OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Voľba - 1. kapitola

31.10.2011 (11:00) • lysithea20 • Povídky » Na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 2286×

1. kapitola

Minulosť sa vracia

Takže Jason je zradca.

Už tri hodiny som sa snažila spracovať túto informáciu. Čas pre mňa nič neznamenal a svet pre mňa neexistoval. Spadla som na úplné dno. Bola som sklamaná, smutná, strápená, nahnevaná, zradená a chcela som zomrieť. No niekde vo vnútri, v nejakom skrytom kútiku duše, som sa slabučko radovala, že je aspoň niekto nažive. Ale za akú cenu. Zradil nás. A pritom sa nám dokázal chladnokrvne pozerať do očí.

Vybavila sa mi spomienka na ten osudný večer. Práve sme sa s Mathewom, mojim snúbencom, vrátili z našej obľúbenej lúky. Sadol si na gauč k mojej rodine a ja na jeho kolená. Objal ma a pobozkal na vlasy. Všetko bolo tak nádherné. Nikto nevedel, čo sa tej noci stane. Že sa mi zmení život od základu. Že sa stanem niekým iným. Ďalej som už nechcela spomínať. Bolo to príliš bolestivé. Tej noci sa mi zrútil celý môj svet. Môj život. Všetko, čo som mala, sa zrazu rozplynulo. Všetko, v čo som verilo, čo som chcela, zmizlo. A ostal mi len smútok. Bolestný smútok a spomienky, ktoré už dávno nie sú realitou. Cítila som sa slabá a bezmocná. Bola som bábkou. Bezmocnou bábkou, s ktorou sa zahráva osud. Bola som len jeho hračka.

Tej noci som pochopila, že bojovať s ním bude ťažké a bolestivé. Mohla som sa rozhodnúť, či sa vrátim a budem žiť normálny ľudský život vo svete, ktorý bol predtým mojím domovom. Na planéte Zem. Zamilovať sa, vydať sa, mať deti, vnúčatá, v kľude si zomrieť a hlavne zabudnúť na tú noc a život predtým. Už som aj tak nikoho nemala. Všetkých zabil rád čiernej krvi. A Jason im pomohol. Alebo ísť touto cestou, bojovať a zomrieť za bytosti, ktoré to ani poriadne neocenia. Tá prvá možnosť bola lepšia. Ale ja som si sľúbila, že budem bojovať za každú cenu. Budem sa snažiť zmeniť osud. Viem, že to bude bolestivé, a že nakoniec aj tak zomriem, ale ja som osudu chcela dokázať, že viem bojovať. Že ho viem zmeniť. Že som dosť silná na to, aby som ho ovládala.  Chcela som mu ukázať, že ja sama rozhodujem o svojom osude. A vďaka tomu som sa dokázala postaviť na nohy.

A teraz sa mi znovu zrútil svet. Znova už nič nemám. Bola som zmierená s tým, že všetci zomreli. Že som ich poznala. Že boli dobrí. Boli to všetci moji blízki priatelia. Nič som pred nimi netajila. A dôverovala som im. Verila som, že ani oni nič predomnou netaja. Dúfala som. Ale mýlila som sa. To Jasom nás zradil. Zomreli kvôli nemu! A ja som s tým nemohla nič spraviť. Lebo on bol ten muž s maskou. Konečne som to pochopila. A zahrnula ma nenávisť. Tváril sa, že o ničom nevie, že je nevinný. A pritom nás zrádzal. Pritom plánoval našu smrť. Pritom ich zabil! Vlastne, zabil len Mathewa. Ešte teraz som si pamätala ten jeho škodoradostný úškrn. Sviniar jeden! Však ja sa pomstím.

Zrazu ma niekto chytil za plece a objal. Otvorila som oči, no cez slzy som nič nevidela. Zvláštne, neuvedomila som si, že plačem. Nevnímala som to. Vlastne, ja som doposiaľ nevnímala nič.

„Neplač,“ povedal ten človek a ja som spoznala Scarletin milý hlas.

„Prepáč,“ zavzlykala som.

„Prečo, však ty zato nemôžeš,“ odpovedala mi.

„Ale môžem, možno ešte viac, ako si myslíš,“ povedala som smutným hlasom.

Pozrela na mňa nechápavým pohľadom, a potom pokrčila plecia.

„Je mi jedno, kto to spôsobil, hlavne, aby sme sa odtiaľto dostali. A vlastne tomu chalanovi môžem poďakovať. Po prvýkrát sa nenudím. Konečne!“

Darovala som jej svoj zmätený pohľad a ona sa na mňa usmiala.

„Hlavu hore, svetielko.“

Začala som sa smiať a ona sa ku mne pridala. No cítila som sa prázdno. Ako keby sa zrazu vo mne vytvorila stena, ktorá nenechala ani kúsok z mojich citov preniknúť na povrch. Nasadila som si masku, ktorej sa veľmi ťažko zbavím. Vedela som to. Už som to raz zažila. A verila som, že nikdy viac. Ale mýlila som sa. A zase! Dopekla, v poslednej dobe sa stále mýlim.

„Scarlet?“

„Áno?“

„Prepáč, že si sa sem dostala. Všetko je to kvôli mne. Ale neboj sa, ja nás odtiaľto dostanem!“

„A zabijem Jasona,“ dodala som vduchu. Nenávidím ho! Ako to mohol urobiť? Dôverovali sme mu. A on nás zradil. A zradca si zasluhuje smrť! To bolo naše pravidlo. A ešte stále je. Pokým žije aspoň jeden člen dračieho rádu tak je!

Prudko som vstala. Hrdlo, ruky a aj nohy som mala spútané ťažkými okovami posilnenými kúzlom. Prakticky som nemohla vystrieť ruku. Takže sa bojí. Zúžila som oči a nasadila kyslý úsmev. Má sa čoho!

Prológ

Zhrnutie

Autor: lysithea20 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Voľba - 1. kapitola: