Welcome to Mystic Falls - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Rande s Mattom. Pokojnejšia kapitola. Vaša Beatrice.

22.09.2013 (10:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 660×

Chloe:

Prezliekla som sa do pyžama a išla hneď spať. Ešte som zakričala dole schodami 'dobrú noc', nech mi nelezú do izby, aby ma skontrolovali. Chcela som si oddýchnuť pred zajtrajším rande s Mattom.

Chvíľu som sa prehadzovala, lebo ma všeličo bolelo, no potom zaúčinkovali lieky a ja som pomaly upadla do spánku.

Chloe:

Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách, keď ma pošteklili slnečné lúče, prenikajúce cez veľké okno. Posadila som sa a pretrela si oči. Chvíľku som si nevedela rozpamätať, na čo sa vlastne teším. Potom sa mi úsmev rozšíril od ucha k uchu.

Matt. Rande s Mattom! Tešila som sa naň. Potrebujem získať nejaké známosti skôr, ako pôjdem do školy. A možno viac ako známosti... kto vie. Pozrela som sa na budík a vyplašene som vstala. Bolo deväť hodín, čo znamenalo, že o dve hodiny tu Matt bude. Bol to síce zvláštny čas na rande, ale možno ma chce proste vziať niekam... niekam. Bola som jednoducho zvedavá.

Rýchlo som bežala do kúpeľne, kde som sa rýchlo osprchovala a zabalila sa do župana. Tak som zišla dole, kde som vďaka mojej nervozite zjedla len jogurt. Utekala som späť do kúpeľne, pričom som skoro na schodoch zrazila mamu.

„Dobré ráno, kam ten zhon?“ Zostala trochu zarazená.

„Idem von!“ skríkla som za ňou.

Skôr, ako som zavrela dvere na kúpeľni som začula Caroline: „S Mattom.“ Nevedela som, ako to vie, ale rozhodne som sa tým momentálne nechcela zaoberať.

Za takú hodinu som už sedela pripravená v mojej izbe na gauči pod oknom. Mal byť teplý a slnečný deň, čo už sa vonku aj prejavovalo. Mala som čierne kraťasy a k tomu bledomodré tričko na hrubé ramienka. Vybrala som si to sama, nechcela som, aby mi to pripravila Caroline. Nezdalo sa mi to správne. Nenamaľovala som sa, len som si dala lesk na pery. To musí stačiť.

Vtedy pri našom dome zastavilo auto. Dlhšiu chvíľu z neho nik nevystupoval, no potom sa otvorili dvere a ukázal sa Matt. Usmiala som sa a vybehla z izby. Ešte raz som sa skontrolovala v zrkadle na chodbe. Ryšavé vlasy som mala zapletené v cope zvanom rybia kosť a na krku šatku, ktorá mi presne prikrývala uhryznutie. Bola som si celkom istá, že inak by ma Caroline z domu nepustila.

Cestou dole po schodoch som začula slabé zaklopanie a hneď na to silnejšie a rozhodnejšie. Pobavene som sa nad tým usmiala. Matt musí byť nervózny. Otvorila mu Caroline, no skôr, ako stihla čokoľvek okrem pozdravu povedať, objavila som sa vedľa nej a usmievala sa na Matta.

„Ahoj Matt!“ pozdravila som ho a vyšla za ním von.

„Ahoj Chloe. Vyzeráš krásne,“ povedal pozerajúc mi do očí. Ja som tie svoje sklopila a cítila som, ako sa mi hrnie krv do líc.

Nuž, bolo tu čo priznať. Nikdy som nebola na poriadnom rande s chalanom. Mohla za to moja tvrdohlavosť, ktorú som spomínala a schopnosť, či skôr neschopnosť povedať čokoľvek rozumné, čo by mi pomohlo získať si chalana. Tak som sa len pozerala, ako moje spolužiačky randia a sú obklopené chalanmi. Tvárila som sa, že mi to je jedno, ale vždy ma pri pohľade na nich pichlo pri srdci a bola som tak zvláštne smutná. Závidela som im. Až príliš. Bola som teda mimoriadne šťastná, že idem na rande. Ani Mattovi ani Caroline či komukoľvek inému by som nepriznala, ako som na tom s mojím ľúbostným životom - čiže nijak.

Caroline sa za nami zachichotala a ja som na ňu pobúrene zazrela. Vôbec ju to nevykoľajilo, stále sa uškŕňala.

„Ahoj, Caroline. Dovidenia, šerifka Forbesová,“ rozlúčil sa slušne Matt. Ani som si nevšimla, kedy sa mama objavila za Caroline.

„Čaute,“ zahundrala som a otočila som sa.

Najskôr som však v tvári mojej mamy vyčítala ten istý smútok ako včera. Tušila som, že ma čaká doma vážny rozhovor. Už som tu dosť dlho na to, aby som bola pripravená na hádku. Teda, mama určite chce pokojný rozhovor, ale ja som vedela, ako to pri mojej výbušnej povahe dopadne. Nechcela som na to teraz myslieť. Teraz ma čakal usmievavý Matt pri aute a nové zážitky, na ktoré som bola viac ako pripravená.

Matt mi otvoril dvere do auta na miesto spolujazdca. S úsmevom som poďakovala a nasadla. Za pár sekúnd sedel vedľa mňa a naštartoval.

„Tak, kam ideme?“ spýtala som sa zvedavo a pripútala som sa.

Rovnako urobil aj on a vyšiel z našej príjazdovej cesty. Zamieril smerom od centra mesta, to už som aj ja vedela zistiť.

„Nechaj sa prekvapiť,“ odpovedal záhadne a pridal.

Týmto smerom som ešte za svoj krátky pobyt nešla. Aj keď ma viezli z letiska, prišli sme z druhej strany. Pozerala som sa z okna a občas mrkla na Matta. Vyzeral byť spokojný a mierne nervózny. Rovnako ako ja, to som vedela veľmi dobre.

Bála som sa, že poviem zase raz niečo nevhodné, niečo, čo odradí Matta ako každého chalana predtým. A skončí to ako vždy. Frázami ako 'si fajn kamarátka' s pohľadom, ktorý tvrdil 'to čo je za čudo?!'. Snáď to bude pri Mattovi iné. Musí to byť iné. Veď ma pozná už pár dní a pozval ma na rande. Zatiaľ nezutekal. Paráda. Bod pre Chloe.

Matt si odkašlal a prerušil tak moje myšlienkové pochody. Pozrela som sa na neho.

„Ako sa ti páči Mystic Falls?“ spýtal sa, práve keď sme míňali tabuľu, ktorá oznamovala, že sme opustili mesto.

Kam len môžeme ísť? Dúfam, že nie na nejakú turistiku, na ktorú som nemala chuť, schopnosti a obuv. Moje balerínky sa na také niečo vonkoncom nehodili. Hodila som pohľad na Mattove nohy. Mal obuté len plátenné tenisky, takže som si mierne vydýchla. V tých hádam nebude chcieť ísť na turistiku.

„Je to tu naozaj pekné. Vyzerá zaujímavo a tak...staro, ale v dobrom slova zmysle. Tu sa človek hádam nenudí,“ pokrčila som plecami a pozrela na Matta, ktorý sa zasmial a zostal pri veľavýznamnom úškrne. Trochu som sa zamračila.

„Prečo sa smeješ?“ spýtala som sa zvedavo. Zastavil a pozrel sa na mňa.

„Máš pravdu. Veľa sa tu toho deje, nebudeš sa tu nudiť,“ odpovedal.

Výraz jeho tváre a tón jeho hlasu mi však navrával, že nejde len o nejaké party, či plesy a rôzne iné akcie. Akoby vedel niečo, čo ja nie. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť, lebo ma nenapadalo, prečo by to mal myslieť inak, ako to povedal. Ale cítila som, že je to tak.

„To som rada,“ prikývla som a pozrela sa pred seba, kde to vlastne sme.

„Jazero?“ zarazila som sa a pozrela späť na Matta.

„No, ako vidíš, hej,“ zamrmlal s obavami a s nesmelou nádejou sa na mňa pozrel. Vystúpila som a podišla trochu bližšie. Počula som, že ma Matt nasleduje.

„Lepšie miesto si snáď vybrať nemohol,“ pochválila som ho nadšene a otočila som sa. S úľavou na mňa usmieval.

„Som rád, že sa ti páči.“ Tváril sa, akoby mu padol kameň zo srdca.

Potom sa vybral ku kufru svojho auta. Išla som za ním. V kufri bola deka a kôš. Piknik pri jazere. Matt je zrejme romantik. To sa mi páčilo - tiež som bola z časti romantička. Jazero sa zdalo na prvý pohľad, ako ideálny nápad.

Keď som sa nad tým však zamyslela, kino a potom ľahká večera mi prišlo ako lepšia alternatíva.

Takéto romantické jazerné posedenia sú podľa mňa lepšie pre zamilované páriky, ktoré si môžu čokoľvek povedať a okrem toho, aj tak sa väčšinu času bozkávajú a ticho zavesení na seba pozerajú na západ slnka. Ja a Matt ešte ani náhodou taký párik nie sme. Preto to kino a večera - cez film by sme boli ticho a pri večeri ho rozoberali. A téma na rozhovor je na svete.

Takto som sa mohla báť tých trápnych chvíľ ticha, keď ani jeden nebude vedieť, čo povedať. Dúfala som, že Matt je v takýchto situáciách lepší ako ja. Keď nastane ticho, ja neviem čo povedať. Čo rozoberať? Filmy, hudbu, či čo? Nikdy mi nič zaujímavé nepríde na rozum. Preto ma teraz napadá, že aj tým som si dosť chalanov odplašila. Ponúkli sa, že ma odprevadia domov a ja som bola buď ticho, alebo som trepala o škole. Nič lepšie ma nikdy nenapadlo a tí chlapci už viac za mnou neprišli.

Matt zobral kôš, ja deku a išli sme asi päť minút popri brehu. To som sa zatiaľ kochala výhľadom a jazerom, tak to ticho až tak nevadilo. Zložili sme si veci a ja som si sadla. Matt zostal stáť. Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Nesadneš si?“

Pokrútil hlavou a usmieval sa.

„Čo najskôr, slečna? Jedlo alebo... no, niečo iné?“ spýtal sa a ja som prižmúrila oči.

„Čo sa rozumie pod 'niečím iným'?“ podozrievavo som sa vypytovala. Matt pokrčil plecami a zdalo sa, že sa mi nechystá odpovedať.

„Jedlo,“ odpovedala som rozhodne. Matt sa krátko zasmial a prisadol si.

„Aj tak ťa to neminie,“ varoval ma. Uškrnula som sa.

Matt pripravil zapečené sendviče so šunkou a syrom, ktoré prekvapivo chutili dobre aj studené.

„Mohol si mi povedať, kam ideme. Aj ja som mohla niečo pripraviť,“ vyčítala som mu. Matt len mávol rukou.

„Chcel som to zabezpečiť sám,“ usmial sa. Pretočila som oči a úsmev som mu opätovala. Začínala som sa cítiť každou minútou lepšie a istejšie.

Na pitie sme mali limonádu.

„Na tvoj nový život v Mystic Falls, nech je skvelý a pokojný,“ zdvihol pohár a zdôraznil posledné slovo. Zhlboka som sa nadýchla a tiež zdvihla pohár.

„Na teba. Nech je ten môj život krajší,“ vypustila som rýchlo zo seba a červenajúc som sa usmiala.

Matt sa milo usmial a štrngli sme si. Po ďalšej hodine preberania najnovších filmov a výkonov Toma Cruisa v Mission Impossible 3. Zistila som, že Matt má akčné filmy rád rovnako ako ja a rovno sme sa dohodli, že prídem niekedy k nemu a pozrieme si pár filmov.

Nemohla som zadržať nadšený úsmev. Trochu som sa obávala, že to 'niekedy' sa zmení na 'nikdy', pretože ešte stihnem niečo pokaziť. Dúfala som, že nie. Mala som pocit, že je všetko v najväčšom poriadku.

Matt sa po chvíľke ticha postavil. Podozrievavo som sa na neho pozrela, keď ma chytil za ruku a vytiahol na nohy. Podozrievavosť sa začala miešať s prekvapením, keď svoju ruku nechal v tej mojej. Neisto sa na mňa pozrel, ale keď som sa na neho usmiala, urobil rovnako.

Viedol ma k drevenému mólu, na konci zastavil. Bližšie k vode som bola ja, tak som sa otočila, aby som na neho videla.

„K tomuto jazeru som chodil už ako malý. Mal som to tu vždy rád,“ hľadel niekam za mňa na jazero a mimovoľne sa pri tom usmieval.

Chcela som sa otočiť, aby som sa pozrela tiež, ale zabudla som, že už som na konci móla. Pošmykla som sa a stratila rovnováhu. S veľkým šplechnutím som dopadla do jazera. Voda bola príjemná, našťastie vôbec nie studená. Bola tu celkom hlboká voda, nedočiahla som na dno.

Jediné, na čo som mohla myslieť bolo, ako som to veľmi pokazila. Ktorý už len chalan by chcel dievča, čo sa uprostred rande skláti nečakane do jazera? Bola som síce mierne nešikovná, ale nie až tak, že by som padala v jednom kuse a potkýnala sa o vlastné nohy. Tento úžasný pád z móla bol vrchol mojej, nie veľmi veľkej nešikovnosti, ale samozrejme, muselo sa to stať práve pred Mattom.

Začala som kopať nohami, až kým som sa nevynorila. Ešteže som si predtým vyzula topánky. Nad vodou som sa zhlboka nadýchla. Pozrela som sa nad seba a uvidela Matta, ako sa naplno smeje. Zamračila som sa a odkašlala si. Hneď sa prestal smiať, aspoň navonok, jeho oči sa bavili výborne.

„Prepáč, ja len... ty...“ nemohol dokončiť kvôli ďalšej vlne smiechu.

Vzdychla som si, potom sa načiahla a som smiechom ho čo najviac ošpliechala. Celkom pekne som ho zasiahla.

Matt si z toho nič nerobil, len si vyzul topánky, vyzliekol košeľu a skočil za mnou. Pripadalo mi síce trochu nefér, že on si zamáča len nohavice, ale pohľad na jeho vypracované telo ma prinútil na väčšinu hnevu zabudnúť.

„Športuješ?“ dostala som zo seba a pozrela sa mu do tváre.

„Hrám futbal za našu školu,“ prikývol s úškrnom.

„Paráda,“ usmiala som sa a nútila sa pozerať mu do tváre.

Neviem, koľko sme v jazere strávili špliechaním sa a celkovo vyvádzaním ako malé deti. Plávali sme do stredu jazera a späť, pretekali sa a potápali. Väčšinou vyhral Matt, ale párkrát som ho potiahla za nohu a predbehla ho. Potom ma vždy so smiechom stiahol pod hladinu.

Plynutie času som zaregistrovala, až keď mi začali drkotať zuby. S Mattom sme si ľahli späť na deku. Nechala som sa zohrievať slniečkom a potajomky som sa usmievala, keď ma Matt opäť chytil za ruku. Rozhovor sa rozprúdil a ani som si nevšimla a lúče slnka boli čoraz chladnejšie.

„Je ti zima?“ spýtal sa ustarane Matt.

Posadila som sa a pošúchala si dlaňami po holých ramenách. Šatka ma tiež dosť chladila, ale nedala som si ju dole, Caroline by ma zabila. Možno by to však Mattovi nevadilo... čo bolo na tom, že ma niečo uhryzlo? A bola som si istá, že Matt nebude šíriť klebety po škole. No tak ma uhryzol nejaký pes! Hnevalo ma, že Caroline z toho robí antickú tragédiu. Bolo síce mierne nerozumné, byť nahnevaná kvôli takejto veci, ale aj tak. Zaumienila som si, že skrývať zvieracie uhryznutie je hlúposť, tak to pre mňa hlúposťou aj ostane.

„Len trochu. Mám ešte trochu mokré oblečenie,“ priznala som a mierne sa striasla.

Aj keď bol teplý augustový deň, už jemne pofukoval studený vetrík. Rýchlo som si odmotala mokrú šatku a vystrela ju vedľa deky, nech uschne. Keďže sa Matt pozeral na mňa zboku, určite videl to zranenie. Nezareagoval nijak. Žiadne zdvihnuté obočie či znepokojený pohľad, nič. Ako keby som tam nič nemala.

„V aute mám ešte jednu deku. Zájdem ti po ňu?“ ponúkol sa. Zavrtela som hlavou.

„Ďakujem, ale ja si pre ňu idem. Aspoň sa trochu prejdem a rozprúdim krv.“

Matt pokrčil plecami. Postavila som sa a vybrala sa k autu. Cez otvorené zadné okno som zobrala deku, keď som zrazu niečo začula. Najskôr som to pokladala za šuchot listov vo vetre, ale mýlila som sa, bolo to niečo iné.

Šepot. Striaslo ma. Nevedela som, či už od hrôzy alebo od zimy. Možno od oboch. Chvíľu som nerozumela, čo to je, no potom som začala vnímať slová.

Či skôr jedno slovo.

Chloe.

A vychádzal z lesa za mnou.

« Předchozí díl

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování