OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Upírom väznená - 3. kapitola

26.08.2012 (15:00) • Seelia • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 866×

Poslal som Sarru preč a zúrivo fľochol pohľadom po tých kreatúrach. Skočil som po jednej a roztrhal som ju. Takto som pokračoval aj s ostatnými. Nebolo ich veľa. Ostatní si asi nevšimli, že majú šancu sa dostať do domu. Po pár minútach z príšer ostal len jemný prášok. Viete, upírski sluhovia nemajú úplne hmotné telo. Je to akoby sa zastavili medzi smrťou a životom. Nie sú mŕtvi, ani živí. Nedýchajú, nepotrebujú jesť. Ľudské potreby, ani tie upírske, ich nezväzujú. 

Rozhliadol som sa po izbe. Aj tým krátkym bojom som dal svojej pracovni poriadne zabrať. Bola celá rozbitá, knihy sa povaľovali po zemy a stránky lietali. Záclony na oknách boli roztrhané, koberec v katastrofálom stave, stôl roztrieštaný. Izba vyzerala ako po výbuchu a smrdela jak keby sa v nej niekto poriadne pozvracal. 

Už som zjavne zabudol aký krik a neporiadol "človek" narobí keď bojuje s týmito príšerami. 

Otočil som sa k dverám, že pôjdem za Sarrou a uteším ju. Musela byť strašne vystrašená. No za mojím chrbtom sa ozval smiech. Smiech, ktorý som veľmi dobre poznal. Pomaly som sa otočil a čelil tvárou v tvár tým príšerným čiernym očiam. Mimovoľne ma striaslo. Nie preto, že by som sa ho bál. Nie. Bál som sa o Sarru. Bol som rád, že kúzlo mojej kamarátky ho nepustí ďalej, ako do mojej pracovne. Nedostane sa k nej. Teda pokiaľ Sarra nepríde do pracovne.

„Takže ty, Alex, si si myslel, že ju pred nami ukryješ? Že ju nedostaneme?" Jeho posmešný hlas sa rozliehal po dome. Dúfal som, že Sarra je vo svojej izbe. A nepočuje to.

„Mýlil si sa!" zvreskol na mňa a moja nádej, že to nepočuje, sa stratila. Už som zabudol, aký má hromový hlas.

Iba som sa usmial a očami sa mu vysmieval. Rozrehotal sa a môj úsmev zhasol ako keď sfúknete sviečku. Nechápavo som na neho hľadel a rozmýšľal, či sa zbláznil.

„Ohohóó! Ja dobre viem o tvojom malom kúzielku. Neboj sa, Alexej, neboj sa. To ľahko odstránime a tá malá dračica sa môže s pokojom nasťahovať ku mne domov." Sánka mi klesla až na zem. Usmial sa na mňa lišiackym úsmevom.

„A teraz pôjdeš so mnou. Obnovíme staré priateľstvo a pokúsime sa vyslobodiť tvora, ktorým si kedysi bol. Toho krutého, pamätáš? Ach, aká bola s tebou sranda. Keď si zabíjal pre zábavu. Keď na teba tak pozerám, tak si asi dlho neziedol ani len veveričku," krútil hlavou a nespokojne zacmukal.

Schytil ma za ruku a vliekol preč. Mal pravdu. Odkedy som uniesol Sarru, som sa nenajedol. Nevypil som ani kvapku krvi. Asi sa pýtate, ako je to možné. No... nie som Edward Cullen. Nikto z nás nie je. Bez krvi prežijeme, no potom sme hrozne slabí. Nemusíme sa kŕmiť, ak vyťahujeme päty z domu.

„To napravíme." Hodil po mne pobavený pohľad. „Nájdeme ti nejakú dračiču, ktorá ti ochotne dá všetko, čo len budeš chcieť." Neviem, prečo som dovtedy nič nepovedal. Asi som mal hrdlo príliš stiahnuté strachom.

„Nejdem s tebou nikam!" zasyčal som s odporom a otočil sa na odchod. Samého ma udivilo, ako pokojne som kráčal.

Schmatol ma za plece. Otočil si ma k sebe. Pochechtával sa.

„Teda, musí byť ešte lepšia, ako som si myslel, keď kvôli nej takto blázniš. Pôjdeš so mnou či sa ti chce alebo nie. Neboj sa, dlho bez svojej osudovej lásky neostaneš," uchechtol sa a dramaticky sa chytil za srdce a zahľadel sa do neba. Mimovoľne som sa usmial. Potom som sa zahriakol. Čo to robím?!

Znova ma chytil za ruku a ja som ho trochu ochotnejšie nasledoval. Koniec-koncov nič sa jej nestane, pokiaľ nepôjde do pracovne.

Alex odchádzal so svojím upírskym kamarátom a opúšťal Sarru, ktorú nechával vo väčšom nebezpečenstve než si jeho upírom pomätená myseľ uvedomovala. Netušil ani to, že keď sa raz dal opantať, už sa neubráni. A kruté zvrátené zviera, pochované hlboko v ňom, spokojne priadlo a čakalo na chvíľu oslobodenia.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som ju pridala tak neskoro. Budem sa snažiť pridávať už teraz pravidelne. Ešte by som vás chcela poprosiť, aby ste zanechali komentár, keď si kapitolu prečítate. Či to bude pochvala alebo kritika. Je mi to jedno. Každý komentár uvítam. :)

Autor: Seelia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírom väznená - 3. kapitola: