Veľmi krátka kapitola, pri ktorej som absolútne nemala žiadnu múzu. Takže obsah tejto kapitoly: žiadny. Dúfam, že čoskoro tú múzu chytím a nabudúce už budem písať spolu s ňou. :)
06.10.2011 (10:00) • SidieOverThreshold • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 472×
3. kapitola
Stála som na krásnej čistinke v lese. Bola posiata krásnymi kvetmi všetkých druhov. Bolo to krásne, ale... Všetko začalo horieť, ako mihnutím oka to zmizlo a ja som sa ocitla na púšti. Slnko na mňa pieklo, až som si myslela, že sa uvarím.
„Sennalie, Sennalie, Sennalie!" počula som hlas, ale nevedela som, odkiaľ prichádza.
„Sennalie Jeseia!" Otáčala som sa do kruhu, ale nevidela som nič, len piesok a ničotu. Zrazu som sa otočila a zalapala som po dychu. Predo mnou stál muž. Z chrbta mu trčali krídla, avšak nie anjelské. Boli bez peria. Vlastne to bola iba kostra z blanami. Neviem to vysvetliť. Ale hlavne, boli krídla bez života. Aj ten chlapík, ktorému krídla patrili, bol bez života.
„Sennalie!" Natiahol ku mne bielu mŕtvu ruku.
„Nechaj ma! Daj mi pokoj," kričala som, keď ma chytil za lakeť. Trhala som sa. Z jeho hrdla vyšiel podivný sykot. Znelo to ako smiech a vrčanie zároveň.
„Musíš prísť..." Jeho prázdne oči sa približovali k tým mojim a ja som zvrieskla.
Zvrieskla som. Prudko som otvorila oči a posadila som sa. Sedela som na mojej posteli, v mojej izbe a v mojom dome. Ale niečo bolo inak. Cítila som, že niečo nie je v poriadku.
Ľahla som si a zatvorila oči, ale z tmy sa mi stále vynáral ten podivný chlapík. Tak som sa rozhodla, že si pôjdem dať zmrzlinu. Zmrzlina vždy pomôže.
Otvorila som dvere a srdce mi skoro vyskočilo z hrude.
„Panebože, Loin! Chcete, aby som dostala infarkt?" vyčítala som Loinovi a pokračovala som v mojej púti za zmrzlinou. Počula som jeho kroky za mnou. Fakt ma už otravuje.
Vošla som do kuchyne a zobrala som z chladničky zmrzlinu. Sadla som si za stôl. Loin ma pozoroval.
Nervózne som začala jesť, čím som mu vlastne naznačovala, že mi to nie je najpríjemnejšie, ale on sa na mňa stále pozeral.
„Musíte ma sledovať?"
„Podľa toho kedy," povedal Loin a usmial sa.
„Teraz?" opýtala som sa ale neopätovala som mu úsmev. Loin sa otočil chrbtom ku mne.
„Je to takto dobre?" opýtal sa, stále otočený opačným smerom.
„Áno, zotrvajte v tejto polohe prosím, kým nedojem." Až teraz som sa usmiala.
***
Je ráno, úžasne. A ja som vôbec nespala. Vždy keď som zavrela oči, videla som toho chlapa. Ani zmrzlina nepomohla. To sa mi nestáva často.
Vstala som a zamierila som do kúpeľne. Umyla som sa a obliekla a otvorila som dvere. Na Loina som sa pripravila, takže som sa nezľakla tak ako v noci. Mala som pocit, že jeho výraz je iný ako včera. Taký utrápenejší.
„Dobré ráno, Loin," pozdravila som sa a zišla som dole, pripravená urobiť si raňajky, ale boli už na stole. Och, jasné, máme sluhov! Sadla som si a začala som jesť. Bolo mi nepríjemné, že sa na mňa všetci pozerajú. Hodila som trpiteľský pohľad na Loina a on sa automaticky otočil. Ostatní nechápavo hľadeli ale keď zbadali môj výraz, urobili to isté. Prišlo mi divné, že sa otáčajú, keď jem, ale bola som spokojná. Potichu som sa musela zasmiať.
Keď som sa najedla, zobrala som tašku a vyšla von. Tam ma už čakalo auto, ktoré ma malo odviesť do školy.
Namrzene som zafučala a nasadla som. Pane Bože, veď to školy to nie je ani sto metrov!
Celú cestu som nič nepovedala, a keď sme prišli ku škole, bez slova som vystúpila, a keď sa na mňa všetci pozreli, zošitom som si zakryla hlavu, okolo čakajúcej Ery som len prebehla s pozdravom ,Čau' a vošla som do školy.
V triede som si sadla na svoje miesto.
„Pozri sa na Enu, vyzerá hrozne!" pošepla Moulie, najväčšia štetka v meste, Posmee, jej najlepšej kamarátke. Počula som to. Bolo to namierené na mňa. Nikto okrem nich ma nevolá Ena. Sú to dve vymleté kravy, a ja som si na nich už zvykla. Ignorovala som ich a čakala na profesorku.
***
Keď sme s Ery prišli pred náš dom, Ery vyzerala nejaká nesvoja.
„Čo sa deje, Ery?" opýtala som sa. Ery len pokrčila plecami a otvorila dvere. Zo všekých strán na mňa doľahol krik.
„Všetko najlepšie k šestnástim narodeninám, Sennalie!"
Autor: SidieOverThreshold, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Z temnoty, alebo zo svetla? - 3. kapitola:
Ďakujem
Len do toho, napiš pokračko Ja sa neviem jednoducho dočkať Je to úžastná poviedka
Ja ďakujem.
Ahoj, chcela by som ťa upozorniť na chybu, ktorú robíš, keď píšeš priamu reč. Nepíšu sa dolné úvodzovky a za nimi medzera. To je chyba. Napíšeš vždy len dolné úvodzovky a za nimi začneš písať vetu - žiadna medzera. Tá sa píše jedine za hornými úvodzovkami.
Taktiež bacha na čiarky a neuškodí si to po sebe aspoň raz prečítať.
Prosím, daj si na to pozor.
Vďaka.
Přidat komentář:
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!