OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V kvapke krvi - Kapitola 15.



V kvapke krvi - Kapitola 15.Ach, tie nekonečné rozhovory...

 

Kapitola 15.

Opierala sa o strom a snažila sa nezaspať. No hlava jej neustála padala a v bdelom stave ju neudržiavalo ani všadeprítomné ticho. Vtáky stíchli, tiež si užívali pokojnú noc. Zver sa pohybovala v čo najväčšej vzdialenosti, dokonca nezačula žiadnu ozvenu lámajúcich sa vetvičiek. Boli tam sami. Len ona, Gawain a jej myšlienky.

Napriek predchádzajúcemu predpokladu, ich nechytili.

Čo jej nepomohlo cítiť sa lepšie. To nadhadzovanie a útek spôsobili akurát to, že sa opäť cítila príšerne. Akoby ju niekto opakovane kopal do brucha a potom ju niekoľkokrát veľkou skalou udrel do hlavy. Najlepšie by urobila, ak by sa poddala spánku. Ale Nóirín nikdy nebola známa schopnosťou správne sa rozhodnúť.

V hlave jej svišťali myšlienky. Predháňali sa jedna pred druhou a spájali sa do otravných zhlukov, ktorým kraľovali obrazy toho, čo prežila. Neustále sa vracala k Líadan a jej milencovi. K ich životu a dôvodom vedúcim k ich oddanosti kráľovi. Nevedela, čo všetko mohla považovať za skutočnosť a čo za veľmi prikrášlenú predstavu. A nebolo to tak, že by sa mohla na to spýtať.

Ak budú mať šťastie, kňažku a jej milenca už nikdy nestretnú.

No nie preto, že by na ich existenciu chcela skutočne zabudnúť.

Temenom niekoľkokrát udrela o kmeň. Pri každom pohybe škrtla koncami rohov o kôru. Gawain na ňu sem-tam pozrel a niekoľkokrát sa dokonca nadýchol, akoby jej chcel niečo povedať, ale nakoniec to vždy prehltol a nechal tak. Radšej sa venoval udržiavaniu ohňa, proti ktorému ostro protestovala. On jej na oplátku sľúbil, že ho zahasí predtým, ako sa uložia na noc. Čo sa jej týkalo, radšej mohli pohľadať dutinu v niektorom strome, tá by ich o chránila lepšie ako plamene.

Okrem toho by ich tam nenašli. Tu boli všetkým na očiach.

Určite ho na to upozorní a prinúti ho odísť. Ale najskôr musí umlčať vlastné myšlienky. Vírili jej v hlave urputnejšie ako najsilnejší vietor a dorážali na jej pozornosť otravnejšie ako hmyz. Obrazy s minulosti sa preplietali s budúcnosťou, výmysly s realitou a vyslovené slová s mlčanlivými myšlienkami. Nad to všetko vystupovala naliehavosť dozvedieť sa aspoň niečo, čo bude čiastočne úprimné. Aby si prečistila myseľ, niekoľkokrát si udrela päsťami po spánkoch, avšak nebola úspešná.

Zaškrípala zubami a hlavu natočila Gawainovým smerom.

Ten ju striedavo pozoroval a vzápätí odvracal pohľad.

Bolo toho toľko, na čo sa mohla spýtať. Ale ju teraz zaujímalo jediné.

„Povedal si, že ťa poslala Doireann. Ale že ti zabudla všetko vysvetliť. Ako si to myslel?“

Nemusel ani nič hovoriť. Stačilo začuť jeho dlhý a hlasný výdych.

Do tváre ju udrela jeho frustrácia. Určite si prial, aby sa práve na toto nepýtala.

„Dúfal som, že si na to zabudla.“

Uškrnula sa. „Len som sa... prechodne zabávala niečím iným.“

Odfrkol si. „Myslíš tým, že si sa snažila zabiť?“

Zaškrípala zubami a pery odula v jasnom náznaku, že jeho slová nepovažuje za zábavné.

„Ak by som sa chcela zabiť, teraz by si sa rozprával s mojím duchom.“

„Možno by bol slušnejší.“

Oči vyvrátila do neba. Pričom automaticky potriasla hlavou a rohami opäť oškrela kôru stromu.

„A ty odbiehaš od témy.“

Zasmial sa. Prisahala by, že jej po chrbte práve prešli nehmotné nežné prsty.

„Zdá sa, že áno.“

Jeho hlas pozýval jej predstavivosť k nádherne zmyselným predstavám.

Otriasla sa. „Tak mi to konečne vysvetlíš?“

Povzdychol si a v žiare plameňov videla, ako rozhodil rukami.

Vzápätí si nimi vošiel do vlasov a zamručal. Akoby bol sklamaný, že mu to nepomohlo utriediť si myšlienky. Neponúkla mu nijaké riešenie, ani slová útechy. Nech si zvykne, že nebude ustupovať. Doteraz to robila celý život. Prišiel čas, aby pre zmenu ostatní robili to, čo chce ona. A Gawain je vďačný objekt, na ktorom si svoje nové odhodlanie môže vyskúšať.

Začala o účinnosti svojich schopností pochybovať, keď sa stále ťahal za vlasy.

Ale skôr, ako stihla vymyslieť nejakú slovnú výzvu, sa aj sám rozhovoril:

„Neviem vlastne, čo by som ti mal povedať. Doireann mi toho veľa neprezradila a to, čo mi povedala, vlastne bolo ešte horšie, pretože som tomu aj tak nerozumel. Predpokladám, že to má niečo spoločné s tým, že ona vidí budúcnosť a ja nie.“

Niekoľkokrát zamliaskala. Vážne sa museli vracať práve k tomuto?

„Prezradila ti len toľko, koľko mohla.“

Gawain sa zachechtal.

„Zvláštne, že ju obraňuješ. Nenadávala si ešte nedávno na to, že nás sem poslala?“

Nakrčila nos. „To s tým nemá nič spoločné.“

„Nevyzerá to tak.“

Len ona sa dokáže zamotať do vlastného plánu vytiahnuť z neho chýbajúce odpovede.

Povedala si ale, že by mohla prejaviť dobrú vôľu a možno bude odmenená.

Očividne na tom bola oveľa horšie, než sa nazdávala. Inak by takú hlúposť nikdy neurobila.

A určite by sa práve s ním nerozprávala o tom, čo frustruje všetky kmene.

„Pozorne počúvaj, ty mudrlant, pretože to nebudem opakovať,“ upozornila ho, cediac slová cez zuby. Zazrela, ako sa k nej naklonil, akoby nechcel, aby mu niečo uniklo. Pochábeľ akýsi. „Budúcnosť nie je vytesaná do kameňa Áno, náš kmeň budúcnosť predpovedá a hovorí o nej ostatným, ale všimol si si niekedy, že nikdy nehovoria o detailoch?“

Zahmkal, akoby snáď vyžadovala jeho odpoveď. „Povedia niekomu, že sa mu narodia dve deti, ale nikdy nepovedia kto bude otcom alebo kedy k tomu dôjde. Vy si myslíte, že sa snažíme byť záhadní, ale pravda je trochu iná. Budúcnosť sa môže zmeniť jediným rozhodnutím. Stačí, aby sa niekto vedome rozhodol odložiť naplánovanú cestu do lesa a zrazu sa jeho budúcnosť zmení, pretože v tom lese ho mal napadnúť zver a zmrzačiť ho. Preto neprezrádzame detaily. Pretože je tak jednoduchšie dosiahnuť, že sa predpovedaná budúcnosť aj naplní.“

Niekoľkokrát zahmkal, akoby dával najavo, že si potvrdzuje nejakú svoju vnútornú teóriu.

Dokonca si niekoľkokrát pošúchal bradu. Skôr počula než videla, že to robí.

Až toľko svetla sa z plameňov nešírilo. Len dosť na to, aby ho videla jasne.

A práve toľko málo, aby ju z toho nebolela hlava a nemusela mať zatvorené oči.

„Vždy som si myslel, že to robíte preto, lebo vás baví trápiť ostatných.“

Vyprskla smiechom, keď si spomenula na niektorých zákernejších súkmeňovcov.

„Priznávam, možno niektorí to tak robia. Je zábavné vedieť niečo, čo ostatní nevedia.“

„A prečo mi všetko nevysvetlia Doireann? Pretože nechcela meniť budúcnosť alebo preto, že ju to baví?“

Nakrčila obočie.

Doireann síce poznala celý život a bola vlastne jej jedinou priateľkou, no ani ona sa neodvažovala odhadnúť, aké presné pohnútky viedli jej konanie. Vedela, že toho vie omnoho viac, než na čo sa tvári a že každé jej slovo, každý čin má vždy niekoľko vysvetlení a hlavne dôvodov. Tiež sa už dávno naučila, že je zbytočné po nich pátrať, pretože to časom pochopí aj sama.

Čo samozrejme neznamenalo, že ju to čakanie nejako obzvlášť tešilo.

„Čo presne ti vôbec povedala?“

„Prišla za mnou hneď ten prvý večer, keď sme dorazili. Čo bolo niekoľko dní pred plánovaným obradom spojenia.“ Nóirín len zodvihla obočie, ale neprerušovala ho. „Najskôr sa ani nepredstavila, len odo mňa chcela vedieť, či by som bol ochotný pomôcť niekomu, kto sa čoskoro dostane do problémov.“

„Ako veľmi ťa musela presviedčať, kým si súhlasil?“ podpichla ho.

Potriasol hlavou. „Nemusela ma presviedčať. Keď mi povedala, že sa tá osoba dostane do problémov kvôli hrám niekoho iného, okamžite som súhlasil. A až keď som to urobil, prezradila mi, že hovorí o tebe.“

Snažia sa rozpamätať na tie posledné dni strávené v relatívnom pokoji.

Ostatní sa jej vyhýbali a všade ju prenasledovalo šuškanie, čiže sa zdržiavala v ústraní, ako to robila v posledných rokoch často. Vtedy sa k nej dostali reči o tom, že ju následník kmeňa Ànradh pozorne sleduje. Lichotilo jej to. Prirodzene. Ale tiež sa čudovala. Pretože samozvaného princa prvého kmeňa nikdy nestretla, čiže bolo zvláštne, že ju tak uprene sledoval.

Teraz to aspoň dávalo zmysel.

„Preto si sa na mňa tak pozeral.“

Cítila, ako ju pozorne sleduje.

No nakoniec prikývol, takže asi len premýšľal, čo presne mala na mysli.

„Bol som úprimne zvedavý na niekoho, komu som mal údajne o niekoľko dní neskôr pomôcť, pričom som vlastne ani nevedel, čo budem musieť urobiť. No Doireann ma prinútila prisahať. Mal som sľúbiť, že ti nielen pomôžem, ale že ťa ani neopustím. Čo mi prišlo dvojnásobne divné. Ale nepýtal som sa.“ Potichu sa zasmial. „Prirodzene mi ale zabudla povedať, že som do vášho kmeňa prišiel, aby som sa stal svedkom práve tvojho obradu spojenia, čiže na teba teoreticky mal začať dávať pozor muž, ktorému si sa zasľúbila.“

Povzdychla si, ale nevynadala mu za to, že naivne uveril v šťastie podobného zväzku. Nemohol vedieť, že ju do niečoho podobného donútili a tým mužom mal byť jej vlastný brat Hefin. Čo ale neznamenalo, že nemala chuť naňho kričať alebo mu ublížiť. Aby sa aspoň čiastočne zbavila nutkania, zovrela prsty do pästí a tie si potom strčila pod stehná.

„Takže si vlastne nevedel, že som už, tak povediac... zadaná.“

„Nie,“ súhlasil okamžite, „to som ani len netušil. Len som mal vyčkávať a v momente, keď mi to Doireann prikáže, som mal urobiť presne to, čo mi povie. A bez otázok to splniť.“

„Vtedy ťa poslala dole do skladu,“ hádala. V mysli sa jej konečne začali spájať všetky časti príbehu a navyše tak boli vyplnené medzery, ktoré si predtým nevšímala.

„Povedala, že na tom, ako sa rozhodnem, bude závisieť osud všetkých kmeňov.“

Odfrkla si. „Melodramatické. To je Doireann podobné.“

„Takže chceš povedať, že klamala?“ začudoval sa.

Nóirín pokrútila hlavou. „Neklamala, taká nie je. Ale na druhej strane mohla... trochu preháňať.“

Zahmkal. „Vzhľadom na to, v akej sme práve situácii, by som povedal, že bola ešte veľmi mierna v tom, čo mi opisovala.“

Na jeho slová nereagovala. V duchu spomínala na ich prvé stretnutie. Veľmi na ňu vtedy zapôsobilo, dalo by sa tiež povedať, že dokonale stratila dych a väčšinu času vtedy spôsobila dychčaním a stonaním. Dokonca aj teraz, s odstupom času, jej po chrbte prebehli zimomriavky a prešlo ňou otravné nutkanie pritisnúť sa k nemu bližšie. Ten zážitok rozhodne priaznivo vypovedal o tvrdení, že prvý dojem je vždy najdôležitejší.

Ten, ktorý na nej nezanechal Gawain, ju už niekoľkokrát prinútil kričať vytržením.

Odkašlala si. „Preto si vtedy vedel, ako sa volám.“

„Čože?“ začudoval sa Gawain.

Zaškrípala zubami. „Vtedy, keď si za mnou prišiel do toho skladu. Vedel si, ako sa volám, hoci sme sa nikdy nerozprávali. Hoci mi Doireann niekoľkokrát navrhla, aby som ťa oslovila, keď ma tak pozorne sleduješ.“ Niekoľkokrát pokrútila hlavou. „Beatha nech si opeká jej dušu, aká nevinnučká vtedy bola a pritom to mala všetko naplánované!“

„Myslím, že Doireann jediná vedela, čo sa stane.“

„S tým akú mám moc?“ nadhodila a vykrivila jeden kútik úst. „Je to dosť pravdepodobné.“

Niekoľkokrát si pretrela tvár. Začínala sa cítiť ako obeť uväznená v hrozivej nočnej more.

Problém bol, že akokoľvek usilovne sa štípala, neprebudila sa.

„Nemohla by si sa pokúsiť zistiť, čo Doireann videla?“

Prižmúrila na neho oči. Následne pohodila plecom.

Jasné, že to nemohol vedieť, keď sa jej takto hlúpo pýtal.

„Aby som videla presne to isté, ako Doireann, musela by som vedieť, čo sa spýtala, koho sa to spýtala, koľko krvi na to potrebovala, koľkokrát vyslovila prosbu a aké slová pri tom použila. Až potom by som mohla vidieť to isté, čo ona – aj to len za predpokladu, že by sme vládli rovnakou mocou. A tá moja sa tej jej nevyrovná.“

Samozrejme to bolo o niečo náročnejšie, než naznačovala, ale to nemusel vedieť.

Aj tak sotva rozumel jemnému umeniu predpovedania budúcnosti.

„Chceš povedať, že Doireann je silnejšia?“

Naklonila hlavu na stranu. „To síce neviem, ale rozhodne je skúsenejšia. Dokáže predpovedať budúcnosť s ľahkosťou, o akej sa mne väčšinou môže len snívať. Siobhán bola blázon, keď ju prinútia pridať sa ku kmeňu Sèalgair.“ Povzdychla si. „Ak ti nepovedala viac, pravdepodobne sa obávala, že by tým pokazila výsledok.“

„Čím len ospravedlňuješ fakt, že je prirodzene tajnostkárska.“

Zodvihla ruky v obrane. „Na mňa nepozeraj, ty si súhlasil s jej požiadavkami a doteraz vlastne nevieš, čomu presne si sa upísal.“ Nakrčila obočie a opustil ju prechodne veselší tón. „Prečo vlastne si s tým všetkým súhlasil? Nebodaj ti priložila nôž k hrdlu?“

Ak by ju práve teraz kopol, bolo by to príjemnejšie ako jeho náhla pochmúrna nálada.

V očiach ju zaštípali slzy jeho bolesti a hnevu.

Jeho správanie bolo výsledkom dlhodobej frustrácie. Toľko vedela.

„Súhlasil som, pretože bola prvou, ktorá sa so mnou nerozprávala ako s neschopným dieťaťom,“ prezradil polohlasne a oveľa ochotnejšie, než očakávala. „Narodil som sa ako princ, ale nikto ma nikdy nebral vážne. Len sa na mne smiali a robili mi naprieky. Neskôr som ich síce prinútil, aby sa ma báli, ale ani tým sa nič výraznejšie nezmenilo. Nikto mi nič nehovoril a nikto neočakával, že budem robiť vlastné rozhodnutia. Vlastne som bol len tieňom osoby, ktorú všetci videli.“

Zavrela oči pred smútkom, ktorý ju zaplavil. Tentoraz bol jej vlastný.

„A zrazu prišla Doireann, ktorá sa s tebou rozprávala, akoby si bol niekto dôležitý. Akoby záležalo len na tebe. Akoby si mal všetkých zachrániť len preto, že si to ty.“

Zachechtal sa. „Priznám sa, bol to opojný pocit. Byť pre niekoho taký dôležitý.“

Smutne sa usmiala a uvoľnenými prstami si začala prechádzať po stehne.

Pričom čoraz viac tlačila na necht, až sa nakoniec vyslovene driapala.

„A potom si zistil, že si si na krk uviazal mňa. Tomu hovorím prebudenie.“

Gawain sa nesmial spolu s ňou. Dokonca ani len nepridal nejakú ostrú výčitku. Nevypaľoval jej ďalšiu dieru do hlavy. Vlastne nijako nereagoval. Len tam ticho sedel, hlavu mal naklonenú do strany a sledoval ju pohľadom. Akoby ju hodnotil. Bolo to rovnako nepríjemné ako postaviť sa nahá pred úplne neznámych ľudí. A to nikdy nepatrila k hanblivým osobám.

Ale pod váhou jeho mlčanlivého hodnotenia mala chuť schúliť sa.

Miesto toho sa len s väčšou vervou škriabala.

„Na niekoho ako si ty, sa vlastne nedá pripraviť,“ vyslovil nakoniec a Nóirín sa schúlila pred tým, čo sa jej chystal povedať. Ak to prizná ako reálnu možnosť, možno ju to bude menej bolieť. „Ale to neznamená, že by som...“ Zrazu vyskočil na nohy a vrhol sa k nej. „Musíme ísť. Myslím, že nás našli.“

Stále zoslabnutá sa nezmohla na veľký protest. Len mu neohrabane pomáhala zahasiť oheň, pričom sa jej podarilo popáliť si minimálne dva prsty. Okomentovala to za syčaním a prestala si to všímať. Ignorovanie jej síce nepomohlo s bolesťou, ale aspoň sa prinútila sústrediť na niečo iné. Ako napríklad na fakt, že za ten krátky čas oddychu jej telo ešte viac zdrevenelo a ak ho chcela rozpohybovať, potreboval by na to o niečo dlhší okamih.

A ten jej Gawain odmietal poskytnúť.

Tak si ju len opäť prevesil cez plece. Podobný spôsob dopravy ju už prestal poburovať.

Dokonca ho tentoraz ani raz neuštipla do zadku, čo predtým komentoval vrčaním.

Utekal dlho a bez prestávky. Za čo ho v duchu povzbudzovala a zároveň nenávidela. Ak ju chcel zabiť, mohol si vybrať aspoň rýchlejší spôsob. Keď ju totiž po nekonečne dlhom čase opäť položil na zem, nohy sa pod ňou podlomili a ona nespôsobne dopadla na tvrdú zem. Pričom sa jej ešte podarilo prevrátiť a ramenom pobozkala hneď niekoľko vyčnievajúcich koreňov. Tento les ju neznášal. Čo bol vzájomne neprospešný cit, ona tiež nebola fanúšikom tejto zalesnenej oblasti.

Gawain jej pomohol sa posadiť a pritom len nepatrne dychčal námahou.

Takže bol nielen rýchly, ale aj vytrvalý. Úžasná kombinácia.

„Myslím, že je bezpečné prehlásiť, že si mala s tým ohňom pravdu. Nemali sme ho zapaľovať.“

Pretočila očami. Samozrejme, že mala predtým pravdu.

„No nehovor, ty génius.“

Na to reagoval len tichým smiechom, ale znelo to príliš priškrtene na to, aby išlo o radostný zvuk. Ona ho nijako nekomentovala. Len tam sedela a snažila sa odpútať od vlastných myšlienok tým, že načúvala okolitému prostrediu. Nikomu nepomôže tým, že sa bude snažiť domyslieť si, čo jej chcel Gawain povedať predtým, než utiekol. Predpokladala, že na svoju reakciu mal pádny dôvod, hoci Nóirín vtedy nič nezačula. Bola ale tiež rozptýlená ich rozhovorom, čiže mohla pokojne prepočuť aj hordu nepriateľov utekajúcich ich smerom.

Teraz nemienila nič ponechať náhode. Privrela oči a pevne stisla pery, keď k nej doľahla vzdialená ozvena. V tej tme nemusel Gawain nič vidieť, navyše ich smerom fúkal vietor a niesol k nim tlmené zvuky. Čosi pripomínajúce búchanie a možno aj hlasy. Mohla by odprisahať, že to neboli rozzúrené výkriky alebo rozkazy. Niekde po vetre musel stáť ďalší tábor smrteľníkov.

Oblizla si pery. „Povedz, poslala nás týmto smerom Líadan?“

Pretože podozrivá blízkosť potenciálneho nepriateľa mohla byť buď náhodou, alebo dobre pripravenou zradou. Dúfala v prvé a obávala sa druhého.

Otočila hlavou, keď ju začala obťažovať Gawainova ľútosť.

Žeby ten hlupák naozaj... „Možno som sa nakoniec vybral trochu... iným smerom.“

„Prosím, povedz, že si neurobil to, čo si naozaj urobil.“

„Nemôžeme si byť istý, či Líadan môžeme veriť!“ obraňoval sa nepresvedčivo.

Rukou si udrela po čele. „No, tak toto je dôkazom, že sme jej veriť mali.“

„Čo presne je tým dôkazom?“

Ukázala rukou. „Tamto stojí ten dôkaz toho, že bola celý čas na našej strane a chcela nám pomôcť.“ Začala potriasať hlavou. „Tam totiž stojí ďalší ľudský tábor. A podľa všetkého bude väčší ako ten, z ktorého nám predtým pomohla utiecť.“

Takmer okamžite ju vyfackala ďalšia vlna Gawainovej ľútosti.

Nemohla mu však nič vyčítať.

Ona by urobila presne to isté. Očividne ich aj niekto iný okrem nej dokáže dostať do problémov.

Kapitola 14. ¦ Kapitola 16.


  

Kapitol venovaná Mayi666 a Romis za prejavený záujem. Som vďačná, že sa vám príbeh páči a že ho čítate. 

Lili

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V kvapke krvi - Kapitola 15.:

3. LiliDarknight webmaster
26.04.2020 [13:22]

LiliDarknightMaya666, tí dvaja to stále majú z blata do kaluže a mám pocit, že tá kaluž bude o chvíľu pripomínať aspoň jazero. Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon

Romis, áno, oni dvaja toho majú naozaj veľa spoločného a zdá sa, že aj napriek tomu spolu veľmi dobre nevychádzajú. Za čo môže Nóirínina očarujúca osobnosť, ktorá lezie na nervy aj tebe. Emoticon Neboj sa, nie si v tom sama, tiež by som ju niekedy rada prefackala. Emoticon
Čo ich čaká, bude trošku divoké, ale budem sa snažiť dosiahnuť, aby to obaja prežili. Gawain je aj môj miláčik. Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon (fíha, že zapísať do denníčku, to som ešte nevidela Emoticon )

2. Romis
25.04.2020 [22:41]

Tak se ukazuje, že naši dva vyhnanci toho mají hodně společného. Jejich životy si jsou dost podobné. V podstatě jak přes kopírák. Měli by být obdivovanou smetánkou s významnými rodiči a životy jak z pohádky a opak je pravdou. Ovšem i tak mám někdy chuť Nóirin čapnout za její fešácký rohy a zaklepat s ní, sby se probrala, protože se chová jako nejmenované domácí zvíře. Emoticon
Držím jim pěsti, aby z téhle situace zvladli vybruslit aniž by se je někdo pokusil rozebrat ns talismany. A doufám, že udělají rozhodnutí, které zajistí, že Gawain teď ani v budoucnu neumře. Protože to bych posala stížnost psanou velkými písmeny! Emoticon Emoticon
A děkuji za věnování. Tohle je moje poprvé, budu si to muset napsat do deníčku Emoticon

1. Maya666
25.04.2020 [15:04]

Ale ne.... Snad to nebudou mít z bláta do louže? Emoticon už by to chtělo aby na svojí straně měli trochu víc štěstí Emoticon děkuju za věnování a těším se na další Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!