OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 27

22.01.2021 (13:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 643×

Kapitola 27.

Thora toho začínala mať dosť.

Myslela si, že keď ju konečne prepustia z nemocnice, bude sa cítiť lepšie, ale opak sa ukázal byť pravdou. Celé dni do nej tlačili všakovaké drogy a jej telo sa z toho stále nespamätalo. Ani po takmer dvoch týždňoch. Navyše bola aj slabá, rýchlo sa vyčerpala a prakticky akákoľvek činnosť bola takmer nepredstaviteľne náročná. Teraz už sa aspoň dokázala presúvať po dome, ale stále si pamätala, ako jej Elena musela pomáhať so sprchovaním. Sú činnosti, pri ktorých dospelý človek naozaj netúži po asistencii niekoho iného.

Viac ako vlastná slabosť ju ubíjala tá príšerná nečinnosť. Bola zvyknutá vstávať skoro, pracovať dlho a večer tráviť v spoločnosti Vicky alebo Eleny a v poslednom čase aj Ryana. To posledné ostalo, ale zvyšok dňa sa musela zabaviť, ako vedela. A keďže pri čítaní vydržala len obmedzený čas a pozeranie filmov a seriálov ju čoskoro omrzelo, vyžiadala si, aby jej teta doniesla všetky rastliny, ktoré majú doma zasadené, nové kvetináče a substrát.

Lenže dokonca aj v dome dvoch záhradníčok bol obmedzený počet kvetín a po dvoch dňoch ukončila aj túto činnosť. Vicky jej poradila pletenie a háčkovanie, ale potom, ako si Thora takmer vypichla oko, tie divné mučiace nástroje spolu s vlnou hodila na zem. Aspoň jej mačacia spoločníčka to obrala ako výzvu k hre a dlhé hodiny sa naháňala s klbkom. Ostal z neho strapatý zhluk niečoho, čo kedysi pripomínalo priadzu, ale teraz z neho trčali vlákna na všetky strany. Podobné plytvanie by ju asi malo hnevať, ale sledovaním zabávajúcej sa mačky strávila dobrých niekoľko hodín, takže len Vicky kúpi nové zásoby.

Dnes sa aspoň mohla tešiť na prítomnosť ostatných, pretože príde nielen Vicky, ale dokonca aj Ryan, ktorý požiadal nejakého kolegu, aby zaňho zaskočil v práci. Thora sa naňho tešila. Nemala príležitosť poriadne sa s sním porozprávať odkedy ju pustili a to ju bol niekoľkokrát navštíviť. Predpokladala teda, že to znamená dlhotrvajúce prímerie. Sčasti založené na jeho presviedčaní, že sa Thora ani v najmenšom nedostala do problémov. Čiže s ňou netrávil čas preto, aby ju strážil.

Hodiny do príchodu ostatných však boli dlhé a vyčerpávajúce. Nakoniec skončila vyvalená na gauči, v telke akurát pomaly ubiehali záverečného titulky nejakého veľkolepého dojáku s celkom obstojnou hudbou, pričom na kolenách jej ležala pradúca a stále prevažne nepomenovaná mačka – Elena navrhovala meno Petunia, pretože domáce zviera záhradníčky by malo byť pomenované po kvetine, Thora preferovala niečo tradičnejšie, ako napríklad Pepper, ale ani jedna nemienila ustúpiť názoru tej druhej, čiže to stále bola len „mačka“. V takom rozpoložení ju našla Elena, keď konečne prišla z práce.

„Vyzeráš ako kriminálny génius v zácviku,“ skonštatovala Elena v snahe povzbudiť ju.

Zodvihla na ňu obočie. „Ale iste, vyzerám fakt nebezpečne a toto,“ zodvihla mačku do vzduchu, čo ocenila mňaučaním, „je tvár môjho zločineckého poskoka. Pozri sa na ten výraz totálneho zla.“

Mačka však mala iný názor, niekoľkokrát zamňaučala a keď to nepomohlo, začala sa mykať a oháňať labkami. Keď ju Thora pustila, posadila sa, elegantne ju udrela labkou, dokonca ju uhryzla a so zdvihnutým chvostom odkráčala k oknu, kde vyskočila na parapet. Tam na ňu čakal pripravený jeden z mnohých pelechov zdobiacich ich dom a na opačnej strane kvetináč so strelíciou, po ktorej tá malá huňatá príšera pokukovala. Tentoraz sa len ostentatívne schúlila do klbka vo svojom pelechu. Thora si spomenula, že opäť zabudla pohľadať ten zoznam rastlín potenciálne nebezpečných pre mačky, aby mohla doma urobiť revíziu.

„Volala mi Vicky!“ zvolala Elena z kuchyne, kde si určite išla uvariť kávu. Thora dúfala, že aj jej nejakú prinesie, mala na ňu chuť už dlhé hodiny, avšak nemala dosť sily, aby sa tam odplazila sama. „Vraj sa ti skúšala dovolať, ale nebrala si to.“ Thora by hovor s radosťou prijala, keby si mobil nezabudla v izbe, kde niekoľkokrát veselo zvonil. „Večer bude trochu meškať. Na poslednú chvíľu potrebuje niečo zašiť či prešiť, ale pokúsi sa sem dostať ešte pred titulkami.“

„To sa nám ten filmový večer veľmi rýchlo zvrháva,“ zahučala Thora, ale prakticky si mumlala popod nos, takže Elena ju nemohla počuť.

„Možno ti chce len dopriať súkromie v Ryanovej spoločnosti,“ skonštatovala Elena a Thora si uvedomila, že teta stála prakticky vedľa nej s dvomi hrnčekmi kávy. Jeden ponúkla Thore a tá sa musela veľmi ovládať, aby sa z tej lahodnej horúcej tekutiny hneď nenapila. Nechcela si spáliť ústa. Hrnček radšej položila na stolík vedľa opierky gauča.

„Ďakujem,“ zamumlala. „Čo sa týka Vicky, pri nej človek nikdy nevie.“

Elena si sadla do kresla oproti Thore. „Ja sa možno tiež vytratím. Hneď potom, ako sa najem.“

„Ak má byť toto rande, prečo si to zorganizovala ako filmový večer?“

„Pretože keby som to zorganizovala ako rande, odmietala by si.“

Thora si pošúchala tvár. „Zaujímalo by ma, o čom ste sa vy dvaja rozprávali, keď ste striehli v nemocnici. Nejako podozrivo mu nadržiavaš.“

„Je to príjemný mladý muž.“

„A ja som Santa Claus!“ vybuchla Thora. „Povedala som ti, aby si sa zbavila svojich romantických predstáv.“

Elena zodvihla obočie. „Romantických predstáv? Veď vy dvaja ste ako dva magnety. Zober si, že ten šialený chlap vedľa teba sedel celý čas, čo si bola v umelom spánku. Trávil s tebou čas dokonca aj potom, ako si sa prebrala. A pokiaľ viem, chodí za tebou aj počas dňa len preto, aby ťa trochu zbavil. A ja mám romantické predstavy?“ Natiahla sa a potľapkala ju po nohe. Keďže však Thora prakticky ležala, musela sa Elena naozaj natiahnuť. „Ak ho využívaš len z nudy, mala by si mu to povedať. Ryan je v tom až po uši a bolo by kruté ťahať ho za nos.“

„Myslím, že to, čo je medzi nami, je len medzi nami a teba do toho nič,“ upozornila ju Thora.

Niečo v kombinácií slov, použitého tónu a výrazu v tvári Elenu presvedčilo.

Alebo sa totálne zbláznila, pretože vzápätí sa začala usmievať, akoby vyhrala v lotérii.

„Ste horší ako tragédi zo seriálu.“

„Ak my sme zo seriálu, tak ty potom tiež. Si matróna rodiny a nepolepšiteľná dohadzovačka.“

Elena sa zachichotala. „Rada s ním tráviš čas, rozprávaš sa s ním, opustil svoje predsudky a ty svoje a...“ Odmlčala sa, pretože vtedy niekto otvoril vchodové dvere. Thora zagúľala očami. Ten si teda vie vybrať správnu chvíľu! „... a očividne si mu dala aj kľúč od domu,“ ukončila svoju reč Elena bez toho, aby si vôbec overila, že naozaj prišiel Ryan.

Thora sa snažila nedať najavo svoje rozčúlenie a len ticho sledovala, ako Ryan vstupuje dnu aj s taškami s jedlom z donášky. Objednala si uňho talianske cestoviny a momentálne na ne už vlastne ani nemala chuť, ale napriek tomu prijala svoju porciu a nastavila Ryanovi líce, aby ju mohol pobozkať. V reakcii na čo Elena zodvihla obočie. Thora pokrčila plecami. Nemala jej čo vysvetľovať.

Hoci počas toho, ako večerali a spoločnosť im robilo prevažne len cinkanie príborov, mala chuť aspoň niečo jej vysvetliť. Nebolo to tak, že si Ryana plánovala nasťahovať do domu. Kľúče mu dala z praktických dôvodov, pretože bolo skrátka jednoduchšie, ak si otvorí sám a ona nemusí vstávať. Dokonca si z nej uťahoval, že ten zámok môže pokojne vylomiť. Za ten návrh si vyslúžil jej najhoršie zamračenie, ktorému sa dokonca vysmial.

Nič z toho tete neprezradila. Pretože na druhú stranu... Ryan jej nebol ľahostajný a prečo by mu teda nemala umožniť voľný prístup do domu? Nebolo to tak, že by im za odmenu vykradol dom. Okrem toho bolo načase začať na ich vzťahu-nevzťahu seriózne pracovať. Ak si nezačnú dôverovať, nikam sa nedostanú a rovno môžu vykročiť opačnými smermi. Tou myšlienkou ukončila svoj vnútorný monológ a začala sa venovať svojim cestovinám. Porciu zjedla napriek tomu, že nebola hladná.

Za čo ju Ryan odmenil úsmevom, keď si od nej preberal prázdnu polystyrénovú nádobu.

„Inak,“ ozval sa akoby mimochodom, keď sa vrátil z kuchyne, kde bol spracovať odpad, „predtým som na to zabudol, ale Greenovci ti odkazujú, že si pozvaná na ich záhradnú párty. Chcú sa pochváliť novou záhradou a aj ženou, ktorá ju upravila.“

Thora mu poďakovala kývnutím hlavy a opatrným úsmevom.

Predstava oslavy ju potešila, ale vedela, že sa tam nebude môcť zdržať.

„Čo máš s Greenovcami?“ opýtala sa odrazu Elena, čím im pripomenula, že tam ešte stál je.

V reakcii na čo Ryan doslova odskočil od Thory, akoby ho pohrýzla.

Thora naňho zodvihla obočie, ale odpovedala tete: „Sú to moji bývalí zamestnávatelia a predpokladám, že sú spokojní s mojou prácou a takto sa mi chcú odvďačiť.“

„O tom nepochybujem, ale je v tom viac,“ namietla Elena. „Takže... nechceš to skúsiť znovu?“

Pri pohľade na tetu si spomenula na ich posledný rozhovor predtým, než Thoru zranil ten šialený falošný čašník. Sľúbila jej, že sa porozprávajú a už vtedy urobila to kľúčové rozhodnutie. A Elena si zaslúžila poznať pravdu. Čo však neznamenalo, že bolo jednoduché otvoriť ústa a skutočne o tom hovoriť.

Povzdychla si. „Našla som Jasona.“ Aby sa nemusela dívať na Elenu, obrátila sa k Ryanovi a chcela mu to vysvetliť. „Jason je môj...“

On ju však prerušil: „Áno, viem, je to tvoj nevlastný brat.“ Usmial sa tomu, ako vytreštila oči. „Hovorila si mi o tom v nemocnici.“

Prekliate rozhovory v nemocnici. Vedela, že sa s Ryanom rozprávala tesne po tom, ako sa prvýkrát prebudila z umelého spánku. Lenže nespomínala si na detaily a nechcela to verejne priznávať, hoci podľa výrazu v jeho tvári odhadovala, že on si jej zlú pamäť uvedomoval. Čo dokazovalo, že Thora Ryanovi podvedome dôverovala oveľa viac ako v bdelom stave.

„Viem, že si ho našla,“ ozvala sa sa napokon Elena.

Thore poklesla brada. „Ale ako...“

Elena sa usmiala, ale ostala sedieť vo svojom kresle. „Priznávam, trošku mi to trvalo, lebo sa na seba absolútne nepodobáte. Ale Jason sa nakoniec prezradil sám.“ Thorina myseľ pracovala na plné obrátky, ako sa snažila prísť s prijateľným vysvetlením toho, kde sa tí dvaja stretli alebo rozprávali. „Prišiel za tebou do nemocnice. Prišlo mi to divné. Hlavne to, ako očividne zle znášal, že ťa tam vidí tak ležať. Tak som si zavolala, aby som si to overila. Čakala som len na to, keby mi to sama povieš.“

Thora sklonila hlavu. „Je mi ľúto, že... že... som...“

Prerušila ju tým, že ju potľapkala po kolene. „Neospravedlňuj sa. Obe vieme, že to nemyslíš vážne a ak by si sa mala rozhodnúť, urobila by si to znovu.“

Zvraštila obočie. Elena sa tvárila úplne zmierlivo. Žiadne výčitky a absencia hnevu však Thoru prinútili premýšľať. Jej teta sa tvárila...

„Ty si to vedela. Vedela si, že ho hľadám aj napriek tomu, čo som ti sľúbila.“

„Samozrejme, že som to vedela,“ odvetila a usmievala sa pri tom. „Rada si myslím, že som ťa za tie roky dokonale spoznala a obe vieme, aká tvrdohlavá dokážeš byť. Okrem toho, ako som hovorila aj tvojmu nápadníkovi,“ Ryan si pri tom slove odfrkol, ale obe ho ignorovali, „ja som v tomto meste prežila celý svoj život a aj ja mám priateľov a známych, ktorí mi dlžia láskavosti.“

„Ty poznáš...“

„Alexa?“ dokončila za ňu Elena. „Samozrejme, že ho poznám. Rada si myslím, že sme ešte stále priatelia, keďže sme spolu dlhé roky pracovali. A ak by pred rokmi všetko dopadlo tak, ako malo, mohol dnes bývať tu s nami v tomto dome.“

Thora netušila, či ju viac prekvapil fakt, že aj Elena strávila svoju mladosť nie úplne legálnou prácou, alebo vzťah s Alexom, ktorého existenciu práve naznačila. Znamenalo to teda, že bola s Alexom zapletená romanticky a chceli spolu stráviť zvyšok života? Thore prišlo zaťažko predstaviť si Alexa ako romantickú osobu túžiacu po láske a stabilnom vzťahu. Lenže je tiež pravda, že ho nikdy nevidela v ženskej spoločnosti.

„Takže mi pomáhal len vďaka tebe?“ uisťovala sa Thora.

Elena pokrútia hlavou. „To by som netvrdila. Pretože v konečnom dôsledku Alex vždy robí len to, čo sám uzná za vhodné,“ pripomenula Thore. „Ale je pravda, že ja som s tým súhlasila. Alex mi zavolal hneď ten prvý deň, keď si sa uňho objavila. V tom čase som Alexa nevidela a ani nepočula už niekoľko rokov a on sa mi len tak ozve sa spýta sa ma, či viem, čo vyvádza moja drahá neter. Takmer som vtedy spadla pod stôl.“ Elena ju capla po kolene, keď si všimla, ako sa Thora vyškiera predstave svojej tety padnutej pod stolom. „Veľmi sa nevyškieraj, pôvodne som ho chcela požiadať, aby ťa odmietol. Ale nakoniec... ma on sám presvedčil, keď som mu vysvetlila, čo od neho chceš a prečo.“

Thora by mala byť najskôr naštvaná podobným konaním, ale teraz sa len cítila spokojná, pretože konečne pochopila, čo Alexa viedlo k tomu, aby ju tak svedomito chránil. Iste, dával jej prácu a mala rovnaké podmienky ako všetci ostatní, ale už od začiatku si uvedomila, že jej úlohy boli oveľa bezpečnejšie ako misie ostatných poslíčkov. Predpokladala, že dôvod jeho konania sedel v kresle oproti.

„Takže to všetko bolo zbytočné?“ zachripela Thora nakoniec. „Všetky tie roky klamstiev a pretvárky? To všetko som si mohla odpustiť a krátka sa s tebou porozprávať, pretože si aj tak o všetkom vedela?“

Elena si pošúchala bradu. „Nechcela som na teba tlačiť, tak som skrátka čakala. Nebudem klamať, tvoje konanie ma najskôr sklamalo a rozzúrilo, ale postupne som si uvedomila, že som ti vlastne nedala na výber. Ale napriek tomu som čakala.“ Zodvihla kútik úst v náznaku úsmevu. „A navyše si tým, že mi musíš klamať, trpela najmä ty. Bol to... zaujímavý trest.“

Thora si však domyslela aj to, čo jej teta nepovedala nahlas. Elena jej svojimi slovami dávala najavo, že rozumela jej túžbe nájsť brata a urobiť to sama a bez pomoci ostatných. Aj preto celé tie roky mlčala a dovolila Thore venovať sa tajným nočným úlohám. Neznamenalo to síce, že sa za tie klamstvá Elena na Thoru nehnevala alebo že na to tak rýchlo zabudne. Ale ich vzťah to závažne nezničilo.

Úplne spontánne a bez prípravy sa snažila postaviť. Nakoniec ju musel podoprieť Ryan sediaci vedľa nej. Vďaka nemu sa rýchlo dostala k Elene a mohla ju objať. Pretože nemala slová, ktorými by dokázala vyjadriť vďaku za to všetko, čo pre ňu urobila. Čo pre nich urobila, pretože sa to týkalo aj Jasona.

Nakoniec dovolila Ryanovi, aby jej pomohol opäť sa posadiť, keď jej nohy vypovedali službu.

„Ďakujem,“ pošepla nakoniec Thora.

Elena sa usmiala. „Ale nemysli si, že tým sa to končí. Očakávam, že mi ho čoskoro oficiálne predstavíš ako svojho brata. Dosť ma baví predstava, že mám nového synovca.“

Thora sa jej hranej dychtivosti zasmiala.

Vtedy si Ryan odkašlal. „Prepáčte, že vám do toho vstupujem, ale jednému nerozumiem. Keď je Jason tvoj brat, prečo si musela pracovať pre Alexa, aby si sa k nemu dostala? Veď sú spôsoby, ako dokázať, že ste príbuzní.“

Thora sa k nemu otočila. „O tom som ti nerozprávala?“

„Nie. Lebo si zaspala.“

Elena sa tomu zasmiala, ale vzápätí zvážnela. „Vlastne za to všetko môže hlavne moja matka.“

„To som pochopil. Ale ako to súvisí s tým, že Theodora nemohla ísť za Jasonom?“

„Vysvetlíš mu to ty?“ spýtala sa Elena.

Thora prikývla. „Neviem, čo všetko som ti vtedy povedala. Po nehode sme mojich rodičov mňa aj Jasona umiestnili do sirotinca, ale oboch do iného, pretože skrátka nemali dostatok miesta ani v jednom z nich. Našli našu rodinu a predpokladali, že si nás skrátka zoberú to opatery. Lenže stará mama prehlásila, že Jason nepatrí do našej rodiny.“

„Pretože ho tvoja matka nikdy neadoptovala,“ doplnil Ryan.

„Presne tak.“ Rozprávanie o tých dávnych udalostiach ju ešte vždy dokázalo rozhodiť. „Stará mama sa tak Jasona doslova zbavila a potom mi veľkodušne ponúkla, aby som išla bývať k nej. Odmietla som. Ak som nemohla ostať s Jasonom, radšej nech sa o mňa postará štát.“

„Podľa toho, ako sa tváriš, si to rozhodnutie asi čoskoro oľutovala.“

Odfrkla si. „Aj tak sa to dá povedať.“ Pošúchala si čelo. „Odmietla som svoju rodinu, lebo oni odmietli Jasona. Ale až neskôr som si uvedomila, že ich budem potrebovať. Bola som sedemnásťročná baba, ktorá hľadala svojho brata. Nikto ma nebral vážne. Vtedy som si uvedomila, že ma ani brať vážne nebudú, dokým za mnou nebude stáť zodpovedný dospelý, ktorý by im dokázal, že Jason má žiť so mnou.“ Thora sa na Ryana usmiala. „V tom čase som spoznala tvoju matku a tá mi pomohla nájsť aspoň jednu príbuznú, ktorá bývala v meste a bola ochotná postaviť sa na odpor starej mame.“

„A tak našli mňa,“ prehlásila hrdo Elena. „Nebola som z toho nadšená. Čerstvo po rozchode s Alexom a jeho svetom, akurát som sa dávala dokopy, začínala podnikanie... bola to nočná mora. Ale žena, ktorá ma kontaktovala, bola veľmi vytrvalá a povedala mi, že by som sa s Thorou mala aspoň stretnúť predtým, než ju odmietnem.“

„Už vtedy som mala očarujúci úsmev,“ podpichla tetu Thora.

Tá sa zasmiala. „To si teda nemala,“ namietla. „Ale... bola si rovnako nešťastná a osamelá ak oja. Pri pohľade na teba som si uvedomila, že vlastne máme už len jedna druhú, tak som prijala tvoje podmienky a nasledujúce roky trávila tým, že som na teba vrieskala.“

Thora sa usmiala. „Ak si dobre spomínam, ja som v ničom nezaostávala.“

Stále s úsmevom sa Thora otočila naspäť k Ryanovi. „Moja stará mama všetko pokazila v momente, keď prehlásila, že Jason nie je súčasťou našej rodiny a nechce ho adoptovať. Lenže zabudla na to, že Jasom je synom môjho otca a existuje o tom doklad. Rodný list, v ktorom je uvedený ako Jasonov otec a podľa ktorého nás našli, keď Jasonova matka zomrela.“

„Ale nemalo to šťastný koniec,“ skonštatoval Ryan.

„Nie, nemalo,“ súhlasila Thora. „Trvalo nám asi dva roky, kým sme ten rodný list našli a kontaktovali príslušné úrady a podali potrebné žiadosti. O niekoľko týždňov neskôr nám prišla odpoveď, ale nie taká, v akú som dúfala.“

„Neviem, čo vieš o Thore a jej rodinnom zázemí,“ zamiešala sa do toho Elena, keď Thora sklonila hlavu, aby mohla predýchať staré sklamanie, ktoré aj po toľkých rokoch stále bolelo. „Aby som to skrátila, sú z bohatej rodiny a smrťou rodičov zdedili značný majetok. A podobné veci sa vždy dostanú do uší nesprávnych ľudí. Takže v čase, keď sme našli Jasona a jeho novú rodinu, už sme ich nemohli kontaktovať. Pretože mali za sebou niekoľko návštev od osôb, ktoré tvrdili, že sú Jasonovi príbuzní. Tak jeho rodičia požiadali o zákaz kontaktovania a nakoniec ho získali.“

Ryan pohladil Thoru po chrbte. „A preto si skončila u Alexa.“

Thora kývla hlavou. „Trvalo mi ďalších sedem rokov, kým som zistila to, čo úrady vypátrali len za niekoľko týždňov. Vtedy som už ani nedúfala, že získam svojho brata. Len som chcela vedieť, ako sa má a či je šťastný.“

„A on ťa aj napriek tým rokom spoznal.“

„Takmer som skolabovala, keď ma oslovil tou prezývkou,“ priznala Thora.

Ryan sa usmial. „Alice.“

„Alice.“

Potenciálne pekný moment medzi nimi pokazil zvuk zvončeka, ktorý naliehavo naplnil celý dom. Thora sa od prekvapenia až strhla a Elena doslova vyskočila na nohy.

„To bude Vicky!“ vykríkla a doslova sa rozbehla k dverám.

„Prečo by Vicky zvonila?“ čudovala sa Thora. „Veď má kľúče.“

Thora začala šípiť niečo nekalé, čo tie dve naplánovali poza je chrbát. Určite to súviselo s tým, prečo tu bol aj Ryan, ale ten sa tváril rovnako pochybovačne ako Thora, čiže v tom bol pravdepodobne nevinne. Thora sa preto otočila smerom do chodby, aby mohla Vicky ihneď konfrontovať, ale nebola to tvár jej priateľky, ktorá sa zjavila vo dverách obývačky.

Bol to vysoký chlap v pokrčenom obleku s papierom v ruke.

Thora ho spoznala ako jedného z detektívov z policajnej stanice, kde bola odovzdať dôkazy.

„Theodora Alice Espozitová?“ oslovil ju.

„Áno?“

„Prišiel som po vás.“

Vtedy sa postavil Ryan. „Prišli ste jej odovzdať predvolanie na súd?“

„Nie,“ pokrútil hlavou. „mám pre ňu zatykač.“ Zamával papierom, ktorý stále držal. „Bola obvinená z nezákonného vniknutia do domu Paula Raynoldsa a niekoľkých ďalších trestných činov.“ Otočil sa k Thore. „Slečna Espozitová, poprosím vás, aby ste ma nasledovali.“

Thora sa nezmohla na slovo. S týmto absolútne nerátala.

Kapitola 26 ¦ Kapitola 28

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 27: