila Erynoul. Dievča s dlhými červenými vlasmi a zelenými očami sa usmialo.

„Yus,“ povedalo.

Ery vyliezla ku Ki a začala s ňou o niečom živo diskutovať. Dievča s červenými vlasmi, Yus, sa opäť usmialo a poklepalo po voľnom mieste vedľa seba. Vyliezla som ku nej.

Rozprávali sme sa len krátko ale zdala sa mi fajn. Potom sme odišli do našej izby, kde nás už čakali naše spolubývajúce. Tuším sa volali nejako… Olloria! Áno! Olloria a Rorrzie!

Ery mi to hneď potvrdila, keď ich predstavovala.

Raz mi z toho predstavovania naozaj prepne, pomyslela som si ale usmievala som sa ako bábika na špagátiku.

Olloria bola bledá usmievavá blondínka, ktorú som mala volať Ollie. Rorrzie bola zase zamračená hnedovláska olivovej pokožky, ktorú som vraj mala volať Rie.

Potom dievčatá vyliezli na postele a mne zostala len jedna, hore naľavo od dverí. Tak som poslušne ako psík aj ja vyliezla na moju posteľ.

Zase sme sa rozprávali, až kým sa nezotmelo. Vtedy sa Ery pozrela na hodinky a na tvári sa jej objavil skľúčený výraz.

„Za chvíľu bude osem. Zase tréning! Prečo to nemôžu presunúť na deň? Takto večer sa určite nikomu nechce!“ povedala nahnevane, otvorila šatník a všetkým dievčatám vrátane mňa hodila nejaké kombinézy. Nepochopila som, ale poslušne som si to obliekla. A keď zarachotil hlučný zvonec, pobrali sme sa dole.

Autor: SidieOverThreshold, v rubrice: Povídky » Na pokračování