Welcome to Mystic Falls - 8. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Pohľad Caroline na celú situáciu, Matt všetko vyrozpráva, Klaus sa správa podivne a menší zvrat na konci. Dúfam, že sa bude páčiť, vaša Beatrice.

16.10.2013 (20:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 758×

Chloe:

Slzy si nakoniec našli cestu. Ticho som plakala nad Mattom. Ja som zabila človeka! Ako som ho mohla zabiť? A ešte niečím takým príjemným ako je bozk. Nie je to až príliš krutá irónia?

Bozk smrti. Zostala som skrútená v klbku, čo mi pripadalo ako najvhodnejšia poloha. Neviem, koľko som plakala. Pár minút, hodinu, celý deň? Čas mi prišiel nepodstatný. No po tom čase mi došli slzy a ja vyčerpaná z Debbienho mučenia a z preliatych sĺz som sa prepadla do krajiny nepokojných snov a nočných môr.

Caroline:

Zacítila som ako mi niekto chytil ruku. Pozrela som sa na dotyčného. Bol to Stefan a vážne sa na mňa pozeral.

„Prepáč,“ zašepkala som a položila si ruky na kolená. Klopkanie prstami o stôl nikdy nikomu nepomôže.

Stefan nič nepovedal, len pokrútil hlavou a odišiel z miestnosti. Vzdychla som si a pozrela sa na Matta, ležiaceho na pohovke u Salvatorovcov. Už by sa mal prebrať. Už to bolo niekoľko hodín, čo sme ho našli ležať pri jazere mŕtveho. Po Chloe nebolo chýru ani slychu, len Elena našla otlačky druhých pneumatík asi päťdesiat metrov od miesta, kde parkoval Matt.

Od hysterického záchvatu ma zachránila Bonnie, ktorá ma upokojovala, že Chloe je určite v poriadku - hoci som mala pocit, že tomu sama neverí - a sľúbila mi, že skúsi ju nájsť pomocou nejakého kúzla. So slzami stekajúcimi po lícach som prikývla a Stefan mi pomohol dostať sa k nim. Odvtedy sedím v kresle oproti Mattovi a striehnem na hociakú známku toho, že by sa prebúdzal.

Myslela som na Chloe. Kde je, kto ju uniesol, kto zabil Matta? Prečo by to niekto robil? Napadala mi jedine možnosť, že to bola Seraphine, čo si myslel aj Klaus, ktorý za mnou prišiel. Sadol si do druhého kresla a s vážnou tvárou ma sledoval. Najskôr som bola odhodlaná si ho nevšímať, no keď som sa na neho nakoniec pozrela zúfalým pohľadom, bola som viac než ochotná uveriť, že v jeho tvári je aj súcit. Nechcelo sa mi tomu veriť.

„Je mi ľúto, čo sa stalo Chloe,“ povedal do toho ticha. Zdalo sa mi, že je to celkom úprimné. Vzdychla som si a pokrútila hlavou.

„Je ti len ľúto, že ti ušiel kľúč k otvoreniu tej skrinky,“ zašepkala som a neodtrhla som od neho zrak. Zatváril sa šokovane. Potom stisol pery, oprel si lakte o kolená a nahol sa mierne dopredu.

„Caroline, ja nie som z kameňa. Zabíja ma, keď ťa vidím takto,“ vyznal. Teraz som jeho pohľad nevydržala a pozrela som sa na moje ruky. Neverila som, že Klaus skutočne prišiel a ľutuje ma, že som tak rýchlo stratila moju malú sestričku. Netušila som, že je toho Klaus schopný. Je aj možnosť, že je veľmi dobrý herec, ale keď som sa pozrela do jeho očí, vedela som, že hovorí pravdu.

„Ďakujem, že si prišiel, Klaus,“ smutne som sa usmiala.

„To by stačilo, inak zmeškáte návrat stratenej duše,“ ozvalo sa spoza nás. Obzrela som sa a uvidela Damona, ako sa opiera o zárubňu dverí. Uškrnul sa na mňa a ukázal prstom na Matta na gauči. Matt sa už skutočne prebral a zmätene žmurkal a pozeral sa okolo seba. Potom potriasol hlavou a pomaly sa posadil.

„Au,“ zašomral a pokúsil sa narovnať si krk. Hodila som pohľad na Klausa. Ten sa tváril mierne mrzuto, zrejme kvôli prerušeniu nášho rozhovoru. Ale to som len tipovala, pri ňom človek nikdy nevie.

„Matt, čo alebo kto ťa zabil?“ vyhŕkla som, keď som usúdila, že Matt je už dosť prebratý na nejaké otázky.

Mattov pohľad sa zmenil na mierne zdesený.

„Tvoja sestra, Caroline,“ odpovedal mi chraplavým hlasom, potom si odkašlal. „Zabila ma Chloe.“

Zalapala som po dychu.

„Ty máš ale nezbednú sestru!“

„Damon, nemôžeš byť aspoň raz ticho?“ zavrčala som podráždene.

Damon, ktorý sa stihol postaviť za gauč s Mattom, zdvihol ruky, že sa vzdáva. Ešte raz som sa na neho zamračila a pozrela späť na Matta.

„Ako mohla? A aj keby, ako to, že si sa prebral? Gilbertovský prsteň funguje len...“ rýchlo som hovorila, ale Matt ma prerušil.

„Len keď ma zabije nadprirodzená bytosť. Áno, viem. Chloe ma pobozkala a po chvíľke som cítil, že ma opúšťajú všetky sily, až zo mňa vysala všetok život. Aspoň myslím,“ odpovedal. Zatvárila som sa začudovane a pozrela na Damona, ktorý pokrčil plecami.

„Neviem o tom, že by Chloe niečo také dokázala. Som si istá, že keď s tebou odchádzala, bola skrz - na skrz človek.“

„Povedz nám všetko, Matt,“ ozvala sa Bonnie. Ani som si nevšimla, kedy aj so Stefanom a Elenou vošla do miestnosti. Pozrela sa na ňu, ale ona sa netvárila nijak nadšene. Keď si všimla, že sa na ňu pozerám, krátko pokrútila hlavou. Zviezla som sa nižšie do kresla. Vyhľadávacie kúzlo nefungovalo. Jediná nádej je teraz Matt a to, čo nám povie.

„Začalo to úplne normálne, rozprávali sme sa, kúpali, potom sme ležali na deke...“ začal Matt.

„Sladké. A boli ste stále spolu, alebo?“ ozval sa celkom inteligentne Damon. Aj by som mu venovala obdivný pohľad, ale príliš som sa sústredila na Matta.

„Veď to. Po nejakom čase sa zdvihla, že ide pre deku...“

„A ty si ju ako správny gentleman nechal ísť. Samu.“

„Damon!“ povedala som súčasne s Elenou. On sa len škeril.

„Áno. Lenže sa dlhú dobu nevracala, tak som sa šiel pozrieť po nej. Deka bola v aute, len ona nikde. Zrazu sa vynorila z krovia. Vyzerala inak. Plná energie, silnejšia. A za ňou stál Kol,“ hovoril ďalej, avšak bol opäť prerušený, tentokrát mnou.

Zalapala som po dychu a pevnejšie zovrela operadlá kresla. Poobzerala som sa, lebo som chcela vidieť reakcie ostatných. Elena aj Bonnie sa tvárili zdesene, Stefanov výraz hovoril 'no pekne', no mňa zaujal výraz Klausa. V očiach mal pobavenie a krútil hlavou.

„To je ale idiot,“ vzdychol si a pozrel na mňa. Uprene som na neho pozerala.

„Ako to myslíš?“ zamračila som sa. Samozrejme, Kol nerozmýšľal a bol poriadne ľahkomyselný, ale keď už to hovorí aj Klaus?

„Z tohto zaváňa problém a veľký.“ Na tvári sa mu roztiahol široký úsmev a oprel sa do kresla. Neubránila som sa úškrnu. Typický Klaus. Pozrela som späť na Matta.

„... že sa len rozprávali. Nezdalo sa mi to a chcel som čo najrýchlejšie odísť, no Chloe ma pri aute pobozkala a bol som mŕtvy. Zvyšok už viete,“ dohovoril Matt.

Snažila som si to v hlave dať všetko dohromady. Chloe zmizne na niekoľko minút, a keď sa opäť objaví, je s ňou Kol.

„Matt? Čo si hovoril o Chloe, keď si ju našiel s Kolom?“ začula som hlas Bonnie.

„Vyzerala, akoby bola nabitá čistou energiou. Oči jej priam svietili a z tela jej vyžarovala sila,“ odpovedal pomaly Matt.

„Ale Kol ju nemohol stihnúť premeniť na upíra,“ zamyslene povedala Elena. Prikývla som. Premena na upíra trvá dlhšie a tak či tak, nemohla zabiť Matta bozkom, ak by ním bola. Nechápala som to.

„Chápe tomu niekto?“ Damon sa mračil a zdalo sa, že sa nad tým skutočne zamýšľa. Aspoň na chvíľu je vážny.

„Možno niečo nájdeme. Bonnie sa pozrie v knihách a my sa pokúsime nájsť Katherine. Snáď niečo bude vedieť,“ ozval sa po prvýkrát Stefan.

„Tak ja asi idem, uvidíme sa neskôr.“ Bonnie sa vytratila z miestnosti.

„Z akého dôvodu si myslíte, že je Katherine v Mystic Falls?“ zaujímal sa pochybovačne Damon.

„Chce zabiť Seraphine a už ju raz videla tu v meste. Bude tu krúžiť ako sup,“ odpovedal Klaus pohotovo.

„Si si nejaký istý,“ zaškeril sa Damon.

„Som viac ako tisíc ročný Pôvodný. Povedzme, že už mám pár skúseností.“ Klaus sa úsečne usmial, potom vstal a odchádzal. Stále sa však tváril, akoby vedel niečo, čo my nie.

Predtým, ako odišiel, sa ešte na mňa usmial. Úsmev som mu nesmelo opätovala. Prečo by som nemala? Prišiel za mnou, keď sa dozvedel, že Chloe zmizla. Síce som nevedela, ako to vlastne vedel, ale bola som mu vďačná. Keď odišiel, Matt hundral, že je hladný a ide domov, tak sa Stefan ponúkol, že ho zavezie. Damon išiel s nimi, rovno odtiaľ pôjdú hľadať Katherine. Zostala som sama s Elenou.

Posadila som sa na gauč, kde sedel Matt a ona vedľa mňa.

„Si v poriadku?“ Ustarostene sa na mňa pozerala a hladkala ma po ramene. Prikývla som, aj keď sa mi slzy tlačili do očí. Chloe je len pár dní v meste a už je unesená priam šialeným upírom. Radšej mala zostať v Rosewoode, kde predtým žila. Tam by mala snáď pokojnejší život, ako v tu. Nechcela ísť, no prehovorila som ju. Mama hovorila, že to musí byť jej rozhodnutie, ale ja som ju presviedčala, až som uspela. Prečo som to robila? Nebyť mňa, je Chloe v poriadku.

„Je to moja vina, Elena,“ zavzlykala som a slzy si sami našli cestu na povrch. Elena ma objala a chlácholivo ma hladila po chrbte.

„Nie je, Care. Si tá najlepšia sestra a čokoľvek sa Chloe stalo, nemôžeš za to,“ upokojovala ma.

„Ale ja som ju presvedčila, aby sem prišla,“ krútila som hlavou.

„Chcela si mať svoju sestru pri sebe. Je to jednoduché a prirodzené.“

Ešte hodnú chvíľu sme takto sedeli. Nakoniec som sa posadila normálne a utrela slzy.

„Ďakujem, Elena,“ usmiala som sa na ňu.

„Kedykoľvek,“ opätovala mi úsmev.

Vzdychla som si a postavila sa.

„Kam ideš?“

„Musím to povedať mame. A nemôžem tu len tak sedieť, musím niečo robiť,“ hovorila som odchádzajúc z obývačky. Medzi dverami ma Elena zastavila.

„Nechceš, aby som šla s tebou?“

Pokrútila som hlavou.

„Chcem to vybaviť sama,“ pokrčila som plecami a zavrela za sebou dvere.

~oOo~

Sediac oproti mame, ktorá sa na mňa zvedavo a trochu vystrašene pozerala, som sa cítila ešte horšie.

„Caroline, už tu takto sedíme päť minút,“ stisla mama pery. Vytiahla som ju z policajnej stanice a teraz sme sedeli v parku pred ňou na lavičke. „Už mi to povedz.“

„Chloe zmizla,“ vyhŕkla som rýchlo. Mama pootvorila zhrozene ústa. Ja som si nervózne hrýzla do pery.

„Ako?“ prižmúrila mama oči.

„Kol ju uniesol,“ povedala som skrátene. Poriadne skrátene. Nechcela som mame vysvetlovať, že Chloe nejako zabila Matta a teraz je akési nadprirodzené stvorenie. Mama si vzdychla.

„Nemala sem chodiť. Do tohto prekliateho mesta,“ zamrmlala, ja som to však dobre počula.

„Neobviňuj sa,“ zahriakla som ju. Mama sa na mňa pozrela s boľavou iróniou v očiach.

„Keď nie ja, tak kto? Som jej matka a nedokázala som ju ochrániť. Vieš si predstaviť tú bolesť?“ Pokrútila hlavou. Ja som ju len ticho počúvala. „Prišla som o ňu už keď bola malá a teraz znova. Ako som to mohla dovoliť?“ vzlykala.

„Nájdeme ju a dovedieme domov,“ zašepkala som.

„Uniesol ju Pôvodný upír a ešte k tomu šialenec ako Kol. Aká je šanca?“

Pokrčila som plecami. Na to som odpoveď nevedela. „Neviem. Ale niečo určite spravíme.“ Pohladkala som ju po chrbte.

„Jasné, že áno. Liz, zdravím,“ ozvalo sa spoza nás.

„Damon, Stefan,“ obzrela sa mama.

„Liz, mohli by ste nás ospravedlniť?“ zdvorilo sa spýtal Stefan. Mama sa zamračila.

„Ak sa to týka Chloe, zostávam,“ vyhlásila rozhodne. Damon pokrútil hlavou.

„Neboj, Liz. Poď, Caroline, musíme ísť,“ venoval mi Damon veľavýznamný pohľad. Prikývla som a postavila sa.

„Idem, mami. A Chloe nájdeme, to ti sľubujem,“ pobozkala som ju na líce a ponáhľala sa so Salvatorovcami preč z parku. Hádam sa niečo dozvedeli. Vrelo som v to dúfala, aj keď mi to mierne nesedelo, veď neubehla ani hodina, od kedy som od nich odišla.

„Máte niečo?“ spýtala som sa s nádejou, keď som už sedela v ich aute.

„Uvidíš, Barbie,“ uškrnul sa Damon. Vzdychla som si, ale nereagovala som na to. Nech si hovorí čo chce, mne len záleží na nájdení Chloe.

Keď sme vystupovali z auta pri Salvatorovskom dome, zdali sa mi obaja nejakí nervózni. Stále sa obzerali dookola a cítila som z nich istú vystrašenosť. Ktovie prečo boli takí? Nech je to akokoľvek, myslím, že to o pár minút zistím.

V dome panovalo ticho, teda takmer ticho. Počula som niekoho tlmene a namáhavo dýchať.

Zvedavo som vošla do obývačky, no hneď som sa omráčene pokúsila o krok späť. Zalapala som po dychu pri pohľade na zviazanú osobu.

Zrazu som za sebou začula pohrdlivý smiech. Rýchlosťou blesku som sa otočila.

„Kol...“ hlesla som zmätene. Hodila som pohľad na Salvatorovcov. Obaja sa tvárili rovnako prekvapene ako ja, takže o ňom zrejme nevedeli. Kol sa na nás uškŕňal.

„Toto som si o vás teda nemyslel...“ povzdychol si a ukázal prstom na dievča na drevenej stoličke, ktoré sa poriadne rozzúrene a zúfalo snažilo dostať z reťazí.

« Předchozí díl

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování