Z temnoty, alebo zo svetla? - 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Čo sa stane na oslave? Aká rivalita je medzi Loinom a Pewom?

09.10.2011 (10:00) • SidieOverThreshold • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 556×

4. kapitola

Tiež mávate ten pocit, že keď niečo nechcete, práve to sa naplní? Ten pocit práve nastal.

Dnes sa mi vôbec nechcelo nič podnikať. Chcela som len zaľahnúť do postele, zavrieť oči a spať. Ery ma však predbehla a oslava už bola v plnom prúde. Zvážila som všetky možnosti úniku, ale keď sa mi nič nepodarilo vymyslieť, neochotne som prijala darčeky a blahoželania, až som si nakoniec sadla na stoličku a pozerala som sa na Ery a ostatných, ako sa bavia.

Na chvíľu som zatvorila oči, a keď som ich opäť otvorila, predo mnou stál ten poslený človek, ktorého by som tu čakala. Rýchlo som vstala.

„Ahoj, Pew, ako si sa..." zarazila som sa, keď som uvidela darček zabalený v krásnom zelenom paperi s malými kvietkami a previazaný stuhou. Pew zodvihol darček a podal mi ho.

„Pre teba," povedal a odhalil rad rovných, bielych zubov. Ten úsmev ma doslovne hrial pri srdci, až som myslela, že sa roztopím. Ale keď sa nahol, aby ma pobozkal na líce, preľakla som sa a odtiahla . Na jeho tvári sa uhostil neznesiteľne smutný výraz.

„Ďakujem Pew, to si nemusel," povedala som a odložila som darček na vrchol hory ostatných. Pew sa smutne usmial a pozrel sa nado mňa.

„Ahoj, Loin, opäť sa stretávame," povedal. Sledovala som jeho pohľad a zrak mi padol na nahnevanú Loinovu tvár. Zakašľala som.

„Ahoj, Loin, toto je Pew, ale myslím, že vy sa už..."

„Áno, poznáme sa. Však, Pew?" Loin sa ironicky usmial a potom sa pozrel na mňa. Ako keby si len teraz všimol, že som tu a tvár mu nejakým zázrakom znežnela. Potom sa však opäť pozrel na Pewa a zamračil sa.

„Čo tu robíš Pew? Nemal by si byť niekde inde? Napríklad u doktora?" Zasmial sa. Na Pewovej tvári sa opäť zjavila bolesť. Ten pohľad mi, ani neviem prečo, trhal srdce. Nevedomky som chytila Pewa za ruku.

„Sme tu spolu. Tam kde je jeden, musí byť aj druhý. Nie je tak Pew?" Z úst sa mi liali slová, ktoré som ani nechcela povedať.

Loin sa zatváril smutne a posledný krát hodil výhražný pohľad na Pewa.

„Ešte sa uvidíme bratku," povedal, otočil sa a odišiel. Pew si vydýchol. Potom sa však otočil na mňa a s nechápavým výrazom sa spýtal: „Prečo si to urobila Jese? Nemusela si." Pozeral sa na mňa tými krásnymi hnedými očami, od ktorého sa mi čoraz viac podlamovali kolená.

Neodpovedala som na jeho otázku.

„Aký problém máte medzi sebou?" opýtala som sa. Pew si vzdychol a ťahal ma za sebou na terasu. Keď sme tam došli, s radosťou som si uvedomila, že sme tam sami. Všetci sa zabávali dnu.

„Takže?" postrčila som Pewa, aby sa mu ľahšie začalo, podľa mňa dlhé, rozprávanie.

„Keď som išiel na strednú, mal som tam nových spolužiakov, samozrejme. Všetko bolo tak, ako má byť. Až kým som neuvidel jedno dievča. Mala krásne dlhé hnedé vlasy a zelené oči. Hrozne sa mi páčila. Volala sa Lushnia. Ale v triede bol aj Loin." Tu sa zrejme začína príbeh, pomyslela som si. „Lushnia sa mu tiež páčila. Bol pri nej skôr ako ja. Spolu sa bavili, rozprávali, a ja som sa na to len díval. Avšak po dvoch týždňoch, keď bol Loin chorý, sa mi podarilo sa ku nej dostať. Teraz som sa s ňou rozprával aj ja a spolu sme sa bavili. Po čase som zistil, že som ju ľúbim. Loin však prišiel do školy, a keď uvidel, že sa bavím s Lushniou, začal žiarliť. Povedal, že ak sa od nej nebudem držať ďalej, niečo sa mi stane. Tak sme sa dohodli, že sa stretneme a vybavíme si to. Ale na schôdzku prišla aj Lushnia. Loin si ju nevšimol, pretože stála za ním. Ako rozhadzoval rukami, nešikovne ju strčil na cestu, rovno pod kamión. Odvtedy som nezniesol prítomnosť akéhokoľvek dievčaťa, a tak som len chodil ku doktorovi a čas som trávil v jednej tmavej uličke. Až kým sa nestalo ešte niečo. Pred dňom, či dvomi som stretol v tej uličke dievča. Bolo krásne. Dokonca krajšie, ako Lushnia. Pochopil som, čo je to láska už po druhýkrát. Toto dievča však vyzeralo smutne. Keď som sa s ňou začal rozprávať, láska k nej bola ešte silnejšia. Začal som si všímať všetky jej dokonalé krivky. Prenádherné čierno - čierne vlasy, krásne veľké zafírovo modré oči. Pochopil som, že hoci som sa s ňou rozprával minútu, dve, silno som sa do nej zaľúbil. Vieš ako sa volala?" opýtal sa zrazu a vytrhol ma z príbehu. Nevedomky som potriasla hlavou. „Volala sa Sennalie. Sennalie Jeseia Laysiová," povedal a ja som si až teraz uvedomila, čo hovorí. „Jese, ty si to dievča, ktoré ľúbim," povedal, chytil ma za pás a pobozkal ma. Jeho bozk bol nežný a náhlivý zároveň. Po chvíli som sa od neho odtiahla a on posmutnel.

V tom však na terasu vtrhla Ery.

„Nalie! Kde si sa vyparila? Všetci ťa..." nedokončila vetu, keď uvidela Pewa, ktorý ma stále objímal jeho silnou rukou.

„Oh prepáčte, že ruším, ale toto je súrne. A k tomu..."

V tom sa zvalila na zem. Pew tak isto. Nechápala som, čo sa deje a tak som s krikom bežala dnu. Keď som však otvorila dvere, všetci boli v takej istej polohe ako Ery a Pew.

Začala som kričať o pomoc. Hrozne som sa bála. Čo ak sa už neprebudia a ja na tomto svete zostanem sama? Kričala som z plných síl, až kým ma niekto odzadu nebuchol do hlavy tupým predmetom. Potom som sa aj ja ponorila do mdlôb.

Autor: SidieOverThreshold, v rubrice: Povídky » Na pokračování