OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tajná škola - 2. kapitola

27.09.2013 (14:00) • , ema333 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 270×

Niečo o tejto poviedke? Táto poviedka mala byť seriál. Mali sme už asi dvadsať častí a scenár bol vždy po desať strán, takže to bolo pomerne dlhé písanie. Tak nám ale došli papiere a na seriál sa zabudlo. Vďaka mojim super nápadom, sa z toho po roku stala táto poviedka, aj keď sme to vôbec neplánovali. No, keď som si čítala komentáre tak ma zaujal jeden. A to presnejšie od majka. Nie je prihlásená a tak som jej nemohla poslať osobný mail. Chela som vedieť, ako si myslela tým, že to má byť "drastickejšie", prosím, keď máte niekto osobné žalna, na túto poviedku, tak mi pošlite mail a všetko bude v pohode. Takže asi všetko. Pekne si užite túto kapču. A mimochodom ďalšiu už píše ema, takže sa tešte.

A ešte jedna vec a to odpovedám na komentár Saskii. Takže Saskia ja viem, že Lesslie je zvláštne meno, ale mne sa proste páči. Ja viem, som zvláštny človek. :D :D :D

Atlanta

Chlapec v helme letel ako o závod po prašnej ceste. Utekal pred, preňho, zlou správou, ktorú sa dozvedel od svojej mami. Jeho mama si totiž berie muža, ktorý neznáša Filipa a vždy mu niečo vraví. Filip chcel už niekoľko krát ísť za svojim vlastným otcom, no nikdy ho otec nechcel zobrať na cesty s ním. Tak z neho vyšlo, že obaja rodičia ho nemajú radi a on bol vlastne neplánované dieťa.

Keď mu to mama a Harry povedali, vybehol z domu a utekal do garáže pre svoju motorku. Rýchlo ju naštartoval, dal si helmu a už šiel po ulici na koniec mesta, kde je opustená farma. Kamienky od kolies motorky len odlietavali zo strany, ako rýchlo šiel.

Rýchlosť a pocit slobody bolo to jediné, čo ho poháňalo vpred. Už sa nemohol dočkať svojich narodenín kedy konečne vypadne z domu a bude si užívať. Pôjde hľadať svojho otca. O peniaze nemá nutnosť, pretože mu otec nejaké zanechal v banke. Mama mu urobila jeden účet a on sám ma našetrené dosť.

Keď uvidel špičku starého sila, až potom si uvedomil aká je dnes noc. Bolo dvanásteho a bol štvrtok. Teda dvanásteho to už asi nebolo, pretože bola polnoc, takže by sa dalo povedať, že je piatok trinásteho. Táto noc bola až príliš veľmi strašidelná, ale nevedel, čím to bolo. Mesiac bol v úplnku a až príliš jasne žiaril. Filip by povedal, že svietil až tak nejako podivne do zelena. Filip má na všetko svoj názor a tak niet divu, že mu to tak pripadá. Je to taký rebel.

Takže dnešná noc bola naozaj zvláštna. Okrem toho, že bol piatok trinásteho a mesiac žiaril do podivného odtieňa zelenej, dnes hlásili obrovitansku búrku. Filip si na to spomenul až vtedy, keď sa nad farmou blysol veľký blesk.

To nie je dobré, pomyslel si, to vôbec nie je dobré.

Temné mračná sa vzniesli nad jeho hlavu. Cez kus tenkej látky, motorkárskej bundy, sa mu vpilo niečo chladné. Kvapka. Potom ďalšia a ďalšia. Rýchlo pridal plyn, aby sa mohol ukryť na farme a nemusel moknúť tu.

Aj keď... na čo by to bolo dobré. Môže roztrhať svoju bundu, akože sa mu niečo stalo. Bol to dobrý plán, no niečo mu zakazovalo to spraviť. Niečo čo nevidel, ale len cítil. Bol to pocit, ktorý nikdy necítil. Pocit, že niečo je zle.

Kým došiel na farmu začalo pršať poriadne.

Filip preletel otvorenými dverami starej stodoly a bol ukrytý pred dažďom. Vypol plyn na motorke a zišiel dole.

Rozopol si pracku na helme a tak isto si ju dal dole z hlavy. Zatrepal hlavou a malé kvapky vody, ktoré sa dostali cez otvori na helme, spadly z čiernych vlasov. Jeho krásne zelené oči v tme vynikli.

Sadol si na jeden stoh a začal rozmýšľať, čo spraví. Mohol by prehryznúť to, že jeho mama si berie muža, čo ho neznáša. Veď, keď je šťastná jeho mama, musí byť aj on. Čo urobí? Bude sebec alebo nechá svoju mamu žiť šťastne až naveky?

Ešte dlho takto premýšľal, keď v tom sa ozvali divné zvuky.

Filipovi po tele nabehla husia koža. Nechápal, čo za zvuky to je. Bol to strašidelný zvuk. Bolo to niečo, čo ešte v živote nepočul. Nepočul to ani v hororoch - tie pozerá pomerne často. 

Prešiel sa po stodole. Stále počúval, no nič nezačul. V tom jeho motorka spadla na zem. Filip sa otočil za rachotom. Jeho motorka ležala na zemi. No motorka to asi nebola, keďže na zemi ležali len súčiastky. Bola celá rozbitá. Filipovi naskákala husia koža, ale zimou to nebolo. Hrozne sa bál a teraz by sa to nikomu nebál povedať.

Vlastne by bol rád, keby tu niekto bol a povedal mu, či sa to deje naozaj. Možno len zaspal na nejakom stohu a sníva sa mu to. Iste. Jasné, že sa mu to len sníva. On len spí. Jeho mama si určite neberie Harryho. Bola to len nočná mora.

Lenže znova započul ten nepríjemný zvuk. Započul ho za svojim chrbtom. Otočil sa a uvidel niečo nerálne. Uvidel monštrum. Určite to nebola blatová príšera ani duch. Bolo to sivé. Nie, vlastne modré. Ja sama neviem akej farby to bolo. Bolo to niečo, z čoho by naskákala každému husia koža.

Príšera mala zlé oči, ústa ani nemala, lebo to bola len diera a zuby boli ako lepidlo takže boli roztiahnuté naprieč dierou. Príšera sa otočila a pozrela sa tak do Filipovych vydesených očí. Dve nohy a ruky mala ako klokan alebo veverička - proste si ich tak držala na hrudi - príšera hlasno zvreskla (pozn. Au.: Neviem ako to lepšie popísať) a začala sa blížiť k Filipovi, ktorému strachom "zdreveneli" nohy.

Keď si uvedomil, čo sa deje, zapišťal ako dievča a začal utekať. Keď už si myslel, že jej ujde do tmavej noci, potkol sa o jednu zo súčiastok a spadol na zem. Príšera skočila nad Filipa a vyškierala sa. Bolo to čosi, ako nepekný úsmev. Chcela sa do Filipa zahryznúť, no Filip natiahol ruku a snažil sa popadnúť niečo, čím by príšeru udrel do hlavy. Oči z príšery nespúšťal. Jediný zlý pohlad a mohol by byť mŕtvy.

Konečne! Predsa len niečo chytil do rúk. Bola tu kovová trubka z výfuku. Pohotvo vydvihol trubku a trafil príšeru do tváre. Z úst príšere vyletela nejaká kvapalina. Asi sliny alebo krv. Viac sa to podobalo na krv, lenže to bolo tej istej farby ako príšera. Polovica tekutiny spadla na Filipa. Príšera spadla o pár metrov ďalej. Buď bola taká ľahká alebo Filipove posilňovanie naozaj zaberá.

Príšera znova hlasno zvreskla a vrhla sa na Filipa. Filip sa však stihol postaviť na pevnú zem a začal mávať trubkou pred tvárov príšere. Prišera sa stále snažila nejako zraniť chlapca, no on už vedel, ako sa brániť. Znova zasiahol príšeru, no tento raz medzi nohy. Príšera zaskučala. Medzi nohami sa jej urobila diera a stamať vytieklo ešte viac tekutiny, ako z tváre. Teraz Filip vedel, kde je jej slabé miesto. Ešte párkrát ju tam udrel a príšera znova vypudila ten nechutný sliz. Bolo to príšerné.

Posledný krát ju tam udrel a príšera porazene spadla na nohy a skonala. Predtým však stihla ešte poraniť Filipa, takže mal na nohe veľkú reznú dieru od jej pazúrov. Bol to hrozný pohľad a ešte viac to bolelo.

Príšera spadla na zem a bolo po nej. Bol koniec. Konečne.

Filip vysilene spadol na zem. Rana ho príšerne štípala, no on nevedel čo má robiť. Asi si ho zafixuje. Možno tá príšera pľuvala jed a on do pár minút zomrie. Rýchlo si vyzul tenisku a z nohy stiahol čiernu ponožku. Priškrtil si nohu nad ranou.

Veľmi to bolelo.

Takže... Prvé štyri kapitoli sú možno také prológy a až od piatej začína naozajstná poviedka.

Kevin, Lesslie, Filip a ešte dve postavy. Jeú tam šesť hlavnych postáv. Jedna je už, no... proste nič neprezradím dopredu. Povedala som toho až-až. Takže, čaute pri 6. kapitole!

Autor: , ema333, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajná škola - 2. kapitola: