OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tajná škola - 1. kapitola

17.09.2013 (17:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 545×

1. kapitola - Bahenná príšera 

Když přichází noc,

tak citím jak moc,

tvé světlo mi scházi.

Chicago

Bola noc. Búrka, v meste Chicagu, sa vôbec s nikým nehrala. Plienila čo jej prišlo pod ruky. Bola to noc na ktorú sa nezabúda. Najhoršia búrka, akú kedy Chicagu zažilo. Pršal prudký dážď a silný vietor šľahal všetky stromy. Hromy sa ozývali a blesky utekali po oblohe. Lesslie

Millerová sa veľmi búrky bála. Aj malej, kde len prší a sú malé hromy.

„ÁÁÁ," ozval sa jej výkrik po celom dome. Hneď vystrelila do sedu. Toto sama nezvládne. Potrebuje aby s ňou niekto bol. Jedinými, kto v dome býval, bola pani Millerová, jej babka a jej starší brat Kevin.

Stará mama bola práve v práci. Kevin bol určite hore a písal si so svojou priateľkou Jiny. Lesslie si pozbierala deku a vankúš a šla naprieč tmavou izbou, ktorú osvetľovali len blesky. Svetlá na ulici nesvietili a ani elektrina nešla a tak Lesslie musela nájsť cestu hmatom.

Otvorila bledé dvere, svojej izby a vyšla na chodbu, na ktorej bola tak isto tma. Prekročila prah a stretla sa so studenou podlahou na chodbe. Pomalými krokmi, aby sa nepotkla o deku, ktorá jej siahala po zem, prešľapovala po chodbe, až sa dostala na koniec chodby, kde mal mať Kevin izbu.

Pomaly otvorila dvere a v tom sa ozvala ďalšia rana a zarinčanie skla z kuchyne. Lesslie pri tom až podskočila. Kevin sa hneď postavil a chytil do svojej vypracovanej náruče.

„Ššš." Hľadkal ju po chrbte. „Je to len búrka a dole v kuchyni sa rozbilo sklo."

Lesslie stále vzlykala a horúce slzy jej padali po tvári. „Hej Les, upokoj sa," vravel jej Kevin a pohopoval sa s ňou z jednej strany do druhej.

Pomaly, aj s Lesslie v náručí, prešiel k posteli a sadol si na ňu. Lesslie stiahol zo sebou takže mu ako malé dieťa sedela na kolenách. Svetlo pár krat zablikalo a potom naskočil prúd v celom dome. 

„Idem sa pozrieť čo sa rozbilo a prípadne to zlepím kartónmi," povedal Kevin po chvíli, keď hladkal po chrbte svoju mladšiu sestru, ktorá ma šestnásť.

Je len o rok mladšia od Kevina. Kevin si Lesslie zložil z kolien a položil ju na posteľ. Prešiel izbou bez toho, aby ho zastavila a vyšiel na chodbu. Prešiel chodbou a zamieril ku schodicku. Zišiel dole, ale čo videl ho zarazilo. Všetky skrinky boli otvorené. Pohovka bola odsunutá až opri stene a všetky vankúše boli roztrhané. 

Čo to dopelka má znamenať? Veď je to len búrka, nemôže potrhať vankúše, pomyslel si Kevin a šiel sa pozrieť do kuchyne, na to rozbité sklo. Vošiel do kuchyne a dvierka od chladničky boli otvorené a v nej žiadne jedlo.

Nejaké blatové stopy sa tiahli po podlahe až k oknu. Po celej kuchyni boli rozbité kúsky skla. Búrka už s posledným hromom ustala a tak aspoň nepršalo a nefúkalo. Poobzeral sa po kuchyni a zistil, že aj stoličky boli spadnuté na zemi. 

Niekto tu musel byť, pomyslel si a domom sa rozozvučala ďalšia rana. Vedel, že toto určite nebol blesk.  

Rýchlo vyšiel z kuchyne a neporiedok v obývačke už ani nevnímal. Najrýchlejšie, ako vedel, bežal do kúpeľne. Keď vošiel do kúpeľne, zasvietil a zbadal, o čom sa mu ani nesnívalo. Hnedá machuľa, ktorá práve v ruke držala mydlo a cez jej priezrančne brucho bolo vidieť, ako už zjedla protézu, priateľa starej mami. 

Kevin zastal a s otvorenými ústami stál vo dverách a civel na príšeru, aj keď presne nevedel definovať, či sa mu to sníva. Možno zaspal a naozaj sa mu to len snívalo. Veď príšery neexistujú. Príšera ho spozorovala a hneď sa otočila jeho smerom. Kevin tak dostal výhľad na jej oko, uprostred hlavy, v ktorom nepekne poskakovali iskričky zlosti a podpriemeru, a ohavné ústa, roztiahnuté do škaredého uškrnu. 

Nie toto nemôže byť skutočné, vravel si Kevin v duchu. To je len sen. Jasne, nemal som jesť tie špagety pred spaním. Ja určite spím a preto sa mi to sníva. Určite sa nič nedeje. Proste sa len zobudím.

Kevin začal robiť pomalé kroky dozadu, no príšera zvreskla a začala sa po ňom cápať.

Kevin s krikom začal utekať a príšera za ním. Vyletel na druhé poschodie. Nemal čas sa zavrieť v izbe a tak rýchlo popadol stoličku, čo bola náhodou na chodbe, a začal ňou postrkovať vo vzuchu, aby tak odplašil príšeru.

No tá otvorila svoje veľké ústa a zjedla ju na jeden hlt. Kevin nemal nič k obrane a tak len kráčal stále dozadu. Keď už bola príšera na úrovni dvier do Kevinovej izby, dvere sa rozleteli a príšera skončila na konci chodby.

„Kevin, čo to tu vyvádzaš?" spýtala sa Lesslie. Kevin ju chytil za ruku a silno potiahol do kúpeľne hneď oproti izbe. ,,Poď," povedal len stroho. 

V kúpeľni dvere zamkol a oprel sa o vaňu.

„Kevin čo sa deje? Prečo je tu taký hluk a prečo si tak kričal?" vypytovala sa ho Lesslie.

„Ja len, že buď sa mi sníva alebo máme v dome príšeru," odvetil Kevin, aj keď sám neveril ani jednému vysvetleniu.

„Po prvé, nespíš, po druhé, o čom to tu trepeš? Aká príšera?" Lesslie sa oprela o vaňu k svojmu bratovi. 

„Netrepem. Vysvetlím ti to. Najprv som bol v izbe. Veď vieš. Šiel som dole a videl celú obývačku, ako bolo všetko hore nohami. Nakoniec som šiel do kuchyne a tam je veľká diera vo francúzskom okne. Pod ním
 boli črepiny a blatové stopy. Potom som šiel do kúpeľne na prízemi a..." Kevin nedokončil, lebo sa Lesslie postavila a chcela sa ísť presvedčiť, že Kevin nič nepil.

No jej plány aj zmaril ten, kvoli komu to hcela podniknúť. Kevin sa jej postavil do cesty a rozpažil ruky.

„Kam chceš ísť?" opýtal sa jej.

„No pozriež na tu bahenúúú príšeru," odvetila Lesslie na oko vážne, ale Kevin poznal svoju sestru veľmi dobre a vedel, že to tak nemyslí. Prezradilo ju aj jej uchechtnutie.

„Lesslie Renata Gabriell Victoria Evangelína Renée," vyslovil jej celé meno, ktoré nehovorí veľmi často. 

(Pozn. autora.: No veď vídíte, aké je dlhé)

„Nerob si zo mňa srandu. Ja nikdy nežartujem. Vravím ti pravdu a musíš to proste pochopiť." 

„Ale prosím ťa. Príšery neexistujú," povedala Les a obišla svojho brata.

Kevin jej ustúpil z cesty.  „A k tomu dosť pochybujem, že by sme mali ten istý sen," Lesslie otvorila dvere, ale vo výhľade jej prekážala hnedá, bahnitá príšera, ktorá predtým napadla Kevina.

Lesslie zapišťala a hneď zavrela dvere. Automaticky otočila kľúčikom a oprela sa o dvere. Zviezla sa na zem a vyľakane pozerala na svjho brata, ktorý sa opierla o vaňu a mal ruky prekrížené na hrudi. Na tvári mal dosť pobavený, no aj vystrašený výraz.

„Prestaň sa smiať," zasyčala naňho Lesslie, lebo svoj hlas nechala za dverami. „Mal si pravdu. Dobre, verím ti!" Lesslie si odkašľala a pokračovala normálnym, no aj tak dosť tichým hlasom. „Ale čo budeme robiť? Ako som už povedala, ten istý sen sa nám asi nesníva."

„Hmm... to neviem. Niečo vymyslieť musíme," povedal Kevin a potom nastalo ticho. Bolo počuť len rozbíjanie skla a ich prerývane nádychy.

Po asi dvadsiatich minútach sa ozvala Lesslie.

„Tak toto už ďalej nejde. Čo povieme starkej, keď sem príde? Veď oprava nášho domu, teda okrem kúpeľne, bude stáť dosť veľa a čo okná. Mám jeden nápad ale ten som videla len v rozprávke, ale to by sme tu príšeru museli zabaviť."

„Beriem akýkoľvek nápad," povedal Kevin a začal počúvať plán svojej sestry.  

Keď boli obaja pripravení a každý vedel svoju úlohu, pomaly vyšli z ich  skrýše. Našťastie príšera nebola na chodbe a obaja sa mohli preplížiť do komory. 

„Fajn, kde sú pištole?" opýtal sa Kevin, 

„Hore na poličke," odvetila Lesslie a napchala si do úsť jednu sušienku. 

„Nenapraviteľná," povedal Kevin a zobral ešte pár balónov, zatiaľ, čo jeho sestra jedla ďalšie sušienky. 

Nakoniec, keď mali všetko potrebné, aby príšeru zničili, vyšli na chodbu. Počuli nejaké zvuky z Kevinovej izby a tak sa vybrali tam. Príšera práve jedla plyšáka, ktorého dostal Kevin od Jiny na výročie. 

Príšera si ich hneď všimla a začala chrapčať alebo skôr kričať. Kevin neváhal a hneď začal pumpovať pištoľ naplnenú vodou. Voda hneď začala striekať a prúd vody mieril rovno na bahnitú príšeru. Príšera sa začala roztápať a ešte stále pišťala. Nakoniec ostala po príšere len kaluž blata na zemi. 

Bolo po príšere. 

Takže malá prosbička. Prosím o komentáre. Ja viem, že to nie je nič moc, ale počkajte ešte pár kapitol a bude to niečo. Proste román ako každý iní. Nebojte sa. Nezabíjajú sa tu príšery. Je to proste len škola a sem tam budu musieť hlavné postavy niekoho zachrániť. Keď sa niekto dopracoval až sem, tak veľa šťastia. Kama6

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajná škola - 1. kapitola :