Prvá kapitola mojej starej poviedky, ktorú píšem na blogu. Dúfam, že sa Vám bude páčiť prvá kapitola, ktorá normálne vyšla na mojom blogu na 3. kapitoly. Ak bude aspoň päť komentárov, viem, že mám pokračovať. Nesii.
07.01.2011 (13:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 994×
1. 12. 2008
Milý denníček! Ak by si sa spýtal na moju náladu, odpoveď by bola vždy rovnaká.
Je hrozná!
Neviem, či je to tou pubertou alebo proste nemám svoje dni. Ale to by predsa netrvalo dva mesiace.
Cítim, že sa so mnou niečo deje. Moje telo reaguje presne naopak.
Mám sa zľaknúť, ale moje telo je stále v eufórií pokoja.
Napríklad minule ma naháňali bezdomovci a necítila som vôbec ten pocit, ktorý by som cítiť mala. Už dlho som nezažila pocit, ktorý vo mne pulzoval od rána do večera. Ktorý mi pulzoval a bubnoval vo všetkých žilách a vytváral pocit, že niečo nie je tak, ako má byť. Ale teraz ma moje telo vôbec nevaruje. Utekám pred potkanom, ale cítim sa šťastná. No chápete to??? Lebo ja nie! Neviem, čo je to so mnou. Bojím sa! Mame to nechcem povedať, pretože by si o mne myslela, že som blázon. Ale čo keď som? Čo keď tá choroba mi udrela na hlavu a pomiešala všetky myšlienky, pocity a nálady?
Uf. Zasa trepem. Musím končiť. Hromada riadu a učebníc ma čaká. Tak zajtra.
8. 12. 2008
Drahý denníček! Ten pocit neodchádza. Kamaráti si začínajú na mne všímať zmeny. Nie len povahové, ale aj výzorové. Výzor by ma mohol potešiť, pretože sa mi zhustili moje tmavé vlasy farby medi. Moja tvár sa mi vytvarovala do nádherného výzoru, kde moje veľké oči farby Azúru mi zvýraznili tvár. Zväčšili sa mi mihalnice, moje pery stmavli a nádherne sa zväčšili. Bolo to tak, ako som chcela. Moja postava sa zúžila a vyrovnala. Toto mi vôbec nevadí, práveže som rada, že som krajšia, ale to správanie mi to neuľahčuje.
Som šibnutá, to som zistila už dávno, ale cítim, že niečo vo mne buble a čoskoro to buchne.
Denníček musím končiť, mama mi klope na dvere. Tak niekedy inokedy. Pa.
Zabuchla som svoj starý hnedý denník z kože zvieraťa a položila ho pod vankúš. Sadla som si na posteľ a keď som bola pripravená, upriamila som pohľad na dvere a nadýchla sa. Otvorila som ústa a povedala mame, nech vstúpi dnu.
Moja mama vstúpila do izby a usmiala sa. Upriamila na mňa svoje veľké hnedé okále. Privrela som oči a pomykala sa na posteli. Mama vie dosť znervózniť, keď sa pozrie niekomu do očí. Preto nikdy pred ňou nič neutajím. Mama je strednej výšky, má oči farby čokolády a krátke po uši blond vlasy. Je chudá a má nádherné pery, ktoré som po nej zdedila aj ja.
Keď som v sebe vyrovnala všetky pocity, pozrela som sa na mamu a čakala, čo na mňa vyblafne.
9.12.2008
Milí denníček! Mám tri veľké problémy, akoby už ich nebolo dosť! Včera, keď mama vošla do izby, sa so mnou rozprávala. No a vyšlo z toho domáce väzenie počas, ktorého sa musím bifliť.
No a ten dôvod, prečo mám problémy, je: riaditeľ volal mame, že som sa zhoršila skoro v každom predmete a má podozrenie, že vraj Ja! Užívam drogy. Aké smiešne. To je ten prvý dôvod. Druhý dôvod súvisí s prvým. Mama si všimla moju zmenu imidžu, s ktorým som ja nič nespravila. Myslí si, že som v nejakej drogovej partii, kvôli ktorej som sa úplne zmenila. Zase! Aké smiešne. Mama je asi slepá, ale ja som vkuse doma. Ale mame sa to nedá vysvetliť. Uf. No a ten tretí problém je, že nemôžem ísť na výlet o týždeň s celou triedou. Skúsim mamu ešte presvedčiť. Tak denníček musím končiť. Musím všetko v škole dobrať. Zajtra alebo niekedy.
Denník som dala pod posteľ pod podlahu. Postavila som sa a sadla si na stoličku k môjmu stolu. Vytiahla som si učebnice podľa rozvrhu a začala sa učiť.
***
Je asi 23:30 a ja stále čumím do učebníc. Už ani neviem, čo tam je. Hlavu som položila na učebnicu fyziky, zavrela oči a zaspala.
***
Ráno ma zobudila mama, ktorá ma drgala do pleca, aby som sa zobudila. Pomaly som zdvihla hlavu a jemne otvorila oči. Mama mala na tvári starostlivý pohľad.
„Dokedy si sa učila?" spýtala sa. Očami som sa pozrela na učebnice a potom znova na mamu.
„Do 23:30," odpovedala som potichu a zívla si.
„Dnes nepôjdeš do školy, poď, ľahni si na posteľ," prikázala mi mama. Pomaly som sa postavila a dopotácala sa k posteli. Ľahla som si do postele a vtom momente zaspala.
Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Witch diary - 1. kapitola:
Ráda bych si přečetla brzy další!!
tesim sa na dalsiu kapitolu 
*Číslovky sa vypisujú písmenom.
*V slove lahla je mäkčeň.
*Píše sa pomaly, nie pomali.
*Pozor na chýbajúce písmená.
*Príliš často používaš to isté slovo za sebou. Napríklad: Výzor by ma mohol potešiť, pretože sa mi zhustili moje tmavé vlasy farby medi. Moja tvár sa mi vytvarovala do nádherného výzoru, kde moje veľké oči farby Azúru mi zvýraznili tvár.
Alebo: Napríklad minule ma naháňali bezdomovci a necítila som vôbec ten pocit, ktorý by som cítiť mala. Už dlho som nezažila pocit, ktorý vo mne pulzoval od rána do večera. Ktorý mi pulzoval a bubnoval vo všetkých žilách a vytváral pocit, že niečo nie je tak, ako má byť.
*Vety by som nestavala tak zložito, veď v jednoduchosti je krása, treba sa toho držať. 
Pocity a výzor sú síce pekné slová, ale treba porozmýšľať aj nad synonymom. Takto má čitateľ dojem, že si treba rozšíriť slovnú zásobu.
*Taktiež myslím, že veta: Pomaly som sa postavila a dopotácala sa k posteli. Ľahla som si do postele. To ľahla som si do postele je podľa mňa zbytočné.
Veď keď sa už k tej posteli ledva došuchtala, hádam je každému jasné, že si do nej ľahla a nekukala na ňu, nie?
Dúfam, že aspoň trochu som pomohla, prosím, porozmýšľaj nad tým, čo som napísala.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!