OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 4



Ukradnuté spomienky - Kapitola 4Prvý dojem je vraj najdôležitejší

 

Kapitola 4

Ryan sa mračil väčšinu času. Tak trochu to vždy považoval za súčasť svojej práce a šéf ho v tom navyše podporoval, pretože tvrdil, že dostatočne prísna tvár dobrého osobného strážcu dokáže vyriešiť mnoho krízových situácií. Na túto ale nestačil. Mal si domyslieť, že ho jeho malé zaváhanie a slabosť pre dávne priateľstvá môžu priviesť do problémov.

Ten jeho práve teraz pôsobil, akoby sa naňho ani nechcel pozrieť a miesto toho naťahoval ruku k panej domu, akoby tam Ryan ani nestál. Zaškrípal zubami a v duchu sa snažil dať dokopy zoznam možností, ktoré by mu pomohli túto situáciu vyriešiť. S presne určeným plánom sa mu dýchalo o niečo lepšie. Thora bola len jednou ženou – navyše bola sama a záhrada nebola taká veľká, aby na ňu nemohol dohliadať. So záložným plánom sa mu dýchalo oveľa ľahšie.

No aj tak sebou trhol, keď Theodora natiahla ruku k Alyshi Greenovej.

„Dobrý deň, som Elenina neter. Thora.“

Mal chuť ihneď ju obviniť z klamstva.

Alysha jej ruku prijala a s nadšením ňou potriasla. „Teším ma. Som Alysha.“ Rukou pohodila k záhrade. „Som taká rada, že ste prišli. Ako som hovorila už vašej tete, vaše návrhy ma tak nadchli, že by som výsledok najradšej videla ihneď.“

Theodora sa zasmiala. Ryan si pamätal, že ju počul smiať sa asi len dva razy.

Pričom ho to stálo veľa úsilia. Teraz k nej veselie prichádzalo akosi automaticky.

„Asi vás teda sklame, že celú krásu záhrady uvidíte možno tak o dva roky, keď všetky rastliny dorastú.“ Vzápätí však zvážnela. Ryan si uvedomil, že za tie roky nielen vyspela, ale hlavne dospela. Správala sa ako zodpovedná podnikateľka. Profesionálne. Čo by obdivoval viac, keby svoje schopnosti nevyužívala na kradnutie. „Kvôli tej včerajšej búrke však budeme musieť trochu zmeniť plány,“ začala a v jej postoji bola absolútna sebadôvera. „Rastliny bohužiaľ dorazia až budúci týždeň, ale podarilo sa mi zohnať záložnú firmu, ktorá by mala doraziť dnes okolo piatej, aby nainštalovali závlahu. Bohužiaľ kvôli tomu budem musieť odstrániť niektoré kríky a tiež kvetiny, takže na chvíľu bude záhrada dosť pustá.“

Alysha prikyvovala po celý čas jej predhovoru. „Tak budeme musieť počkať o chvíľu dlhšie.“

Theodora rázne kývla. „Podarilo sa mi ale upraviť harmonogram práce na bazéne. Firma, ktorá miesto upraví, našťastie môže prísť zajtra a rastliny dorazia o deň neskôr.“ Zodvihla ruku do výšky a podvedome odpočítavala na prstoch. Ryanovi to pripadalo extrémne rozkošné. Vzápätí sa zahriakol. „Vypustili ste už bazén?“

„Áno, vypustili. Ale počas včerajšej búrky tam opäť nejaká voda natiekla. Čerpadlo sme ale ešte nevrátili, takže ho môžeme rýchlo vyprázdniť.“

„To by bolo výbor...“

Nedokončila, pretože práve tú chvíľu si dovtedy prehliadaná sučka Astra rozhodla, že si získa pozornosť tejto novej a zaujímavej osoby. Vyskočila s úmyslom zvaliť ju, ale Theodora zareagovala rýchlejšie, čo Ryan ocenil pokyvkaním hlavy. Ukročila a Astra preletela vzduchom. Považovala to však za novú hru a niekoľkokrát zaštekala, aby svoju radosť dala čo najlepšie najavo. Začínajúcu hru ukončila Alysha, keď Astru schmatla za obojok a prikázala jej sadnúť si. Čo sučka nepríliš nadšene splnila.

„Bojíte sa psov?“ začala vyzvedať Alysha, keď sa Astra aspoň trochu upokojila.

Theodora pokrútila hlavou. „Skôr nie som fanúšikom ich srsti.“

„Alergia?“

Prikývla. „Nie taká extrémna, aby ma to ohrozovalo, ale stále dostatočne silná, aby to bolo otravné.“ Napriek svojim slovám sa usmiala na natešenú sučku. „Kým sa mi chlpy nedostanú do očí alebo do nosa, malo by to byť v poriadku. Okrem toho mám lieky vždy pri sebe.“

Alysha sa zadívala na sučku. „Požiadam syna, aby sa ju snažil držať vo vnútri, keď budete pracovať v záhrade.“

„Ďakujem,“ zareagovala Theodora okamžite.

Alysha sa vtedy zadívala k domu, akoby uvažovala, ako presne dá vedieť Jasonovi, aby prišiel po Astru a držal ju v dome. Ryan siahol po mobile a na jazyku mal návrh, že mu môže poslať správu, keď sa dotyčný vyrútil z domu. Bol v tom veku, keď bol zrazu vysoký, no ešte nestihol dorásť do svojej novej veľkosti. Ryan si dobre pamätal, keď mal sám pätnásť a odrazu mu začali byť krátke všetky nohavice.

Jason sa očividne ponáhľal. Pozorne si prezeral Theodoru a tváril sa akosi... prekvapene.

Navyše začal naozaj rýchlo znakovať. Ryan nepoznal takmer žiadne posunky. Jason ho naučil vyhláskovať svoje meno a základné frázy ako „ďakujem“ a „prosím“, no a ešte niekoľko ďalších, ktoré by im v prípade potreby mohli umožniť komunikovať aspoň na nejakej úrovni. Alysha posunky ovládala takmer dokonale, ale priznala sa, že keď Jason znakuje príliš rýchlo, nedokáže mu rozumieť. A presne to teraz robil.

No ukázalo sa, že Theodore to nerobilo ani najmenší problém.

Automaticky začala znakovať svoju odpoveď. Ryan si však všimol, že sa jej takmer nepatrne chvejú ruky. Uložil si to do pamäte ako dôkaz, ktorý preskúma neskôr. Oveľa viac ho zaujímalo, čo urobí v tejto chvíli. Ale nezdalo sa, že by chcela na Jasona zaútočiť. Ak niečo, tak sa pomerne priateľsky usmievala. Práve viedla výživnú debatu s Jasonom. Čím len potvrdila tvrdenie z vlastného životopisu.

„Zoznamujete sa?“ zamiešala sa do ich výmeny posunkov Alysha.

Jason na chvíľu zaváhal. Theodora nepatrne pokrútila hlavou.

Ryan nakrčil obočie. Pred očami a mu práve odohrával akýsi tajný rozhovor.

Aj to si pripísal na pomyselný zoznam toho, čo musí preskúmať.

„Váš... syn,“ pri tom slove zaváhala, akoby si nebola úplne istá tým, aký vzťah medzi sebou majú, keďže sa na seba absolútne nepodobali. Ryanovi napadlo, že Jason mal viac spoločné s Theodorou než s Alyshou, „ma chcel vyskúšať. Asi mu niekto povedal, že ovládam znakovú reč .“ Celý čas pri tom znakovala.

Zaujalo ho, ako rýchlo sa dokázala prispôsobiť situácii.

„Tak sa Jason rozhodol, že bude nevychovaný,“ naznačila Alysha.

Theodora sa za smiala. „Ale to vôbec nie. Ak niečo, ak som vďačná za to, ako rýchlo sa vrhol do posunkov. Aspoň som si mohla oprášiť znalosti.“

Ryan mal opäť chuť vykríknuť a obviniť ju z klamstva. Hoci to nevedel nijako vysvetliť. Mal len pocit, že sa pred ním odohrávalo niečo, čomu nerozumel. A on nenávidel čokoľvek, že nemohol ihneď pomenovať a zaradiť do príslušnej škatuľky vo svojom mozgu. Bol odhodlaný prísť na to, čo ho tak znepokojovalo.

No dovtedy bude len pozorovať a robiť si poznámky.

Mlčky teda sledoval ich krátku výmenu o slušnosti, a potom Alysha požiadala syna, aby zobral Astru dovnútra. Nechcelo sa mu, tak mu Theodora navrhla, že ak ju bude držať ďalej od jej tváre, nemusí ju nikam zatvárať. Zdalo sa mu podozrivé, ako rýchlo uhádla, čo presne Jasonovi prekáža. Alebo len opäť videl tiene tam, kde neboli, ako ho predtým obvinila Alysha?

Von do záhrady sa mohol vrátiť asi až po hodine, ktorú Jason strávil prípravou do školy a Alysha telefonátmi. Väčšinou pracovala z domu, takže tomu neprikladal veľkú dôležitosť. Len okrajovo načúval jej tón a usúdil, že neznie nijako podozrivo. Takže ju nikto neobťažoval somarinami. Ako niekoľkokrát predtým. Po očku sa snažil dovidieť do záhrady, ale Theodora si vybrala také miesto, ktoré dokázal vidieť len vtedy, ak by stál rovno pred dverami na terasu. V duchu sa upokojoval, že bola sama. A schovaná za presvedčivú kamufláž záhradníčky najskôr zbierala informácie pre niekoho iného.

Keď Jason vybehol aj s Astrou von, mal chuť tomu malému poďakovať.

Miesto toho sa postavil tak, aby stále videl na Jasona, ale zároveň mohol hovoriť s Theodorou. Jason mu to dosť uľahčil, nakoľko chcel byť v blízkosti novej tváre. Podľa jeho názoru reagoval ž podozrivo nadšene, ale možno v tom naozaj nebolo viac ako len príležitosť atakovať niekoho rýchlymi posunkami. A možné riziko si len predstavil. Veď o Theodore vlastne vôbec nič nezistil. Nemala záznam. Pravdepodobne žila ako zodpovedná občianka. Taká, ktorá sa vkrádala nič netušiacim majiteľom do domov a niečo tam hľadala.

Oficiálnou cestou si nič z toho nedokázal potvrdiť. Možno prišiel čas kontaktovať starých priateľov. Ale rozhodol sa dať jej ešte šancu nejako mu to vysvetliť. Svoju minulosť by nerád ťahal do práce. Lepšie je nepripomínať ostatným ako zúfalo kedysi potreboval túto druhú šancu.

„Čo si myslíš, že robíš?“ zasykol jej smerom.

Stál takmer vedľa nej, takže si dokonale obzrel jej zovňajšok. V zafúľaných montérkach a deravom tielku mala vyzerať úboho, ale jej skrátka pristalo aj vrece. Navyše ju nezohavilo ani to divné hniezdo, čo si stvorila na hlave. Čo mu neuľahčovalo situáciu, keďže sa mu stále páčila a videl v nej to smutné dievča, ktoré sa mohlo stať jeho priateľkou, ale odišla príliš skoro, aby zistili, či by im to fungovalo. A teraz ju videl v novom svetle.

Theodora zabodla nejaké náradie do hliny a oprela sa oň rukami.

Pôsobila ako dobyvateľ prezerajúci si kraj, ktorý si práve podmanil.

„Snažím sa tento prales premeniť na záhradu?“

Odfrkol si a pohľadom kopíroval Jasonove pobehovanie.

Našťastie okolo neho skákala a brechala Astra, takže nebolo náročné ho sledovať.

„Čo si hľadala v dome a kto ťa to po poslal?“

Theodora zapískala. „Páni, ty ale dokážeš dievčaťu polichotiť!“ Zasmiala sa a stiahla si rukavice, ktorými si potom začala plieskať do dlane. Uškrnul sa tomu gestu, ktoré zradilo jej sebavedomý postoj. „Nevideli sme sa desať rokov a namiesto toho, aby si sa ma spýtal, ako sa mám a čo mám nové, tak vyzvedáš, čo robím vo voľnom čase?“

„Deväť.“

Zodvihla obočie. „Čože?“

Odkašlal si a sám sebe sa čudoval, že ju opravil. „Nevideli sme sa deväť rokov.“ Ne tie slová reagovala šomraním o tom, aký bol detailista. Čo ocenil žiarivým úsmevom. Ale vzápätí zvážnel. „Okrem toho by som sa nezaujímal o to, čo robíš vo voľnom čase, ak by som ťa neprichytil v dome, ako sa snažíš kradnúť,“ ponúkol jej vyrovnaným hlasom. „Takže?“

Pokrútila hlavou. „Čo ak som si len pomýlila dom? Možno si si to nevšimol, ale na tejto ulici pravdepodobne navrhoval všetky domy rovnaký architekt. Nájsť ten správny je bez presnej adresy dosť náročné.“

Prižmúril oči. Odmietal sa nechať učičíkať niečím takým očividným.

Hoci aj to musel zobrať do úvahy. Pretože mala pravdu.

„Tak čo si tam hľadala.“

„Tak pozri sa, fešáčik,“ pri tom oslovení zodvihol obočie, „očividne ťa moja prítomnosť v tomto dome až tak netrápila, keďže si o tom nepovedal ani pani domu. Čo je dosť divné, nemyslíš si? Alebo sa nebodaj bojíš, že by si prišiel o prácu, ak by zistili, že sa poznáš s podozrivou kriminálničkou?“

Odmietol na to reagovať. Nech si myslí, že neplánuje poškodiť svoju povesť.

Aspoň si Theodora nedomyslí, že aj po rokoch je jeho slabosťou.

Akoby bol nejaký prekliaty adrenalínový nadšenec.

„Nech je tvojou úlohou čokoľvek, nepodarí sa ti to.“

Zachechtala sa. „Ak by som chcela niekomu v dome ublížiť, nezdržiavala by som sa prácou na ich záhrade, nemyslíš? Skrátka by som zobrala tento rýľ,“ potľapkala pracovný nástroj stále zabodnutý v hline, „a niekoho ním ovalila po hlave. Možno by som začala s tebou, keďže si taký otravný a zdržuješ ma od práce.“

Pristihol sa pri tom, že jej verí. Nevyzerala ako niekto, kto mal v pláne niekomu fyzicky ublížiť. Nie preto, že bola taká drobná. Nikdy nepodceňoval niekoho len kvôli jeho telesnej kondícii. Stále si pamätal na Mikeyho, ktorý mu siahal sotva po plece, a predsa mu zlámal niekoľko kostí, aby mu ukázal, že nepotrebuje ochranu. Čiže ak by plánovala útočiť, skrátka by to urobila a nešpinila si zbytočne ruky. Lenže tiež vedel, že ublížiť sa dá rôznymi spôsobmi. Ak ju sem niekto vyslal kvôli informáciám, mohol by sa tentoraz ten únos aj podariť.

Nestihol sa jej však spýtať viac. Pretože vtedy Jason odbehol na druhú stranu domu.

Nemohol tam len tak postávať a spovedať Theodoru.

Naposledy na ňu uprel pohľad. „Budem ťa veľmi pozorne sledovať.“

Prikývla. „Nič iné by som ani nečakala.“

Viac mu nepovedala, len si opäť nasadila rukavice a vytiahla rýľ zo zeme. Napoly očakával, že sa po ňom oženie, aj keby to malo byť len zo srandy, ale neurobila tak. Pravdepodobne myslela naozaj vážne svoje predchádzajúce uistenie o tom, že nechce nikomu ublížiť. Alebo sa len veľmi snažila presvedčiť ho, aby jej veril. Hru na dôveru však môžu hrať dvaja. A jemu bude stačiť, ak sa jej vlichotí do priazne. Čo nebude až také náročné, keďže svoje komplimenty najskôr aj tak bude myslieť vážne.

Dopekla, prečo musí byť aj po rokoch taká krásna?

Bez ďalšieho slova vykročil za Jasonom. V pol ceste sa ale otočil, keď začul svoje meno.

Obzrel sa na Theodoru cez plece. „Keby boli okolnosti iné, povedala by som, že ťa rada vidím.“

Svoje slová zakončila žmurknutím. Trhol sa a pokračoval v ceste.

Vtedy si uvedomil, že hoci Theodora vyzerá prakticky stále rovnako, je niekým úplne iným. Pred rokmi ju spoznal ako smutnú trosku zronenú zo straty rodiny. Netušil ale, kým bola teraz. Koketou? Zlodejkou? Alebo len niekým, koho prinútili okolnosti? To bude musieť najskôr zistiť. Vedel len toľko, že predstavuje možné riziko. A tie je lepšie mať neustále na očiach.

Prišiel čas zobrať do partie nového kolegu.

Kapitola 3 ¦ Kapitola 5



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 4:

2. LiliDarknight webmaster
16.08.2020 [17:39]

LiliDarknightMaya666, v tom máš rozhodne pravdu, tí dvaja budú veľa spomínať na staré dobré časy a okrem toho aj všeličo iné. Emoticon Ako sa to bude vyvíjať ešte neviem ani ja sama, takže to bude rozhodne zábava. Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon

1. Maya666
16.08.2020 [12:52]

Pěkné pěkné, tady nám bude vyplouvat minulost na povrch, stejně tak jako se nejspíš bude vzpomínat na staré časy Emoticon Zatím si netroufám tvrdit jak se to bude vyvíjet a těším se na to co bude Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!