OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Welcome to Mystic Falls - 3. kapitola

Ďalšia kapitola, ale z pohľadu Caroline. Dozvie sa niečo nové od Klausa? Porada u Salvatorovcov a prehliadka Mystic Falls. Vaša Beatrice.

16.09.2013 (14:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 697×

Chloe:

Pozrela som sa hore a uvidela Klausovu tvár tak blízko mojej. Zahľadel sa mi do očí. Chcela som uhnúť pohľadom, ale nedalo sa mi. Úplne si ma pripútal. 

„Nebudeš si nič z toho útoku pamätať,“ hovoril pokojne a pomaly, ale v tej vete bolo cítiť rozkaz. Nedalo sa neposlúchnuť a nepodriadiť sa tomu podmanivému hlasu. Slabo som prikývla. 

„Nič si nebudem pamätať,“ zopakovala som pošepky a vtedy svet zahalila čierňava.

 

3. 

 

Caroline:

 

Klaus mi pomohol odviesť Chloe domov. On šoféroval, ja som bola s ňou vzadu a dávala na ňu pozor. 

„Klaus?“ odhodlala som sa po piatich minútach ozvať. 

„Čo ťa trápi, Caroline?“ Ani sa na mňa nepozrel, súsetredil sa na cestu. 

„Prečo ťa tak zaujíma Chloe? A kto je Seraphine?“ Klaus si otrávene vzdychol. 

„To, že som to nepovedal nikomu z vás v Grille, podľa teba znamená, že to poviem teraz tebe?“ V spätnom zrkadle som zachytila jeho pohľad sršiaci iróniou. 

„Áno. Chloe je moja sestra, ktorú mám rada, mám právo to vedieť,“ odplatila som sa mu panovačný hlasom, ktorý pri ďalšej vete vystriedal pohrdlivý. „Vieš, ja svoju rodinu neprepichujem a nezatváram do truhiel.“ 

Klaus stisol pery a ďalších pár minút bolo ticho. Potom sa ozval. 

„Seraphine som stretol ešte keď som nebol upír. Bola to najkrajšia dievčina z našej dediny a veľa chlapcov malo o ňu záujem. Vyhral som ja. Trávili sme spolu veľa a veľa dní. Zamiloval som sa do nej. Bola milá, bystrá, priateľská. Každému vedela podať pomocnú ruku. No ako som s ňou bol dlhšie, všimol som si jej túžbu po moci. Vedela ju dobre kryť, ale bola tam. Každým dňom sa tá temná túžba zväčšovala. A jeden deň, Seraphine zmizla. Keď sa objavila, nespoznával som ju. Bola krutá, zlá. A dostala, čo chcela. Bola nesmrteľná a mocná. Nebola čarodejnica ani upír, ani vlkolak. Stala sa akýmsi démonom, ktorý vysával ľuďom energiu a život, preto bola nesmrteľná. To bola Seraphine.“ Klaus prestal rozprávať a zabočil na našu príjazdovú cestu.

Nevystúpila som, chcela som počuť všetko. „Ale čo Chloe? Ako do toho zapadá?“ 

Klaus zastavil a vypol motor. Otočil sa ku mne. 

„Chloe je Seraphinina dvojníčka. Príroda nezniesla takú nerovnováhu, tak preto Chloe. Lenže, Seraphine bola obratá jednou čarodejnicou o moc, ktorú tá čarodejnica uložila do nejakej skrinky. Kto tú skrinku otvorí, získa všetku moc Seraphine. Dá sa otvoriť len pomocou Chloe - krvou dvojníčky, ale nie tej pôvodnej. Seraphine si zrejme narobila veľa problémov, preto na Chloe - v domnení, že je to Seraphine - Katherine zaútočila. Dozvedela sa, že je smrteľná a chcela ju zabiť. Najväčší problém však je, že Seraphine ešte žije ako človek a nemôže si skrinku otvoriť. Som si istý, že má svojich ľudí, aby ju získala a otvorila. Musíme skrinku nájsť skôr ako oni. Seraphine zo mňa urobila to, čo som teraz, toho zlého,“ ukončil Klaus. 

„Ako to, že Seraphine ešte žije?“ zamračila som sa. 

„Má v sebe veľa životov. Lenže už aj ten posledný sa chýli ku koncu a ona chce svoju nesmrteľnosť späť,“ odvetil jednoducho.

S polootvorenými ústami som sa na neho pozerala. 

„Znie to skôr ako rozprávka,“ povedala som pochybovačne a pozrela na Chloe.

Vyzerala tak pokojne, keď spala. Nechcela som, aby sa jej čokoľvek stalo. Vždy bola moja malá sestrička, ktorú som musela chrániť a dnes som zlyhala. Mala som chuť sa rozplakať, ale nemohla som. Musela som byť silná, podržať Chloe, nie sa zrútiť. 

„Je to pravda.“ 

Klaus týmto ukončil debatu a vystúpil z auta. Ja som nasledovala jeho príklad a išla mu rýchlo otvoriť dvere, keďže niesol Chloe. 

Mama vybehla z obývačky hneď, ako počula otvárajúce sa dvere. Jej radostný úsmev okamžite zmizol, keď nás uvidela. 

„Chloe!“ skríkla a so slzami v očiach sa rozbehla k nej. 

„Je v poriadku. Všetko ti vysvetlím mami,“ snažila som sa čo najpokojnejšie odpovedať, no hlas mi zlyhával.

Chytila som mamu za ruku a odviedla do obývačky. Posadila som ju na gauč a aj ja som si sadla vedľa nej. Takmer hystericky sa na mňa pozrela. 

„Čo sa stalo?“ Každé slovo povedala šepotom, ale jasne. V každom bola počuť nesmierna výčitka. Sklopila som hlavu. 

„Chloe šla na toaletu a tam ju napadla Ka... napadol nejaký upír. Klaus ju zachránil a zabil toho upíra. Ja som jej dala svoju krv, aby to prežila,“ odpovedala som, pozerajúc sa na svoje topánky.

Keď mama nič nehovorila dosť dlhú dobu, odhodlala som sa na ňu pozrieť. Mala zatvorené oči a palcom a ukazovákom si stískala koreň nosa. 

„Nedávam ti to za vinu, Caroline. V tomto meste...“ rozhodila rukami a beznádejne sa zasmiala. „V tomto meste je to už pomaly normálne.“ 

Nevedela som čo povedať, tak som len sedela a hladkala ju po chrbte. Ona o minútu vstala a zahlásila: „Idem spať.“

Počula som, že skôr, ako odišla do svojej spálne, skontrolovala Chloe. Privrela som oči a oprela sa o gauč. Chloein prvý deň v Mystic Falls končí naozaj úžasne. Ktovie, čo sa stane zajtra. 

Otvorila som oči, keď som začula kroky po drevenej podlahe. Samozrejme, bol to Klaus a stál oproti mne. Unavene som sa zdvihla. 

„Ďakujem za všetko. Za záchranu Chloe, za pomoc, aj za vysvetlenie.“ Slabo som sa na neho usmiala a vykročila na chodbu, aby som ho vyprevadila. „Nikdy som si nemyslela, že si toho schopný,“ zamrmlala som si ešte popod nos. 

„Caroline, ja len dúfam, že ma raz pochopíš,“ odpovedal trochu záhadne a rýchlo odišiel.

Ja som vyšla hore do svojej izby, kde som odložila topánky. Neprezliekla som sa, najskôr som chcela pozrieť Chloe. Sediac na jej posteli som ju jemne držala za ruku a premýšľala nad jej strašným osudom.

Byť dvojníčka sa nikdy nevypláca, stačí sa pozrieť na Katherine a Elenu. Byť nadprirodzená bytosť sa proste nevypláca. Môže sa to zdať perfektné a vzrušujúce, ale je to celé úplne inak. Bez prsteňa, ktorý našťastie mám, by som sa celý život skrývala pred slnkom. Keby som sa nenaučila ovládať, mohla by som zabiť svoju rodinu.

Vďaka Stefanovi som to však zvládla. Byť upírom, by vás mohlo pokojne takto odstrihnúť od spoločnosti a blúdili by ste po svete sami, alebo s inými upírmi, pri ktorých neustále hrozí, že vás zabijú. A veďte pokojný život, nie? 

Vzdychla som si a odišla som do svojej izby. Musím nechať Chloe, nech si oddýchne. 

Hneď ráno, keď Chloe ešte spala, som vyrazila ku Salvatorovcom. Rozoslala som každému správu, nech okamžite prídu. Trvalo to polhodinu, ale nakoniec tu boli všetci, teda okrem Jeremyho. Ten mal šichtu v Grille.

„Takže, o čo som prišiel neúčasťou na tej skvelej párty?“ Damon sa zvalil do kresla a uškrnul sa na mňa. „Počul som, že tvoja mladšia sestrička je v meste.“ 

„Ani sa jej nedotkneš, Damon.“ Zamračila som sa na neho. Zdalo sa, že chce ešte niečo povedať, no odvrátila som od neho hlavu a ignorovala ho.

„Ďakujem, že ste hneď prišili.“ Zhlboka som sa nadýchla a pozrela  na ostatných. „Klaus mi včera všetko vysvetlil...“ Vyrozprávala som im príbeh o Seraphine, skrinke aj o úlohe dvojníčky. Nikto ma ani raz neprerušil, zdalo sa, že sa mi podarilo zaujať aj Damona. Keď som dorozprávala, nastala chvíľa ticha. Potom sa ozvala Bonnie. 

„Nikto nemôže zvládnuť takú veľkú moc, akú mala Seraphine. Tú skrinku treba nájsť čo najrýchlejšie a zničiť. V tom určite pomôžem.“ S vážnym výrazom na tvári hľadela na mňa. „Snáď sa nám podarí ochrániť Chloe.“

Kývla som hlavou. „Ďakujem Bonnie,“ usmiala som sa na ňu. Hneď na to všetci prikyvovali a mrmlali súhlasné slová. 

„Hovorila si, že Seraphine túži získať Chloe na otvorenie skrinky. Musíme na ňu dávať čo najväčší pozor,“ povedala Elena.

Súhlasne som zahmkala. „Nemôže však zistiť, že ju niekto stráži. Nechcem, aby vedela o upíroch a o všetkom...“ vzdychla som si a pokrútila hlavou. Lepšie je tomu, kto nič nevie. 

„Musíš byť však pripravená, že sa to raz dozvie. Skôr či neskôr - toto je predsa Mystic Falls,“ pripomenul mi Stefan. 

„Viem. Ale radšej neskôr,“ pokrčila som plecami a pozrela na hodinky. „Mrzí ma to, ale už musím ísť. Idem Chloe ukázať mesto a zapísať ju do školy. Zatiaľ ju budem chrániť ja. Keď nastane škola, rozdelíme sa.“ Vstala som a išla k dverám. 

„Ako mám Chloe ochraňovať, keď sa jej nemám ani dotknúť?“ poznamenal s úškrnom Damon. 

„Ty od nej budeš mať povinný odstup,“ zamrmlal Matt.

„Ale, ale Donovan, čo máš s...“ 

Potom ma ešte niečo napadlo a otočila som sa, hlavne však preto, aby som prerušila Damona.

„A prosím vás, snažte sa toho čo najviac zistiť - hlavne Bonnie. A Stefan, Damon - skúste dostať Katherine. Mohla by nám niečo prezradiť.“ 

Už som bola medzi dverami, keď som zachytila Damonov ironický šepot. 

„A hneď ako nájdeme Katherine, pôjdeme hľadať ihlu v kope sena.“ 

Prevrátila som nad ním oči a zamierila v aute domov. 

Keď som vošla do kuchyne, Chloe už raňajkovala. Zaželala som jej dobré ráno a naliala si vodu do pohára. Chloe mi odhundrala späť a pichala lyžičkou do cereálii. Sadla som si oproti nej a opatrne sa na ňu pozrela. 

Vyzerala zničene a zmätene. Bolo mi jej tak ľúto. Ráno sa zobudila a nemala ani poňatia, ako to, že ju všetko bolí. A je to len moja vina. Sklopila som zrak na svoje ruky. Zahryzla som si do pery a rýchlo si v hlave vymýšlala nejaký príbeh, akoby som jej vysvetlila jej zranenia. Keď som zamietla už tretí, Chloe si odkašlala a ja som sa na ňu pozrela. Ona ma už sledovala. 

„Ráno som sa zobudila s treštiacou hlavou a bolesťami brucha, na ktorom mám obrovskú modrinu,“ začala pomaly a potom sa bezvýrazne zasmiala. „A najlepšie na tom je, že sa na nič nepamätám.“ Zvedavo sa mi pozerala do očí a čakala na odpoveď.

Uhla som pohľadom a keď som sa na ňu opäť pozrela, mala prižmúrené oči, ako keby ma podozrievala. 

„Včera sme išli v Grille na záchod a ty si sa tam šmykla na rozliatej vode. Padla si a udrela si si hlavu o umývadlo. Omdlela si,“ povedala som rýchlo a dúfala som, že Chloe v mojich očiach nezachytí pochybnosti. 

„Ale... čo tá modrina na bruchu?“ nadvihla obočie a spýtavo sa na mňa pozrela.

Zarazila som sa, na to som úplne zabudla. Odpila som si z vody, aby som mala chvíľu na premyslenie a vlastne som vypila celý pohár. 

„No?“ Chloe bola nedočkavá. 

„Nejaký chalan s tebou začal flirtovať a jeho žiarlivá priateľka ti vrazila do brucha,“ hovorila som tú najväčšiu hlúposť čo ma napadla a prikyvovala som sama sebe. Chloe na mňa vypleštila oči a uškrnula sa. 

„Aha. A spôsobila mi takú veľkú modrinu.“ Mala trochu neveriaci hlas. Nič som na to neodpovedala, len som sa snažila tváriť čo najdôveryhodnejšie. 

„No dobre, ako myslíš Caroline. Ja som bola zrejme opitá, nič si nepamätám. Verím ti,“ povzdychla si a ďalej sa venovala raňajkám.

Vstala som a otočila sa jej chrbtom, pričom som sa hrabala v skrinke s liekmi. Mrzelo ma, že jej klamem, ale bolo to potrebné. Nebola pripravená, aby vedela o upíroch. A možno som ja bola tá, čo nebola pripravená.

„Dala si si nejaké lieky proti bolesti?“ spýtala som sa starostlivo. Mama odišla do práce, musím sa o sestru postarať ja. 

„Áno,“ odpovedala s plnými ústami a nabrala si ďalšiu lyžičku.

Usmiala som sa. „Zvládneš prehliadku mesta?“

Prikývla. 

„Samozrejme, lieky už začínajú zaberať, nebolí to až tak.“ 

Počkala som, kým doje a prezlečie, potom sme vyrazili. Doviezli sme sa autom k stredu mesta a odtiaľ sme išli peši. 

Vypytovala som sa Chloe na jej bývalú školu, mesto, kamarátov. Hovorila som jej o všetkom tu a ukazovala som jej základné miesta a ako sa k nim dostane. Grill, policajná stanica, nemocnica, radnica, supermarket. Školu sme nechali na koniec, rovno sa do nej zapíše. Zdalo sa, že Chloe sa mesto páči a väčšinu otázok zrazu kládla ona a nie ja.

Bolo príjemné pozorovať, ako sa tu udomácňuje. Bola som rada, pretože keď sme ju viezli sem z letiska, tvárila sa ešte horšie ako žalostne. Keď sme sa jej niečo spýtali, buď nás ignorovala, alebo odvrkla jednoslovnú odpoveď. Mama z toho bola tiež smutná a bude šťastná nad takouto zmenou Chloe. Aj keď, pri tom, čo sa stalo včera, tak skoro šťastná nebude. Určite viní seba, za to, čo sa stalo, ale ja viem, že za to môžem ja. 

„Caroline? Caroline!“ začula som Chloein hlas a jej ruka mi mávala pred očami. So zdvihnutým obočím som sa na ňu pozrela. 

„Vnímaš ma?“ Hľadela na mňa s menšou výčitkou v očiach. 

„Prepáč, zamyslela som sa. Čo si hovorila?“ Pokrútila hlavou. 

„To je jedno. Ja len, tamtá budova je škola, nie?“ Ukazovala na obdĺžnikovú budovu.

Prikývla som a zamierili sme tam. Bol koniec augusta a v škole už pobiehali učitelia. Častovali ma pre nich vtipnými poznámkami typu, či sa už neviem dočkať školy, keď sa sem tak skoro hrniem. Len som sa na nich silene usmievala a čo najrýchlejšie viedla Chloe do riaditeľne. 

Tam sme vybavili všetky formality a s prísľubom, že donesieme nejaký papier podpísaný od mami sme sa vypoklonkovali na chodbu. 

Usmiala som sa na Chloe. 

„Tak čo, páči sa ti škola?“

Prikývla. „Vyzerá to tu pekne. Len prosím ťa, kde sú záchody?“ 

„Zavediem ťa tam.“ Vykročila som po dlhej chodbe a na konci som ukázala na jedny dvere.

Vošla dnu a ja som ju zatiaľ čakala vonku. Pozorne som počúvala, aby nenastalo rovnaké nepríjemné prekvapenie ako včera. Zdalo sa však, že tam nikto nie je, tak som sa uvoľnila.

Vtom Chloe zvrieskla.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek Welcome to Mystic Falls - 3. kapitola:

Caroline si samozrejme berie na seba vinu... A ďakujem Clairehat.

Tak najprv. Úžasne dlhý článok , zaujímavý pohľad od Caroline, že sa viní za to, že jej ublížili (ak som to dobre pochopila). Ďalej, som zvedavá, čo sa to stalo tej Chloe. tešííím sa a pohni si :D

Přidat komentář:

Nick:

Text: