OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tanečný sen - 5. časť

28.02.2015 (11:00) • MiriamLianaSalvatore • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1210×

5. kapitola 

„Mirka, máš naozaj všetko zbalené? Nebudeme sa dvakrát vracať naspäť!“ upozornila ma mama, keď som si vkladala do kufra cestovnú tašku.

„Mami, pôjdem k babke na mesiac a nie na rok. Nepotrebujem si zo sebou brať celú izbu,“ pretočila som očami a zatvorila kufor na aute.

Som presný opak mojej sestry. Zatiaľ čo mne stačí na dovolenku len pár nevyhnutných vecí, ona si musí so sebou zobrať celý šatník či desať párov topánok. Vraj na každú príležitosť.

Aj tak som sa s predstavou, že budem mať pekné leto, dávno rozlúčila. Budem v meste plnom cudzích ľudí. A na nadväzovanie nových kontaktov som teraz náladu veľmi nemala. Ale človek nikdy nevie. Možno cez tieto prázdniny zažijem niečo nezabudnuteľné...

„Ani sa nečudujem, že si toho neberieš viac. Na čo by ti v takom zapadákove bolo toľko vecí? Určite na nič,“ milo sa na mňa usmiala Veve a za sebou vliekla dlhý, rúžový kufor, ktorý hneď vopchala do auta. 

„Možno nebudem mať také perfektné prázdniny, ale aj tak sa k babke veľmi teším.“

„K babke, ktorú sme nevideli dobrých päť rokov? K babke, ktorá sa o nás nikdy nezaujímala, len cez prázdniny, narodeniny a meniny? No, ako myslíš, sestrička. Ja sa, na rozdiel od teba, budem prechádzať po uličkách, kde chodili hviezdne celebrity. A keď budem mať toľko šťastia, možno aj nejakú stretnem...“

Pri zasnenom pohľade mojej sestry ma pichlo pri srdci. Tak trochu som jej závidela. Navštívi mesto, do ktorého som mala ísť spoločne s ňou. Stretne brata a jeho priateľku. Bude mať krásne a nezabudnuteľné prázdniny s rodičmi.

A ja? Mesiac v Senci. Mesiac v meste, ktoré som poriadne ani nepoznala. V meste, ktoré som naposledy navštívila, keď som mala desať. Ako budem vychádzať s babkou? Teší sa na mňa? Nájdeme spoločnú reč a hobby? Vlastne som poriadne nevedela ani kde býva.

Najviac ma ale utešovala myšlienka, že budem ďaleko od Tima a Niny. Ďaleko od toho všetkého. A môj jasný cieľ? Definitívne si vymazať všetko, čo s nimi súviselo.

„Mirka, počkaj!“ začula som na mňa kričať známy hlas, ktorý mi chvíľku trvalo rozoznať.

Keď som zbadala ako sa ku mne hrnie Domča, rozbehla som sa jej naproti.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa a zmätene na ňu hľadela.

„Prišla som sa ti ospravedlniť za včerajšok a rozlúčiť sa,“ vravela zadýchane.

„To nevadí, aspoň si sa dobre zabavila, ale prekvapilo ma... ty a Marek?“ podvihla som obočie a čakala, ako my to vysvetlí.

„No ano. Už nejaký ten mesiac spolu randíme,“ priznala sa mi a do líc jej stúpol odtieň rúžovej.

„Mesiac? Prečo si mi nič nepovedala?“

V tom si zahryzla do spodnej pery a ja som nasadila nekompromisný pohľad, ktorému mohla ťažko uhnúť.

„No tak!“ vyzvala som ju a ruky si dala v bok.

„Ja... nechcela som ti pridávať starosti. Ty si sa trápila Timom a Ninou a myslela som si, že to s Marekom nebude nejako vážne. Najskôr sme si len párkrát vyšli ako kamaráti, ale pri štvrtom rande ma aj pobozkal. Chcela som ti všetko povedať, naozaj, ale neskôr. Keď prekonáš, aspoň trochu, to, čo sa stalo tebe.“ 

Môj pohľad razom zmäkol a do očí sa mi nahromadili slzy. Veľmi som si od nej vážila, že brala na mňa ohľady, ale kvôli tomu, že to mne a Timovi nevyšlo, sa svet ešte nezrúti.

„Domi, ak sa aj trápim, to neznamená, že nechcem počuť novinky o mojej kamarátke. Teší ma, že si našla šťastie s Marekom a veľmi ti to s ním prajem. Ver mi, určite by som na teba nenakričala, keby mi to povieš aj skôr,“ pokúsila som sa o malý vtip a pevne ju objala. Tak veľmi mi bude ten mesiac chýbať. Jedine kvôli nej by sa tu oplatilo zostať.

„Ďakujem, Mirka,“ oplatila mi úsmev a objatie. „Ale počula som, že aj ty si sa dobre bavila na party,“ provokačne do mňa štuchla, čo ma donútilo rozosmiať sa.

 Slzy, ktoré mi medzitým vypadli, som si pomaly rukou zotrela a pustila sa do rozprávania, čo som za ten večer zažila spolu s Danielom.

„Tak preto sa celý večer Timo tváril tak nadurdene. Dokonca som sa stala svedkom aj hádky medzi nimi. Nina prišla ku mne celá uplakaná, vraj, že videli teba a Daniela spolu ruka v ruke a Timova reakcia bola viac ako prehnaná,“ informovala ma, na čo som ju hneď doplnila:

„Uzemnila som ho pred všetkými,“ pousmiala som sa nad včerajšími mojím výkonom, pri ktorom ma zaplavil pocit radosti.

„Mirka, vyrážame!“ kričal na mňa z auta otec.

„Už idem, len minútka,“ zakričala som späť a znova pevne objala Dominiku.

„Budeš mi veľmi chýbať,“ povedala mi, keď mi tiež oplatila objatie.

„Ty mne tiež, ale zavoláme si. A keď mi to babka dovolí, prídeš k nám do Senca, aspoň na pár dní, dobre?“

Na to súhlasne prikývla a na rozlúčku sme si ešte zamávali.

„Rozmýšľam, tie slzy sú kvôli kamarátke alebo ti bude chýbať tvoja stratená láska?“ rypla do mňa Veronika, keď som si sadla do auta.

Myslela som si, že jej niečo odvrknem, ale potom som si povedala, že si nebudem kvôli nej kaziť deň.

„Mamii, daj to rádio hlasnejšie. To je ale nádherná pesnička,“ dodala, pričom celý čas hľadela na mňa. 

Zhlboka som sa nadýchla a z malej, modrej tašky, ktorú som mala prevesenú cez rameno, som si vytiahla mobil a slúchadlá do mobilu, ktoré som hneď doňho zapojila. Následne ich vopchala do uší a nadstavila pesničku Love me like you do od speváčky Ellie Goulding, keď mi prišla správa.

Dobré ráno, princezná, ako si sa vyspala? :)

Na tvári sa mi hneď zjavil úsmev.

Princezná? Vymyslel si mi prezývku? :) Až na to, že som už pár hodín hore, celkom dobre a ty?

Vyťukala som hneď a odoslala.

Po pár sekundách mi prišla odpoveď.

Tak dlho som si nad ňou lámal hlavu. Nepáči sa ti? :( Prečo tak skoro? Dúfam, že rolu nočného bodyguarda som splnil na plnej čiare.

 Ten má, ale nad čím uvažovať, prebleslo mi hlavou a znova sa pustila do písania.

Práveže páči. :) Bodyguard a princezná. My budeme ale zohraná dvojka. :D :) Splnil si ju na jednotku s hviezdičkou, ale ráno som sa musela ešte dobaliť. Práve cestujem s rodičmi a malou, otravnou sestrou do Senca. Teda, oni ďalej pokračujú v ceste, Senec je len medzizastávka, kde mňa vysadia.

Znova som dala odoslať, a zahľadela sa von z okna na krajinu, ktorá ubiehala ako vetrom o preteky, pričom na tvári sa mi stále mihotal úsmev.

„Čo sa tak uškŕňaš?“ podozrievavo sa na mňa zahľadela Veve a snažila sa mi vychytiť mobil z ruky, no bola som rýchlejšia.

„Ja sa nestarám do tvojich vecí, tak ty sa, láskavo, nestaraj to tých mojich,“ uzemnila som ju s milým pohľadom, ktorý ju ešte viac vyviedol z rovnováhy.

Znova mi v ruke zavibroval mobil.

Tak to rád počujem, princezná. :) Máš v Senci rodinu? O tom si sa včera nezmienila. To by som mohol včerajší sľub splniť skôr ako som si myslel. :)

Na malý moment som sa zamyslela a prehrala si celý včerajšok. Aký sľúb? O čom to hovorí?

Aký sľúb myslíš?

Dala som odoslať a nedočkavo vyčkávala na odpoveď, ktorá mi prišla o pár minút neskôr.

Bratislava je len neďaleko od Senca. Keby si chcela, môžeme sa stretnúť čím skôr. :)

Asi dvakrát som si prečítala odpoveď, pokým som porozumela. No jasné, veď Daniel je z Bratislavy! Mohol by prísť za mnou. Aspoň jedna skvelá správa na tomto všetkom.

Ak príde bodyguard pozrieť princeznú, prečo nie? :)

„Mirka, potom sa u babky správaj slušne. Žiadne večerné túlania po okolí a vonkoncom na žiadne diskotéky, rozumieš?“ pohrozila mi mama cez spätné zrkadielko.

„Rozkaz, mami,“ odpovedala som, ale pohľad mi hypnotizoval mobil.

Rád za tebou prídem, Mirka. Kedykoľvek. :)

Srdce mi poskočilo nad tou odpoveďou.

Aspoň jedno spríjemnenie cez prázdniny. Budeš zrejme jediný, ktorý mi bude robiť spoločnosť. :)

Odoslala som, keď ma znova naši vyrušili.

„Mirka? Už sme tu,“ povedal tentoraz otec a mňa to donútilo zahľadieť sa z okna.

Zistila som, že písanie s Danielom mi zabralo celú cestu.

Vtom otec zastal na parkovisku pred veľkým žltým činžiakom, ktorý mohol byť aj desaťposchodový. Slúchadlá som vybrala z mobilu a spolu s ním som schovala do malej kabelky, ktorú som si zas prehodila cez rameno.

„Na ktorom poschodí býva babka?“ spýtala som sa, keď sme všetci vystúpili z auta.

Hneď som si to namierila ku kufru a vyložila z neho svoju tašku, ktorú som mala polo naplnenú svojimi vecami.

„Na šiestom,“ odpovedal čísi neznámy hlas a keď sme sa všetci otočili, pred nami stála žena v stredných rokoch.

Milí čitatelia, viem, že som tu dlhú dobu nebola, a úprimne mi to je ľúto. Dlho som vám sľubovala, že pridám novú časť, ale nestalo sa tak. Popravde, premýšľala som, ako budem pokračovať, pretože plány v hlave boli mätúce, ale teraz mám v tom, konečne, jasno. :)

Dúfam, že ma neukameňujete, ale poviedka prešla ešte raz jednou zásadnou zmenou. A tou je názov. Ja viem, že som to už menila dvakrát, ale teraz ho už chcem nechať nastálo.  

Ten názov je - Tanečný sen.

Ďalej chcem pripomenúť, že fotku Mirkinej sestry Veve nájdete na zhrnutí spolu s ostatnými doterajšími postavami, ktoré sa objavili v príbehu.

Snáď sa vám bude táto časť páčiť. Je písaná v takom oddychovom štýle, dúfam, že sa pri nej nudiť nebudete. :))

Nabudúce by sa Mirka mala viac spoznať s babkou, trochu si vyraziť do mesta a možno sa stretnúť...  alebo viete čo? Nechajte sa prekvapiť ! :D

Prajem pekné čítanie - Lia :)   

Autor: MiriamLianaSalvatore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tanečný sen - 5. časť: